Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106226251
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7106226251.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Miriam Gašparovičová,
- ECONOMY, Viedenská 30, Košice, IČO : 41 568 150, zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom,
Čermeľská 3, Košice proti žalovanému: Philippe Marcel Kadouch - MA2R, Gorkého 8, Košice, IČO: 41
508 122, zast. IURISTICO s r.o., Štefánikova 26, Košice, IČO: 36 588 041 o zaplatenie sumy 1.948,48
eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.7.2017,
č.k. 27Cb/74/2007-504 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.749,32eursúrokomzomeškaniavovýške14%ročneod28.6.2006
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 199,16 eur od 3.1.2008 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 99%; žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 100%.

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1.749,32 eur so 14% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.749,32 eur od 27.7.2006 do zaplatenia a zo sumy 199,16 eur od 15.9.2006 až do
zaplatenia, vyúčtovanom platobnými dokladmi - faktúrami č. 2006/23 a č. 2006/28 titulom nezaplatenej
ceny za vykonané dielo. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutočnosťou, že na základe Zmluvy o dielo zo
dňa 27.5.2006 uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi ňou a fyzickou osobou -
podnikateľomPhilippeKadouch-MA2R,Jesenského23,Košice,IČO41508122vzneníDodatkuktejto
zmluvezodňa22.11.2005aDodatkuzodňa10.2.2006bolžalovanýakoobjednávateľzaviazanýzaplatiť

žalobkyni ako zhotoviteľke diela cenu dohodnutú v zmluve (objednávateľom bol Philippe Kadouch -
MA2R) s tým, že dňa 1.6.2006 bola uzavretá Zmluva o predaji podniku a všetky záväzky fyzickej osoby
- podnikateľa Philipe Kadouch - MA2R prevzal žalovaný (pôvodne žalovaným resp. žalovaným v 1/ rade
bola spoločnosť MA2R, s.r.o.), a to v súlade s § 477 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 20Cb/74/2007-69 zo dňa 18.12.2007 pripustil, aby do konania
na stranu žalovaného ako žalovaný v 2/ rade vstúpil Philippe Marcel Kadouch - MA2R, Staré Mesto,

Gorkého 8, Košice, IČO: 41 508 122. Následne uznesením č.k. 27Cb/74/2007-303 zo dňa 10.2.2012
konanie voči žalovanému v 1/ rade (MA2R, s.r.o.) zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. (procesný predpis
účinný v čase jeho rozhodovania).4. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tvrdením, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla čo do
výšky 1.749,32 eur započítaním s pohľadávkou - škodou vzniknutou za mesiace január - jún 2006.

5. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.6.2005 Zmluvu
o dielo v znení Dodatku zo dňa 22.11.2005 a Dodatku zo dňa 10.2.2006 s povinnosťou žalobkyne viesť
účtovníctvo. Žalobkyňa vykonané práce vyúčtovala faktúrou č. 2006/23, vystavenou dňa 13.6.2006,
splatnou dňa 27.6.2006 na sumu 1.749,32 eur a pôvodne žalovanému v 1/rade MA2R, s.r.o. faktúrou
č. 2006/28 zo dňa 1.8.2006, splatnou 15.8.2006 vystavenou na sumu 199,16 eur. Mal za preukázané,

že daná zmluva zanikla výpoveďou, a to listom zo dňa 7.7.2006 prevzatým žalobkyňou 28.7.2006, kedy
začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota zo zmluvy, ktorá uplynula dňa 31.10.2006.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom dňa 11.11.2009, č.k. 27Cb/74/2007-253 tak, že uložil
žalovanému v 2/ rade Philippe Marcel Kadouch - MA2R povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.948,48 eur
s 13% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.749,32 eur od 28.6.2006 do zaplatenia a so 14% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 199,16 eur od 3.1.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2/ rade zamietol; žalobu voči žalovanému
v 1/rade (MA2R s.r.o.) zamietol; žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.167,81 eur proti
žalovanému v 2/rade a žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov konania vo výške 1.222,81 eur
proti žalobcovi. Na základe odvolaní strán sporu bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako súdu

odvolacieho uznesením zo dňa 31.3.2011 č.k. 2Cob/73/2010- 287 rozsudok zrušený a vec vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie pre naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. (procesný predpis účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu).

7. Po vrátení veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 5.12.2012 č.k. 27Cb/74/2007-352 tak,

že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 199,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 14%
ročne od 3.1.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol; žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 1.144,85 eur a rozhodol, že o trovách
štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Na základe odvolaní strán sporu bol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30.1.2014, č.k. 2Cob/62/2013-387 a vec

vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tento následne rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovisumu199,16eursúrokomzomeškaniavovýške14%ročneod3.1.2008dozaplatenia,všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 1.501,47 eur a rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

8. Na základe odvolania žalobkyne bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený v napadnutom výroku,
t.j. vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol; vo výroku ktorým súd priznal úrok z
omeškania 14% ročne zo sumy 199,16 eur od 3.1.2008 do zaplatenia; vo výroku o trovách konania a v
zrušujúcej časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Právoplatným sa teda stalo rozhodnutie

v tej časti, kde súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 199,16 eur.

