Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011516
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114011516.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného Z. T. a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/140/2014 zo dňa 28.11.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/140/2014 zo dňa 28.11.2018 bol obžalovaný Z. T.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 25.01.2010 v čase okolo 23,00 hod. pred herňou Bellugio mna ulici Kováčskej v Prešove fyzicky
napadol K.. X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. X, N., a to takým spôsobom, že ho malou

až strednou silou udieral otvorenou i zatvorenou dlaňou do oblasti hlavy, pričom v dôsledku úderov a
posotenia K.. X. C. spadol na zem, čím mu takto spôsobil tržnozmliaždenú ranu v záhlavnej oblasti hlavy
vľavo, pomliaždenie a krvné podliatiny v okolí oboch očníc, krvácanie z pravého vonkajšieho zvukovodu
a zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s krvácaním z nosa s dobou liečenia 14 až 18 dní,

za čo mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 41 ods. 1, 38 ods.

2, 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 260,- eur a podľa § 57 ods. 3
Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol ustanovený
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení prostredníctvom svojho
obhajcu a prokurátor dňa 29.11.2018 v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania predložených jeho obhajcom poukázal na to, že dôkazom o jeho
nevine je výpoveď poškodeného, ktorý svoje výpovede v priebehu konania opakovane menil. Najprv
tvrdil, že ho napadli obaja, že ho kopali, udierali boxerom, čo nezodpovedalo zraneniam. Neskôr tvrdil,
že ho napadol iba sám. Ide o výpoveď poškodeného, ktorý v čase spáchania skutku nadmerne požíval
alkohol, hral hazardné hry, vyvolával konflikty a taktiež mu dlhoval peniaze, preto mal dôvod svedčiť proti

nemu, aby si tým oddialil jeho tlak na vrátenie dlhu. Poukázal tiež na to, že súd vypočul poškodeného
po tom, čo jeho pobyt vypátrala polícia a došlo k jeho predvedeniu. Je pravdou, že jeho obhajcovi
bol termín výsluchu svedka oznámený, avšak len hodinu pred jeho konaním, čím nebola zachovaná
primeraná doba na prípravu úkonu a tento úkon sa javí neprocesným, lebo boli porušené práva obhajoby
byť pri výsluchu poškodeného. Preto súd na jeho ostatnú výpoveď nemôže prihliadať. Aj bez výpovedi
ostávajú pochybnosti, či sa skutok stal tak, ako to uvádza poškodený. Z výpovede svedkyne G. C.,

priateľky poškodeného, vyplýva, že poškodený s ňou odchádzal z baru, nemal iné zranenia okrem
krvácania z nosa. Odchádzali taxíkom, no domov neprišli spolu, poškodeného videla až ráno. Nie jeteda zrejmé, kde bol poškodený do doby, keď odišli s priateľkou z baru do ranných hodín, kedy ho
svedkyňa videla. Existuje veľa času a možností do doby ošetrenia poškodeného, kedy mohol bez
jeho vplyvu poškodený utrpieť tiež poranenia, ktoré neskôr popísal znalec. Súd nedostatočne vysvetlil,

prečo uveril poškodenému a naopak neuveril jeho výpovedi, ktorá bola v súlade s výpoveďou ďalších
svedkov, najmä svedka T., svedkýň J. a C.. Súd sa oboznámil aj s kamerovým záznamom, z ktorého
bolo zrejmé, že poškodený sa správal agresívne, napadal ho a napriek tomu ustálil skutkový stav z
výpovede poškodeného. Poukazuje aj na celkovú dĺžku konania, skutok sa stal 25.01.2010, pričom
nedal najmenšiu príčinu, aby sa konanie nemohlo ukončiť v primeranej lehote. Naopak, poškodený sa

konaniu vyhýbal, pričom súd konštatuje, že sa nepodarilo zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní
a protirečenia z jeho výpovedi súd odstraňuje vykonaním výsluchu po jeho predvedení bez toho, aby
obhajobe bolo umožnené klásť otázky. Vzhľadom na uvedené žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak,
že ho súd oslobodí spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Prokurátor v dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že uložený

trestniejezformálnehohľadiskaaajzmateriálnehohľadiskamožnépovažovaťzasúladnýsozákonom.
U obžalovaného je daná aj jedna priťažujúca okolnosť a to spáchanie viac trestných činov podľa § 37
písm.h/Tr.zákona,pretosúdnemalpoužiťustanovenie§38ods.3Tr.zákonapriprevahepoľahčujúcich
okolností. Nenamietal druh uloženého trestu a to s ohľadom aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
skutku, avšak z hľadiska zachovania tzv. individuálnej prevencie je podľa jeho názoru nevyhnutné, aby

