Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212211344
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1212211344.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v sporovej veci

žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Turočekom, so
sídlom Trnavská cesta 50, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková
4, Bratislava, za účasti intervenienta: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad
4, Bratislava o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

II. Štátu súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.5.2012 domáhal náhrady škody na zdraví, ktorá
mu vznikla z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným. V žalobe uviedol, že
dňa 28.04.2010 pocítil náhle silné bolesti na hrudníku s dusením. Lekársku pomoc vyhľadal ihneď
na Centrálnom prijímacom oddelení Nemocnice adak. L. Dérera, Limbová 5, Bratislava. Po vykonaní
EKG vyšetrenia mu službukonajúci lekár oznámil, že srdce má v poriadku, prikázal mu zhlboka dýchať
a zdravotná sestra mu podala pohár vody. Rozhovor s pacientom bol náhle prerušený príchodom
ďalšej pacientky. Po jej doriešení bol žalobca odoslaný domov, bez vyšetrenia a bez lekárskeho

záznamu. Jeho zdravotné ťažkosti sa však stupňovali, preto vyhľadal lekársku pomoc v Malackách.
Lekár Lekárskej služby prvej pomoci Nemocničnej a.s., Duklianskych hrdinov 34, Malacky, Z..
2
17C/102/2012

V. odporučil využitie práceneschopnosti, laboratórne odbery krvi a RTG vyšetrenie hrudníka, všetko
prostredníctvom zmluvného všeobecného lekára žalobcu. Nasledujúci deň, t.j. 29.04.2010, bol žalobca

u svojej všeobecnej lekárky Z.. K., ktorá ho odoslala na RTG vyšetrenie hrudníka, ktoré potvrdilo
podozrenie na Pneumotorax. Žalovaný bol urgentne transportovaný na Kliniku hrudnej chirurgie
Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde bol konštatovaný spontánny pneumotorax. Práve z dôvodu
oneskoreného poskytnutiazdravotnejstarostlivostibolliečenýsbolestivýmazávažnýmpriebehom.Dňa
04.06.2010 dospel žalobca k názoru, že keby mu bola na Centrálnom prijímacom oddelení žalovaného
v nemocnici akad. L. Dérera, správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, nebolo by došlo k tak
rozsiahlemu poškodeniu zdravia, bolestiam i následkom. Z uvedeného dôvodu sa preto obrátil na

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad vykonal vo veci šetrenie a konštatoval, že
žalobcovi nebola na Centrálnom príjme žalovaného poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v
súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca nebol dňa 28.04.2010 napriek akútnemu zhoršeniu
zdravotného stavu - silnej bolesti hrudníka s dušnosťou - riadne diferenciálne diagnosticky vyšetrenýa nebola mu zabezpečená včasná a účinná liečby. Žalobca písomne vyzval žalovaného na uzavretie
mimosúdnej dohody listom zo dňa 31.01.2012, 09.03.2012 ako aj prostredníctvom mailovej komunikácie
avšak bezvýsledne, z ktorého dôvodu podal následne žalobu na súd. Svoj nárok zdôvodnil ustanovením

§§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i § 4 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplní niektorých zákonov,
majúc za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku škody, preto vzniká potreba
vyvodenia zodpovednosti voči žalovanému a priznania odškodnenia žalobcovi. Na strane žalobcu došlo
k vzniku majetkovej aj nemajetkovej ujmy. V prípade, ak by došlo k riadnemu a včasnému poskytnutiu

zdravotnej starostlivosti žalovaným, priebeh choroby, jej následky a aj spôsob liečby by boli miernejšie,
menej závažné a menej bolestivé. Na určenie výšky jednorazového vyrovnania v zmysle § 447b
Občianskeho zákonníka a účelne vynaložené náklady spojené s liečením navrhoval, aby súd ustanovil
znalca, predbežne však žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2 941,30 euro a trovy
konania. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby jej rozšírením na sumu 7 742,80 €.

