Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216424
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117216424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, N., o
zaplatenie 1.403,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č. k. 22Csp/145/2017-126 zo dňa 6. apríla 2018 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, vo výroku II. a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania, vo výroku III., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, výrokom I. súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
706,42 eura s 19 % úrokom ročne od 18.08.2015 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100
eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody
splátok. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozsudok súd prvej inštancie po citácii § 52, § 53 ods. 1, § 53 d), § 53 ods. 4 písm. v) 53a, § 54 ods.

1, 2, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §
708 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), vecne odôvodnil tým, že súd po vykonanom
dokazovaní došiel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná. Po oboznámení sa so zmluvou
ako aj doloženými výpismi mal súd preukázané, že predmetom žaloby je zaplatenie sumy spočívajúcej
v povolenom prečerpaní osobného účtu do 31.05.2016 v sume 706,42 eura, ktoré sa z rozhodnutia
banky odo dňa 01.06.2015 po prehodnotení limitu povoleného prečerpania zo sumy 730 eur na sumu
0 eur stalo nepovoleným prečerpaním. O zmene výšky limitu povoleného prečerpania s účinnosťou od

01.06.2015 bola žalovaná oboznámená v mesiaci júl 2015 v doručenom výpise za mesiac jún 2015.
Žalovaná bola vyzvaná na úhradu prečerpania v sume 706,42 eura výzvou zo dňa 12.08.2015 pod
hrozbou zrušenia účtu v banke spolu s poplatkom za výzvu v sume 30 eur do 17.08.2015. Žalovaná
dlh neuhradila ani čiastočne. Následne napriek tomu, že žalovaná dlh neuhradila, žalobca účet nezrušil,
tento zostal aktívny, bez vykonania jedinej kreditnej operácie v prospech účtu žalovanej alebo debetnej
operácie zadanej žalovanou až do 12.06.2017, pričom za každý mesiac si žalobca účtoval na ťarchu
účtu úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 eura, mesačný príplatok za vedenie účtu

postihnutého exekúciou v sume 5 eur, až kým do dňa 12.06.2017, kedy dlžná suma dosiahla 1.403,26
eura, a žalobca interne pred zatvorením účtu previedol dlh žalovanej v sume 1.403,26 eura na vnútorný
pohľadávkový účet. V období od doručenia výzvy do vlastnej rúk žalovanej na úhradu sumy 706,42
eura dňa 17.08.2015 až do 12.06.2017 nebola na osobnom účte žalovanej vykonaná ani jedna kreditnáoperácia resp. žalovanou zadaná debetná operácia. Teda suma 696,84 eura spočívala výlučne v sume
súhrnu z úrokov z nepovoleného prečerpania, poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za vedenie účtu
postihnutého exekúciou. Žalobca za obdobie od 01.07.2015 do 12.06.2017 na účte žalovanej nevykonal

žiadnu inú finančnú operáciu, ktorú by bolo možné považovať za službu spotrebiteľovi, okrem debetných
operácií týkajúcich sa poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov. K uzatvoreniu účtu prevedením dlhu
klienta v rámci internej transakcie banky žalobca pristúpil dňa 12.06.2017. Žalovaný spotrebiteľ bežný
osobný účet počas uvedeného obdobia 23 mesiacov nepoužíval.

3. Podľa názoru súdu prvej inštancie k nepovolenému prečerpaniu účtu došlo v dôsledku prehodnotenia
limitu povoleného prečerpania zo sumy 730 eura na sumu 0 eur od 01.06.2015 a z dôvodu mesačného
účtovania poplatkov za vedenie účtu žalobcom. Súd uvádza, že v rámci takto nastavenej obchodnej
politiky žalobcu sa časom dostane každý klient do nepovoleného prečerpania účtu úročeného značným
28 % ročným úrokom, ak prestane využívať služby vedenia osobného účtu bez toho, aby tento
účet zrušil resp. ukončil zmluvný vzťah. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že žalobca ako

