Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200399
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosprávnysúd,vkonanívedenompredsudkyňouMgr.NorouTomkovou,vprávnej

veci žalobkyne: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. M. Z. X., XXX XX P., právne zast. JUDr. Zuzanou
Baloghovou, advokátkou, so sídlom M. X, XXX XX P., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 59204-2/2018-BA zo dňa 30.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vydala dňa 29. mája 2018 rozhodnutie č. 3075/2018-

LM-DvN,nazákladektoréhopodľa§104ods.1,§105ods.1, §107a§108zákonaosociálnom
poistení mala žalobkyňa nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho
základu 7,0626 € od 28. marca 2018 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných
podmienok.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
V odvolacom konaní žalovaná rozhodnutím č. 59204-2/2018-BA zo dňa 30. júla 2018 zamietla odvolanie

žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš.
Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 2. augusta 2018.
3. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 30. júla 2018 podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote
správnu žalobu v sociálnych veciach, v ktorej uviedla, že žalovaná nepostupovala v zmysle ust. § 108
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho
orgánu (žalovanej) nie je dostatočne zdôvodnené neaplikovanie ust. § 108 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení na tento prípad. Pri dôslednej aplikácii tohto ustanovenia by Sociálna poisťovňa neprihliadala

na vymeriavací základ dosiahnutý v období počas jej materskej a rodičovskej dovolenky, nakoľko tento
je nižší, ako by bol vymeriavací základ zistený z rozhodujúceho obdobia pred nástupom na materskú/
rodičovskú dovolenku. V období dvoch rokov pred nástupom na materskú dovolenku (v trvaní od
29.01.2015 - 23.09.2015) a rodičovskú dovolenku (v trvaní od 24.09.2015 - 23.03.2018) bola žalobkyňa
od 01.04.2009 zamestnaná v spoločnosti Colonade Insurance S.A., kde dosahovala vyšší príjem. V
zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy mala Sociálna poisťovňa zisťovať denný vymeriavací základ
z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v

nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania materskej dovolenky a na základe takto zisteného
vymeriavacieho základu určiť denný vymeriavací základ. Žalobkyňa má za to, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z jeho odôvodnenia nie sú zistiteľné žiadne úvahy a postupy,
ktorými sa SP riadila pri rozhodovaní o nároku a výške nároku na dávku v nezamestnanosti. Na základeuvedených skutočností má za to, že správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nezisťoval
skutkový stav v tomto odseku uvedeným spôsobom, pričom z takto nedostatočne zisteného skutkového
stavu vyvodil nesprávny právny záver.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podľa § 108 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo
rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v
nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako

denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety. V zmysle tretej vety § 108 ods. 3
zákona o sociálnom poistení, ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v
nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch
rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z
dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Na základe uvedeného je v konaní o nároku na dávku v

nezamestnanosti možné aplikovať § 108 ods. 5 jedine v prípadoch, ak v rozhodujúcom období je
len obdobie rodičovskej dovolenky (prípadne materskej dovolenky) a súčasne počas tohto obdobia
dosahuje zamestnanec vymeriavací základ (čo je v praxi bežné pri súbežných pracovnoprávnych
vzťahoch, čo je aj prípad žalobkyne). Uvedené ustanovenie však nebolo možné aplikovať pri určení
výšky dávky v nezamestnanosti žalobkyne, pretože v rozhodujúcom období (t.j. v období od 28. marca

2016 do 27. marca 2018) nebola len na rodičovskej dovolenke, počas ktorej dosiahla vymeriavacie
základy z iného pracovnoprávneho vzťahu, ale do rozhodujúceho obdobia zasahuje aj obdobie, počas
ktorého bola žalobkyňa po ukončení rodičovskej dovolenky (dňa 23. marca 2018) povinne poistená v
nezamestnanosti počas pracovného pomeru v spoločnosti Colonnade Insurance S. A., Košice a
počas pracovného pomeru v spoločnosti LEPAS, spol. s r.o., Ružomberok a dosahovala vymeriavacie

