Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200349
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200349.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu ENERGYCO, s.r.o., so sídlom
Rožňava, M. R. Štefánika 13, IČO: 36 194 824, zastúpeného Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.
r. o., so sídlom Košice, Cimborkova 13, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom
Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.01.2018
č. PO/BEZ/2017/6235, O-833/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2017/6235, O-833/2017
zo dňa 15.01.2018, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 266/17/L zo dňa 21.09.2017 a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 15.01.2018 č. PO/BEZ/2017/6235, O-833/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok)
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.09.2017 č.
k.: 266/17/L, ktorým bola žalobcovi, ako účastníkovi konania, uložená pokuta na základe § 19 ods.
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) vo výške 5 000 eur za porušenie povinnosti
stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. l písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne
§ 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej iba zákon o BOZP) spočívajúce v tom, že ku dňu
14.11.2016 (začatie inšpekcie práce) nebola na stavbe: „Oprava 2. prehrievača na PK5“ na pracovisku U.
S. Steel Košice, DZ Energetika, na ktorej plnili pracovné úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov,
písomne dohodnutá spolupráca zamestnávateľov (konkrétne nebolo určené, kto vytvorí podmienky na
zaistenie bezpečnosti u ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu).

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v dňoch 14.11, 24.11., 28.11.,
06.12.2016, 27.01. a 30.01.2017 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce, pričom výkon inšpekcie
práce súvisel s vyšetrovaním príčin smrteľného pracovného úrazu zamestnanca spoločnosti MILO
MONTAGE s. r. o., Čierna nad Tisou, p. Ľ. T., ku ktorému došlo dňa 13.11.2016 na pracovisku U. S. Steel
Košice, DZ Energetika, Parný kotol č. 5. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené porušenie právnych
predpisov zo strany žalobcu, ktoré bolo zadokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce
č. IKO-07 16-2.2/P-B22-17 zo dňa 06.02.2017, ktorý bol so štatutárnym zástupcom kontrolovaného
subjektu prerokovaný dňa 06.02.2015, pričom tento pri prerokovaní protokolu uviedol, že k nemu nemá

pripomienky. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas uvedenej inšpekcie práce inšpektorát práce,
ako prvostupňový správny orgán, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie,
pričom oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 31.07.2017 bolo účastníkovi konania doručené
07.08.2017 a tento sa k nemu vyjadril listom zo dňa 14.08.2017. Následne bolo vydané rozhodnutie o
uložení predmetnej sankcie.

3. Žalovaný, ako odvolací správny orgán, na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 24.10.2017,
dôsledne preskúmal napadnuté rozhodnutie a predložený administratívny spis a dospel k záveru,
že správnym orgánom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k
porušeniu ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z..

4. K argumentácii žalobcu uvedenej v bodoch 5, 6 odvolania o formalistickom prístupe správneho
orgánu prvého stupňa k plneniu povinnosti a nevysporiadaním sa s vyjadrením účastníka konania zo
dňa 14.08.2017 uviedol, že prvostupňový správny orgán po doručení odpovede účastníka konania k
začatiu správneho konania si preveril tvrdenia účastníka konania, predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia
na 60 dní a na základe vyjadrenia účastníka konania sa opätovne zaoberal skutkovým stavom celého
prípadu, jeho právnym posúdením, ako aj sankciou spolu s jej výškou, čo uviedol aj v samotnom
rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca, ako účastník konania, vo svojom vyjadrení priznal, že medzi
zamestnávateľmi nebola výslovne dohodnutá spolupráca na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, ktorá by bola označená ako dohoda podľa § 18 zákona č. 124/2006 Z. z., čo je podstatou
vytýkaného porušenia. Poukázal tiež na to, že Zmluva o spolupráci nenapĺňala požiadavky stanovené
vyššie uvedenými právnymi predpismi a túto nie je možné akceptovať ako náhradu za presne zákonom
stanovenú písomne dohodnutú spoluprácu medzi zamestnávateľmi v zmysle § 18 ods. 1 zákona č.
124/2006 Z. z., konkrétne určenie, kto vytvorí podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. Zmluva, na ktorú účastník konania v bode 2 odvolania
poukazuje, sa vzťahuje len na výkon prác, nie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na
spoločnom pracovisku. V zmysle správy predloženej účastníkom konania o odstránení nedostatkov je
zrejmé, že na základe zistení nedostatku bolo prijaté nápravné opatrenie na zabezpečenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, koordináciu činností a vzájomnú informovanosť na spoločnom pracovisku
tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávateľov budú určené podmienky spolupráce
v oblasti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a do internej dokumentácie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci bude zapracovaný formulár - dohoda o odovzdaní a o prevzatí pracoviska a
určenie zodpovednosti za bezpečnosť a koordináciu bezpečnosti na spoločnom pracovisku. Žalovaný
v tejto súvislosti uviedol, že odstránenie nedostatkov zistených inšpekciou práce, ako aj informovanie o
ich odstránení, nezbavujú účastníka konania zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov.
Odstránenie nedostatkov však bolo zohľadnené pri uložení pokuty, ktorá je v dolnej hranici zákonnej
sadzby.