obžalovaný peňažný trest aj skutočne vnímal ako trest, keďže obžalovaný svoje konanie ani neoľutoval
a ani v rámci sebareflexie takéto protiprávne konanie ani ako nesprávne nevníma. S poukazom na
uvedené preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť obžalovanému prísnejší peňažný trest vo
výmere 1.500,- eur.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným a prokurátorom ako osobami na
to oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. priadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade posudzoval procesný postup konajúceho súdu, či tento neporušil právo
obžalovaného na obhajobu, keďže toto bolo vytýkané, a konštatuje, že uplatňovaná odvolacia námietka
vo vzťahu k porušeniu jeho práva na obhajobu z dôvodu, že nemal možnosť vypočuť poškodeného, nie

je opodstatnená. Obžalovaný síce namietal procesnú neúčinnosť úkonu - výsluch poškodeného, lebo
jeho obhajcovi bol oznámený termín asi hodinu pred výsluchom a tak nebola zachovaná primeraná
lehota na prípravu k úkonu, avšak táto námietka nemá svoj zákonný podklad v procesnom predpise,
keďže v ustanovení
§ 88 Tr. poriadku, podľa ktorého sa úkon realizoval, nie je súdu uložená povinnosť dodržať konkrétnu

lehotu na prípravu výsluchu. Obhajca bol upovedomený o termíne výsluchu po zadržaní poškodeného
a pokiaľ sa obhajca na tento úkon nedostavil a ani nezabezpečil za seba substitúta, resp. neoznámil
možnosť zúčastniť sa výsluchu obžalovanému, strana obhajoby sa tak vzdala práva vyslúchať svedka.
Súd zabezpečenú výpoveď za daných zistení mohol postupom podľa § 88 ods. 4 Tr. poriadku použiť ako
dôkaz, ktorý je procesne účinný, pretože svedkovi bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie,

na ktoré sa obžalovaný nedostavil, a o termíne výsluchu boli upovedomení tak prokurátor ako aj
obhajca, čím boli splnené zákonom stanovené podmienky na prečítanie výpovede svedka. Opomenúť
nemožno ani fakt, že konajúci súd dvakrát vyzval tak stranu obžaloby ako aj stranu obhajoby, aby
mu boli predložené otázky v prípade realizácie výsluchu poškodeného K.. I. C. v ich neprítomnosti,
na čo procesné strany vôbec nereagovali. V tejto súvislosti je preto potrebné dať do pozornosti, že v

zmysle § 88 ods. 3 Tr. poriadku pre obmedzenie osobnej slobody svedka sú stanovené krátke lehoty,
v rámci ktorých je nevyhnutné vykonať výsluch svedka súdom. Ak sa teda takýto inštitút uplatňuje v
súdnom konaní i strana obhajoby si musí byť vedomá so zreteľom na povahu tohto inštitútu, že medzi
upovedomením o úkone a samotným úkonom nebude mať dlhý časový priestor, keďže výsluch sa
realizuje v rámci bežnej činnosti súdu.

Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, mal možnosť navrhovať
dôkazy za účelom preukázania jeho neviny, mal možnosť vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a
realizovať ich vykonanie, ako aj prostredníctvom obhajcu predložiť súdu argumenty o jeho nevine vrámci záverečnej reči. Tieto zistenia poukazujú na to, že v rámci konania pred súdom boli jeho práva
na obhajobu rešpektované.

Následne odvolací súd preskúmaval, či skutkový stav napadnutý obžalovaným je v súlade s obsahom
výsledkov vykonaného dokazovania a hodnotenie dôkazov zodpovedá zásade trestného konania
upravenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Konajúci súd svoje zistenia oprel o zákonne zabezpečené dôkazy, z ktorých podľa jeho úvah

prezentovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplynulo, že aj keď obžalovaný popieral
spáchanie skutku, z tohto ho usvedčuje nielen poškodený, ale aj svedkyňa J., či kamerový záznam.

Je faktom, že poškodený K.. I. C. išiel na lekárske ošetrenie až nasledujúceho dňa 26.01.2010,
avšak ani táto skutočnosť nespochybňuje záver konajúceho súdu, že skutok spáchal a poranenia
poškodenému spôsobil obžalovaný. Poškodený jednoznačne a bez pochýb vypovedal, že útočníkom bol

obžalovaný,hocitvrdil,žemupomáhalajsvedokT..Tátoskutočnosťvšakneboladokázanáanatvrdenie
poškodeného je potrebné prihliadať i v tom kontexte, že poškodený mal požité alkoholické nápoje, čo
mohlo ovplyvniť jeho vnímanie v detailoch priebehu skutkového deja, pritom ďalšou okolnosťou pre
hodnotenie jeho výpovede v tomto smere je, že pokiaľ si aj chránil hlavu, nemohol vidieť, kto naňho
útočí. Podstatným pre posúdenie veci je však to, že poškodený svoju výpoveď nemenil v rozhodujúcich

skutočnostiach, ako to tvrdí obžalovaný v dôvodoch odvolania, pretože obžalovaný vypovedal k útoku a
spôsobu jeho napadnutia rovnako. Z jeho výpovedí zo dňa 21.07.2010 a 03.04.2012 totiž plynie, že ho
napadolobžalovanýsďalšouosobou,spôsobútokuspočíval vudieranípäsťouavkopaní.Tútovýpoveď
nezmenil žiadnym spôsobom ani v konaní pred súdom, keď vypovedal dňa 12.10.2018. Zavádzajúcim je
aj tvrdenie obžalovaného, že poškodený mal vypovedať v tejto trestnej veci o tom, že pri útoku voči nemu

bol použitý boxer. Poškodený vypovedal na polícii pri oznámení spáchania priestupku, že pri útoku bola
použitá železná palica, ktorú prvotnú informáciu objasnil pri výsluchu v tomto konaní dňa 21.07.2010 v
tom smere, že to si len myslel, že taká tyč bola použitá.

