Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205647
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816205647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Q. N., nar. XX.XX.XXXX,
S. XX/XX, XXX XX J. nad L., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
11C/205/2016-89 zo dňa 12.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že ust. článku 8 bod 8.1 - Dohoda o poskytovaní
služieb, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený za základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na
základe uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný

písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

2. Ďalším výrokom určil, že ust. článku 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.1.2011 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní
služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace
stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní tejto Zmluvy o revolvingovom úvere
okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚa/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1,Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

3. Určil, že ust. článku 8 bod 8.1. - Dohoda o poskytovaní služieb, ktorá je súčasťou Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 v znení: „Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.

revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako
úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 167,04 eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený za základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú

výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby v
prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe uváženia
jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4. Určil, že ust. článku 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak
bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo

výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako o tri mesiace stali podľa článku
13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými
všetky Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutuvovýške0,04%dlžnejsumyzakaždýdeňomeškania(t.j.14,6%p.a.)“jeneprijateľnouzmluvnou

podmienkou.

5. Určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.

6. Určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná.

7. Určil, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatná.

8. Určil, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatná.

9. Určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013
je bezúročný a bez poplatkov a napokon vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

10. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a
5, § 53a, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP),
§ 1 ods.2, § 2 ods. 1, § 45 ods. 1, § 45 ods. 3, § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

11. Uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere súd prvej inštancie považoval za zmluvy spotrebiteľské,
keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej
osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a
obsahu zmlúv je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovanýuž pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval za neprijateľné podmienky uvedené v
predmetných zmluvách pod bodom 8 v odseku 8.1. pričom bod 8 má názov dohoda o poskytnutí služby
uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a pod bodom 14 v odseku 14.1., zmluvných
dojednaní oboch zmlúv o Revolvingových úveroch.

13. Neprijateľnosť videl súd prvej inštancie nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale
v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade,
ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne
3 akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník
poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie. Je samozrejmé, že v spoločnosti založenej
na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné

s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s
ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla.

14. Preto súd prvej inštancie takúto dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii, že jej podpisom nie
je podmienený podpis úverovej zmluvy, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku sofistikovane

umiestnenú do zmluvy samotnej (zastával názor, že toto zmluvné dojednanie by bolo kryté aj len
podpisom za bodom 13, pretože ak by tomu tak nebolo, tak potom nie je zrejmé, ktoré body žiadosti/
zmluvy sú vlastne podpisom dlžníka kryté, keďže toto zmluvné dojednanie nemá samostatné číselné
radenie ale je radené v kontexte cele žiadosti/zmluvy). Ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú
podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu

neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade
s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať. Túto podmienku by
súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda
dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

15. Neobstojí ani prípadná námietka, že žalobcom zmluvy ako takej je spotrebiteľ. Napriek tomu, že
spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako
prvý, nemožno ho mať za žalobcu v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom
nepripravil.

16. Teda pokiaľ sa týka poplatku, žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho
poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho
plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Hrubá

nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že
žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim
okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a
navyše je neprijateľné, aby poplatok za ,,niečo ako technickú podporu“ závisel na výške poskytnutého
úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorý si požičiava

vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. To je dôvod na určenie neplatnosti tejto časti
dojednaného poplatku. Taktiež súd prvej išntancie konštatoval, že takto zadefinovaný poplatok je
neúmerne vysoký. Nejde o cenu za poskytnutie úveru, pretože túto by mal odrážať úrok za úver.
Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov,
ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

Dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienku, ak sa
za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v tejto veci, a
to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných dvoch tretín poplatku. Vzhľadom
na vyššie uvedené preto súd určil, že poplatok ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť

a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 euraa b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške
112,08 eura v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný

písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, a v znení a taktiež v znení: Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako

„úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eura v prípade, ak bude Dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

17. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych
veciach, sp. zn. 20Co/99/2014 a 8Co/227/2015 a zároveň na to, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu

k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod
27).

18. Následne súd prvej inštancie citoval z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/108/2011,
z ktorého vyplýva, že za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Zároveň súd prvej inštancie citoval z rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/74/2016.

19. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jeho využívaním
za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje
a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 Eur resp. 112,98 eur v prípade zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a poplatok vo výške 367,49 eur resp. 167,04 eur v prípade

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zároveň v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

20. Žalovaný dňa 13.07.2016 zaslal zamestnávateľovi žalobcu list, ktorým inicioval realizáciu dohody

o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX a taktiež podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX. V
predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného
neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu
bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže

zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v
prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti
opätovnenevyzvejejzamestnávateľanavykonávaniezrážokzomzdyažeautoritatívnenestanovívýšku
dlhu žalobcu.

21. Žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

22. Zároveň poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách čl. 3 bod 1, ktorý ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvnýchpodmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ
bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná
formulárovú zmluvu a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich

vykonávaniazapredpokladu,žetietosúuplatňovanéveriteľomzneprijateľnýchzmluvnýchklauzúl,resp.
z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Uzatvorením dohody o
zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie
v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút

umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. z neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj

neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka.
24. Súd prvej inštancie sa zároveň vyporiadával s návrhom žalobcu, ktorý sa podanou žalobou domáhal,
aby súd určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 a rozhodcovská zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Platnosť spornej
rozhodcovskej zmluvy je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. V čase

jej uzavretia súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby na zrušenie rozhodcovského konania
na súde.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom

a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3
môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

26. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva ne
predvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd
zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej
časti výroku rozhodcovského rozsudku.

28.Podľa§73ods.1zákonač.335/2014Z.z.,akniejeďalejustanovenéinak,ustanoveniatohtozákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.17. Podľa § 73 ods. 2
zákona č. 335/2014 Z.z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do31. decembra 2014;

ustanovenie§46ods.3týmniejedotknuté.18.Podľa§73ods.3zákonač.335/2014Z.z.,rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Podľa
§ 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

29. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán; v danom prípade z návrhu

rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

30. Vzhľadom na uvedené súd určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 a
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 súd neprijateľné zmluvné podmienky a sú

neplatné.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal taktiež vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 a Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 sú bez úrokov a bez poplatkov.

32.VzmyslenovýchprocesnýchpravidielzavedenýchCivilnýmsporovýmporiadkomjemožnédomáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie či vyššie uvedený úver je bezúročný a bez
poplatkov súd považuje za žalobu výlučne podľa § 137 písm. c) CSP. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca
určenia či vyššie uvedený úver je bez úrokov a bez poplatkov je formulovaná ako žaloba na určenie,

či tu právo je alebo nie je.

33. V tomto prípade vyplýva možnosť podať takúto žalobu vyplýva z osobitného predpisu a to z predpisu,
konkrétne zo zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Po preskúmaní

obsahu zmlúv konštatoval, že tieto neobsahujú adresu predávajúceho, na ktorý môže žalovaný ako
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zároveň dospel k záveru, že Zmluvy v rozpore s ust. §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahujú údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Z obsahu Zmluvy nevyplýva pre spotrebiteľa zrozumiteľná informácia,
kedy bude úver poskytnutý splatený pri dodržaní dohodnutej výšky a termínov splátok. Tento údaj musí

byť pre žalovaného ako spotrebiteľa jasný, zrozumiteľný a určitý (napr. uvedením konkrétneho dátumu),
čomu tak v danom prípade nie je.34. Súd prvej inštancie mal v danej právnej veci za to, že v predmetných Zmluvách absentuje aj
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. V Zmluve sa uvádza iba celková výška
mesačnej splátky. Z uvedeného zmluvného ustanovenia však nevyplýva, koľko z tejto splátky pripadá na

istinu úveru, úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

35. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel súd
k jednoznačnému záveru, že Zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. c), f) a k)

zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že
spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.01.2011 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 je bezúročný
a bez poplatkov.

36. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1

CSP. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie mu mal priznať náhradu
trov konania vo výške 100 %. V súvislosti s čl. 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj
postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, nakoľko žalobcovi žiadne trovy
nevznikli, rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

37. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Odvolanie proti určeniu, že čl. 8 bod 1.1 - Dohoda o
poskytnutí služby uzavretá v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou odôvodňuje žalovaný
tak, že nesprávnosť úvah a záverov súdu prvej inštancie spočíva v tom, že moment neprijateľnosti

nenastáva okamžite, teda vznikom zmluvnej podmienky. Ak však neprijateľnosť podmienky predstavuje
podľa zákona jej absolútnu neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, potom nie je po
právnej stránke možné, aby jej neprijateľnosť nastávala dodatočne v závislosti od toho, či dlžník svoje
právo využije. Absolútna neplatnosť je daná ex tunc, čiže aj neprijateľnosť by musela nastať uvedeným
okamihom. Ak súd prvej inštancie spája neprijateľnosť iným časovým momentom, potom takýto záver

je po právnej stránke nesprávnym. Za nesprávny považuje žalovaný aj samotný fakt, kedy podľa súdu
prvej inštancie dochádza k nerovnováhe. Jej vznik nastáva len v prípade, ak dlžník nevyužije svoje
právo odložiť si splátky. Žalovaný považuje za neprípustné, aby neprijateľnosť závisela len od správania
jednej zmluvnej strany. Rovnako nepovažuje za správne ani to, aby tá istá podmienka sa menila na
neprijateľnú len v závislosti od určitej situácie. Súd prvej inštancie nezohľadnil fakt, že pokiaľ využitie

určitej služby je na spotrebiteľovi, potom nevyužitie na základe jeho rozhodnutia nemôže byť na ťarchu
dodávateľa a nemôže spôsobovať jeho neprijateľnosť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Cdo/1956/2007. Zo znenia čl. 8 bod 8.1 vyplýva, že odplata sa platí v súvislosti s
konkrétnou, presne definovanou službou. Teda súd prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových
záverov, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe.

Rovnako neobstojí ani zdôvodnenie čo sa týka podstaty odplaty, ktorá je podľa dohody o poskytnutí
služby obsiahnutá priamo v bode 8.1.. Teda, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že podstatou tohto
poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú
preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký, potom sú
na mieste odôvodnené a oprávnené pochybnosti o tom, či pri svojom postupe o rozhodovaní dodržal

súd prvej inštancie ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka. Pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia
a súvislosti odôvodnenia podčiarkol žalovaný aj časť odôvodnenia rozsudku v bode 57. Tvrdí, že
rozhodnutie o určení, že ust. čl. 8.bod 8.1 - Dohoda o poskytnutí služby uzavretej v súvislosti so
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300035702 so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500036463
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zároveň nevychádza

zo správnych a úplných skutkových a právnych záverov a skôr sa javí ako rozhodnutie odôvodnené
paušálnym znením určitého odôvodnenia, ktoré však s prejednávanou vecou vôbec nesúvisí. Súd prvej
inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne posúdil aj otázku vzniku samotnej Dohody o poskytnutí
služby. Vôbec neprihliadol na znenie čl. 8 bod 8.6 Dohody, z ktorého vyplýva, že podmienkou vzniku
dohody o poskytnutí služby je výlučne podpis v rámci podpisovej doložky k dohode o poskytnutí služby.

Úvaha súdu o dôsledkoch a význame podpisu za bodom 13 vo vzťahu k Dohode o poskytnutí služby je
predčasná, neúplná a nezohľadňuje všetky relevantné skutočnosti a ustanovenia.38. Odvolanie proti určeniu, že ust. článku 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a je neplatné odôvodňuje žalovaný nasledovne tak, že napádaný rozsudok neobsahuje

žiadny dôvod rozhodnutia, ktorým určil, že článok 14, bod 14.1 zmluvných dojedaní k Zmluve o
revolvingových úveroch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na § 220 ods. 2 CSP a
rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 115/03. Rozsudok v označených výrokoch považuje žalovaný za
nepreskúmateľný pre absenciu akýchkoľvek konkrétnych skutkových záverov a právneho posúdenia.
Nie je ani úlohou, či povinnosťou sporovej strany predpokladať, aké dôvody súd prvej inštancie viedli

k vydaniu určitého rozhodnutia.