veriteľ vyzval žalovanú na úhradu sumu 706,42 eura do 17.08.2015 (v tento deň žalovaná aj výzvu
prevzala) pod hrozbou zrušenia osobného účtu, ktorú žalobca nenaplnil, účet neuzatvoril, od zmluvy
neodstúpil, a vedenie účtu zaťažoval počas takmer dvoch rokov účtovanými poplatkami v zmysle
sadzobníka poplatkov. Takto nastavenú obchodnú politiku žalobcu, v zmysle ktorej žalobca vytvára
nepovolený debetný zostatok na bežnom účte žalovaného spotrebiteľa, ktorý úrokuje vysokým úrokom

vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri spotrebiteľských
úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje, a
napriek tomu, že žalovanú dlžníčku informoval, že pristúpi k zrušeniu účtu, považuje súd za neprijateľnú
praktiku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

4. Taktiež súd uvádza, že žalobca v žiadnej z listín adresovaných žalovanej neuviedol, že v prípade
nepovoleného prečerpania účtu bude dlžná suma úročená 28 % ročným úrokom. Táto skutočnosť
nevyplýva zo zmluvy o zriadení osobného účtu, rovnako nevyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní
na účte, v ktorej žalobca ako veriteľ výslovne uviedol, že prekročenie limitu povoleného prečerpania

bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok platiť popri dohodnutom úroku (19,90 %
ročne) tiež úrok z omeškania. Rovnako výška 28% ročného úročenia nie je uvedené v Európskych
informáciách o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, ako ani na výpisoch z účtu
vyhotovených v období nepovoleného prečerpania účtu. Žalovaná o úroku pri nepovolenom prečerpaní
účtu nebola zo strany žalobcu počas zmluvného vzťahu informovaná. Nepovolené prečerpanie je

definované vo Všeobecných obchodných podmienkach ako automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby; úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu. Výšku sadzby

úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným prečerpaním,
upomienkouavýzvounajehovyrovnaniejespojenápovinnosťzaplatiťpoplatok.Taktiežzovšeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak
klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi.
Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia.

Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému
účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné
prostriedky banke bezodkladne vrátiť. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považuje aj ak
bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej banku nepovolené prečerpanie
nevyrovnal. Súd mal preukázané, že žalobca od zmluvy neodstúpil napriek podstatnému porušeniu

zmluvných povinností žalovanou, účet nezrušil napriek tomu, že tak uviedol vo výzve na úhradu dlhu na
účte v sume 706,42 eura. Súd žalobe v časti žalobným návrhom uplatňovanej sumy 706,42 eura vyhovel
a žalovanej uložil povinnosť vzniknutý dlh zaplatiť spolu s dojednaným úrokom z úveru 19,90 % ročne
odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy na úhradu, t. j. od 18.08.2015.

5. V prevyšujúcej časti 696,84 eura súd žalobu zamietol. Predmetná suma pozostáva výlučne z
úroku vo výške 28 % ročne a poplatkov za vedenie účtu. V časti úroku 28 % ročne nemal súd
preukázané dojednanie tak podstatnej náležitosti v zmluve o zriadení účtu, v zmluve o povolenom
prečerpaní účtu, v Európskych informáciách týkajúcich sa spotrebiteľského úveru formou povolenéhoprečerpania, vo výpisoch z účtu, vo výzve na úhradu plnenia. Nakoľko nešlo o dojednanú náležitosť, keď
žalobca nepreukázal, že by žalovaná bola o tejto skutočnosti informovaná a žalovaná na pojednávaní
spochybnila tvrdenie žalobcu odkazom na sadzobník poplatkov, súd žalobu v úrokoch 28 % ročne

pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom zamietol. Z doložených výpisov z účtu žalovanej
spotrebiteľky mal súd tiež preukázané, že účtovanie poplatkov vo výške 3,90 eura príp. 8,90 eura
mesačne za vedenie účtu žalovanej od 01.07.2015 do 12.06.2017 nebola nasledovaná protiplnením zo
strany dodávateľa/žalobcu, keď tento za uvedené obdobie nevykonal žiadnu inú finančnú operáciu, ktorá
by bola službou pre spotrebiteľku. Poplatky za vedenie účtu boli dojednané v sadzobníku poplatkov.