9. V následnom konaní sa teda súd zaoberal uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 1.749,32 eur s
príslušenstvom a úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 199,16 eur od 3.1.2008 do zaplatenia.

10. V zmysle právneho názoru uvedeného v zrušujúcich uzneseniach odvolacieho súdu sa zaoberal
obranou žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok (faktúrou č. 2006/23) zanikol započítaním. Tento
nárok predstavoval náhradu škody z dôvodu, že si bol nútený dať si spracovať účtovníctvo za obdobie
január 2006 až jún 2006 inej na to oprávnenej osobe, ktorá mu vyúčtovala sumu 2.844,05 eur. Žalovaný
teda tvrdil, že pohľadávka uplatnená žalobou (čo do sumy 1.749,32 eur), zanikla započítaním - listom

zo dňa 11.10.2007 (teda v priebehu konania), keď voči nároku žalobcu započítal svoju pohľadávku (ako
pohľadávku z titulu náhrady škody). Súd prvej inštancie bol teda povinný zaoberať sa skutočnosťou,
či je nárok uplatnený žalovaným dôvodný a následne, ak dôvodný je, či boli splnené všetky zákonné
predpoklady na to, aby bolo možné dôjsť záveru, že bol proti pohľadávke žalobcu účinne započítaný
a došlo teda k zániku pohľadávky žalobcu. V otázke preukázania existencie škody a jej účinného

započítania oproti pohľadávke žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného. Žalovaný navrhol
na pojednávaní konanom dňa 22.2.2017, že doloží znalecký posudok na preukázanie oprávnenosti
započítania. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel s tým, že žalovaný v lehote 50 dní takýto
dôkaz súdu predloží, avšak až do konania termínu ďalšieho pojednávania, t.j. do dňa 21.6.2017 žiadnydôkaz na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti nepredložil. Na základe uvedeného súd nepovažoval
jednostranný zápočet za platný a účinný a z uvedeného vyvodil záver, že v konaní žalovaný síce
preukázal spracovanie účtovníctva Ing. V. C. za rok 2006, a to faktúrou č. 2007152, z ktorého však

nevyplynula tá skutočnosť, že sa jednalo o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Na základe uvedeného
preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.749,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne
od 28.6.2006 do zaplatenia a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 199,16
eur od 3.1.2008 do zaplatenia vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy
199,16 eur až v konaní (keďže faktúra č. 2006/28 bola vystavená spoločnosti MA2R, s.r.o., teda nie

žalovanému). Preto úrok z omeškania priznal súd prvej inštancie až odo dňa 3.1.2008, pretože žalovaný
prevzal uznesenie, ktorým súd pripustil jeho vstup do konania na stranu žalovaného až dňa 2.1.2008.
Výšku úroku z omeškania určil v súlade s § 396 Obchodného zákonníka.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspech žalobcu hodnotil ako nepatrný.
O trovách štátu rozhodol podľa § 255, § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 CSP.

12. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že vo veci rozhodol na pojednávaní
dňa 21.6.2017 aj bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu a to aj napriek skutočnosti, že právny
zástupca žalovaného žiadal pojednávanie odročiť. Súd prvej inštancie túto žiadosť neakceptoval, o
uvedenom právneho zástupcu žalovaného informoval. Súčasťou ospravedlnenia síce bol predložený

doklad o práceneschopnosti Mgr. S., ale nie správa ošetrujúceho lekára o tom, že nie je schopný
sa pojednávania zúčastniť. Prihliadol pri tom aj na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného je
advokátskou kanceláriou, ktorá má k dispozícií 4 advokátov a 4 advokátskych koncipientov, ktorí sa
pojednávania mohli zúčastniť.

13. Proti rozsudku - jeho prvému, tretiemu a štvrtému výroku (výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť sumu 1.749,32 eur s prísl; výroku o trovách konania a výroku o náhrade trov štátu)
podal včas odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP.