základynaplateniepoistnéhonapoistenievnezamestnanosti.Uvedenývýkladpodporujeajodkaz§108
ods. 5 na tretiu vetu § 108 ods. 3, v zmysle ktorého sa rozhodujúce obdobie „posúva“ na obdobie dvoch
rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z
dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, jedine v prípade, ak v rozhodujúcom období dvoch rokov pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané

prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky. Žalobkyňa však uvedenú podmienku nespĺňa, pretože v rozhodujúcom období nemala
iba prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej
dovolenky, ale v tomto období bola aj povinne poistená v nezamestnanosti počas pracovného pomeru
v spoločnosti Colonnade Insurance S. A., Košice (3 dni) a počas pracovného pomeru v spoločnosti

LEPAS, spol. s r.o., Ružomberok (237 dní). Podmienky určenia denného vymeriavacieho základu sú
striktne stanovené zákonom, ktorý neobsahuje ustanovenia o odstránenie tvrdosti zákona a neumožňuje
Sociálnej poisťovni svojvoľne zohľadňovať len tie vymeriavacie základy, na základe ktorých by nárok
na dávku bol stanovený v čo najvyššej sume. Nakoľko v konaní o nároku žalobkyne na dávku v
nezamestnanosti nebolo možné aplikovať § 108 ods. 3 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pri

určení sumy dávky v nezamestnanosti sa postupovalo podľa § 108 ods. 2 zákona a výška denného
vymeriavaciehozákladubolaurčenázvymeriavacíchzákladovdosiahnutýchvposlednýchdvochrokoch
predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené
žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. Zároveň uviedla,
že s prejednaním veci bez pojednávania nesúhlasí a žiadala, aby bolo pojednávanie vytýčené.

5. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015
Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) na pojednávaní konanom dňa 28. februára 2019 a
po oboznámení sa s obsahom spisového a administratívneho materiálu dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe a
vyjadreniach k nej a poukázala najmä na to, že žalovaná pri rozhodovaní o výške a pri určovaní denného
vymeriavacieho základu pochybila, keď neaplikovala správne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z.,
najmä pokiaľ ide o ust. § 108 ods. 5 zákona. Ďalej uviedla, že pokiaľ by sme pripustili taký výklad
ako uvádza žalovaná, tak v podstate ust. § 108 ods. 5 by nikdy nebolo možné realizovať práve z

toho dôvodu, že podľa názoru žalovanej nemožno toto aplikovať práve na prípady, keď zamestnanec v
období počas materskej alebo rodičovskej dovolenky pracuje, len za to, že práve úmyslom zákonodarcu
v tomto prípade bolo, aby zamestnanec, ktorý v období materskej alebo rodičovskej dovolenky má
nejaký vymeriavací základ a pracuje, ale tento vymeriavací základ je nižší ako by mal v prípade, žeby vôbec nepracoval, tak sa práve použije to obdobie predchádzajúcich dvoch rokov, inak by aj toto
ustanovenie a vôbec v zmysle toho, prečo by v zákone bolo, akúkoľvek logiku, lebo podľa názoru,
aký prezentuje žalovaná v podstate od toho prvotného rozhodnutia, cez rozhodnutia o odvolaní až

po vyjadrenia k podanej žalobe, tak v podstate by toto ustanovenie nikdy nemohlo byť realizované
v prípade zamestnancov, ktorí počas materskej či rodičovskej dovolenky pracujú. Ďalej poukázala na
zrejmý rozpor v akejkoľvek logike, keď by bolo nelogické, aby osoba, ktorá odvádza nejaké odvody,
keďže počas materskej a rodičovskej dovolenky pracuje, mala v podstate nevýhodnejšie postavenie
ako tá osoba, ktorá vôbec počas tohto obdobia nepracuje, teda neodvádza žiadne odvody do Sociálnej

poisťovne a jej sa posudzuje obdobie predchádzajúcich dvoch rokov pred nástupom na materskú a
rodičovskú dovolenku a osobe, ktorá nejaký vymeriavací základ dosahuje, tak by sa posudzoval podľa
tohto vymeriavacieho základu, ktorý je v tomto prípade celkom zrejme nižší, keďže ide o prácu počas
materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Zástupca žalovanej sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrenia žalovanej k žalobe. K prednesu právnej
zástupkyne žalobkyne uviedol, že pokiaľ táto tvrdí, že taká situácia by nikdy nenastala, tak uviedol,