5. Žalovaný zastáva názor, že skutkový stav bol preukázateľné zistený, nakoľko nebola predložená
žiadna písomná dohoda v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., nebolo konkrétne určené,
kto vytvorí podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku
a v akom rozsahu, napr. čo sa týka lešení. Lešenie bolo stavané po etapách, každá na pokyn iného
objednávateľa a práve písomná dohoda mala určiť, kto vytvorí podmienky na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a v akom rozsahu, čiže mala určiť, kto postaví, resp. dá postaviť lešenie
a v akom rozsahu. Uvedené nie je jasné ani z preberacích protokolov lešenia. Písomné pokyny
nenahrádzajú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona. Potreba písomnej
dohody vyplýva aj z evidencie osôb vstupujúcich a vystupujúcich z uzavretého priestoru zo dňa
14.11.2016, 15.11.2016 a 16.11.2016, z ktorej jasne vyplýva, že v jednotlivých dňoch v rovnakom
časovom rozmedzí vstupovali do uzavretých priestorov zamestnanci viacerých subjektov a každý
dodávateľ si pracovisko prevzal a od chvíle prevzatia pracoviska dodávateľ plne zodpovedá za
bezpečnosť svojich zamestnancov. Žalobca si nesplnil povinnosť v tom, že neuzavrel písomnú dohodu
na stavbe „Oprava 2. prehrievača na PK5“ na pracovisku U. S. Steel Košice, DZ Energetika, na ktorej
plnili pracovné úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov, nebola spolupráca zamestnávateľov
písomne dohodnutá. Zmluva medzi ENERGYCO s. r. o. a MILO MONTAGE s. r. o. nerieši konkrétne,
kto a v akom rozsahu zabezpečí bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na spoločnom pracovisku.
Porušenie povinností uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa bolo správne posúdené
a odôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie zároveň poskytuje skutkovú
a právnu oporu výroku rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa dospel k správnym zisteniam a

správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom žalobca neuvádza také skutočnosti, ani nepredkladá také
dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt. Vo veci výšky
uloženého sankčného postihu zastáva žalovaný názor, že správny orgán prvého stupňa pri určovaní
výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 1 písm.
a/ a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je evidentné, že inšpektorát práce
uložením pokuty vo výške 5 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré
musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých
zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného
záujmu včas a vecne správne vyvodený. Finančný postih nemôže byt' neprimerane mierny vo vzťahu k
závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne musí v sebe obsahovať aj represívnu
zložku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pokuta v uvedenej výške za beznásledkové konanie nie je
v praxi správneho orgánu obvyklá. Konštatoval, že sankcia je primeraná, plniaca preventívnu funkciu,
nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a
odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Pokuta bola uložená
v dolnej hranici zákonnej sadzby. V danom prípade sa pokuta ukladala viacerým subjektom, a to aj
v súvislosti so závažným pracovným úrazom, pričom výška uloženej pokuty je obvyklá, primeraná
zisteným porušeniam, a teda argument účastníka konania o neobvyklosti uloženej pokuty, považuje
správny orgán za neopodstatnený. Žalovaný tiež skúmal, či správny orgán pri určovaní výšky pokuty
postupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku a dospel k záveru, že k porušeniu tohto
zákonného ustanovenia zo strany správneho orgánu nedošlo. Výška uloženej pokuty zodpovedá výške
uložených pokút v obdobných prípadoch. Argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože tento nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by mali
podstatný vplyv na posúdenie veci.

