Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118383121
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118383121.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. F., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., L. 64, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Andrea
Havelková, s. r.o., so sídlom 010 01 Žilina, D. Dlabača 2748/28, proti žalovanej: Q. F., narodená
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., W. XXXXX/XB, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica číslo konania 20C/83/2018-18 zo dňa 04.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 20C/83/2018-18 zo
dňa 04.12.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, výrokom II. zamietol aj návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
výrokom III. uznesenia súd rozhodol o trovách konania a vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznáva. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca sa domáhal návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zriadiť záložné právo k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam vo

výlučnom vlastníctve žalovanej, vedené Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k.
ú. Banská Bystrica, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 8.000 eur vrátane
príslušenstva tejto pohľadávky a súčasne sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd zakázal žalovanej až do zápisu vyššie uvedeného zabezpečovacieho opatrenia do
katastra nehnuteľností akokoľvek nakladať, a to najmä, nie však výlučne scudziť, založiť, zaťažiť
vecným bremenom, dať do nájmu alebo akýmkoľvek iným spôsobom znehodnotiť presne špecifikované

nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V návrhu žalobca uviedol, že má voči žalovanej,
ktorá je jeho dcérou, pohľadávku vzniknutú na tom skutkovom základe, že Y. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. XX, S. (otec žalobcu a starý otec žalovanej), poslal na bankový účet žalovanej dňa 30. 05.
2017 sumu 8.000 eur, ako podiel z predaja jeho bytu v Trnave pre svojho syna (žalobcu). Prevod
sa uskutočnil dňa 25. 05. 2017 a sumu 8000 eur mala žalovaná odovzdať jej otcovi žalobcovi. Aj
napriek tomu, že sa žalobca so žalovanou a Y. F. dohodli na tom, že žalovaná odovzdá žalobcovi tieto

peniaze,žalovanátakaninazákladevýzvydoposiaľneučinila.Nazákladeposúdeniažalobcomvnávrhu
uvedených skutkových tvrdení spolu s prílohami, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného
posúdil ako nedôvodný. Žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Predovšetkým žalobca neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov, resp.
obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, a to s poukazom na
skutočnosť, že nepreukázal žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaná vykonáva,

alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu prejednania a
rozhodnutia veci samej. Podľa skutkového stavu popísaného žalobcom jeho pohľadávka voči žalovanejtrvá najmenej od 30. 05. 2017, teda viac ako 19 mesiacov. Vzhľadom na uvedené žalobca neosvedčil
ani dôvodnosť nároku na poskytnutie bezodkladnej ochrany jeho právam súdom. V súvislosti s návrhom
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd konštatoval, že v zmysle § 343 ods. 1 CSP

môže zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súdom je existencia peňažného nároku. Opätovne súd v odôvodnenia
rozhodnutia konštatoval, že žalobca doposiaľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil existenciu
peňažného nároku voči žalovanej. Žalobca jednoznačne a bez pochybností nepreukázal aktívnu

legitimáciu v prejednávanej veci vystupovať ako strana sporu. Z prílohy k návrhu pripojenej žalobcom
- Čestné prehlásenie zo dňa 10.11.2018 vyplýva, že otec žalobcu dňa 30. 05. 2017 odoslal bankovým
prevodom dcére svojho syna (žalovanej) sumu 8.000 eur ako podiel žalobcu z predaja jeho bytu. Súd
však nemal preukázané, na základe akého právneho titulu otec žalobcu zasielal podiel žalobcu z predaja
jeho bytu a ani to, že uvedené finančné prostriedky boli žalovanej zaslané. Súd konštatuje, že domnelá
pohľadávka žalobcu voči žalovanej nie je preukázaná z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia a ani z jeho príloh. Žalobca neosvedčil existenciu, dôvodnosť a ani trvanie peňažného
nároku voči žalovanej, ktorému má súd poskytnúť ochranu a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená
exekúcia. Súd ďalej uviedol, že nariadením navrhovaného neodkladného, rovnako aj zabezpečovacieho
opatrenia, by podľa jeho názoru došlo k neodôvodnenému zásahu do vlastníckych práv žalovanej. Súd
poznamenal, že aj v prípade verifikovanej existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 8000

