Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208584
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817208584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko
& Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107, proti žalovanej: U. E.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. T. E. F.N., U. XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom
v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, o vydanie veci, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 09.01.2018 č.k. 15C/10/2017 - 66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom návrh na prerušenie konania
zamietol. Žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku osobné
vozidlo T. E. T. D. X.X W. Y., bližšie popísané vo výroku rozsudku. Rozhodol, že žalobca má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania uviedol, že
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že na základe zmluvy o úvere
uzavretej medzi žalobcom a J. Y. dňa 16.10.2014 došlo k poskytnutiu úveru na obstaranie predmetného
motorového vozidla. Dňa 16.10.2014 uzavrel žalobca a J. Y. záložnú zmluvu, predmetom ktorej bola
dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k motorovému vozidlu v prospech záložného
veriteľa. Registrácia záložného práva na základe záložnej zmluvy bola vykonaná dňa 16.10.2014 o
22:39:29hodinepodsp.zn.XXXXX/XXXX.Podanímzodňa 16.09.2016boloJ.Y.oznámené,žežalobca

uplatňuje právo na okamžité splatenie úveru z dôvodu neplnenia jeho záväzkov. Ku dňu 18.04.2016
zostávalo uhradiť 393,- eur. Výzvou k pristaveniu vozidla zo dňa 18.04.2016 zároveň žalobca Michalovi
Samkovi oznámil, že pristúpil k začatiu výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva. Podľa
prehľadu nesplatených záväzkov ku dňu 18.07.2016 zostávalo uhradiť 409,91 eur. Dňa 13.04.2017
žalobca oznámil začatie výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe a vyzval žalovanú na
vydanievozidla,akoajvšetkýchknemuvzťahujúcichsadokladov.Registráciazačatiavýkonuzáložného
práva bola vykonaná 22.09.2016 o 12:26:55 hodine. Súd prvej inštancie tiež zistil, že kúpnou zmluvou

zo dňa 27.12.2016 previedol R. E. na žalovanú predmetné motorové vozidlo.3. Po právnom posúdení veci v zmysle § 151m ods. 4, § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, §73a
ods. 1, § 73i ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku súd prvej inštancie dospel k záveru, že
návrh žalobcu na vydanie motorového vozidla voči žalovanej je opodstatnený.

4. V prvom rade sa zaoberal súd prvej inštancie návrhom žalovanej na prerušenie konania, ktorý
odôvodnila podaním inej žaloby o určenie neexistencie záložného práva, ktorou sa domáha, aby súd
určil, že žalobca s Autoleasing SK, s.r.o., nemá na základe záložnej zmluvy č. I. zo dňa 16.10.2014
uzavretej medzi záložným dlžníkom J. Y. a veriteľom s Autoleasing SK, s.r.o. záložné právo k

predmetnému motorovému vozidlu.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 164, § 162 ods. 3 C.s.p. uzavrel, že v danom prípade
nie je daný dôvod na prerušenie konania, preto návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. V
danej veci predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie motorového vozidla na základe záložného
práva registrovaného v Notárskom centrálnom registri záložných zmlúv. Nestotožnil sa s názorom

žalovanej, že vedenie konania o neexistencii záložného práva je takým konaním, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci a v tej súvislosti uviedol,
že vyhovením návrhu žalovanej na prerušenie konania by nebol rešpektovaný účel konania v zmysle
čl. 17 C.s.p. ktorým je, aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla. V súvislosti
s uplatnenou sudcovskou koncentráciou konania súd prvej inštancie vyzdvihol, že túto využil majúc

vedomosť o nutnosti uplatnenia prostriedkov procesnej obrany včas. Námietka zo strany žalovanej
nebola uplatnená včas, v lehote určenej súdom, preto sa touto námietkou nezapodieval. Pripomenul,
že žalovaná bola vyzvaná súdom na uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a označenie
dôkazov na preukázanie tvrdení v súlade s § 167 ods. 2 C.s.p., § 153 v spojení s § 149 C.s.p.