2/ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa
10.08.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na ustanovenie § 106 ods.1,
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,

z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Žalovaný mal za to, že žalobca vedel o
vzniku škody už dňa 28.04.2010 a keďže žalobu na súd podal až dňa 16.05.2012 podal ju po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby. Okrem uvedeného žalovaný nepovažoval za preukázané naplnenie
všetkých zodpovednostných predpokladov práva na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, predovšetkým príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou,

ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Na posúdenie tejto otázky vytvoril žalovaný ad hoc Odbornú komisiu
Univerzitnej nemocnice Bratislave, ktorá z dostupných materiálov dospela k záveru že liečebný postup
by bol rovnaký, aj v prípade, ak by sa započalo s liečbou u pacienta už dňa 28.04.2010.

3/ S vyjadrením žalovaného žalobca nesúhlasil, poukázal na to, že vo veci si dal vypracovať súkromný

znalecký posudok znalcom Z.. K. E., zapísaným
3
17C/102/2012

v zozname znalcov MS SR pre odbor úrazová chirurgia. Znalec vo svojom posudku č. 59/2012

konštatoval, že oddialenie diagnostiky síce neovplyvnilo optimálny medicínsky postup ale na druhej
strane nepochybne pri oddialení diagnostiky pacient utrpel fyzickú ujmu - prolongovaná bolesť,
sťažené dýchanie a psychickú - úzkosť, stres, strach z nepoznanej príčiny ochorenia pri pretrvávaní
symptomatológie (str. 10 znaleckého posudku č. 59/2012). Podľa žalobcu boli splnené všetky
predpoklady nároku na náhradu škody:

· k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného jednoznačne došlo. Uvádza to napokon aj Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
· škodlivý následok presne a jednoznačne stanovil znalecký posudok Z.. K. E., ktorý spočíval vo fyzickej
a psychickej ujme pre oddialenie diagnostiky,
· príčinná súvislosť je daná, pretože keby bola poskytnutá zdravotná starostlivosť okamžite a adekvátne,

žalobca by mal podstatne menšiu fyzickú aj psychickú ujmu
· zavinenie je dané, pretože škoda bola spôsobná právnickou osobu.
Znalec Z.. E. bodovo ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo finančnom vyčíslení
sumou 7 742,80 €.

4/ Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca podal dňa 07.06.2010 na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosť podnet na prešetrenie postupu Nemocnice akad. L. Dérera dňa 28.04.2010.
Úrad vo svojom stanovisku zo dňa 28.09.2010 konštatoval, že na Centrálnom prijímacom oddelení
Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera nebola žalobcovi poskytnutá adekvátna
zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi - ustanovením § 4 ods. 3 zák. č.

576/2004 Z.z.,- pacient nebol riadne diferenciálne diagnosticky vyšetrený so zabezpečením účinnej
a včasnej liečby. Zdravotná starostlivosť poskytnutá Z.. V. v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci
Nemocničná a. s. Malacky bola poskytnutá adekvátne, v súlade s platnými právnymi predpismi,
zdravotná dokumentácia však nespĺňala zákonom predpísané požiadavky.5/ Napojednávanísúdu právnyzástupcažalobcušpecifikoval,žepodanoužalobousadomáhanáhrady
škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Bolestného - pretože pri dodržaní

všetkých zákonných postupov zo strany žalovaného by liečba žalobcu prebiehala miernejšie a sťaženia
spoločenského uplatnenia - v podobe psychického a fyzického strádania, keď žalobca v nevedomosti
musel čakať na ďalšie vyšetrenia.

6/ Žalobca vo výpovedi pred súdom popísal priebeh udalosti dňa 28.04.2010 zhodne ako v žalobe

podanej na súd. Dodal, že je vrcholový atlét, v čase pred zdravotnou komplikáciou sa pripravoval na
majstrovstvá SR v atletike. Po etape tréningoch, mal práve dva dni voľno, prechádzal sa v parku , keď z
ničoho nič, pocítil ostrú bolesť v hrudníku. Sám sa MHD dopravil do nemocnice na Kramároch, kde mu
bolo urobené EKG a podaný pohár vody a bol odoslaný domov. Išiel preto na internát a zavolal mame
aby prišla pre neho pretože ťažkosti neutíchali. Mama ho doviezla hneď do nemocnice v Malackách,
kde mu bolo odporučené aby na druhý deň išiel k obvodnej lekárke a absolvoval krvné testy a RTG. Celú