7. Včas podanou žalobou zo dňa 19.03.2018 žalobca žiadal, aby súd napadnutého rozhodnutie
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a
žalobcovi priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania. Poukázal na to, že v konaní preukázal,
že medzi žalobcom a spoločnosťou MILO MONTAGE s. r. o. bola uzatvorená Zmluva o spolupráci zo dňa
27. decembra 2015, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, o ktorej tvrdil, že dostatočne
upravuje určenie toho, kto a v akom rozsahu zodpovedá za plnenie povinností na úseku bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku. V tejto súvislosti poukázal na články 1 ods. 1.3,
článok 4 ods. 4.2, 4.4, 4.5, 4.6, 4.7, 4.9, 4.10, 4.13, článok 5 ods. 5.2, 5.3 Všeobecných obchodných
podmienok. Vychádzajúc z uvedených ustanovení podľa jeho názoru vyplýva, že zamestnávatelia si
medzi sebou úpravu spoločného pracoviska v zmysle § 18 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci v podstate vyriešili písomnou zmluvou. Ich obsahom je také rozloženie povinností,
že spoločnosť žalobcu bola povinná oboznámiť zamestnancov spoločnosti MILO MONTAGE s. r. o. s
právnou úpravou v oblasti BOZP a internými pravidlami platnými v jeho spoločnosti v oblasti BOZP a
poskytnúť im osobné ochranné pracovné prostriedky. Ostatné povinnosti na úseku BOZP zaťažovali
spoločnosť MILO MONTAGE s. r. o.. V zmysle prijatých dohôd žalobca splnil svoje povinnosti na úseku
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči zamestnancom spoločnosti MILO MONTAGE s. r. o., keď
zaškolili zamestnancov a zabezpečili posudok o zdravotnom stave pracovníka zo dňa 21.12.2015. I
napriek uvedenému správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že medzi zamestnávateľmi nebola
výslovne dohodnutá spolupráca na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá by bola
označená ako dohoda podľa § 18 zákona o BOZP, že zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou žalobcu
a spoločnosťou MILO MONTAGE s. r. o., nemá podľa jeho názoru napĺňať požiadavky stanovené vyššie
uvedenými právnymi predpismi, preto inšpektor práce, ako ani samotný správny orgán, na základe
vyjadrenia účastníka, túto zmluvu neakceptuje ako náhradu za presne zákonom stanovenú písomne
dohodnutú spoluprácu medzi zamestnávateľmi v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP, konkrétne určenie,
kto vytvorí podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku
a v akom rozsahu. Následne správny orgán poukazuje na doplnenie formulára dohody o odovzdaní a
prevzatí pracoviska a určenie zodpovednosti za bezpečnosť a koordináciu bezpečnosti na spoločnom
pracovisku zo strany našej spoločnosti, na základe čoho činí záver, že žalobca si bol nedostatku plne
vedomý a reálne k nemu došlo.

8. Žalobca uviedol, že povinnosťou správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia, bolo dať žalobcovi
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán takýmto spôsobom nepostupoval a uvedený
nedostatok nenapravil ani žalovaný. Podkladom vytýkaného porušenia v danom prípade bolo, že medzi
zamestnávateľmi nebola výslovne dohodnutá spolupráca na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, ktorá by bola označená ako dohoda podľa § 18 zákona č. 124/2006 Z. z.. Uvedené si správny orgán
vyložil takým spôsobom, že účastník konania vo svojom vyjadrení k začatiu konania správnym orgánom
priznal pochybenie v tejto súvislosti. Tento prejav považuje žalobca za prejav čistého formalizmu.
Z uvedených vysvetlení a dezinterpretácií poskytnutých správnymi orgánmi vyplýva, že pokuta bola
uložená za to, že žalobca nemal uzatvorenú zmluvu, ktorá by bola výslovne označená ako dohoda
podľa § 18 ods. 1 zákona o BOZP. Plnenie povinností sa však podľa názoru žalobcu musí skúmať
materiálne a nie formálne. To isté platí aj pre posudzovanie obsahu právnych úkonov. Iný postup je
nezákonný a vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prijatie nápravného opatrenia zo strany žalobcu žalovaný považuje za dôkaz o existencii nedostatku, ku
ktorému uvádza, že odstránenie nedostatkov, ako aj informovanie o ich odstránení, nezbavujú účastníka
konania zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov. V tejto súvislosti žalobca konštatoval,
pokuta sa má ukladať za porušenie povinnosti a nie za prípadné nebránenie sa subjektu voči jej uloženiu
pred začatím správneho konania. Ochota spoločnosti žalobcu doplniť obsah existujúcej dohody, hoci
v tomto smere bol správny orgán prvého stupňa celkom nekonkrétny, sa stala pre spoločnosť žalobcu
príťažou a akoby vylúčila potrebu skutočne preukázať porušenie právnej povinnosti. Uvedené je v
rozpore so základnou zásadou správneho konania, podľa ktorej správne orgány musia poskytovať
účastníkom pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu a so
zásadou spoľahlivo zistiť stav veci. Prípadné odstránenie nedostatkov má význam z hľadísk § 195
písm. d/ Správneho súdneho poriadku v spojení s § 36 písm. k/, l/ a n/ Trestného zákona. V rámci
správneho konania správne orgány nenariadili na prejednanie správneho deliktu ústne pojednávanie,
hoci to v prípade správnych deliktov má byť obligatórnym postupom. V tejto súvislosti poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2010 č. III. ÚS 231/2010-38 a následne
aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 5Sžo/235/2010, podľa
ktorého je porušením základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky taký
postup správneho orgánu, keď správny orgán vo veci iného správneho deliktu než priestupku, nenariadi
ústne pojednávanie na jeho prerokovanie, pretože sa jedná o vec trestného charakteru, na ktorú sa
vzťahujú záruky podľa článku 6 Dohovoru, ktoré sú obsahom práva aj podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, na základe čoho účastníkovi konania objektívne znemožní využiť okrem iného
jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci. Za nesprávne považoval zistenie správneho orgánu,
že zmluva, na ktorú účastník konania v bode 2. odvolania poukazoval, sa vzťahuje len na výkon prác
a nie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku, pretože aj keď
podstatou zmluvy bol výkon prác, zmluva navyše obsahovala aj príslušnú úpravu zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, spolupracujúcich zamestnávateľov, z hľadiska toho, kto
vytvorí podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v akom rozsahu. To zistenie
je v rozpore s obsahom spisu a predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Správny orgán prvého
stupňa bol pri špecifikácii nedostatkov celkom nekonkrétny, čo bolo namietané aj v podanom odvolaní,
pričom uvedený nedostatok nezhojil ani žalovaný procesne riadnym postupom, ale sa pokúsil uvedené
vyriešiť tak, že sa on sám, ako odvolací orgán, po prvýkrát až v konečnom rozhodnutí sa pustil do
vysvetlenia, že nebola predložená žiadna písomná dohoda v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006
Z. z. a nebolo konkrétne určené, kto vytvorí podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu, čo sa týka lešení. Lešenie bolo stavané po etapách
atď.. Špecifikácia porušenia, ktoré sa vytýka ako správny delikt, sa nemôže účastníkovi predložiť až
v rozhodnutí odvolacieho orgánu, ktorým sa konanie právoplatne končí. S poukazom na ustanovenie
článku 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konštatoval, že už v rámci
začatia správneho konania je povinnosťou správneho orgánu podrobne oboznámiť účastníka s povahou
a dôvodom obvinenia proti nemu. I keď sa uvedené čiastočne môže v konaní ďalej špecifikovať, táto
špecifikácia musí byť poskytnutá pred právoplatným odsúdením. Keďže žalovaný správny orgán svoje
úvahy začal rozvíjať až v odôvodnení svojho konečného rozhodnutia, odňal žalobcovi jednu inštanciu.
Podstata tejto námietky ďalej smeruje k tomu, že žalobca mohol poskytnúť dodatočné dôkazy o tom, ako
boli povinnosti vyplývajúce z § 18 ods. 1 zákona o BOZP v danom prípade naplnené. Z vyššie uvedených
dôvodov bolo znemožnené žalobcovi plné uplatňovanie jeho práv ako účastníka konania v zmysle § 3
ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Zároveň poukázal na to, že ani vysvetlenia žalovaného nie sú veľmi
vysvetľujúce, pretože pokiaľ ide o stavanie lešení, tieto neboli stavané viacerými zamestnávateľmi a už
vôbec nie pri súčasnom výskyte zamestnancov viacerých spoločností na danom pracovisku. Uvedené
je pritom potrebné preskúmať v nasledujúcom správnom konaní, keďže uvedené okolnosti sú pre