39. Odvolanie proti určeniu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.01.2011 a Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 29.11.2013 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a sú neplatné, žalovaný odôvodnil tak, že
pri pochybnostiach o pohľadávke, ktorej uspokojenie sa má realizovať formou zrážok zo mzdy, má

dlžník vždy možnosť domáhať sa určenia a posúdenia, v akom rozsahu mu povinnosť plniť vznikla. Z
odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva jediný dôvod, pre ktorý by napríklad Dohoda o zrážkach zo
mzdy smerujúca primáme k zabezpečeniu splatenia úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý, mala byť
neprijateľnou podmienkou. Rovnako z rozsudku nevyplýva označenie takého zákonného ustanovenia,
podľa ktorého by dlžník mal mať možnosť kedykoľvek zastaviť zrážky zo mzdy. Takéto právo dlžníka

na zastavenie zrážok zo mzdy kedykoľvek pritom nebolo zákonom upravené ani v súvislosti s novelou
zákona č. 129/2010 Z.z., kedy s účinnosťou od 23.12.2015 zákonom č. 438/2015 Z.z. sa výslovne určilo,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z troch prípustných spôsobov zabezpečenia pohľadávky
zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Ani súd v rozsudku neoznačil zákon, ktorý by uvedené právo
spotrebiteľa mal zakladať. Súd vo svojom rozhodnutí vychádza z predpokladov, ktoré neurčuje ani

právna norma a podľa názoru žalovaného súd prekročil svoje kompetencie. Dohoda o zrážkach zo
mzdy nemôže byť v zmysle zákona neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na podporu svojho tvrdenia
poukázal žalovaný na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/142/2016 - 86. Žalovaný tvrdí,
že súd prvej inštancie nesprávne a bez opory v právnom predpise, ale tiež vo vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy má spôsobovať hrubú nerovnováhu strán v neprospech

spotrebiteľa, a preto výrok o určení dohody ako neprijateľnej podmienky považuje žalovaný za neplatný.

40. Čo do určenia, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 a Rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2013 sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a sú neplatné,
žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tak, že spochybnil body 87 a 88 odôvodnenia rozsudku. To, či

spotrebiteľ môže alebo nemôže zasiahnuť do textu predformulovaného znenia právneho úkonu nie je
dôvod pre záver o jeho neplatnosti, či dokonca neprijateľnosti. Predformulované znenie právneho úkonu
je bežným javom. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci III.
ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014, tzv. kauza bankových poplatkov. Zároveň poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/919/2015, z ktorých citoval.

41. Odvolanie proti určeniu, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2011 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.11.2013 je bezúročný a bez poplatkov odôvodnil žalovaný tak, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale

je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ust. článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto
oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť
Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Na podporu uvádzaného poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Prešove, č. k. 13Co/l11/2014 - 166. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo súdu predložené spolu so Zmluvou a ktoré tvorí jej

neoddeliteľnú súčasť čl.7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Zmluva teda údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru obsahuje. Záver súdu o nedostatku náležitosti Zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f)
preto nepovažuje žalovaný za vecne správny a dôvodný. V súvislosti so závermi súdu o nedodržaní
požiadavky na rozpisovanie splátky poukázal žalovaný na Smernicu č. 2008/48/ES o Zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorá je v právnom poriadku Slovenskej republiky implementovaná dnes platným

zákonom č. 129/2010 Z.z.. Článok 22 tejto smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter
tejto smernice“ znie: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejto smernice.“ Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo vecí Pfeiffer(C-397/1 až C-403/1) body 115 a 116. Výklad ustanovenia článku 10 ods. 2 písmeno h) Smernice
2008/48/ES podaný Súdnym dvorom EÚ je nasledovný: „Za týchto okolností je potrebné odpovedať na
tretiu a štvrtú otázku tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,

že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného tak neoprávnene
nerešpektoval výklad podaný Súdnym dvorom EÚ, hoci ide o povinnosť každého členského štátu EÚ.
Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o náležitosti týkajúcej sa uvádzania

počtu, výšky a termínov splátok a výklad podaný súdom odporuje § 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zároveň žalovaný považuje za nesprávne aj tvrdenie, že Zmluva neobsahuje údaj o adrese,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Adresa žalovaného ako predávajúceho
je uvedená hneď pri jeho označení ako zmluvnej strany a opätovne aj v zmluvných dojednaniach článok
15 Oznamovanie a doručenie, bod 15.1.. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
alebo rozhodol sám a žalobu zamietol, alebo po zrušení napadnutého rozsudku vrátil vec na ďalšie

konanie súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
i náhradu iných trov odvolacieho konania.

42. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá
v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jej základe sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec

nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž
zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti
neposkytne. Dohoda o poskytnutí služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná.
Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.02.2016 sp.
zn. 15Co/39/2016. Princíp právo patrí bdelým v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

ustupujedôležitejšiemuprincípu,ktorýmjeochranaprávspotrebiteľa.Uvedenéopakovanieskonštatoval
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013, v uznesení
6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v uznesení sp. zn. 5Cdo/61/2012. Pri uzatváraní Dohody o zrážkach
zo mzdy bola porušená ochrana spotrebiteľa. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukazuje na
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/257/2016 zo dňa 27.04.2017. Rozhodcovská

zmluva nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach zmluvných strán, následkom čoho je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
Vznik Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v Rozhodcovskej
zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za kvalifikované vysvetlenie

vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad. V prípade, ak sa spor vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
rieši na rozhodcovskom súde, dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Cieľom Rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie veci

pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však bola nanútená jednou zmluvou stranou, je daný
predpoklad, že slabšia strana vzťahu, teda spotrebiteľ sa nedokáže v prípadom rozhodcovskom konaní
riadne brániť. Túto Zmluvu si spotrebiteľ žalobca nedojednal individuálne a pri akceptácii nemal na
výber.Rozhodcovskázmluvaneobsahuježiadnepoučeniespotrebiteľaorozdielemedzirozhodcovským
konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Núti spotrebiteľa neodvolateľne sa

podrobiť rozhodcovskému konania o všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného
a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ
bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Teda možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na
rozhodcovskom súde si nemôže zvoliť všeobecný súd. Takúto Rozhodcovskú zmluvu preto nemožno

považovať za platne uzavretú. Podľa názoru žalobcu ďalším prejavom neprijateľnosti je tzv. geografická
neprijateľnosť miesta konania. Ak veriteľ zostavil znenie Rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej
formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 23CoE/338/2015 zo dňa 16.01.2016, z ktorého citoval. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že údaj

o RPMN je rozdielny v bode 6 a bode 5 Zmluva je v časti údaja o RPMN neplatná. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úroková sadzba vo výške 70,01 % je pre rozpor
s dobrými mravmi neplatná. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutímk najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/26/2015. Zároveň ďalej
konštatoval, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sankcionuje neuvedenie čo i len

jednej z obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 tým, že daná úverová zmluva je bezúročná a bez
poplatkov. Na tejto skutočnosti nemení nič ani rozsudok Súdneho dvora - 3. Komora z 09.11.2016 vo veci
C-42/15, keďže v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 03.03.2017 sp. zn. 21Co/104/2016,
z ktorého vyplýva, že vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia
splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy

účinok, lebo by sa jednalo o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Napriek odkazu na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ust. § 11 tohto zákona, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

43. K vyjadreniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný. Považoval za nedôvodnú námietku žalobcu,

že vzhľadom na rozdielnosť údajov o RPMN v bode 5 a 6 je Zmluva v tejto časti v zmysle § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný trvá na tom, že údaj o výške RPMN nie je typická
zmluvná podmienka, nakoľko ho v zmysle žiadneho platného právneho predpisu nemožno dohodnúť, a
preto nemá žiadne reálne a praktické opodstatnenie, aby sa jeho presná výška uvádzala v samotnom
návrhu na uzavretie zmluvy, resp. aby ho dlžník po jeho určení veriteľom úplne spojenom s akceptáciou

návrhu dodatočne odsúhlasoval svojim podpisom. Údaj o RPMN nemôže byť objektívne dohodnutý
medzi stranami, a to z dôvodu, kedy pre jeho výpočet je stanovené zákonné pravidlo a tento výpočet
teda nezávisí len od vôle strán. Hodnotu RPMN zmluvné strany nemôžu určiť na základe svojej
slobodnej vôle, ale len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom. Okrem toho tento
údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá

aj preto, že zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje, a tým
je deň uzavretia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy.Zároveňnarozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.11.2016 sp. zn. 3Co/106/2016. Tvrdenie žalobcu o neuzavretí
predmetnej úverovej zmluvy v časti údaja o RPMN nie je dôvodné. Zároveň žalovaný popiera tvrdenie

žalobcu o tom, že dojednaná úroková sadzba je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Maximálna
výška odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy regulovaná explicitne
a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch, vychádzajúcich zo štatistických údajov
bánk, a to podľa obmedzenia upraveného v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z toho teda
vyplýva, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa právnej úpravy

spotrebiteľských zmlúv. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Finančným trhom sa pritom v zmysle odbornej literatúry rozumie sústava
subjektovfinančnéhotrhu,jehonástrojovatransakcií,stýmitonástrojmiamedzitýmitosubjektmi.Pritom
ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.