noc prečkal v skrčenej polohe na posteli, mal veľké bolesti, nemohol spať, ťažko sa mu dýchalo. Hneď
ráno o 06.00 hodine išiel k svojej všeobecnej lekárke, ktorá ho poslala na RTG. Po zistení výsledkov bola
privolaná rýchla zdravotná pomoc a bol prevezený do nemocnice v Ružinove na hrudnú chirurgiu pre
spontánnypneumotorax.Bolamuzavedenádrenáž pľúc. Keďžestavsanelepšil,nasledovalaoperácia,
pri ktorej mu odstránili 77 % pľúc. Následne po prepustení z nemocnice sa začal zamýšľať nad postojom

lekárov, stará matka ho upozornila na to, že v prípade ak by lekári nepochybili mohlo mať jeho ochorenie
4
17C/102/2012

úplne iný priebeh, nemuseli by mu odobrať takú veľkú časť pľúc. Vtedy sa rozhodol napísať na Úrad pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

7/ Žalovaný pred súdom zotrval na vznesenej námietke premlčania, v tejto súvislosti poukázal na
platnú judikatúru, podľa ktorej premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď je ukončené liečenie,
v danom prípade bol žalobca prepustený z nemocnice dňa 08.05.2010, teda najneskôr od tohto

dátumu, začala plynúť dvojročná premlčacia doba. Ak bol návrh na súd podaný dňa 16.05.2012 bol
podaný po uplynutí premlčacej doby. Okrem uvedeného bol toho názoru, že nebolo preukázané, že
neposkytnutím adekvátnej zdravotnej starostlivosti došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, teda, že by
vývoj jeho zdravotného stavu bol v prípade včasného liečenia iný, že by nebola by nutná operácia.
Poukázal aj na znalecký posudok Z.. E., ktorý na strane 9 znaleckého posudku konštatuje: „Všeobecne

pri poskytnutí okamžitej liečby je štatistická pravdepodobnosť uzdravenia rovnaká ako u oddialenej
diagnostike. Princíp liečby je obdobný, pokiaľ je vyriešený problém je uzdravenie zrejmé“.

8/ Vzhľadom na to, že na posúdenie včasnosti podania žaloby na súd sa vyžadovalo odborné
posúdenie, súd uznesením zo dňa 13.06.2013 č.k. 17C/102/2012-132 ustanovil v konaní znalca Z.. T.

K., zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo, farmácia,
odvetvie interná medicína, ktorého úlohou bolo určiť dátum kedy bolo možné považovať zdravotný stav
žalobcu za ustálený.

V znaleckom posudku č. 3/2013 (str. 19) znalec konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bolo možné

považovať za ustálený dňom 17.05.2010, kedy bola vydaná lekárska správa Z.. G. Z. v nasledovnom
znení:
“ Subj: bez bolesti, dobre sa mu dýcha, vitálne funkcie v norme, ruka so zlepšenou hybnosťou, abdukcia
a ventrálna flexia možná do 90st.
Obj: dýchanie vesikulárne, čisté, rany kľudné

RTG hrudníka: parenchým rozvinutý
Th: toilette, stehy ex
Dop: kontrola o 14 dní PN ešte 14 dní“.