eur by nariadenie navrhovaných opatrení bolo, vzhľadom na hodnotu predmetných nehnuteľností voči
výške pohľadávky, neúmerné. Žalobca svoje tvrdenia o neexistencii iného majetku žalovanej žiadnym
spôsobom nepreukázal a nenavrhol súdu vykonať žiadne dôkazné prostriedky na ich potvrdenie.
Žalobca na jednej strane tvrdil, že žalovaná je na rodičovskej dovolenke, čo má preukazovať, že
nie je a nebude schopná uhradiť jeho pohľadávku, na druhej strane je však súdu z návrhu a jeho

príloh zrejmé, že žalovaná za účelom zisku vyvíja podnikateľskú činnosť. Súd potom zhrnul, že s
poukazom na zákonné ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ a podľa § 343
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a dôvody uvedené súdom potom návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol
ako nedôvodné a nepreukázané. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko

žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože súd doposiaľ voči žalovanej nevykonal žiadny
procesný úkon, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Napadnuté uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj z nesprávneho

hodnotenia zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že by nemalo nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bez rozhodnutia vo veci samej zmysel, nakoľko sa žaloba ešte len
pripravuje, žalobca poukázal na to, že dňa 11. 12. 2018 bola na Okresnom súde Banská Bystrica podaná
žaloba voči žalovanej o zaplatenie 8.000 eur s príslušenstvom. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi

uspokojiť výkonom záložného práva. Podľa názoru žalobcu dikciu ustanovenia § 343 ods. 1 CSP treba
vykladať tak, že sa jedná o obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, ktorá sa predpokladá po meritórnom
rozhodnutí v konaní o zaplatenie dlhu. V danom konkrétnom prípade existuje obava z ohrozenia budúcej
exekúcie, ktorá je daná tým, že žalovaná neplní svoj dlh po dobu viac ako 19 mesiacov, nereagovala ani
na ústne výzvy a prosby žalobcu, ktorý je jej otcom, nereagovala (hoci sa jedná o osobu s právnickým

vzdelaním a s praxou v advokátskej kancelárii, teda sú na ňu kladené vyššie etické požiadavky) ani na
písomnú výzvu právneho zástupcu žalobcu a opakovane sa žalobcovi vyhrážala zmarením uspokojenia
jeho pohľadávky. Hoci súd v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že podniká, žalobca uviedol, že z
podnikania má voči spoločnosti, v ktorej je žalobca spoločníkom, ďalší dlh a to vo výške približne 20 000
eur, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a v ktorom už bol vydaný platobný

rozkaz. Žalobca navyše argumentuje, že nepodniká žalovaná, tá je len spoločníčkou a konateľkou
obchodnej spoločnosti, ktorá je ako právnická osoba podnikateľom. V ďalšom texte odvolania žalobca
opakoval skutočnosti uvádzané už v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia
a týkajúce sa vzájomných veľmi vážne narušených osobných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou.
K samotnému zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že nebol

správny záver súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil, že žalobca vraj nepreukázal žiadne skutkové
okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaná vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony
smerujúce k sťaženiu, respektíve k zmareniu prejednania a rozhodnutia vo veci samej a súčasne,
že vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu by bolo nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadomna hodnotu nehnuteľností žalovanej neúmerné. Žalobca s takýmto záverom súdu nesúhlasí, pretože
podľa jeho názoru v tomto štádiu nie je nevyhnutné preukázať úkony žalovanej smerujúce k zmareniu
jeho pohľadávky, či výkonu budúceho rozhodnutia, postačujúce je, ak osvedčí, že žalovaná koná tak,