V zmysle uvedeného je potrebné na tomto mieste rozlišovať význam pojmov finančný trh a bankový
trh. Finančný trh je v danom prípade neprípustná komparácia dojednanej odplaty za poskytnutie
úveru zo strany žalovaného ako subjektu finančného trhu s úrokovými sadzbami bánk ako subjektmi
bankového trhu. Zákonodarca teda výslovne stanovil, že sa bude v zmysle zákona regulovať celková
odplata za poskytnutie finančných prostriedkov, a to aj s prihliadnutím na ustálenú prax, kedy pri

dvoch rôznych poskytovateľoch úverov bankových a nebankových subjektov môže byť výška úrokovej
sadzby výrazne odlišná. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určenia v korelácii s tým, že jej
ide o odplatu na finančnom trhu a nie na bankovom trhu je práve hodnota priemernej odplaty určenej
Ministerstvom financií. Tá bola v rozhodnom období v hodnote 44,57 %. Dohodnutá odplata v zmluve
priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Žalovaný zároveň popiera

informáciu uvádzanú žalobcom ohľadne absencie obsahových náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Nie je možné sa v tejto súvislosti stotožniť s
výkladom o záväznosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES v kontexte záverov
rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, aký vyplýva z rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21Co/104/2016 vydaného dňa 30.03.2017, na aký odkazuje žalobca. Žiadny

zákon platný a účinný v Slovenskej republike a rovnako ani predpis únijného práva neurčuje nijaké
rozdelenie splátky tak, ako to uvádza žalobca v prípade uzatvorenia predmetnej Zmluvy o revolvingovom
úvere medzi stranami sporu. Spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku v zmysle §
9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor EÚ jednoznačne deklaroval, že ak sa mápresadzovať vôľa európskeho normotvorcu, ktorá mala byť zabezpečená transpozíciou smernice, pre
vnútroštátneho sudcu to v danom prípade znamená povinnosť eurokomformného výkladu, t.j. z výkladov
v súlade s cieľom, zmyslom a účelom transponovaných smerníc. Zásada eurokomformného výkladu

má absolútnu interpretačnú prednosť. Žalovaný zároveň poukázal na novelu zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, schválenú Národnou radou Slovenskej republiky dňa 12.10.2017, v zmysle
ktorej sa § 9 ods. 2 písm. i) v časti „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádza slovným
spojením „frekvenciu splátok“. Predmetom tejto novely bola aj náležitosť Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spočívajúca v uvedení údajov o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby

trvania Zmluvy, pričom sa ustanovilo v zmysle schváleného paragrafového znenia zákona, že podľa §
9 ods. 2 psím. d) sa slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ zo zákonného znenia
vypúšťajú. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná
a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, následkom
čoho je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, žalovaný uviedol, že rovnaká Rozhodcovská
zmluva bola v rámci súdnej praxe posúdená ako platný právny úkon a poukázal na odôvodnenie

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaného dňa 12.10.2016 pod sp. zn. 17Co/919/2015.
Žalovaný trval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
alebo rozhodol sám vo veci tak, že žalobu zamietne, alebo po zrušení vec vrátil na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie. Žalovaný si uplatnil v súvislosti so svojim právnym zastúpením nárok trov v odvolacom
konaní, v rozsahu akom si ho uplatnil v doterajších podaniach, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov

právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej služby, ktorým bolo vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu.

44. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu sa znova vyjadril žalobca. Trval na tom, že Zmluva je
v časti RPMN neplatná. Konštatoval, že žalovaný nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek
podstatný údaj. Zároveň, že posledná zmena pred prijatím zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým sa od

