Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717204142
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717204142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: R. P., nar.
XX.XX.XXXX,bytomO.XXXX/X,XXXXXC.,právnezastúpená:Podhorský&Partners,s.r.o.,sosídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
1.302,86 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
18Csp/14/2017-159 zo dňa 9. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 1.302,86 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.3.2017 do zaplatenia. Žalobkyni priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č.

8200031162 zo dňa 1.10.2010, ktorá sa spravuje režimom právnej úpravy Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 7C/143/14-78 zo dňa 29.6.2015
bolo právoplatne rozhodnuté, že spotrebiteľský úver podľa tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.
Žalobkyňa tak bola povinná zaplatiť žalovanému skutočne čerpanú sumu podľa zmluvy o úvere, a to
vo výške 1.500 €, ktoré čerpanie nebolo sporné medzi stranami. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu 1.302,86 € titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ), podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné

obohatenie žalovaný získal plnením od žalobkyne v rozsahu úhrad vykonaných nad rámec skutočne
čerpanej sumy úveru, keď táto uhradila žalovanému sumu 2.802,86 € a úver bol poskytnutý vo
výške 1.500 €. Žalovaný od žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu, nakoľko
žalobkyňa predpokladala právny dôvod plnenia z titulu úverovej zmluvy, avšak od počiatku tento právny
dôvod nebol, lebo poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného vyslovil, že právo žalobkyne na vydanie

bezdôvodného obohatenia nie je premlčané. Žalovaný v námietke premlčania poukazoval na to, že
žalobkyňa po prvýkrát preplatila istinu úveru dňom 23.10.2012, kedy mala začať plynúť premlčacia doba,
avšak na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy. Avšak, ak by aj odvtedy
začala plynúť objektívna premlčacia lehota, ku dňu podania žaloby dňa 16.3.2017 neuplynula objektívnapremlčacia lehota 10 rokov, nakoľko v súdenej veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Vychádzal
z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko žalovaná ako obchodná spoločnosť je poskytovateľom
pôžičiek a úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takejto spoločnosti

vyššiaodbornáúroveňazodpovednosťzaporušeniezákonnýchpovinností.Jeprávnevýznamnáztohto
hľadiska vedomosť žalovaného o právnych následkoch v dôsledku porušenia jeho zákonných povinností
vsúvislostispredloženímnávrhuzmluvyospotrebiteľskomúveredlžníkovi-spotrebiteľovi;lebozmluvné
podmienky sú tvorené poskytovateľom úveru tiež s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok,
akotietodôsledkyvyplývajúajz§11Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Akžalovanýpredložilžalobkyni

na podpis návrh zmluvy, vedome s obsahom, pre ktorý Okresný súd Martin vo veci sp. zn. 7C/143/2014
s právoplatnosťou rozhodol o tom, že podľa predmetnej úverovej zmluvy sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ide v prípade prijatia úrokov a poplatkov veriteľom od dlžníka z takejto
úverovej zmluvy o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna
10-ročná premlčacia doba, ktorá v čase podania žaloby neuplynula. Konanie žalovaného nemožno
hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie plnenia bez právneho dôvodu, teda s úmyslom získať

majetkový prospech, lebo nebolo dôvodné prijať záver s ohľadom na status žalovaného, ktorý má
konať s odbornou starostlivosťou a v tejto súvislosti pri rešpektovaní princípu, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, že k získaniu bezdôvodného obohatenia na základe opísaného konania žalovaného
v súvislosti s predložením návrhu zmluvy žalobkyni došlo neúmyselne, z nedbanlivosti.

4. Pri hodnotení plynutia subjektívnej premlčacej doby sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil, lebo
žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa ako oprávnená z titulu bezdôvodného obohatenia sa dozvedela
o nároku voči žalovanému v podstate v skoršom čase v konaní 7C/143/2014, keď žaloba v tejto veci
bola podaná dňa 9.4.2014. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Je teda rozhodujúci subjektívny
moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.
V predmetnej veci tento moment bol preukázaný momentom vyhlásenia a odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/143/2014 dňa 29.6.2015. Z písomného
vyhotovenia rozsudku v tejto veci vyplýva, že nárok zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu

súd vyhodnotil ako spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Tento moment bol rozhodujúci v
súvislosti s behom premlčacej doby, nakoľko podľa § 107 ods. 1 OZ, rozhodujúce je vždy to, kedy
sa o tejto okolnosti oprávnený skutočne dozvedel. Žalovaný skutočnosti, od ktorých odvádzal iný beh
subjektívnej premlčacej doby v konaní nepreukázal.

