Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223924
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi

- Slovenskej republike náhrady škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 995,76 Eur, čo odôvodnil
nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnej veci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom do 31. 12. 2012 tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel Exekučného
poriadku je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si

takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhoch na zmenu exekútora v zákonom
stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá
byumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniu
rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny a v
rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne
úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú ujmu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom.
Navrhovateľ náklady, respektíve majetkovú škodu v celkovej sume 175,- Eur špecifikoval ako súčet
sumy70,-Eurzasprávupohľadávky-pracovnévýkonyzamestnancovpomocouinformačnéhosystému,

sumy 40,-Eur za udržanie a správu informačného systému, sumy 50,- Eur za administráciu listín a
komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom a 15,- Eur za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním. Náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v každom jednotlivom prípade uplatňoval v sume 663,88Eur za každý rok poznačený prieťahmi ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú

satisfakciu vyčíslil paušálne s poukazom na v žalobe uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.: III.
ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III.
ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným
súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok
v sume 15 000,- Sk až 20 000,- Sk. Súčasne navrhovateľ žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle

§ 152 ods. 2 veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) v znení, že odporca
je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Bratislava V, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 9. 2013 žiadal návrh navrhovateľa z

dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Odporca
návrh považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky. V podaní
navrhovateľa absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátum doručenia podania súdu, ktorý má význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy

sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v prejednávanom prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť
dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k

nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti
navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporca v tejto
súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1OSP a to vzhľadom na skutočnosť, že v konaní so

žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v
podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ
neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 3. 5. 2011, č.

k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Súčasne poukazuje na skutočnosť, že dňa 23. 4. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27. 9. 2012

boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty.
Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi
doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil
žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom
doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o

škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie

sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. K splneniu podmienok úspešného uplatnenia nároku na
náhradu škody odporca poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne, vzhľadom na
povahu úkonu - rozhodnutie o zmene exekútora, zákonom ustanovenú lehotu, a ustanovenie § 44 ods. 8

a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia
o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi, čo znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a moholpokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity
konania. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou, odporca poukázal na skutočnosť, že otázku
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd. Podľa názoru
odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov -
neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd
v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade

ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní
(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd o náhrade škody by
mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Navrhovateľom
vyčíslená škoda ako paušálna suma za všeobecne uvedené činnosti je nesprávna a účelová. Pre
úspešnéuplatnenienárokujenevyhnutnépreukázaťexistenciuškody.Odporcapoukázalnaskutočnosť,

že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a tým neuniesol dôkazné bremeno.
Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikla navrhovateľovi bez
ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí,
že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením
a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v peniazoch.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či
nemajetkovej ujmy.

Napokon vzniesol odporca vo veci aj námietku premlčania práva navrhovateľa.
Okresný súd Bratislava V, vzhľadom na námietky odporcu ohľadom nedostatkov procesných podmienok

v konaní, ktoré videl v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj v predčasnom podaní žaloby súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:

Podľa § 103 OSP - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh ta, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať ... pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých

sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za
štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31. 12.
2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, upravuje Občiansky súdny poriadok tak, že trvá len na tých,
ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj

z ustanovenia § 120 OSP, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania.
Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v
hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť opísané
aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ustanovenie §
101 OSP, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami

vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným
právom, ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je
zastúpený právnym zástupcom - advokátom.Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z .z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 1. 1. 2013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov....
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 1. 1. 2013 došlo k doplneniu § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o nové
odseky 3 a 4 v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade
prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa

ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Súdne konanie

nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou
od 1. 1. 2013 a keďže k nemu nie je dané prechodné ustanovenie musí sa v súlade s právnou teóriou
aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v čase uplatnenia nároku

na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde (27. 9. 2012), t.j. znenie ustanovenia
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31. 12. 2012. Navrhovateľ
si uplatnil touto žalobou nárok na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na toto konania
je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31. 12. 2012.
Vzhľadom na uvedené tunajší súd ako všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľa

v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného touto žalobou podľa
hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bezpredchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné

prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 30. 5. 2012 (podľa zoznam uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),