9/ Následne do konania vstúpila ako vedľajší účastník/intervenient Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z

dôvodu, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu: Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú v súvislosti s poisťovaním zdravotnej starostlivosti č. 511013 300. Vo svojom písomnom
vyjadrení vedľajší účastník/intervenient namietal znalecký posudok č. 2/2015 Z.. K., v ktorom ako deň,
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu uviedol deň 17.05.2010, kedy bol vyšetrený MUDr. G.Z., konštatoval: „parenchým je rozvinutý“ (t.z. pľúcne tkanivo vyplnilo celú hrudnú dutinu), pretože už v
lekárskejspráveZ..Z.F.zodňa8.5.2010 (č.l.330spisu) sakonštatujerovnakýlekárskyzáver.Zdôvodu
rovnakých záverov lekárskych správ nebolo možné zistiť, z akého dôvodu sa Z.. K. priklonil k lekárskej

správe zo dňa 17.05.2010 vystavenej Z.. Z. a nevychádzal z lekárskej správy Z.. F. zo dňa 08.05.2010.
Na odstránenie týchto rozporov súd uložil znalcovi Z.. T. K. vypracovať doplnok k znaleckému posudku,
v ktorom sa jednoznačne vyjadrí k ustáleniu zdravotného stavu pacienta i vzhľadom na lekársku správu
MUDr. F.. Znalec v doplnku k znaleckému posudku konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu
pacienta došlo dňa 8.5.2010. Na pojednávaní súdu konanom dňa 11.2.2016, súd vypočul znalca Z..

K.Á., ktorý bol konfrontovaný s lekárskou správou vystavenou dňa
5

17C/102/2012

8.5.2010 Z.. Z. F. a uviedol, že podľa všetkého si uvedenú lekársku správu pri vypracovaní znaleckého

posudku nevšimol.

10/ V prejednávanej veci bolo v prvom rade potrebné vyriešiť spornú otázku, či nárok uplatnený
žalobcom na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je alebo nie je
premlčaný.

Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 100 ods. 1 ,2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách

alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Inštitút premlčania má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby
podsankcioupremlčaniauplatnilsvojeprávovlehotáchnapríslušnýchorgánochaabytakdonekonečna

neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v
právnych vzťahoch v súdnom konaní, má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému súdne priznať.
Premlčateľnosť majetkových práv je zásadne pravidlom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z
ktoréhosústanovenév§100ods.2a3Občianskehozákonníkavýnimkyvprospechniektorýchvýslovne

menovaných majetkových práv. Nárok žalobcu na odškodné za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia je právo majetkovej povahy, náhradou takzvanej nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si
postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitého utrpenia, strasti, obmedzenia v
živote, bolesti ktorú si vytrpel podľa bodového hodnotenia.

Pokiaľ ide o posúdenie začiatku behu premlčacej doby pri nároku na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia je rozhodujúcim okamžikom ten okamih, kedy sa po liečení choroby ustáli zdravotný stav
poškodeného natoľko, že mu bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského
uplatnenia a k bolestnému. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné
považovaťzdravotnýstavpoškodenéhozaustálený,tedavdobe,keďjemožnévykonaťjehoposúdenie.

Slovné spojenie „ Dozvie sa o škode „ obsiahnuté v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda
spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne
vyjadriť (vyčísliť ) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť
na súde. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2001 sp. zn. MCdo/37/2000 „ za deň

zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného , ani
deň vyhotovenia posudku o bolestnom,
6
17C/102/2012ale okamih (deň ) ustálenia zdravotného stavu poškodeného“ . K obdobnému záveru dospel aj
Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo/1256/2006, keď uzavrel, že o škode spočívajúci v

sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové
ohodnoteniesťaženiajehospoločenskéhouplatnenia,keďžeažvtedymákdispozíciiskutkovéokolnosti,
z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného
ustálil, závisí od vyjadrenia lekára.

11/ Poukazujúcna závery znalcaZ..T.K.,ktorývosvojomdoplnkuč.1kznaleckémuposudkuč.3/2013
konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 08.05.2010, musí súd konštatovať, že
ak bola žaloba na súd podaná dňa 16.05.2012 bola podaná po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej
doby, preto premlčané právo nemohlo byť žalobcovi priznané. Keďže v prejedávanej veci dospel súd
k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene, nezaoberal sa v rozsudku ďalšími hmotnoprávnymi
predpokladmi úspešnosti nároku žalobcu.

12/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 Civilného sporového poriadku a priznal žalovanému
ako aj štátu nárok na 100 %-nú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

7
17C/102/2012

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku

1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).