5. Žalovaného zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko povinnosť
vydania bezdôvodného obohatenia vzniká na základe zákona a nie je viazaná na splnenie žiadnych
úkonov účastníkov zmluvného vzťahu, napríklad ani výzvy podľa § 563 OZ. Žalovaný preto bol povinný
vydať bezdôvodné obohatenie dňom vzniku bezdôvodného obohatenia, a preto omeškanie v zmysle
návrhu žalobkyne od doručenia návrhu žalovanému 14.7.2017, bol dôvodný.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), keď žalobkyňa mala v konaní plný úspech.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvej

inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania a rozhodnutie súdu o námietke premlčania je
nedostatočné, predčasné a neúplné a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Námietka premlčania sa
posudzujepodľaokolnostítvrdenýchžalujúcoustranou,jejpovinnosťoujekonkretizovaťžalovanýnárok.
Ak by mal žalovaný dokazovať, kedy žalovaný nárok mal vzniknúť, potom ide o prenášanie dôkazného
bremena o vzniku nároku. Napáda záver súdu o tom, že bezdôvodné obohatenie malo byť získané

úmyselne. Úmysel musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne
a potom by si ho úmyselne ponechal. V prípade tvrdenia získania úmyselného a bezdôvodného
obohatenia je nutné preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od
ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodné

obohatenie nie je daná s eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Poukázal na
rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/530/2015, 14Co/637/2015 a 16Co/746/2015.
Rovnako poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/516/2015, v ktorom sa takisto
konštatovalo, že nebol preukázaný úmysel, a preto nemohla byť v tom prípade považovaná objektívna10-ročná premlčacia doba. Tvrdí, že v konaní neboli dokázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by
bol preukázaný úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného a v plnom rozsahu
sa stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu uvedenými v odôvodnení rozsudku. Skutkové okolnosti
jednoznačne preukazujú, že žaloba bola podaná dôvodne a v rámci zachovania premlčacej lehoty.
Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s plynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby.

Už v samotnej žalobe, ako aj ostatných podaniach poukazovala na konanie žalovaného ako subjektu
poskytujúceho úvery v rámci podnikateľskej činnosti a možno považovať za úmyselné konanie, pri
ktorom je potrebná aplikácia 10-ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ. Úmysel žalovaného
obohatiť sa na úkor žalobcu možno odvodiť najmä z použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky v Zmluve,
čiurčenieneprimeranevysokejcenyúveru.Začiatokplynutiapremlčacejdobyje29.6.2015ažalobabola
podaná dňa 14.3.2017, preto žaloba bola podaná včas. Za moment začatia plynutia premlčacej doby

subjektívnej aj objektívnej je potrebné považovať deň vyhlásenia a odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Martin sp. zn. 7C/143/2014-78 zo dňa 29.6.2015, teda okamih, kedy sa dozvedel, že na jeho
úkor sa niekto bezdôvodne obohatil. Ak žalovaný predložil formulárovú zmluvu o úvere, ktorej obsahom
boli neprimerané úroky a poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, ako aj neprijateľné zmluvné
podmienky, žalovaný - dodávateľ musel vedieť, že keď spotrebiteľ splní svoj záväzok v zmysle takejto

zmluvnej dokumentácie, žalovaný sa obohatí na úkor spotrebiteľa. Je zrejmé, že tak robil žalovaný
od samotného vzniku zmluvného v vzťahu minimálne s nepriamym úmyslom. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/122/2017. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
nie je možné automaticky stotožňovať so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby. V danom
prípade bol medzi žalobcom a žalovaným zmluvou založený spotrebiteľský záväzkový vzťah. Princíp

„vigilantibus iura scripta sun“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, čo
vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 MCdo 9/2012. Rovnako pripomenul rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro, v ktorom sa konštatuje, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti. Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými

mravmi, nerešpektoval povinnosti stanovené Zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje

správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu a s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu, odvolací
súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Žalovaný v odvolaní namietal posúdenie

objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ, keď má za to, že nebol preukázaný z jeho strany
úmysel získať bezdôvodné obohatenie od žalobkyne, a preto na daný prípad sa vzťahuje objektívna 3-
ročná premlčacia doba. Z týchto dôvodov odvolací súd sa zaoberal iba objektívnou premlčacou dobou
v zmysle § 107 ods. 2 OZ v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia.12. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

13. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1
OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

14. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú
subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že

ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,

keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že
dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna
doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie

je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie
NS SR 1Cdo 67/2011).

15. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 7C/143/2014-78
zo dňa 29.6.2015 bolo rozhodnuté, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.

8200031162 zo dňa 1.10.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom,
je bezúročný a bez poplatkov. Takto bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému skutočne čerpanú
sumu, čo v danom prípade bolo 1.500 €. Keďže uhradila na účet žalovaného sumu 2.802,86 €,
žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 1.302,86 €. Teda žalovaný získal bezdôvodné obohatenie
plnením žalobkyne ako spotrebiteľa z úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti a ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu.

16. Posudzovanie objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ je nutné vykonať v každom
prípade osobitne, podľa podmienok za akých došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Preto nie je
možné vychádzať z jednotlivých rozhodnutí v iných konaniach, na ktoré strany vo svojich podaniach

poukazovali. Súd prvej inštancie správne vychádzal z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, keď
je nutné považovať konanie žalovaného za úmyselné konanie získať bezdôvodné obohatenie od
žalobkyne,akospotrebiteľkyaodvolacísúdodkazujenaodôvodnenienapadnutéhorozsudkusúduprvej
inštancie v tejto časti.