že toto ustanovenie je myslené na situácie, kedy celé rozhodujúce obdobie je pokryté rodičovskou
dovolenkou, čiže v prípade žalobkyne by to bola situácia, kedy skončila pracovný pomer aj rodičovskú
dovolenku 23. marca 2018. V takom prípade by sa uplatnilo to ustanovenie, ktoré žiada žalobkyňa,
ale táto u toho istého zamestnávateľa nastúpila na tri dni do práce a ešte okrem toho aj 27. marca
2018 dosiahla vymeriavací základ u iného zamestnávateľa. Ide teda zjavne o situáciu inú a v takom

prípade musí žalovaná jednoducho postupovať tak, že zráta vymeriavacie základy, ktoré dosiahla v
rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a vydelí
ich počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že stále nerozumie tomu, prečo by mala mať nižší, keď ona ten
vymeriavací základ dosahovala vyšší a stále nevie, nerozumie tomu, prečo to ustanovenie nie je

aplikované na ňu, ale na iných ľudí. Ona celý život pracovala a teraz ide kvôli dvom dňom ... naozaj
nerozumie výkladu žalovanej.

6. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) poistenec
má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Podľa § 104a zákona do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa
započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania
rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.45a)

Podľa § 104 ods. 6 zákona rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

Podľa § 108 ods. 1 zákona výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.

Podľa§108ods.2zákonadennývymeriavacízákladnaurčeniesumydávkyvnezamestnanostijepodiel
súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo
poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a
počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia uvedené
v § 54 ods. 10 písm. a) a obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v
nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.2)
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 108 ods. 3 zákona ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno
zistiťdennývymeriavacízákladnaurčeniesumydávkyvnezamestnanosti,dennývymeriavacízákladsa
zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací
základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na

dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období
podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v
nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa
zisťujezrozhodujúcehoobdobiadvochrokovpredchádzajúcichzačiatkuprerušeniapovinnéhopoisteniav nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom
čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší

ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.

Podľa § 108 ods. 5 zákona na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej
dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy
dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako

denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.

Podľa § 116 ods. 8 zákona sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.

Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá rodičovskú

dovolenku podľa osobitného predpisu, 45a) ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú
dovolenku podľa osobitného predpisu, 45a) a nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Podľa § 26 ods. 5 zákona vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného
dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje

rovnakoakozánikpovinnéhonemocenskéhopoistenia,povinnéhodôchodkovéhopoisteniaapovinného
poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik
týchto poistení.

7. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dňa 16. apríla 2018 požiadala žalobkyňa

Sociálnu poisťovňu, pobočka Liptovský Mikuláš o dávku v nezamestnanosti predložením oznámenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. RK1/OSO/ZAM/2018/6060 zo dňa 5. apríla
2018, v zmysle ktorého bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 28. marca
2018. Žalobkyňa v posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie (t.j. v období od 28. marca 2014 do 27. marca 2018) preukázala

dobu poistenia v nezamestnanosti v počte 1 461 dní, čím splnila podmienku nároku na dávku v
nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona, ktorý jej vznikol odo dňa zaradenia do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 28. marca 2018. Výška dávky v nezamestnanosti je podľa § 108
ods. 1 zákona 50 % denného vymeriavacieho základu. Výška denného vymeriavacieho základu sa v
zmysle § 108 ods. 2 zákona určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil

poistnénapoistenievnezamestnanostidosiahnutýchvrozhodujúcomobdobíapočtudnírozhodujúceho
obdobia. Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov
predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, t.j. v prípade žalobkyne
obdobie od 28. marca 2016 do 27. marca 2018.
Žalobkyňa bola v rozhodujúcom období (od 28. marca 2016 do 27. marca 2018) zamestnaná

nasledovne:
- u zamestnávateľa QBE Insurance (Európe) Limited, pobočka poisťovne z iného
členského štátu, Štúrova 27, 042 80 Košice, v pracovnom pomere na neurčitý čas,
ktorý v rámci rozhodujúceho obdobia trval od 28. marca 2016 (začiatok rozhodujúceho
obdobia) do 30. apríla 2016, pričom v uvedenom období čerpala rodičovskú dovolenku