rozhodnutie o uložení pokuty podstatné a zistenie skutkového stavu žalovaným a správnym orgánom
prvého stupňa bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Zdôvodnenie výšky pokuty považoval za
nedostatočné, vnútorne rozporné a ako priťažujúce okolnosti boli zohľadnené náhodné okolnosti, ktoré
navyše nie sú zodpovednosťou spoločnosti žalobcu. Odôvodnenie bolo formulované všeobecne, pričom
k žiadnemu poškodeniu zdravia zamestnancov v spoločnosti žalobcu nedošlo. Smrteľný pracovný
úraz, ku ktorému došlo, nebol v príčinnej súvislosti s vytýkaným porušením žiadnej právnej povinnosti
žalobcu. I napriek uvedenému bola táto skutočnosť vyhodnotená ako priťažujúca okolnosť, a to obidvomi
správnymi orgánmi. Tvrdenie žalobcu, že v danom prípade sa pokuta ukladala viacerým subjektom, čo
má preukazovať, že v praxi správnych orgánov nevznikajú neodôvodnené rozdiely, ako to ukladá § 3 ods.
5 Správneho poriadku, žalobca uviedol, že tieto okolnosti neboli zistené procesným spôsobom, žalobca
sa k nim nemohol vyjadriť a toto tvrdenie je v rozpore s predchádzajúcimi vyjadreniami žalovaného.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.04.2017, ktorým odmietol poskytnúť
informáciu o tom, aké pokuty ukladá za iné správne delikty, pretože ňou nedisponoval. V činnosti
žalovaného neexistuje žiadna jednotná prax, ktorá by zabezpečovala, že podobné porušenia budú
trestané podobne. Ide o ústavný princíp rovnosti, ktorý sa pretavil aj do základných zásad správneho
konania. Napadnuté rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné po stránke skutkovej, nakoľko sa
opierajú o hromadné skutkové zistenie. Tento postup nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Správne orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočne a uspokojivo nevenovali vysvetleniu,
prečo v prejednávanej veci pokutu za správny delikt uložili, v týchto absentuje úvaha , na základe ktorej
dospeli k uvedenému rozhodnutiu.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa. Konštatoval, že v danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Zmluva, na ktorú sa odvolával žalobca, sa týka iba
výkonu prác a nie zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na spoločnom pracovisku tak,
ako to bolo konštatované v odôvodnení rozhodnutia. Z tejto zmluvy jednoznačne nevyplýva, kto a v
akom rozsahu zabezpečí bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na spoločnom pracovisku „Oprava 2.
prehrievača na PK5“ U. S. Steel Košice, DZ Energetika. Čo sa týka otázky zabezpečenia BOZP na vyššie
uvedenom spoločnom pracovisku „Oprava kotla PK5“, z predložených dokladov získaných pri výkone
inšpekcie práce nevyplýva splnenie povinnosti v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP. K uvedenej stavbe
bola písomne dohodnutá spolupráca zamestnávateľov. Tieto dôkazy neboli predložené ani v rámci
podanej žaloby, vzhľadom na ktorú skutočnosť argumentáciu žalobcu považoval za neopodstatnenú.
Okolnosť, že prvostupňový správny orgán za účelom riadneho rozhodnutia predĺžil lehotu na vydanie
rozhodnutia, nie je dôvodom opakovane dať možnosť účastníkovi konania vyjadrovať sa. Žalobca už
predtým mal možnosť vyjadriť sa k podkladu na rozhodnutie a túto aj v plnej miere využil. Následne
správny orgán nevykonával nové dokazovanie, a preto nebol dôvod na opakované vyjadrenie sa
účastníka konania. S vyjadrením žalobcu sa správny orgán vysporiadal v rozhodnutí o uložení pokuty.
Zastáva názor, že žalobca sa v skutočnosti k porušeniu uvedených právnych povinností priznal, resp.
že priznal, že medzi zamestnávateľmi nebola výslovne dohodnutá spolupráca na úseku bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, ktorá by bola označená ako dohoda podľa § 18 zákona o BOZP. Námietku
žalobcu o formalizme považoval za nepravdivú. Uvedenú časť rozhodnutia vytrhol žalobca z kontextu,
nakoľko v inej časti rozhodnutia správny orgán rozvádza, čo mala dohoda obsahovať, aká dohoda
mala byt' uzatvorená, avšak uzatvorená nebola. Pochybenie žalobcu nespočíva v označení dohody,
ale v tom, že nebola táto dohoda s požadovaným obsahom uzavretá. Predmetné porušenie zákonných
povinností bolo názoru žalovaného jednoznačne preukázané, aj bez ohľadu na správu zamestnávateľa
o odstránení nedostatkov zistených inšpekciou práce. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť
za správny delikt, z ktorej vyplýva, že zamestnávateľ za správny zodpovedá delikt už tým, že k
samotnému nedostatku došlo, bez ohľadu na to, či sa zo strany zamestnávateľa jedná o zavinené, alebo
nezavinené konanie, či opomenutie. Žalobca sa preto svojej zodpovednosti za predmetný správny delikt
zbaviť nemôže. Názor o povinnosti nariaďovať ústne pojednávanie bol rozsiahlou novšou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonaný. Žalobca bol už v začatí správneho konania presne
oboznámený, čo sa mu kladie za vinu, a preto ani táto námietka nie je opodstatnená. žalovaný v
písomnom vyjadrení zároveň konštatoval, že žalobca ponúka iba veľmi zjednodušené tvrdenie, že
lešenie nebolo stavané viacerými zamestnávateľmi a nie pri súčasnom výskyte zamestnancov viacerých
spoločností na danom pracovisku, pričom túto poznámku žalovaný uviedol v rozhodnutí iba ako
príklad. Na pracovisku totiž absentovala dohoda o vytvorení podmienok na zaistenie BOZP nie len vo
vzťahu k lešeniam ale vo všeobecnosti nebola vôbec taká dohoda uzatvorená. K lešeniam na margo

