Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200092
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7015200092.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: B.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ú.Q. Č.. X, F. D. T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10.08.2016,
č. k. 6Sd/4/2015-66, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10.08.2016, č. k.

6Sd/4/2015-66 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 10.08.2016, č. k. 6Sd/4/2015-66, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X,
ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11.08.2014 s
odôvodnením, že nie je invalidná, lebo podľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne

Košice z 08.06.2015 miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %.
Krajský súd súčasne účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky. Podľa
posudkov posudkových lekárov pobočky z 11.08.2014 a ústredia Sociálnej poisťovne z 22.01.2015,
28.01.2016 a 20.05.2016, rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky podľa kapitoly XV, oddielu

E, položky 4, písm. b/ prílohy č. 4 zákona nepodmieňuje viac ako 40 % mieru poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe uvedených posudkov mal krajský súd preukázané, že
predložené lekárske správy nepreukazujú zhoršenie zdravotného stavu v zmysle § 71 zákona, preto
preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že jej zdravotný

stav nie je dobrý a stále sa zhoršuje, má i vážnu psychiatrickú diagnózu a podľa jej názoru spĺňa kritériá
pre uznanie 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné
postihnutie + 10 % za ostatné zdravotné postihnutia. Nikto ju nechce zamestnať ani v jej odbore ani
v inom zaradení. Namietla zaujatosť posudkových lekárov. Žiadala, aby jej zdravotný stav posúdil iný
lekár, bez vzťahu so Sociálnou poisťovňou, krajský súd sa však s jej sťažnosťou nevysporiadal. Taktiež
poukázala na to, že včas žiadala odročiť posledné pojednávanie krajského súdu s tým, že chce byť

prítomná na prejednaní jej veci. Všetkých pojednávaní sa doteraz zúčastnila a chce byť prítomná.

Podľa obsahu odvolania (§ 41 ods. 2 OSP) navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského

súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti OSP, sa použijú primerane ustanovenia
prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 246c ods. 1 OSP).

V zmysle § 115 ods. 1 OSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že včas žiadala o odročenie pojednávania, nariadeného krajským
súdom na deň 10.08.2016. Toto jej tvrdenie skutočne vyplýva z jej podania z 04.08.2016 (č. l. 64),

v ktorom ako dôvod na odročenie uviedla predplatený liečebný pobyt v kúpeľoch Hajdúszoboszlo v
Maďarsku v termíne od 09.08.2016.

Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 veta prvá OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Krajský súd vec prejednal dňa 10.08.2016, pričom v zápisnici o pojednávaní konštatoval, že

v administratívnom spise sa nachádza dostatok dôkazov na rozhodnutie veci v neprítomnosti
navrhovateľky. V písomnom vyhotovení rozsudku len uviedol, že navrhovateľka sa na pojednávanie
nedostavila. Odvolací súd však dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania
z dôvodu liečebného (rehabilitačného) pobytu je vážnym dôvodom na odročenie pojednávania. Nešlo
pritom o žiadosť o odročenie z dôvodu uvedeného v § 119 ods. 3 OSP.

Prejednanie veci v neprítomnosti riadne ospravedlnenej účastníčky konania, ktorá žiadala o odročenie
pojednávania z vážneho dôvodu, je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozsudku krajského súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
§ 157 ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo
pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo

na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Krajský súd v intenciách vyššie uvedených ustanovení OSP nepostupoval. V odôvodnení rozsudku

nevysvetlil, ktoré skutočnosti sám považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri ich hodnotení riadil, a ako vec sám právne posúdil. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal
s námietkami navrhovateľky ohľadom zaujatosti posudkových lekárov a nesprávneho hodnotenie jej
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ostatných zdravotných postihnutí, neuviedol, či a prečopovažoval posudky za objektívne, úplné a presvedčivé, resp. ako sa vysporiadal s požiadavkou
navrhovateľky na doplnenie dokazovania posúdením jej zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť lekárom (znalcom), bez vzťahu k Sociálnej poisťovni.

Odvolacísúdvzhľadomnauvedenérozsudokkrajskéhosúduzrušilavecvrátilkrajskémusúdunaďalšie
konanie podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP.

Vďalšomkonaníkrajskýsúdsavysporiadasnámietkouzaujatostiposudkovýchlekárov,zvážidoplnenie

dokazovania v zmysle vyššie naznačeného, vec opätovne prejedná na pojednávaní, na ktoré účastníkov
znovu predvolá, preskúma rozhodnutia aj z hľadiska námietok navrhovateľky a nové rozhodnutie vo
veci odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Súčasne znovu rozhodne o náhrade trov konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní
o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(OSP) súd preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku

dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia odporkyne (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a
preto zhoršenie zdravotného stavu, ktoré mohlo nastať po nastalo po jeho vydaní môže byť relevantné
len v prípadnom konaní o novej žiadosti o invalidný dôchodok, o ktorý možno žiadať aj spätne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.