17. Na zdôraznenie tejto správnosti odvolací súd navyše poukazuje na to, že žalovaný pri uzatváraní
zmluvy o úvere so spotrebiteľom nerešpektoval povinnosti stanovené mu Zákonom o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka zamerané na ochranu spotrebiteľa, nakoľko bol to
on, ktorý predkladal zmluvu žalobkyni. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vyslovený názor v mnohých rozhodnutiach, podľa

ktorého zásada vigilantibus iura scripta sun (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (napríklad 6 MCdo 9/2012). Je nutné
podotknúť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľideovyjednávaciusiluakoajoúroveňinformovanostiatátosituáciahovediekpristúpeniunapodmienky
pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

18. Odhliadnuc od toho odvolací súd má za to, že úmysel žalovaného vyplýva aj z toho, že žalovaný
uviedol RPMN v nesprávnej výške. Podľa § 19 ods. 1, 2 zák.č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na
vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné

a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Podľa § 2 písm. g) zák.č. 129/2010 Z.z.
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

19. V danom prípade vyplýva, že veriteľ (žalovaný) pri výpočte RPMN pre spotrebiteľský úver vychádzal

len z výšky splátky, ktorá bola dohodnutá a pozostávala z istiny a úroku, avšak nie z celkovej sumy,
ktorú musel dlžník (žalobkyňa) zaplatiť a ktorá obsahovala aj alikvótnu časť odplaty za poskytovanie
doplnkovej služby na základe Dohody o poskytnutí služby obsiahnutej v bode 8. zmluvy - záväzok
Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru (bod 8 zmluvy), za ktorú si už vyúčtoval i odplatu

vo výške 215,75 Eur, a v prípade odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur. Splatnosť
tejto odplaty bola dohodnutá v bode 8.4 zmluvy dňom uzavretia tejto dohody, ktorá sa započíta na
poskytnutie schválenej výšky úveru. Teda v skutočnosti žalobkyni bol poskytnutý úver znížený o sumu
tejto odplaty. Uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať za
náklady spotrebiteľského úveru. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri

výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady
spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na dobu splácania a
výšku splátok. Napriek tomu sa pri výpočte RPMN vychádzalo z poskytnutého úveru vo výške 1.500,-
Eur a náklad na dodatkovú službu nebol započítaný pri výpočte RPMN. Podľa presvedčenia odvolacieho
súdu sa žalovaný takto snažil obísť ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia

o výške limitovanej odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Konal tak v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 7 Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy,
v zmysle ktorého veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje
aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv

o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil
omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže,
že nemal úmysel obísť tento zákon. Dohodou o poskytnutí služby sa zaviazal žalovaný ako veriteľ a
inak poskytovateľ danej služby, poskytovať za fixne stanovenú odplatu (nezávisle na tom, či vôbec

takúto službu za trvania zmluvného vzťahu využil) služby, ktoré sú obvykle v bankovom i nebankovom
sektore, buď spoplatňované, a teda poplatky sa platia v prípade, že veriteľ je nútený takúto službu
poskytnúť (služba druhej upomienky zdarma, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, informácia
o zostávajúcich záväzkoch a pod.), alebo služby, ktoré sa javia ako úplne nadbytočné, alebo úplne
samozrejmé (služba podpory call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom, informácia

o prijatí platby, informácia pred splatnosťou splátky a pod.). Odvolací súd preto aj v tomto vidí úmysel
žalovaného, keď takýmto spôsobom sa snažil získať neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie
finančnýchprostriedkov,apretoajnákladyzatútododatkovúslužbumalibyťzahrnutédovýpočtuRPMN
podľa § 19 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.20. Obdobným správaním veriteľa sa zaoberal Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Ernst Georg Radlinger,
Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s., kde bola konštatovaná neprípustnosť započítania poplatku

do sumy úveru na účely výpočtu RPMN, čo vedie k podhodnoteniu RPMN. Z uvedeného možno
jednoznačne vyvodiť úmysel veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru.

21. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp.zn. 7C 140/2014 z karty klienta predloženou
žalovaným vyplýva, že žalobkyňa istinu 1.500 Eur splatila žalovanému 19-ou splátkou dňa 22.1.2013

a už týmto dňom došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 7,40 Eur. Teda dňom 23.1.2013
začala plynúť objektívna 10-ročná premlčacia doba vo výške bezdôvodného obohatenia 7,40 Eur a
uplynula by 23.1.2023. Každou ďalšou splátkou začala plynúť nová objektívna premlčacia lehota.

22. Vychádzajúc z uvedeného, odvolacie námietky žalovaného boli nedôvodné. Súd prvej inštancie
správne vo veci aplikoval objektívnu premlčaciu dobu 10 rokov, odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách
konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa a to v celom rozsahu, preto je súd priznal

proti odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)