argumentácie žalobcu uviedol, že na účely zodpovednosti za BOZP nie je dôležité iba to, kto je zhotoviteľ
lešenia, ale práve aj to, kto zodpovedá za bezpečnosť v súvislosti s lešením. Táto zodpovednosť
môže mat' určité odlišnosti aj v jednotlivých fázach stavby. Nemožno vopred vylúčiť situáciu, že by
napríklad pri stavaní lešenia boli prítomní aj zamestnanci iného subjektu na danom pracovisku. Práve
písomná dohoda mala určiť, kto vytvorí podmienky na zaistenie BOZP a v akom rozsahu. Žalovaný sa
v odôvodnení rozhodnutia podrobne zaoberal jednotlivými kritériami týkajúcimi sa uloženia pokuty za
porušenie predmetných povinností. Argumentácia žalobcu tým, že úraz sa nestal jeho zamestnancovi,
nemožno akceptovať aj z dôvodu, že zamestnávatelia nemajú stanovené povinnosti na úseku BOZP len
vo vzťahu k svojím vlastným zamestnancom, ale tiež vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré sa nachádzajú
s ich vedomím na ich pracoviskách. Vznik pracovného úrazu, na ktorý žalovaný, aj správny orgán
prvého stupňa, v tejto súvislosti poukázal, len dokazuje opodstatnenosť zhodnotenia rizikovosti práce
na predmetnom pracovisku a odôvodnenú potrebu takejto dohody a v nadväznosti na to záväznosť
nedostatku na strane žalobcu. Pri spomínanej povinnosti zamestnávateľov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, sa jedná o dôležité ustanovenia právnych predpisov, ktoré majú za cieľ
predovšetkým chrániť život a zdravie zamestnancov pri práci. Aj v rámci výkonu inšpekcie práce,
aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných
právnych predpisov tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny
delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu a mal možnosť sa
vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia a správny orgán sa všetkými
námietkami žalobou zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa s nimi
aj vysporiadal.