Prehlásenie žalovanej v článku IV bod 2 zmluvy, že sa oboznámila so sadzobníkom poplatkov, súd
vyhodnotil ako za nie postačujúce, keď ide o formulárovú štandardnú zmluvu, vopred pripravenú
žalobcom ako dodávateľom, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť vopred ovplyvniť. Súd nemal
preukázané, že by došlo k skutočnému oboznámeniu, informovaniu spotrebiteľa so sadzobníkom
poplatkov, keď tento netvorí technicky neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a nie je žalovanou ani podpísaný.
Vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 OZ v čase vzniku zmluvného vzťahu táto podmienka

nebola, nakoľko však ide o demonštratívny výpočet, súd zhodnotil požadovanie úrokov a poplatkov za
neprijateľné podmienky, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol
pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie (§ 53 ods. 4 písm. v) OZ). Zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.09.2013 ako aj zmluva o povolenom prečerpaní

zo dňa 11.04.2014 uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti
žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku.
Ustanoveniaopoplatkochobsiahnutévovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachasadzobníkpoplatkov
a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne zmluvne dojednané
ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaná mala reálnu možnosť ovplyvniť, a ako

také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je zvýšenie právnej ochrany
slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za
účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie je
možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Súdy svojou rozhodovacou

činnosťou v prípade tzv. debetných úrokov, poplatkov za výzvy na úhradu, poplatkov za upomienky
a poplatkov za vedenie účtu ustálili, že tieto nepredstavujú cenu/úhradu za hlavný predmet zmluvy,
spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, nie sú spotrebiteľom
individuálne dojednané, nie sú poňaté do textu zmluvy o bežnom osobnom účte, nezodpovedajú
skutočným nákladom dodávateľa za ich vyhotovenie, spotrebiteľ nemá záujem na ich uhradení, nakoľko

za ne nemal poskytnuté protiplnenie dodávateľom a z týchto dôvodov sú neprijateľné a preto absolútne
neplatné (obdobne rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/90/2015, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/57/2017). Povinnosťou dodávateľa je v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníkazdržaťsapoužívaniatakejpodmienkyatýmajuplatňovaniasinárokovzpodmienkyvsúdnom
konaní, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti žalobu zamietol.

6. K uloženej povinnosti žalovanej súd na návrh žalovanej, ktorá poukázala na to, že má dve vyživovacie
povinnosti k maloletým deťom, jej príjem je v priemere 660 eur v hrubom, čo predstavuje v čistom
cca 566 eur a manželov príjem v čistom je cca 600 eur mesačne, umožnil žalovanej v súlade s § 232
ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP)

splatiť dlh žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci od
právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením aj len jednej
splátky. Pri takto nastavenom plnení žalovaná splatí dlh žalobcovi do jedného roka od právoplatnosti
rozsudku.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradutrovkonania.Žalobcabolúspešnýv50,34%(priznaných706,42eurazuplatňovaných1.403,26
eura), čo po odčítaní úspechu žalovanej v rozsahu 49,66 % predstavuje čistý úspech žalobcu 0,68 %.
Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca (posudzujúc toto podľa obsahu) v časti,
v ktorej súd žalobu zamietol (vo výroku II.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (vo výroku III.),
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil.9. K povahe debetného zostatku na bežnom účte žalovanej (resp. nekalej obchodnej praktike a
neprijateľnej zmluvnej podmienke žalobca uvádza, že po zrušení poskytnutého limitu povoleného
prečerpania na účte, z ktorého uplatnený nárok bol žalovanou uznaný a súdom v prvostupňovom

rozhodnutí priznaný, sa debetný zostatok na účte žalovanej spravuje príslušnými ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch o prekročení (§ 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) a prekročením
sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

10. Ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré obsahuje dotknuté dojednanie o
úroku pre prípad nepovoleného debetu, takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút
prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 3.4.,
3.8. a 3.12 VOP. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú
klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta.

Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustanovení
VOP. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak
aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Na základe uvedeného sa teda v danom prípade
nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o právnu
úpravu citovanú vyššie. Vychádzajúc zo zásady prezumpcie znalosti zákona, je len logické, že žalobca

sa rozhodol upraviť vo VOP ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku pri nepovolenom debete čo
najbližšie zákonnej úprave. Implicitnú či explicitnú námietku prvostupňového súdu spočívajúca v tom, že
tentopostuppredstavujenekalúobchodnúpraktiku,čijedokoncaneprijateľnouobchodnoupodmienkou,
považujeme žalobca za neodôvodnenú a súvisiaci výklad priamo contra lege. V tejto súvislosti žalobca
poukázalnaskutočnosť,žeposkytovanievedeniaúčtuaslužiebstýmspojenýchje hlavnýmpredmetom

plnenia pri zmluve o bežnom účte. Poplatky za tieto služby sú potom cenou za tieto služby. Poplatky za
služby súvisiace s vedením účtu nepochybne predstavujú dojednanie o cene plnenia v zmysle § 53 ods.
1 OZ v rozhodnom znení, keďže všetky poplatky účtované žalovanej súvisia priamo s vedením účtu.

11. K využívaniu služieb ako podmienke odmeny za ne žalobca uviedol, že nesúhlasí so

spochybňovanímsúduprvejinštancie,čižalobcamánároknapoplatkyzdôvodu,ževčaseichúčtovania
žalovaná nevyužívala bežný účet. Takéto závery sú taktiež neopodstatnené, keďže je zrejmé, že vedenie
účtu je službou, ktorú banka poskytuje klientom v rámci mesačného paušálneho poplatku za balík
služieb (poplatok za vedenie účtu) bez ohľadu na rozsah, v ktorom klient využíva predmetné služby.
Podstatné je v tomto ohľade fakt, že klient má k uvedeným službám prístup, t.j. má možnosť ich

využívať. Analogicky by podľa výkladu prvostupňového súdu nemal mobilný operátor právo na poplatok
za poskytovanie telefonických služieb v prípade, ak klient počas daného mesiaca netelefonoval, resp.
by bol spochybniteľný nárok napr. na poplatok za balík programových TV služieb, keby dlžník preukázal,
že v danom mesiaci nepozeral TV program. Takýto spôsob uvažovania by potom viedol k absurdným
záverom o tom, že klient môže požadovať vrátenie určite časti dohodnutej odmeny z toho titulu, že

v danom mesiaci reálne služby nevyužíval. Uvedené je ale zrejme v rozpore s typom poskytovaných
služieb a opomína kontext a podmienky ich poskytovania. Jednoznačne teda aj v prípade vedenia
účtu ide o typ služby, ktorá spočíva v možnosti klienta využívať daný balík služieb v určitom období a
nemôže byť závislá na ich skutočnom využívaní (napr. na počte uskutočnených platobných príkazov
alebo prijatých plnení).

12. K úprave a výške úroku z prekročenia, k forme zmluvy vo viacerých dokumentoch a úprave úroku pri
prekročení žalobca uviedol, že v rozsudku súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/
ES - VEC C-42/15 z 09.11.2016, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej
z čl. 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice vyplýva, že sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že

zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí
byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Uvedené znamená, že
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverochsú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej
zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako VOP) alebo
sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Avšak smernica nebráni členským štátom, aby

zakotvili povinnosť, že všetky dokumenty obsahujúce náležitosti zmluvy povinné v zmysle smernice,
majú byť podpísané. V našich podmienkach uvedené znamená, že zákonom možno stanoviť, že aj
VOP/OP/sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy, majú byť
podpísané. Každopádne, táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch
a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/sadzobník

a výveska úrokových sadzieb sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient
nepodpísal. Výška úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená vo výveske úrokových sadzieb,
ktorá bola predložená prvostupňovému súdu.