žiadosť o predbežné prerokovanie nárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 30. 5. 2012, svoj
nárok uplatnil spôsobom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného
prerokovania nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 30. 5. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR
ako orgáne príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 30.
11. 2012 nárokom navrhovateľa nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 25. 9.
2013 uviedol, že nárokom navrhovateľa nemieni vyhovieť nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým

ma súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.
o nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej podľa cit. zákona v znení do 31. 12. 2012.
Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení, týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom
prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú do 31. 12. 2012) nemá za následok,
že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie konania

navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať význam len v
prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22. 2. 2013
č. k. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V, že na tunajšom súde začalo súdne konania vo

veci zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov
navrhovateľom dňa 27. 9. 2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v

prejednávanej veci nevyhovel tomuto procesnému návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý
postup súdu nie je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným

postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Krajský súd v Bratislave, rozhodnutím č. k. 4Nc 97/2012 - 18 z 17. 10. 2012 okrem sudkyne JUDr. Jany
Tamašiovej, ktorá vybavovala namietanú exekučnú vec, nevylúčil ostatných sudcov Okresného súdu

Bratislava V z konania a rozhodovania tejto prejednávanej veci nakoľko nezistil dôvody na ich vylúčenie.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §
120 OSP zaťažuje, uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v

zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na
vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce
z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym

exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k
registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ žiadne ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov
konania, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené a to výpisom z obchodného

registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálom
exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. ErNr 659/2003 v ktorom navrhovateľ namietal nesprávny
úradný postu, sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 30.05.2012, doručeným odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 30.05.2012 založené do registraOkresného súdu Bratislava V Spr. 3482/2012, samotnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodyanemajetkovejujmyvprejednávanejvecinavrhovateľdospisunedoložil, akoajvšetkými
listinami vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a z nich zistil tento

stav veci:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl.č. 23636/
B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetom podnikania je
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Odporca nepoprel, že mu bola doručená písomná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 37ErNr 659/2003 (zn. navrhovateľa ZE - 1852 - 7910, značka
odporcu 40301/2013/34) vyplýva, že dňa 13. 5. 2003 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho

exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, sp. zn. EX 286/2003 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 19Rob 800/2002 z 1. 10. 2002 vydaného
tunajším súdom na návrh navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému: C. H., nar. XX. 3. XXXX.
Označeným platobným rozkazom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť istinu 28 680,- Sk, t.j. 952,-
Eur a úrok z omeškania v sadzbe 0,25% denne z dlžnej istiny od 14. 8. 2002 do zaplatenia a trovy

konania 1 430,- Sk, t.j. 47,48 Eur do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2. 1. 2003. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 15. 5. 2003
vydané tunajším súdom pod č. XXXXXXXXXX poverenie na vykonanie exekúcie. Toto poverenie súdny
exekútor prevzal 30. 5. 2003.

Navrhovateľ si v tejto prejednávanej veci uplatnil náhradu škody 175,- Eur náklady na správu pohľadávky
a nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálne stanovenej sumy 663,88 Eur ročne, t.j. za navrhovateľom
tvrdenú nečinnosť súdu 545 dní = 995,76 Eur z dôvodu, že dňa 25. 1. 2010 podal prostredníctvom
elektronickýchprostriedkov,postupompodľa§44ods.8zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP) v znení účinnom do 31. 5. 2010 exekučnému súdu

(Okresnému súdu Bratislava V) návrh na zmenu exekútora Mgr. Vladimíra Cipára. Súd vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol, Uznesením zo dňa
2.4.2012, č. k. 37ErNr 659/2003 - 8, právoplatným dňa 31. 5. 2012. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného
poriadku (EP) v znení ku dňu začatia exekúcie, teda v znení k 13. 5. 2003, ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Teda v zmysle citovaného ustanovenia súd
pri rozhodovaní o zmene exekútora v prejednávanej veci nebol viazaný lehotou do ktorej mal o návrhu
na zmenu exekútora rozhodnúť.