že nepriaznivo ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Takýmto konaním je podľa názoru odvolateľa aj
to, že spoločnosť, v ktorej je žalovaná jedinou konateľkou a spoločníčkou, podniká tak, že vytvára
dlhy voči obchodnej spoločnosti svojho otca - žalobcu a je to jej obvyklý spôsob konania - neplniť si
svoje peňažné záväzky voči žalobcovi. Žalobca súčasne ako listinný dôkaz predložil účtovné závierky
obchodnej spoločnosti žalovanej za roky 2017 a 2016, z ktorých údajov je zrejmé, že táto spoločnosť

produkuje ako výsledok hospodárenia stratu a jej celková zadlženosť je 73,63 %. Žalobca taktiež
zdôraznil, že navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia len na čas do zápisu zabezpečovacieho
opatrenia (ak bude toto nariadené) do katastra nehnuteľností a ide teda o veľmi krátky časový úsek -
maximálne 1 mesiac. Neodkladné opatrenie by v danom prípade malo slúžiť len ako prevencia pred
zmarením zápisu zabezpečovacieho opatrenia. Nejde teda o neprimerané zvýhodňovanie dlžníka voči
veriteľovi, pričom opätovne žalobca poukázal na vyjadrenia a správanie sa žalovanej, ktorá si dlhodobo

neplní záväzky voči žalobcovi, nereaguje nijakým spôsobom na jeho výzvy, naopak vyhráža sa mu
zmarením ich uspokojenia s odvolaním sa na svoje právnické vzdelanie a z neho vyplývajúcu odbornosť.
Odvolateľ zdôraznil, že preukázanie konkrétnych úkonov dlžníka smerujúcich k zmareniu uspokojenia
pohľadávky je v praxi často problematické, oneskorené, nakoľko vkladové konanie do katastra je možné
zrealizovať aj do pätnástich dní, pričom v tomto čase súd objektívne nie je schopný včas reagovať na

návrh veriteľa podaného na základe plomby vyznačenej v katastri. Žalobca taktiež poukázal na to, že
v mnohých prípadoch, vzhľadom na fiktívnosť úkonov veriteľov s cieľom fingovať prevod vlastníctva,
nebude predaj majetku realizovaný ani prostredníctvom realitných kancelárií či inzerátov, teda opäť
veriteľ nemá možnosť o takýchto prevodoch, ktoré už hrozia, predložiť súdu žiadne dôkazy. Aj preto
sa splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia súdu osvedčuje, nie preukazuje. Žalobca

sa domnieva, že doposiaľ uvedené skutočnosti a to existencia dlhu žalovanej, neexistencia iných
nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, rodičovská dovolenka, na ktorej v súčasnosti žalovaná je a dlh z
podnikania, by postačovali na splnenie podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.
K zamietnutiu návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že predpokladom pre
takéto zabezpečovacie opatrenie je existencia peňažného nároku, ktorú existenciu v konaní preukázal

a to potvrdením Y. F., z ktorého jednoznačne vyplýva, že ako otec žalobcu a starý otec žalovanej
previedol peniaze pre žalobcu na účet žalovanej a že tieto peniaze boli podielom žalobcu z predaja bytu,
nakoľko otec chcel žalobcu a jeho súrodencov vyplatiť, čo aj učinil. V potvrdení Y. F. sa jednoznačne
hovorí, že ide o peniaze určené pre žalobcu a odovzdané žalovanej. Pokiaľ mal súd pochybnosti o
prevedení tejto finančnej sumy na účet žalovanej, žalobca navrhol súdu, aby vykonal dopyt na peňažný

ústav Všeobecná úverová banka na konkrétny účet, ktorého číslo žalobca v odvolaní špecifikoval, či
žalovanej na tento účet prišla po 30. 5. 2017 od Y. F. suma 8.000 eur, pretože tento dôkaz nie je
schopný žalobca zabezpečiť sám, nakoľko ide o informáciu chránenú bankovým tajomstvom. Žalobca
poznamenal, že predmetné číslo účtu je jediné, ktoré žalobca pozná, nevie sa však jednoznačne
vyjadriť, či ide o účet, na ktorý Y. F. sumu 8.000 eur zaslal. Aj v tomto smere je žalobca presvedčený,

že preukázal dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého charakteru taktiež
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Žalobca sa taktiež nestotožnil so záverom súdu, že by navrhované neodkladné a
zabezpečovacie opatrenie zasahovalo neúmerným spôsobom do vlastníckych práv žalovanej. Pokiaľ

súd poukázal na to, že je tu nepomer medzi hodnotou nehnuteľností a výškou pohľadávky, žalobca
poznamenáva, že súd mohol návrh na zabezpečovacie opatrenie zamietnuť len sčasti. Žalobca však
zastáva názor, že pre rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení nie je tento nepomer prekážkou
na jeho vydanie a to najmä s prihliadnutím na charakter tohto opatrenia, ktoré zakazuje žalovanej
dispozíciu s dotknutými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, aby odvolací

súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a zriadil v prospech žalobcu záložné právo k
špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej a zakázal žalovanej až do zápisu vyššie
uvedeného zabezpečovacieho opatrenia do katastra nehnuteľností nakladať s nimi spôsobom presne
špecifikovaným v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia.