(povinné poistenie v nezamestnanosti mala teda podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona
prerušené) a nedosiahla žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na
poistenie v nezamestnanosti.
- u zamestnávateľa Colonnade Insurance S. A., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, Moldavská cesta 8B, 042 80 Košice, v pracovnom pomere na

neurčitý čas, ktorý trval od 1. mája 2016 do 26. marca 2018, pričom
- od 1. mája 2016 do 23. marca 2018 čerpala rodičovskú dovolenku (povinné
poistenie v nezamestnanosti mala teda podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona prerušené) a nedosiahla
žiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a
- od 24. marca 2018 do 26. marca 2018 (t.j. 3 dni) vykonávala zamestnanie, bola

poistená v nezamestnanosti a dosiahla vymeriavacie základy na platenie poistného na poistenie
v nezamestnanosti v celkovom súčte v sume 617,79 €.
- u zamestnávateľa LEPAS, spol. s r. o., Gen. Veselá 2/5304, 034 01 Ružomberok,
v pracovnom pomere na neurčitý čas, ktorý trval od 3. augusta 2017 do 27. marca2018 (t.j. 237 dní), pričom v tomto období dosiahla vymeriavacie základy na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti v celkovom súčte v sume 1 056,03 €.

8. Súčet vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa v rozhodujúcom období zaplatila poistné na
poistenie v nezamestnanosti je 1 673,82 € a počet dní rozhodujúceho obdobia je 237 dní (v zmysle § 104
ods. 6 zákona v spojení s § 108 ods. 2 zákona sa dni poistenia v nezamestnanosti, ktoré sa navzájom
prekrývajú započítavajú do posudzovaného, resp. rozhodujúceho obdobia iba raz). Denný vymeriavací
základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa v zmysle § 108 ods. 2 zákona určil ako podiel

súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti
dosiahnutých v rozhodujúcom období v sume 1 673,82 € a počtu dní rozhodujúceho obdobia 237 dní,
teda predstavuje sumu 7,0626 € (po zaokrúhlení).

9.Ust.§108zákonaobsahujeviaceroustanovenívodsekoch1až6,ktorévšetkysatýkajúurčeniavýšky
dávky v nezamestnanosti, čo je predmetom sporu v prejednávanej veci. Odsek 2 prostredníctvom druhej

atretejvetyvymedzujepojem„rozhodujúceobdobienazisteniedennéhovymeriavaciehozákladu“,ktoré
predstavuje dva ucelené roky, ako aj obdobia, ktoré sa naopak z takto zisteného obdobia odrátavajú.
Naopak pre kratšie obdobia sa „rozhodujúce obdobie“ určuje podľa prvej vety odseku 3. Ďalej druhá
veta tretieho odseku pre osobitnú situáciu, kedy poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku
2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, odkazuje na mechanizmus

náhradného určenia denného vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
Podľa § 108 ods. 2 veta druhá a tretia zákona rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho
základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v
nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú
obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140

alebo poistené na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 108 ods. 3 zákona platí, že ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré
možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací
základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Obdobne aj tretia veta tretieho odseku citovaného ustanovenia predstavuje osobitnú situáciu pre

dvojročné rozhodujúce obdobie podľa odseku 2, kedy sa tu „vyskytuje“ iba obdobie poistenia v
nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky. Potom sa denný vymeriavací základ určuje z obdobia dvoch rokov
predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky.