Navrhovateľ v prejednávanej veci si uplatňoval voči štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučnom konaní z dôvodu, že

súd o návrhoch navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej 30
dňovej lehote od doručenia návrhu súdu (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku - pred tým ods. 6,
resp. 7), čím mu bola spôsobená v období od podania návrhu do vydania rozhodnutia materiálna
škoda, v návrhu špecifikovaná ako účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou navrhovateľa,
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy

ako primeranej náhrady za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora (zmena z dôvodu straty dôvery) nečinný, musel navrhovateľ obdobie nečinnosti

prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom.Ako bolo už v úvode uvedené, na konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy iniciované
navrhovateľom sa použijú hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v znení v čase
namietaného nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia

vznikla škoda, t.j. znenie platné do 31. 12. 2012. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.
12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti zákona nesprávnym
úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 1. 7. 2004.

Podľa § 9 „Nesprávny úradný postup“ ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 -
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v označenom exekučnom
konaní nebol úradný postup Okresného súdu Bratislava V, ako orgánu verejnej moci, správny. Vzhľadom
na ustanovenie § 44 ods. 5 EP v znení k času začatia exekučného konania teda k 13. 5. 2003 nebol

súd viazaný zákonnou lehotou na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, avšak
ak súd o tomto návrhu konal od 6. 10. 2010 do 2. 4. 2012, čo je 544 dní, možno takéto konanie
hodnotiť ako konanie s prieťahmi. Súčasne s týmto konštatovaním nemožno ale opomenúť skutočnosť,
že navrhovateľ podal návrhy na zmenu exekútora hromadne, vo veľkom počte vecí a pokiaľ takto
postupovalmuselsibyťvedomý,žesúdobjektívnenebudemôcťojehonávrhochrozhodnúťvprimeranej

dobe.

Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia),rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Rozhodnutie o zmene súdneho exekútora - uznesenie tunajšieho súdu č. k. 37ErNr 659/2003 - 8 bolo
navrhovateľovi (oprávnenému) doručené 20. 4. 2012, pôvodnému exekútorovi dňa 19. 4. 2012 a novému
exekútorovi dňa 20. 4. 2012, teda navrhovateľ sa mohol o škode a jej výške dozvedieť v najskôr 20. 4.
2012 a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z podal na súd 27. 9. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva (§ 19 ods. 1, 2 zákona

č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. - právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody - poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) a 3) príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom
konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.

Navrhovateľ v návrhu žiadal o základe veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP)
tak, že Slovenská republika je zodpovedná za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v exekučnom konaní
nesprávnym úradným postupom súdu. Návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že tzv. medzitýmnym
rozsudkom súd rozhoduje o základe veci, čím sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú

z uplatneného nároku s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. V konaní o nároku na
náhradu škody základ veci zahŕňa posúdenie všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v cit.
ustanovení § 9 z. č. 514/2003 Z. z., okrem výšky škody. Medzitýmny rozsudok možno vydať len vtedy, aksú vyriešené otázky, či vznikla škoda (majetková ujma), či došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť).

Vpredmetnomexekučnomkonaníbolopreukázanézexekučnéhospisusúduporušeniezásadyrýchlosti
konania. Navrhovateľ však ničím nepreukázal (ani nepreukazoval) v konkrétne zažalovanej veci
vznik škody. Navrhovateľ sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie a náhradu škody uplatňoval ako
administratívne náklady, ktorých vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné korešpondenčne predložiť

účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy, pričom sa jednalo o vec, v ktorej bolo vydané
účinné poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky, exekúcia prebiehala u povereného
exekútora niekoľko rokov. V exekučnom spise súd nezistil úradným záznamom zapísané osobné
zisťovanie navrhovateľa stavu konania na súde, ani žiadosti navrhovateľa o poskytnutie informácie
o stave konania. Samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane bez
spomenutých súvislostí, neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho rozsudku o splnení len

jednej z podmienok zodpovednosti štátu podľa § 9 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody pri podaní návrhu, ani v priebehu konania a ani na nariadenom pojednávaní,
ako aj na skutočnosť, že nepreukázal príčinnú súvislosť s údajným vznikom škody; teda neboli splnené
podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku.