13. V danom prípade išlo v zamietnutej časti nároku žalobcu, o nárok žalobcu voči žalovanému z titulu
prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o účte pre prípad prekročenia

nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku, tak ako uvádza súd. Naopak, podľa
§ 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o
úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje všeobecné obchodné podmienky ako i výšku úrokových sadzieb
v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické. Klient oboznámenie sa so
zmluvnou dokumentáciou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne potvrdil preštudovanie

dokumentácie upravujúcej daný zmluvný vzťah. Okrem toho sú všetky dokumenty na ktoré odkazuje
zmluva zverejnené na webstránke banky v aktuálnom znení, zverejnené na každom obchodnom mieste
(pobočke banky) v aktuálnom znení o každej zmene dokumentácie je klient banky informovaný bankou
aj vo výpise z účtu ako a prostredníctvom internetbankingu, a vo výpise z účtu je okrem toho uvedená aj
úroková sadzba prečerpania, pričom zverejňovanie uvedených dokumentov je zákonnou povinnosťou

banky v zmysle Zákona o bankách, čo taktiež akiste nie je samoúčelná zákonná požiadavka. Čo sa
týka výšky úroku z prekročenia, z povahy vyššie opísaného nároku vyplýva, že nárok naň je viazaný na
vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z. z. a jeho výška
nemôže byt' obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, keďže by nedávala zmysel ani logiku
osobitná úprava v ods. 2 písm. c) citovaného zákona, umožňujúca dohodnúť výšku tohto úroku ako

zmluvného úroku, t.j. jednoznačne ide o odlišný inštitút od (zákonného) úroku z omeškania. K tvrdeniu
prvostupňového súdu, že výška úroku skoro trojnásobne prekročila výšku úroku spotrebiteľských úverov
v rozhodnom žalobca uviedol, že táto časť prvostupňového rozhodnutia je nepreskúmateľná. Nie je
zrejmé, z akých zdrojov prvostupňový súd čerpal pri uvedenom závere, pričom aj žalobca z vlastnej
podnikateľskej činnosti uvádza, že výška úroku z prekročenia na bežných účtoch iných bánk, bola

obdobnáakovýška,ktorúsiuplatnilžalobcavtomtokonaní.Výškaúveruvtýchtoprípadochnepochybne
zohľadňuje fakt, že nie je zrejmé, v akom čase a v akej výška bude klient čerpať prostriedky na účte
v rámci prekročenia.

14. Ako to vyplýva z § 31 ods. 2 a 4 o platobných službách, zákon o platobných službách výslovne

nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byt' individuálne dojednané.
Individuálne dojednávanie poplatkov za bankové služby pri vedení bežného účtu si okrem uvedeného
ťažko predstaviť v praxi tak, ako to navrhuje prvostupňový súd, každopádne podľa zákona takýto
postup jednoznačne nie je potrebný. Žalobca, tak ako každá jedna banka a veľká väčšina dodávateľov
tovarov a služieb má pripravenú zmluvnú dokumentáciu, nezriedka výlučne vo forme všeobecných

obchodných podmienok (internetové obchody), ktorú v rámci predzmluvných rokovaní dáva klientovi na
preštudovanie. Je pomerne ťažké si v praxi predstaviť ako by malo vyzerať individuálne dojednávanie
jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom, či napr. jednotlivých položiek v sadzobníku
poplatkov, keďže ich výška závisí najčastejšie od strategických zámerov dodávateľa, nastavenia trhu a
konkurencie, nákladov na jednotlivé služby a podobne. Práve z dôvodu vyššie opísaných praktických

okolnosti pri uzatváraní zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom je právna úprava žalobcu v takom
rozsahu kontinuálne doplňovaná a previazaná ustanoveniami chrániacimi spotrebiteľa. Preto žalobca
považuje tvrdenia spochybňujúce zmluvnú voľnosť žalovanej pri uzatváraní zmluvy za zavádzajúce a
závery súdu, ktoré contra lege (§ 18 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.) odnímajú významnú časť nároku
veriteľa vyplývajúceho priamo zo zákona.