14. Argumentuje, že súd prvej inštancie pojednával dňa 21.6.2017 v neprítomnosti advokáta napriek

tomu, že tento riadne ospravedlnil svoju neúčasť a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
kolízie termínov a práceneschopnosti, pričom výslovne uviedol, že strana sporu trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom z dôvodu, že všetkých úkonov sa zúčastňoval výlučne Mgr. S.. Tvrdí, že v
prejednávanej veci boli splnené obe podmienky stanovené § 183 ods. 2 CSP, a to práceneschopnosť
Mgr. C. S. nastala krátko pred pojednávaním a v žiadosti o odročenie pojednávania bolo trvané na

osobnom zastúpení týmto advokátom. Odvolateľ dôvodí, že ak súd prvej inštancie vec rozhodol za
takejto procesnej situácie, potom zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces, pretože neumožnil
advokátovi reagovať na tvrdenia súdu prvej inštancie realizované v zmysle ust. § 180 ods. 2 CSP a
odoprel mu právo záverečnej reči (§ 182 CSP). Má za to, že uvedené pochybenie súdu prvej inštancie
je o to závažnejšie, že rozhodol opačne ako v svojich dvoch predchádzajúcich rozsudkoch, keď žalobu

zamietol (za nezmeneného skutkového stavu).

15. Argumentuje, že počas celého konania tvrdil, že žalovanú sumu zadržal z dôvodu, že žalobkyňa mu
odmietla vydať daňové a účtovné doklady a účtovné záznamy za mesiace september 2005 až máj 2006.
Tieto doklady mu boli vrátené až vyšetrovateľom policajného zboru dňa 31.7.2007 po tom, čo žalobkyňa

nútene na výzvu orgánu činného v trestnom konaní doklady odovzdala.

16. Má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal protiprávnosť konania žalobkyne, vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, a to ako svojou výpoveďou,
tak svedeckou výpoveďou p. V. a p. V. C..

17. V ďalšom dôvodí, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, na základe čoho súd
prvej inštancie nepovažoval pohľadávku uplatnenú proti žalobkyni za spôsobilú na započítaní, keď vo
vzťahu k jednostrannému zápočtu boli splnené všetky formálne a materiálne podmienky stanovené v
§ 580 a nasl. OZ.

18. Na základe uvedeného preto žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu
zamietol.19. Proti rozhodnutiu - výroku o trovách konania a výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 199,16 eur odo dňa
15.9.2006 do 3.1.2008) podal včas odvolanie aj žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.

f) a h) CSP.

20. Má za to, že síce je pravdou, že v poradí druhú faktúru vystavenú na sumu 199,16 eur žalobkyňa
vystavila na MA2R, s.r.o., ale až po liste tejto spoločnosti, že preberá všetky jej záväzky, pričom nebola
faktúra nikdy vrátená ako nedôvodná a neoprávnená.

21. Na základe uvedeného následne napáda aj výrok o trovách konania, pretože má za to, že žalobkyňa
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22. Domáha sa, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania strán sporu ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie sú dôvodné.

24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (žalovaný); písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (žalobkyňa a žalovaný); písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobkyňa a žalovaný); písm. d), t.j. že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (žalovaný) a písm. g),

t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (žalovaný).

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že

dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

27. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) je daný vtedy, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu tzv, „novoty“, t.j. prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré možno
uplatniť aj v odvolacom konaní, a to vtedy ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo

nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred
súdom prvej inštancie.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP nie je daný.

31.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

32. Podľa § 182 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú advokát zastupuje, dôvodne trvá na
zastúpení týmito advokátom, vždy spravodlivo žiadať aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

33. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom bezodkladne dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

34. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy
mimoriadne, t.j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie z dôležitého
dôvodu a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania sa posudzuje podľa konkrétnych okolností
prípadu.

35. V prejednávanej veci ide o spor začatý na základe žaloby z roku 2006, kde bolo pojednávanie
opakovane odročované (či už z dôvodov na strane žalobkyne alebo žalovaného). Pojednávanie konané
dňa 22.2.2017 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného za účelom vypracovania
znaleckého posudku na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti - existencie započítavanej pohľadávky.
Pojednávanie bolo odročené na deň 19.4.2017, avšak neuskutočnilo sa, nakoľko právnemu zástupcovi

žalobcu (ani súdu) znalecký posudok žalovaného doručený nebol. Na ďalšom pojednávaní dňa
21.6.2017 bolo vo veci meritórne rozhodnuté (znalecký posudok žalovaným doručený nebol); žiadosť
žalovaného o odročenie pojednávania súd neakceptoval (viď vyššie). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že
prvá žiadosť bola súdu doručená dňa 6.6.2017, kde bola dôvodom pre odročenie pojednávania kolízia
termínovpojednávaníprávnehozástupcužalovaného,ďalšiažiadosťdňa20.6.2017,kdebolaakodôvod
odročenia uvedená PN právneho zástupcu žalovaného.

36. Je pravdou, že PN je zo dňa 20.6.2017; avšak žalovaný udelil plnú moc advokátskej kancelárii
ako celku nie Mgr. S.. S prihliadnutím na dĺžku konania a skutočnosť, že k odročeniu pojednávania
(konaného dňa 22.2.2017) došlo výslovne z dôvodu na strane žalovaného za účelom preukázania ním
tvrdenej skutočnosti a ním navrhnutého dôkazu, ktorý napriek tomu do 21.7.2017 nepredložil a jeho

nepredloženie žiadnym spôsobom nevysvetlil, má odvolací súd za to, že ak súd prvej inštancie vo veci
rozhodol bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu neporušil tým žiadne práva priznané mu CSP
a až vôbec nie v takej miere, že by bolo porušené právo na spravodlivý proces.

37. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v sporovom konaní platí koncentrácia konania, ktorá

znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania,
ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania,
sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky - § 149 CSP). Strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

procesnej obrany včas. Včas nie sú uplatnené vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

38. Uvedené odvolací súd uvádza vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku konania sa žalovaný
bráni vznesenou námietkou započítania, t.j. tvrdením, že má voči žalobcovi svoju pohľadávku a túto

pohľadávku účinne započítal. Do dňa 21.7.2017 však nepredložil dôkaz (ktorý sám navrhol), ktorý by
existenciu tejto pohľadávky preukázal. Ak by aj takýto dôkaz predložil (znalecký posudok) rozhodne
nemožno mať za to, že ako prostriedok procesnej obrany bol uplatnený včas.

39. K ďalším námietkam odvolací súd udáva:

40. V prebiehajúcom súdnom konaní bolo po vykonanom dokazovaní nepochybné, že žalobkyňa a
fyzická osoba Philippe Kadouch - MA2R, IČO: 41 508 122 uzavreli Zmluvu o dielo dňa 27.6.2005 podľa
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinnosti žalobkyne boli vymedzené v čl. I zmluvy, povinnosti
žalovaného v čl. II zmluvy. Uvedená zmluva bola menená Dodatkom zo dňa 22.11.2005 a Dodatkom zo

dňa 10.2.2006. Rovnako je nepochybné, že predávajúci - Philippe Kadouch - MA2R a kupujúci MA2R
s.r.o. uzavreli dňa 1.6.2006 Zmluvu o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.

41. Ďalej bolo v konaní preukázané, že fa. č. 2006/23 zo dňa 13.6.2006, splatnou dňa 27.6.2006
vyúčtovala žalobkyňa žalovanému sumu 1.749,32 eur (52.700,- Sk) za spracovanie miezd a účtov za

mesiace 5/2006 a fa č. 2006/28 zo dňa 1.8.2006, splatnou 15.8.2006 sumu 199,16 eur (6.000,- Sk) ako
paušálnu odmenu podľa zmluvy za mesiace 06/2006 a 07/2006. Táto pohľadávka sa javí ako nesporná,
čo vyplynulo z výpovedí strán sporu a zo skutočnosti, že žalovaný ako dôvod jej nezaplatenia uvádzal
skutočnosť, že platbu zadržal z dôvodu, že mu žalobkyňou neboli odovzdané po ukončení zmluvného
vzťahu účtovné doklady tak, ako bola v zmysle zmluvy povinná.

42. V konaní je ďalej preukázané, že zmluvný vzťah bol ukončený dňom 31.10.2006 výpoveďou zo
strany žalovaného. Žalovaný v konaní tvrdil, že z uvedeného dôvodu (nevydanie účtovných dokladov)
bol nútený si dať spracovať účtovníctvo za obdobie január 2006 - jún 2006 inej na to oprávnenej osobeza sumu 2.844,05 eur (85.680,- Sk) vrátane DPH, faktúru predložil. Žalovaný teda tvrdil, že pohľadávka
uplatnená žalobou zanikla započítaním - listom zo dňa 11.10.2007 (teda v priebehu konania), keď voči
nároku žalobkyne započítal svoju pohľadávku ako pohľadávku z titulu náhrady škody.

43. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

44. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

45. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie o existencii pohľadávky na náhradu škody
nepreukázal, pretože neprodukoval dôkazy, ktoré by viedli k jeho vysokej pravdepodobnosti.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP),
a to aj pokiaľ ide o žalobkyňou napadnutý výrok o zamietnutí časti žaloby (uplatnený úrok z omeškania

vo výške 14% zo sumy 199,16 eur odo dňa 15.9.2006 do 3.1.2008.

47. Bolo totižto v konaní preukázanie, že táto faktúra bola vystavená pre spoločnosť MA2R s.r.o. nie
pre žalovaného. Je v tejto súvislosti bez právneho významu, že došlo k predaju podniku, keďže voči
spoločnosti MA2R s.r.o. bola žaloba vzatá späť. Žalovaný teda vyzvaný na úhradu dlžnej sumy nebol,

za túto výzvu je možné preto považovať až deň prevzatia uznesenia č.k. 27Cb/74/2017-69.

48. Keďže rozhodnutie o tejto časti bolo odvolacím súdom potvrdené, správny je aj výrok súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 2 CSP,
pretože žiadna zo strán sporu nebola v svojom odvolaní úspešná.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).