Výpovedi poškodeného svedčí výpoveď svedkyne J., ktorá videla, že sa poškodený s obžalovaným

bili, ako aj výpoveď svedkyne C., ktorá videla, že padlo pár faciek. To vyvracia tvrdenie obžalovaného,
že sa ho fyzicky nedotkol. Do pozornosti odvolací súd dáva i výpoveď svedkyne I. K., ktorá zobrala
poškodeného po incidente domov taxíkom, ktorý privolala, pričom registrovala, že poškodený krvácal z
nosa. Toto zistenie o poranení nosa poukazuje na to, že následkom fyzického útoku boli práve objektívne
zistené poranenia dňa 26.01.2010. Svedkyňa K. vypovedala, že poškodeného po konflikte odviezla

domov, ráno ho doma našla a poškodený išiel na vyšetrenie v popoludňajších hodinách pre bolesti nosa
a tváre, kde boli zistené znalcom posudzované poranenia. Znalecké závery korešpondujú mechanizmu
vzniku poranení popísaným poškodeným, keďže podľa znalca tieto vznikli údermi otvorenou a
zatvorenou dlaňou opakovane na hlavu poškodeného okrem tržnozmliaždenej rany v záhlavnej oblasti
vľavo, ktorá vznikla pravdepodobne pri páde poškodeného na zem po predchádzajúcom posotení

druhouosobou.Zkamerovéhozáznamu,ktorýboloboznámený,jezrejmé,žepoškodenýdvakrátspadol
na zem.

Vychádzajúc z týchto zistení ani odvolací súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal tak, ako to ustálil
konajúci súd, a spáchal ho obžalovaný.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené ako prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktoré zodpovedá
zákonu. Ostatne právne posúdenie skutku namietané nebolo.

Konajúci súd pri ukladaní trestu prihliadal nielen na závažnosť skutku, na povahu spáchaných prečinov
a možnosť nápravy obžalovaného, ale tiež aj na ďalšiu zistenú okolnosť a tou bola dlhšia doba, ktorá
uplynula od spáchania skutku. Okrem toho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, pričom trest ukladal ako úhrnný v zmysle zásady
uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zákona za viac trestných činov spáchaných v jednočinnom súbehu.

Tieto zistenia konajúceho súdu sú správne, avšak odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že konajúci
súd pochybil, ak obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. h/ Tr. zákona, t. j.
že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo namietal aj prokurátor v odvolaní a s ktorou námietkousa stotožnil aj odvolací súd. Pri priznaní tejto priťažujúcej okolností by potom nemohlo byť použité
zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, ktoré je uvedené vo výroku o treste.

Odvolací súd sa tak na podklade uvedeného zaoberal, či táto odvolacia námietka, ktorá je
opodstatnenou, má zásadný význam pre zmenu napadnutého výroku o treste, a dospel k záveru,
že vzhľadom na ukladanie peňažného trestu, s ktorým druhom trestu sa odvolateľ stotožnil, nejde o
tak významnú námietku, na podklade ktorej by bolo nevyhnutné meniť výrok o treste. Podľa názoru
odvolaciehosúdupriznaniepoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostívprípade,akjeukladanýpáchateľovi

trestného činu peňažný trest, má význam len do tej miery, že sa upravuje trestná sadzba odňatia slobody,
podľa ktorej sa síce neukladá trest odňatia slobody, ale ktorej úprava by mala ovplyvniť rozhodnutie pre
ukladanie iného druhu trestu a jeho výmery.

Je nesporné, že skutok bol spáchaný dňa 25.01.2010 a trest sa ukladal obžalovanému po uplynutí
dlhšej časovej doby. Na túto okolnosť správne konajúci súd prihliadal, keď rozhodol o uložení trestu

nespojeného s odňatím slobody, pretože ide o trest podstatne miernejší, ako by obžalovaného
pri včasnom rozhodnutí o podanej obžalobe postihol, čo je potrebné hodnotiť ako určité priznanie
zadosťučinenia za neprimeranú dĺžku konania v jeho trestnej veci. Tomu zodpovedá aj výmera
peňažného trestu 260,- eur, s ktorou sa odvolací súd tak isto stotožnil.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora a obžalovaného
ako nedôvodné, a keďže nezistil žiadne relevantné dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku, tieto
odvolania postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.