Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010389
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818010389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Majerníka a prísediacich

MárieLeškovejaFrantiškaFocka,vtrestnejveciobžalovanéhoC.O.,nahlavnompojednávaníkonanom
dňa 21.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. O., nar. XX.XX.XXXX J. Z., trvale bytom C. L. Č.. XXX,

je vinný, že

dňa 14.07.2018 v čase okolo 19.30 hod. v obci Gemerská Hôrka, okres Rožňava, na verejnom

priestranstve pred miestnym pohostinstvom, pod vplyvom alkoholu, napadol poškodených N. L. a I. B.
tak, že pollitrovým pivovým pohárom udrel poškodeného N. L. do ľavej časti tváre, pričom sa pohár rozbil
a následne ho rozbitým pohárom pichol do krku na ľavej strane, čím poškodenému N. L. spôsobil hlbokú
reznú ranu ľavého líca v oblasti sánky v dĺžke cca 3 cm a na ľavej strane krku loskutnú reznú ranu o
rozmeroch 7x8 cm, s dobou liečby najmenej 12 dní, pričom bodnutie len tesne minulo krčnú tepnu a
priedušnicu, ktorých zasiahnutie by znamenalo život ohrozujúce zranenie poškodeného N. L., následne
rozbitým pohárom pichol pod bradou aj poškodeného I. B. a spôsobil mu trojuholníkovú reznú ranu pod

sánkou v rozsahu 5 cm, siahajúcu až do podkožného tuku s presne nezistenou dobou liečby

teda

dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, zároveň v časti skutku sa dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
pričom k dokonaniu tohto trestného činu nedošlo a v časti skutku inému úmyselne ublížil na zdraví,

tým spáchal

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona vo vzťahu k poškodenému N. L. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k poškodenému I. B.,

za to mu ukladá

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona (§
36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákon zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný C. O. na hlavnom pojednávaní pred súdom s pokorou a ľútosťou vyhlásil, že je vinný zo
spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s

trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchané skutky. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného C. O. v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr.
por. prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie sa o

spáchaní skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a
ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bolo priestupkové konanie voči obžalovanému
zastavené.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ 10krát súdne trestaný. V ôsmich prípadoch
sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Dve odsúdenia nie sú zahladené, pričom ide o odsúdenia
tunajšieho súdu z rokov 1999 a 2000, po ktorých bol obžalovaný vo výkone trestu, pričom jeden vykonal
dňa 27.01.2002 a z druhého bol podmienečne prepustený dňa 29.01.2002.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký
posudok MUDr. Pavla Vozára, podľa záverov ktorého bolo okrem iného určené bodové ohodnotenie
zranenie poškodených, a to v prípade poškodeného N. L. na 20 bodov, čo predstavuje finančné
ohodnotenie 381,60 EUR a v prípade poškodeného I. B. na 10 bodov, čo predstavuje finančné
ohodnotenie 190,80 EUR.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký
posudok MUDr. Jany Greškovej, podľa záverov ktorého bolo zistené, že u obžalovaný je plne rozvinutý
syndróm závislosti na alkohole, nie je schopný abstinovať, je málo kritický k pitiu. U obžalovaného
je alkohol najvyššia hodnota v jeho denných hodnotách. Pod vplyvom alkoholu sa môže opakovane

dopustiť trestných činov, preto znalkyňa odporučila ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to
prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,
podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr.
zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona- spáchal viac trestných činov). Súd však
neprihliadol na okolnosť, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, a to aj napriek, že dve z desiatich
rozhodnutí nie sú zahladené a nehľadí sa na páchateľa ako by nebol odsúdený. Na nezahladené
odsúdenia súd neprihliadol vzhľadom na dobu, ktorá od odsúdenia a predovšetkým od samotného

vykonania trestov uplynula (viac ako 16 rokov). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v danom
prípade predovšetkým vzhľadom na postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní k svojmu konaniu
je postačujúce uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Na obžalovaného
musí represívne pôsobiť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Zároveň súd mal za to, že u obžalovaného neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39

Tr. zák., ktorým by došlo k mimoriadnemu zníženiu trestu, keďže nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
takýto postup odôvodňovali. Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
vyššie uvedeného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd ho podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá

zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej
trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti. Vzhľadom na závery znaleckého
posudku znalkyne z odboru psychiatria mal súd za to, že v súlade s § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Keďže poškodení si neuplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas, súd týchto s ich nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.