10. Správny súd mal z administratívneho spisu žalovanej preukázané, že žalobkyňa bola v
rozhodujúcom období od 28. marca 2016 do 27. marca 2018 zamestnaná u zamestnávateľa QBE
Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Štúrova 27, Košice, u
zamestnávateľa Colonnade Insurance S. A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Moldavská

cesta 8B, Košice a u zamestnávateľa LEPAS, spol. s r.o., Gen. Vesela 2/5304, Ružomberok.
Zuvedenýchskutočnostívyplýva,žesúčetvymeriavacíchzákladov,zktorýchžalobkyňavrozhodujúcom
období zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti je 1 673,82 € a počet
dní rozhodujúceho obdobia je 237 dní. V zmysle § 108 ods. 2 zákona sa denný vymeriavací základ
na určenie sumy dávky v nezamestnanosti určil ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých

žalobkyňa zaplatila poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období v
sume 1 673,82 € a počtu dní rozhodujúceho obdobia 237 dní, teda predstavuje sumu 7,0626 €. Výška
dávky v nezamestnanosti za deň podľa § 108 ods. 1 zákona je 50 % denného vymeriavacieho základu.
Mesačná suma dávky v nezamestnanosti závisí od počtu kalendárnych dní v príslušnom mesiaci, za
ktoré má poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti.

11. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že v napadnutom rozhodnutí žalovaná nedostatočne zdôvodnila
neaplikovanie § 108 ods. 5 zákona, v zmysle ktorého by sa pri určení denného vymeriavacieho
základu neprihliadalo na vymeriavací základ dosiahnutý v období počas materskej alebo rodičovskej
dovolenky žalobkyne, správny súd uvádza, že podľa § 108 ods. 5 zákona sa na vymeriavací základ

zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej alebo rodičovskej dovolenky neprihliada sa pri určení
denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak na základe neho
určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 vety
tretej § 108 zákona. Ustanovenie § 108 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je v konaní o nárokuna dávku v nezamestnanosti možné aplikovať iba v prípadoch, ak v rozhodujúcom období je len
obdobie rodičovskej, resp. materskej dovolenky a súčasne počas tohto obdobia dosahuje zamestnanec
vymeriavací základ. Predmetné ustanovenie však nebolo možné aplikovať pri určovaní výšky dávky

v nezamestnanosti žalobkyne, pretože bolo preukázané, že v rozhodujúcom období, t.j. v období
od 28. marca 2016 do 27. marca 2018, nebola len na rodičovskej dovolenke, počas ktorej dosiahla
vymeriavacie základy z iného pracovnoprávneho vzťahu, ale do rozhodujúceho obdobia zasahuje aj
obdobie, počas ktorého bola po ukončení rodičovskej dovolenky povinne poistená v nezamestnanosti
počas pracovného pomeru v spoločnosti Colonnade Insurance S. A., Košice a počas pracovného

pomeru v spoločnosti LEPAS, spol. s r.o., Ružomberok a dosahovala vymeriavacie základy na platenie
poistného na poistenie v nezamestnanosti. V prípade žalobkyne by sa rozhodujúce obdobie posúvalo
na obdobie dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti
zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, iba v prípade, ak by v rozhodujúcom období
dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie by bolo len obdobie poistenia v
nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu

čerpania rodičovskej dovolenky. Jednoznačne teda ide o nesprávny výklad ust. § 108 ods. 5 zákona
žalobkyňou.

12. Správny súd dospel k totožnému právnemu záveru ako žalovaná, preskúmavaným rozhodnutím
žalovanej zo dňa 30. júla 2018 nedošlo k porušeniu zákona o sociálnom poistení, pri určení sumy

dávky v nezamestnanosti žalovaná postupovala podľa § 108 ods. 2 zákona správne a výšku denného
vymeriavacieho základu určila z vymeriavacích základov dosiahnutých v posledných dvoch rokoch
predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. S prihliadnutím na všetky
okolnosti daného prípadu podanú žalobu v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.

13. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobkyne bolo rozhodnuté
podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobkyňa v konaní úspech nemala, nevzniká jej preto právo na
náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky
stanovené v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných

náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).