01.06.2014 nanovo upravila výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vykonaná v
súvislosti s prijatím zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnenie niektorých zákonov. Následne citoval ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Žalobca teda k aplikácii priemernej odplaty na celý finančný trh uvádza, že
v intenciách pozitívneho vnímania spotrebiteľskej legislatívy je možno upriamiť pozornosť na názory

viacerých súdov Slovenskej republiky, ktorú uvedenú právnu úpravu považovali za absolventnú a
nevylučujúcu koncept judikárne ustálenej odplaty založenej na referenčnej fáze odplaty požadovanej
výlučne bankami. Novelizované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
na ktoré poukazuje žalovaný nadobudne účinnosť až 01.05.2018, takže žalobca vzhľadom na stav
právnej istoty, kedy by mal súd aplikovať zákony platné v čase vyhlásenia rozsudku, nepovažuje sa

potrebné k tomu vyjadrovať. Každému súdu musí byť z jeho doterajšej činnosti známe, že žiadny
nebankový subjekt nedáva podpísať spotrebiteľovi Rozhodcovskú zmluvu v dobrom úmysle, teda aby
mu rozhodcovské konanie zabezpečilo spravodlivú garanciu ochrany práv. Jednoducho z doterajšej
činnosti možno jednoznačne uviesť, že účelom rozhodcovských konaní bolo obchádzanie zákona, preto
je neprípustné, aby v demokratickej spoločnosti priznal rozhodca rozhodcovského súdu žalobný návrh

v plnom rozsahu spolu s nárokmi, vyplývajúcimi z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto žalobca
navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

45. Rovnopis vyjadrenia bol zaslaný žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Ďalšie
vyjadrenie súdu zaslané nebolo.

46. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.01.2019 a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

47. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.48. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky

žalovaného sú iba zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej
inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí
reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument,
teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol súčasne takej povahy, že by mohol
priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

49. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery zo žiadnej možnej interpretácie
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však
jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie

napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné. Možno teda uzavrieť, že podľa
právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom z neho jasne nevyplýva snaha garantovať stranám ich právo na
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného,

teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti
základné právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

50. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných
podmienok a na potvrdenie správnosti záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru
vyjadreného v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci samotného žalovaného
sp. zn. 20Co 99/2014, poznamenáva.

51. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza
Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,

Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).

52. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný
ibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy(rozsudokOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).

53. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a
na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat

odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).ň

54. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa

zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

55. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,

ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).“56. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,

hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.

teóriaskutočnéhoplneniaspomínanánajčastejšievsúvislostispoplatkamivspotrebiteľskýchúverových
vzťahoch)“.

57. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či

zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

58. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za

poplatok), ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne
ani nechce, zaplatí poplatok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

59. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných
dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval,
že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou
Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu,

aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie
najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odklad splátok je
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

60. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba
preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.

61. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto
ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“

62. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit:

„Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane

druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

63. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície

hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.64. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho

procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

65. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo
mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v
prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako
neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).

66. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

67. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

68. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu

spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov

o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.

69. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva

do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

70. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

71. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

72. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona.

Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

73. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia,
na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou

vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v

tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so
spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;
bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

74. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne
závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia
či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že členské štáty pri
implementáciismernicenesmelizachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktoré
sa od ustanovení smernice odchyľujú.

75. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba
foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako
nariadenie, pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať
rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného

trhu ,kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecnéhozáväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný

rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula

transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si

členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

76. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica
zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať

ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto
smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo nad rámec
smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

77. Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia
smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné
vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky
iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že smernica

takéto členenie nepožaduje.

78. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
„výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenský
zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj

splátokúrokovasplátokinýchpoplatkov.Akbyslovenskýzákonodarcachcelvyjadriťtoisté,čopožaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia
zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,

desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

79. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje

taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Takéto podmienky skúmal prvoinštančný súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú zmluvu
ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému

konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Inak
povedané, o rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzirozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy (doložky) začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací
súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ,
využíva štátny súd.

80. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ
si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.
Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných
podmienok,vovzťahukuktorýmdodávateľ-žalovanýsledovalichvylúčeniespodrežimusúdnejkontroly
neprijateľných zmluvných podmienok. V čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal
osobitné vyjednanie, resp. že by si žalobca vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd preto nemal dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok
len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. Inštitút
individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2). Spotrebiteľ, ak si
želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať.
Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver,

že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má
formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
články 5 a nasl.

81. Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - žalobca v tomto konaní, osobitne
vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, ako to aj namietala, nemá vedomosti. Nie je
treba aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že žalovaný
ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách
podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej
vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali
byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových
zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj
v predmetnej právnej veci.

82. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvoinštančného súdu a platí to
aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,

ktorá je v rozpore s platným právom. Súd prvej inštancie sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

83. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.84. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

85. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

86. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol

úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.