10. V replike zo dňa 02.06.2018 žalobca zotrval na svojom stanovisku obsiahnutom v podanej žalobe,
považujúc argumentáciu žalovaného za nedostatočnú a nesprávnu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je
možné vopred vylúčiť situáciu, že by napríklad pri stavaní lešenia boli prítomní aj zamestnanci iného
subjektu na danom pracovisku, ide o dohad, ktorý nebol preukázaný a z vykonaného dokazovania
nevyplýva. Takéto preukazovanie by sa mohlo stať napríklad výsluchmi svedkov, v danej veci však
správne orgány žiadne ústne pojednávanie, na ktorom by boli nejakí svedkovia vypočutí, nenariadili.
Preukázanie existencie spoločného pracoviska je na žalovanom. Žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé,
ako by popieraná existencia písomnej dohody na úseku BOZP mohla mať eventuálny vplyv aj na
výsledky šetrenia pracovného úrazu a v čom nie je jasné určenie subjektov zodpovedných za nedostatky
na úseku BOZP, keď v prvom rade, by sa patrilo špecifikovať, aký konkrétny vplyv, by mal podľa názoru
žalovaného prichádzať do úvahy a prečo sa opäť uchyľuje k dohadom a existujúca a v písomnej forme
zachytená dohoda medzi našou spoločnosťou a spoločnosťou MILO MONTAGE s. r. o. zodpovednosť
na úseku BOZP jasne vymedzila, ako to bolo zdôrazňované od začiatku správneho konania.

11. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP),
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom
žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 14., 24., 28.11.2016, 06.12.2016, 27.
a 30.01.2017, bola v kontrolovanom subjekte ENERGICO s. r. o., Rožňava, vykonaná inšpekcia
práce súvisiaca s vyšetrovaním príčin smrteľného pracovného úrazu zamestnanca spoločnosti MILO
MONTAGE s. r. o., Čierna nad Tisou, Ľ.Í. T., ku ktorému došlo dňa 13.11.2016 na pracovisku U.
S. Steel Košice, DZ Energetika, Parný kotol č. 5. O výsledku vykonanej inšpekcie bol vyhotovený
dňa 06.02.2017 protokol č. IKO-07-16-2.2/P-B22-17, z obsahu ktorého vyplýva, že v bode B, ako
novozistené nedostatky, bolo zistené na stavbe „Oprava 2. prehrievača na PK5“ na pracovisku U. S.
Steel Košice, DY Energetika, na ktorej plnili pracovné úlohy zamestnanci viacerých zamestnávateľov,
nebola spolupráca zamestnávateľov písomne dohodnutá, t. j. nebolo určené, kto vytvorí podmienky na
zaistenie BOZP na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu, čo je v rozpore s § 18 ods. 1 zákona č.
124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V rámci opatrení bolo žalobcovi nariadené
odstrániť zistené nedostatky bezodkladne. Zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených porušení, predpisov a ich príčin a doručenie inšpektorátu práce písomnú správu
o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránení nedostatkov
v lehote do troch dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Predmetný protokol bol so štatutárnym
zástupcom žalobcu prerokovaný 06.02.2015, pričom tento k jeho obsahu nemal pripomienky a uvedené
potvrdil svojich vlastnoručným podpisom. Dňa 07.08.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí
správneho konania vo veci predmetného porušenia povinnosti tak, ako bola špecifikovaná v citovanom

protokole zo dňa 31.07.2017 a tento bol zároveň poučený o tom, že má možnosť sa v lehote 8 dní od
doručenia tohto oznámenia k nemu vyjadriť, vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, ich spôsobu
zisťovania podkladov a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, resp. ich doplnenie.