3. Odvolací súd, postupúc podľa ustanovenia § 329 ods. 1 vety poslednej CSP, zaslal žalovanej
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 20C/83/2018-18 zo dňa 04.12.2018 a odvolanie žalobcu smerujúce voči tomutouzneseniu a umožnil jej tak vyjadriť sa k ich obsahu. Výzvu odvolacieho súdu obsahujúcu uvedené listiny
prevzala žalovaná osobne dňa 11.01.2019, písomne sa však k ich obsahu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 vety prvej CSP uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa ustanovenia 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,

ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

10. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

11. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je upraviť pomery medzi
stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a
počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodov
odvolania a po dôkladnom zvážení všetkých okolností uvádzaných žalobcom v návrhu na nariadenie
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ako aj listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil až
do momentu rozhodnutia odvolacieho súdu, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje
vecnú správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie
podrobne a dostatočne argumentačne i právne presvedčivo zdôvodnil, prečo návrh na nariadenie
neodkladnéhoaajzabezpečovaciehoopatreniavdanejveci,spoukazomnazákonnúúpravu,považoval
zanedôvodné.Odvolacísúdkonštatuje,žedôvodyaprávneúvahyuvádzanévnapadnutomuznesenísú
vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené a

odvolacísúdnepovažujepretozapotrebnéopakovaneuvádzaťtotožnéskutočnostiaprávneargumenty,
ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie.

13. Odvolací súd v záujme toho, aby len opätovne a duplicitne nekonštatoval predošlé skutočnosti a
dôvody, ktoré sú už obsiahlo a dostatočne uvádzané súdom prvej inštancie, len v stručnosti zhrnul,

že žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne nepreukázal, že nariadenie neodkladného
a aj zabezpečovacieho opatrenia v danej veci sú dôvodné. Je nutné zdôrazniť, že eventuálnemu
vyhoveniu návrhu bráni predovšetkým skutočnosť, ktorú vo svojom rozhodnutí zdôraznil aj okresný súd,
že žalobca žiadnym relevantným a hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu svojho peňažnéhonároku voči žalovanej, ako aj tvrdené skutkové a právne okolnosti, že by malo ísť o prijaté bezdôvodné
obohatenie sa žalovanej na úkor žalobcu. Odvolací súd nespochybňuje odvolací argument žalobcu
uvádzaný v odvolaní, že v praxi je pomerne náročné a problematické preukázať v konaní o nariadenie

neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia jeho naliehavosť, vzhľadom na v mnohých prípadoch
fiktívne alebo účelovo dobre a premyslene utajované právne kroky dlžníkov, ktorými majú v úmysle
zmariť vykonateľnosť ich pohľadávok voči svojim veriteľom, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že aj v
tomto štádiu musí mať súd osvedčenú predovšetkým danosť nároku žalobcu, ktorého ochrana sa mu má
nariadením predbežného a zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť a to bez meritórneho rozhodnutia

súdu. Existencia nároku a jeho zákonnosť musí byť tak súdu žalobcom preukázaná minimálne v
rovine značnej pravdepodobnosti jeho nároku voči druhej strane, avšak v tomto prípade žalobca svoju
povinnosť preukázať svoje tvrdenia a danosť nároku, neuniesol. Ani v štádiu prvoinštančného, ani
odvolacieho konania žalobca nebol schopný predložiť súdu dostatočne hodnoverný dôkaz o tom, že
skutočne dňa 30.05.2017 zaslal Y. F., narodený XX.XX.XXXX (otec žalobcu a starý otec žalovanej)
na účet žalovanej určitú preukázanú sumu finančných prostriedkov, ktoré napriek tomu, že ich zasielal

na účet svojej vnučky, mali byť určené pre žalobcu a ktoré si ona následne svojvoľne a neoprávnene,
v rozpore s vôľou poukazcu a bez právneho dôvodu ponechala. Odvolací súd poznamenáva, že len
samotné čestné prehlásenie o týchto skutočnostiach Y. F., ktoré žalobca predložil spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, nie je postačujúce, pretože odvolaciemu súdu
chýba nestranný a skutočne objektívny listinný dôkaz s výpovednou hodnotou, akým by bol výpis z účtu