6.Pokiaľideokonanievovecisamej,súdprvejinštancieuviedol,žezapreukázanúmaltúskutočnosť,že
dané záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ku ktorému došlo
dňa 22.09.2016. Uvedené mal súd za preukázané z verejného zoznamu vedeného komorou centrálneho
registra v elektronickej podobe. Informácie uvedené v Notárskom centrálnom registri záložných práv sú
skutočnosťami, ktoré sú známe, pravdivé a netreba ich dokazovať. Žalovaná a ani jej právny predchodca

nepreukázali, žeby boli vo vzťahu ku všetkým okolnostiam dobromyseľnými pri nadobúdaní motorového
vozidla. Dobromyseľnosť pritom musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorú vlastníctvom nenadobudol.
Jednoduchou lustráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv túto skutočnosť možno zistiť,

preto podľa názoru súdu prvej inštancie vo vzťahu ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej
starostlivosti v danom prípade dobromyseľnosť žalovanej a ani jej právneho predchodcu nemožno
vyvodzovať.

7. Žalovaná neuviedla relevantné skutočnosti, ktoré by vyvrátili existenciu záložného práva k vozidlu,

ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy za účelom zabezpečenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere a ktoré bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. V danom prípade
záložné právo pôsobí voči žalovanej ako nadobúdateľovi predmetu zálohu, pričom s poukazom na
nepreukázanú dobromyseľnosť žalovanej, so zreteľom ku všetkým okolnostiam a vynaložení náležitej
starostlivosti nemožno vyvodiť záver o naplnení výnimky v zmysle § 151h ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Preto žalobe o vydanie motorového vozidla vyhovel.

8.Otrováchkonaniarozhodolvsúlades§255ods.1C.s.p.aúspešnémužalobcovipriznalplnúnáhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), f) a g) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že nemala vedomosť ani prístup
k záložnej zmluve, ktorú uzatváral pôvodný vlastník motorového vozidla J. Y., preto nemohla uplatniť
všetky námietky vo svojom prvom vyjadrení k žalobe. Súd jej uložil vyjadriť sa k žalobe uznesením zo

dňa 11.09.2017 v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne, avšak pre
krátkosť času nebola spôsobilá k zaujatiu stanoviska a k listinným dôkazom, najmä k záložnej zmluve.
Po preverení všetkých skutočností podala žalovaná samostatnú žalobu o určení neexistencie záložného
práva zriadeného v prospech žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu. Dňa 29.12.2017 podalapísomný návrh na prerušenie tohto konania. Súd prvej inštancie až na pojednávaní dňa 10.01.2018
rozhodol tak, že návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. Poukázala na Nález Ústavného
súdu SR II.ÚS/422/2000 a v tej súvislosti vytkla súdu prvej inštancie, že sa náležite nevyporiadal s

procesným postupom pred tým, než rozhodol, že zamieta návrh žalovanej na prerušenie konania.
Súd prvej inštancie mal urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až tieto
zlyhajú, mal konanie prerušiť, resp. návrh na prerušenie konania zamietnuť. Žalovaná navrhla pred
rozhodnutím súdu o návrhu na prerušenie konania, aby sa zaoberal neexistenciou záložného práva
ako otázkou predbežnou, pretože ide o zásadnú otázku, ktorej vyriešenie je podkladom pre rozhodnutie

v posudzovanej veci. Súd prvej inštancie rozhodol bez akéhokoľvek posudzovania a vyhodnotenia
existencie záložného práva a rozhodol vo veci nesprávne a nezákonne. Aj po právoplatnom ukončení
tohto konania bude potrebné pokračovať v konaní o neexistencii záložného práva, čo tiež nie je
hospodárne a súladné s čo najrýchlejších rozhodnutím vo veci.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.

11. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že zotrváva na svojej odvolacej argumentácii.

12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej opätovne poukázal na dôvody uvedené súdom prvej

inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

13.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zak.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie nie je opodstatnené.

14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.02.2019 o 09.35 v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 04.02.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

16. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) C.s.p., teda že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
pričom sa nedopustil ani nesprávneho procesného postupu.

18. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané

žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom správne
posúdil aj návrh žalovanej na prerušenie konania, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. Odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalovanej na
prerušenie konania, zamietol.21. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

22. Prerušenie konania podľa vyššie cit. ustanovenia je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je
upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť
iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na
ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

23. Prerušenie konania bez plnenia zákonných predpokladov spôsobuje zásah do práv strán sporu,
keďže počas tohto prerušenia v zmysle § 165 ods. 2 C.s.p. sa nevykonávajú pojednávania a neplynú ani
lehoty. Nedôvodné prerušenie konania zasahuje predovšetkým do práva strany na prerokovanie veci
bez prieťahov.

24. V danej veci je predmetom konania nárok žalobcu na vydanie motorového vozidla voči žalovanej z
dôvodu realizácie záložného práva.

25. Za konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej
veci považovala žalovaná vedenie iného konania o neexistencii záložného práva, v ktorom sa domáhala

určenia, že žalobca nemá na základe záložnej zmluvy záložné právo k predmetnému motorovému
vozidlu. Tento dôvod uvedený žalovanou však nemožno považovať za významný v zmysle § 164 C.s.p.,
keďže relevantné otázky pri posúdení oprávnenosti nároku žalobcu na vydanie veci voči žalovanej si
môževyriešiťajsúdsámvtomtokonaní.Pokiaľtotižžalovanáspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvy,ide
o otázku, ktorú si dokáže súd vyriešiť aj v priebehu tohto konania ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

Správne súd prvej inštancie pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 164 C.s.p. zobral do úvahy
aj požiadavku, ktorá je zakotvená priamo v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá
povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

26. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v sporovom konaní, pričom ust. § 153 C.s.p. upravuje tzv.
sudcovskú koncentráciu konania, ktorá má za následok osobitné procesnoprávne sankcie, pokiaľ strana
sporu poruší procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu, t.j. v prípade žalovanej vykonať prostriedky
procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je

zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ust. § 153 ods. 1
C.s.p. zakotvuje právnu povinnosť a sankciou za jej porušenie je ust. § 153 ods. 2 a 3 C.s.p., podľa
ktorého na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä
ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27. Správne súd prvej inštancie využijúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na
námietky žalovanej týkajúce sa neplatnosti záložnej zmluvy, ktoré uplatnila až po lehote stanovenej
súdom na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Pri tomto postupe súd prvej inštancie postupoval
v zmysle zákona a z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych procesných noriem.

28. Z obsahu spisu vyplynulo, že uznesením zo dňa 11.09.2017, ktoré žalovaná prevzala osobne
dňa 19.09.2017 bola žalovaná vyzvaná, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne
vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočností na svoju obranu, pripojila listiny, na
ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva. Súčasne s týmto uznesením bola žalovanej doručená žaloba spolu s poučením

o procesných právach a povinnostiach strán sporu a prílohy, ktoré sa stali súčasťou žaloby, medzi
ktorýmibolaobsiahnutáajzáložnázmluvač.I.XX/XXXXXXXXuzavretádňa16.10.2014medzizáložným
dlžníkom J. Y. a záložným veriteľom s Autoleasing SK, s.r.o. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktorú
doručila súdu prvej inštancie dňa 28.09.2017 neuviedla také prostriedky procesnej obrany, ktorými by
spochybnila platnosť záložnej zmluvy. Až na pojednávaní dňa 09.01.2018 v súvislosti so zdôvodnením

návrhu na prerušenie konania žalovaná uviedla, že záložnú zmluvu považuje za neplatnú s tým, že
ohľadom konkrétnych dôvodov odkázala na konanie vedené pred Okresným súdom Rožňava pod
sp.zn. 5C/71/2017. Ide preto o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaná neuplatnila v rámci lehoty
stanovenej súdom, teda včas. Správne preto súd prvej inštancie na tieto námietky ohľadom neplatnostizáložnej zmluvy, neprihliadal. Námietky žalovanej, že s predmetnou záložnou zmluvou sa nemala
možnosť včas oboznámiť nemožno považovať za opodstatnené, keďže predmetná záložná zmluva bola
žalovanej spolu so žalobou a spomínaným uznesením súdom doručená.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako
vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).