13. V písomnom vyjadrení k citovanému oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 14.08.2018
žalobca uviedol, že je pravdou, že medzi zamestnávateľmi nebola výslovne dohodnutá spolupráca
na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá by bola označená ako dohoda podľa § 18
zákona o BOZP, avšak medzi spoločnosťami ENERGYCO s. r. o. a spoločnosťou MILO MONTAGE
s. r. o., bola uzatvorená Zmluva o spolupráci zo dňa 27.12.2015, ktorej súčasťou sú aj všeobecné
obchodné podmienky. Táto zmluva obsahuje aj úpravu určenia toho, v akom rozsahu zodpovedá za
plnenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Citujúc jednotlivé konkrétne
články uvedenej zmluvy, žalobca konštatoval, že zamestnávatelia si medzi sebou úpravu spoločného
pracoviska v zmysle § 18 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v podstate vyriešili
písomnou zmluvou. V zmysle prijatých dohôd, následne spoločnosť ENERGICO s. r. o. splnila svoje
povinnosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci voči zamestnancom spoločnosti MILO
MONTAGE s. r. o., keď zaškolila zamestnancov a dokonca zabezpečila posudok o zdravotnom stave
pracovníka zo dňa 21.12.2015. Vychádzajúc z uvedeného zastáva názor, že zamestnávatelia si medzi
sebou písomne upravili plnenie úloh na spoločnom pracovisku a určili, kto z nich je povinný vytvoriť
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v
akom rozsahu, hoci sa tak nestalo dohodou, ktorá by bola výslovne označená ako dohoda podľa § 18
ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vychádzajúc z uvedeného navrhol správne
konanie zastaviť. Ako prílohu tohto vyjadrenia pripojil oboznámenie pracovníkov zo dňa 15.05.2015
so špecifikáciou náplne školenia, ktoré sa uskutočnilo v uvedený deň, vrátane prezenčnej listiny
a tiež záznam o vykonanom školení o ochrane pred požiarmi novoprijatých zamestnancov a tiež
posudok o zdravotnom stave pracovníka Ľ. T. zo dňa 21.12.2015, z ktorého vyplýva, že menovaný
je spôsobilý vykonávať prácu podľa podmienok, ktoré sú vyššie uvedené v tomto posudku. Súčasťou
administratívneho spisu je zmluva o spolupráci uzatvorená medzi žalobcom a MILO MONTAGE s.
r. o., predmetom ktorej je zabezpečovanie pracovných kapacít na realizáciu zákaziek objednávateľa
podľa jeho požiadaviek v dohodnutom rozsahu podľa dohodnutých pravidiel, ktorá bola uzavretá
27.12.2015, vrátane základných podmienok pod bodom 5., v ktorých je upravená súčinnosť žalobcu.
Z bodu 5.1 vyplýva, že žalobca je povinný vykonať také opatrenie, aby umožnil MILO MONTAGE
s. r. o., nerušený výkon činností a je povinný vždy pred začatím vykonávania diela vyšpecifikovať
rozsah a kvalitu prác, ďalej je povinný podľa bodu 5.2 pred začatím výkonu činností podľa tejto
zmluvy v plnom rozsahu preukázateľne oboznámiť MILO MONTAGE s. r. o. s právnou úpravou v
oblasti nakladanie s odpadmi, bezpečnosti a ochrany zdravia, požiarnej ochrany a ochrany životného
prostredia platnom na území SR a internými pravidlami platnými u žalobcu v oblasti bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a ochrany životného prostredia. Pokiaľ zmluvný partner
žalobcu nie je vybavený špecifickými osobnými ochrannými prostriedkami, žalobca tieto prostriedky
poskytne v rozsahu predpísanom príslušným právnym predpisom podľa bodu 5.3 citovaných podmienok.
Z bodu 4.4 týchto podmienok vyplýva, že zmluvný partner žalobcu je povinný dodržiavať organizačný
poriadok platný pre príslušné pracovisko, rovnako aj organizačný poriadok žalobcu, nesmie sa dostaviť
na pracovisko, ani vykonávať činnosti pod vplyvom návykových látok a taktiež nie je oprávnený návykové
látky na pracovisko vnášať. Povinný je na vyzvanie žalobcu alebo inej oprávnenej osoby podrobiť sa
skúškam na prítomnosť návykových látok v tele a zaväzuje sa výsledky týchto skúšok v plnej miere
rešpektovať. Pozitívny výsledok skúšky na návykové látky a bezdôvodné odmietnutie tejto skúšky, sa
považuje za podstatné porušenie zmluvy. Rovnako zmluvný partner je povinný na pracovisku používať
pracovné a ochranné prostriedky. Na vyčlenenom pracovisku udržiavať poriadok a čistotu, dodržiavať
všetky predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, ochrany životného
prostredia a predpisy v oblasti tvorby a nakladania s odpadmi. Súčasťou administratívneho spisu je aj
dodatok č. 6 k tejto zmluve zo dňa 01.08.2014, predmetom ktorého je dohoda o poskytnutí ochranných
pracovných odevov. Žalobca uzatvoril obdobnú zmluvu o spolupráci s rovnakým zameraním aj so
spoločnosťou DÁVIDOV SK spol. s.r.o., Moldava nad Bodvou, a to dňa 01.02.2016.