Y. F. preukazujúci, že v konkrétny deň zaslal tento poukazca konkrétnu sumu v prospech konkrétneho
účtu žalovanej a tak osvedčiť minimálne toto tvrdenie, že finančné prostriedky v konkrétnej sume
skutočne boli z účtu starého otca žalovanej zaslané na účet žalovanej. Pokiaľ sa v štádiu odvolacieho
konania žalobca voči súdu domáha vykonania dôkazu a to dožiadaním od peňažného ústavu VÚB, či
v relevantnom období boli pripísané v prospech konkretizovaného účtu žalovanej prostriedky v sume 8

000 eur, odvolací súd poznamenáva, že starý otec pokiaľ čestne prehlásil, že poukázal na účet vnučky
túto sumu peňazí, musí mať k dispozícii svoj výpis zo svojho účtu, z ktorého, ako to sám čestne vyhlásil,
poukázal dňa 30.05.2017 túto sumu na konkrétny účet, ktorého disponentom je jeho vnučka- teda
žalovaná. Zaobstarať výpisy zo svojho účtu s časovým odstupom nie viac ako dva roky nie je pre majiteľa
účtu problematické a nejde o dôkaz, ktorý by ten, kto má v spore povinnosť tvrdenia a preukázania

dôvodnosti nároku, nemohol bez svojej viny obstarať, alebo by išlo o ťažko dostupný, eventuálne pre
neho nedostupný dôkaz, ktorý by sám nebol schopný súdu predložiť, prípadne len s nepomernými
ťažkosťami. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať svoje skutkové tvrdenia a nie je dôvod jeho dôkaznú
povinnosť prenášať na súd; obzvlášť, pokiaľ nie je schopný produkovať ani len také tvrdenie, že bolo
z konkrétneho účtu na konkrétny účet zaslaný určitý finančný obnos, pretože údajne ani sám starý

otec žalovanej sa nevie jednoznačne vyjadriť, či poslal tvrdený peňažný obnos na žalobcom v odvolaní
uvedený konkrétny účet.

14. Všetky tieto pochybnosti a hodnovernými dôkazmi nepodložené tvrdenia žalobcu potom do značnej
miery oslabujú dôveryhodnosť jeho tvrdení, z ktorých by ale súd mal mať preukázanú dôvodnosť nároku

žalobcuvočižalovanejvmieredostatočnerelevantnejnato,abysúdposkytol,hocilendočasne,ochranu
nároku žalobcu nariadením zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Zásah do vlastníckych práv
nie je možný len na základe ničím nepodložených tvrdení. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov,
ktoré by nariadením zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vyplývali a skutočnosť, že zasahujú
podstatným spôsobom do práv druhého účastníka konania a obmedzujú ich ešte pred samotným

meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva.
Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a najmä súd má aj v čase nariadenia zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia preukázanú existenciu, dôvodnosť a zákonnosť tvrdeného práva, ktorému sa

má ochrana poskytnúť, aspoň v rovine jeho značnej pravdepodobnosti.

15.Odvolacísúdsapretovplnejmierestotožňujesozáveromprijatýmsúdomprvejinštancie,žežalobca
neosvedčil v relevantnej miere naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu,
resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 a § 343 CSP, a to s

poukazomnaskutočnosť,žepredovšetkýmdoposiaľnepreukázalexistenciuakéhokoľveksvojhonároku
voči žalovanej a ani žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaná vykonáva, alebo má v
reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu budúceho výkonu meritórneho
rozhodnutia a zmareniu uspokojenia nároku žalobcu.16. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods.
1 CSP) a vyslovil, že žalovanej, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).