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)

Občianskeho zákonníka.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25. 4. 2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami

pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci
činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v

spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Škodou zákon rozumie ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v

zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,
a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Za skutočnú škodu
je treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie
do predošlého stavu. Majetkový stav, ktorý je pritom východiskom na zistenie existencie škody a na

vyčíslenie jej výšky, je tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov (vecí) v určitej hodnote
vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú oceniteľné peniazmi; oproti tomu pasíva sa do
hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že
sa zmenší hodnota aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom, že jeho celkové vyjadrenie
v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že porovnávanie hodnôt

majetkového stavu pre účely náhrady škody je možné len prevodom na peniaze, ktoré, ako už bolo
povedané, plnia úlohu všeobecného ekvivalentu.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 - (1) Uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení...

Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z. z.
v znení do 31. 12. 2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsob
odškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania

a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle
na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak
bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne

preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý
účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v
rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávanej veci tak, ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe
vznikla nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol síce bol v predmetnej veci
preukázaný avšak preukázaný nebol vznik škody a príčinná súvislosť vzniku škody s nesprávnym
úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno.

Z obsahu žaloby síce vyplýva tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s tým, že
súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v primeranej lehote, ale žiadnym spôsobom nepreukázal
skutočnosť, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom tvrdenej strate dôvery k súdnemu
exekútorovianutnostiaktívnehousmerňovaniasúdnehoexekútoranavrhovateľom)objektívnenemohol,

do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh oprávneného/navrhovateľa, pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky (napr. rozhodnutie o pozastavení výkonu činnosti exekútora).

Nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňované navrhovateľom z dôvodu nesprávneho
úradného postupu súdu, nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora,

sa týkali exekučného konania začatého v roku 2003, vykonávaného pôvodným súdnym exekútorom na
základe vydaného poverenia, ktoré nebolo zrušené, respektíve kde nedošlo k zastaveniu exekučného
konania do času podania návrhu na zmenu exekútora (rok 2010), resp. do vydania rozhodnutia súdu,
ktorým návrhu na zmenu exekútora vyhovel.

Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí druhé), odporca súhlasil, aby súd konal
aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil. Týmto svojim konaním sa účastníci
ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko
súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní
vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o povinnosti označiť

a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je
unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania,

bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Prvé nariadené pojednávanie (18. 11. 2013) bolo odročené
z dôvodu procesného návrhu navrhovateľa na prerušenie tohto konania , podaného súdu dňa 18. 11.
2013 z dôvodu, že v prejednávanej veci nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie
zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Tento procesnýnávrh navrhovateľa bol tunajším súdom uznesením č. k. 41C 181/2012 - 61 z 15. 1. 2014 zamietnutý. O
odvolaní navrhovateľa voči tomuto rozhodnutiu odvolací súd uznesením č. k. 6Co 107/2014 - 77 z 27.
3. 2014 rozhodol tak, že prvostupňové uznesenie potvrdil. Totožný návrh na prerušenie konania, ako bol

návrh z 18. 11. 2013, podal navrhovateľ aj pred vykonaním druhého pojednávania vo veci, nariadeného
na 15. 7. 2014. Z tohto dôvodu žiadal opäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to,
že o procesnom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté,
ako aj na skutočnosť, že Ústavný súd o sťažnostiach navrhovateľa viažucich sa aj k prejednávanej veci
už rozhodol tak, že sťažnosť navrhovateľa pre nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na

opätovné rozhodovanie o totožnom procesnom podaní navrhovateľa.

Súd preto žalobný návrh na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované
právne predpisy ako nepreukázaný, ale aj čo do vzniku škody nedôvodný zamietol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.