14. Súčasťou administratívneho spisu je aj dokumentácia „Opravy 2. prehrievača EN-PK.5 dni 23.10.
až 30.12. 2016 vrátane technologického postupu a postupu bezpečnej práce, identifikácia a hodnotenia
rizík, evidencia osôb vstupujúcich a vystupujúcich z uzavretého priestoru na prevádzke DZ Energetika,
Kotolňa, uzavretý priestor EN-09 kotol 5, spaľovacia komora, prehrievač a hluché priestory zo dňa
03., 05., 06., 07., 09., 10., 13., 14., 15. a 16.11. 2016, preberací protokol lešenia zo dňa 21.10.2016,

31.10.2016, kontrola lešenia po konečnej montáži zo dňa 05.11.2016, kontrola lešenia pred začiatkom
práce na lešení zo dňa 05.11.2016, kontrola lešenia po konečnej montáži zo dňa 31.10.2016, kontrolný
hárok pred začiatkom prác na stavbe lešenia zo dňa 31.10.2016, kontrola lešenia po konečnej montáži zo
dňa 21.10.2016, kontrolný hárok pred začiatkom prác na stavbe lešenia zo dňa 21.10.2016, 05.11.2016.

15. Následne bolo vo veci dňa 21.09.2017 pod číslom 266/17/L vydané rozhodnutie o uložení pokuty vo
výške 5 000 eur za porušenie, ako už bolo vyššie špecifikované.

16. O odvolaní žalobcu zo dňa 24.10.20017, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby,
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

17. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z .z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické
osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich
bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave
a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a
vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov
upravujúcich faktory pracovného prostredia.

19. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) cit. zákona
inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za
porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom
bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv
až do 100.000,- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená
smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,- eur.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(Správneho poriadku), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

21. Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

23. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, právneho orgánu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a vyhodnotiac
vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo
vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

25. Vo veci konajúce správne orgány sa nespravovali naposledy citovanými zákonnými ustanoveniami,
keď v odôvodní svojich rozhodnutí stroho konštatovali, že Zmluva o spolupráci, uzavretá medzi žalobcom
a spoločnosťou MILO MONTAGE, s. r. o., Čierna nad Tisou dňa 27. 12. 2015, nenapĺňa požiadavky
stanovené § 18 ods. 1 zákona o BOZP a túto nemožno akceptovať ako náhradu za presne zákonom

stanovenú písomne dohodnutú spoluprácu medzi zamestnávateľmi v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia. Aj podľa názoru správneho súdu je potrebné považovať tento prístup za formalistický. V
zmysle platnej právnej úpravy je potrebné právne úkony posudzovať podľa ich obsahu, nie je podstatné,
ako sú označené. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením správnych orgánov, že žalobca sám potvrdil,
že písomnú zmluvu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uzavretú nemá, aj keď je pravdou,
že žalobca v rámci svojich vyjadrení v správnom konaní uviedol, že medzi zamestnávateľmi nebola
výslovne dohodnutá spolupráca na úseku BOZP, ktorá by bola označená ako dohoda podľa § 18 ods. 1
zákona o BOZP, avšak v nadväznosti na uvedené uviedol aj to, že úprava určenia rozsahu zodpovednosti
a plnenia povinností na úseku BOZP je obsiahnutá v predmetnej Zmluve o spolupráci, citujúc konkrétne
body zákonných podmienok, uvedeného sa týkajúce. V tejto súvislosti poukazoval žalobca na dôkazy,
obsiahnuté v administratívnom spise. Predmetná zmluva sa teda nevzťahuje iba na výkon prác, ako to
konštatuje žalovaný, pretože v obsahu jej základných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť,
sú obsiahnuté aj ustanovenia, týkajúce sa práv a povinností zmluvných strán v oblasti BOZP tak, ako
na ne konkrétne v žalobe i v priebehu správneho konania poukazoval žalobca. K týmto jednotlivým
bodom žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nezaujali žiadne konkrétne stanovisko, neuviedli,
ktoré podstatné skutočnosti, pre ktoré nie je možné túto časť citovanej Zmluvy považovať za dohodu
zamestnávateľov v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP, v nich absentujú.

26. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 191 ods. 1 písm. a/ a d/
SSP žalobe jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného a na
návrh žalobcu aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým,
že úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu (§ 191 ods. 6
SSP), vo veci opätovne rozhodnúť rešpektujúc základné princípy správneho konania a procesné práva
jeho účastníkov, vyhodnotiť jednotlivé dôkazy, vykonané v priebehu správneho konania jednotlivo i
vo vzájomnej súvislosti a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z
platnej právnej úpravy, vysporiadať sa so všetkými žalobcom vznesenými námietkami konkrétne, aby
z rozhodnutia bolo zrejmé, prečo nebolo možné základné podmienky zmluvy, na ktoré sa konkrétne
odvolával žalobca, považovať vzhľadom na ich obsah za dohodu v zmysle § 18 ods. 1 zákona o BOZP.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcovi, ktorý mal
v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.