15. Žalobca k postup banky ako veriteľa pri zrušovaní zmluvy a zatvorení bežného účtu žalovanej a jeho
súlad so zmluvou a zákonom uviedol, že odstúpenie od zmluvy, resp. jej výpoveď je právom zmluvnej
strany a nie jej povinnosťou. Žalobca nebol v danom prípade na základe akéhokoľvek ustanoveniazmluvy alebo na základe požiadavky všeobecne záväzných právnych predpisov či imperatívu dobrých
mravov povinný zrušiť zmluvu, resp. účet žalovanej a námietku prvostupňového súdu v tomto smere
žalobca považuje za neodôvodnenú. Pri otázke, kedy je pri dodržaní odbornej starostlivosti vhodný čas

na jednostranné zrušenie zmluvy resp. účtu zo strany banky je z pohľadu žalobcu nevyhnutné zvážiť
komplexnevšetkyokolnostidanéhoprípadu.Zjednodušiťtentoproblémtak,žedefactojebankapovinná
za účelom dodržania zákonnosti a dobrých mravov odstúpiť od zmluvy, resp. ju vypovedať a zatvoriť
bežný účet klienta bezodkladne po tom, ako ho vyzve na úhradu dlhu, je z pohľadu žalobcu neprijateľné.

16. Prvostupňový súd totiž pri tomto konštatovaní nevzal do úvahy najmä skutočnosti, že žalobcovi
ako banke by mohlo byť oprávnene vyčítané zo strany klienta, že mu bol jednostranne zrušený účet,
čo sa aj bežne v bankovej praxi stáva; uvedené môže spôsobiť klientovi problém v prípade, ak má
na svoj účet naviazané zasielanie mzdy či iných príjmov, úhradu trvalých príkazov a pod.; nie je
ťažké si v tejto súvislosti predstaviť prípade, kedy by takýto postup banky dokonca mohol zakladať
nárok klienta na uplatnenie náhrady škody voči banke; uvedený účet bol v danom prípade blokovaný

súdnym exekútorom vymáhajúcim pohľadávku v rámci vedenia exekúcie na pohľadávku tretej osoby,
čo vyplýva aj z výpisov z účtu predložených žalobcom spolu so žalobou; žalovaná využíval, resp.
podľa úverovej zmluvy mala využívať, predmetný bežný účet na splácanie spotrebného úveru, ktorý jej
žalovaný poskytol, a to v zmysle predmetnej úverovej zmluvy a najmä v zmysle zmluvnej dokumentácie
bola žalovaná ako majiteľka účtu oprávnená jednostranne iniciovať zrušenie predmetného účtu. Závery

prvostupňového súdu teda úplne opomínajú práva a povinnosti žalovanej, keďže žalovaná mala počas
celej doby vedenia účtu možnosť uplatniť svoje právo na vypovedanie predmetnej zmluvy a iniciovať tak
zatvorenieúčtuzosvojejstrany;otázkouzostávaprečoprvostupňovýsúdvosvojichúvaháchnenamietal
postup žalovanej, ktorá toto svoje právo nevyužila, ale bez zohľadnenia vyššie uvedených skutočností
postuloval požiadavku na zrušenie zmluvy a účtu len voči žalobcovi.

17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v
prvostupňovým súdom zamietnutej časti žaloby a zaviazal žalovanú uhradiť celú dlžnú sumu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi a priznal náhradu trov konania aj náhradu trov

odvolacieho konania.

18. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či

doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

21. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 1.403,26 eura s 28% úrokom od 13.06.2017
do zaplatenia. Žalobca sa nároku na zaplatenie dlhu domáhal zo záväzkového vzťahu, zo zmluvy č.
1717083004 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.09.2013, na základe ktorej žalobca pre
žalovanú zriadil a viedol účet. Žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania a na výzvu žalobcudlh nevyrovnala. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
706,42 eura s 19,9% ročným úrokom od 18.08.2015 do zaplatenia (v mesačných splátkach po 100 eur
pod stratou výhody splátok) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S prihliadnutím k rozsahu odvolaniu

žalobcu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku prvoinštančného súdu v zamietajúcej
časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok v časti príslušenstva pohľadávky (úrokov
a poplatkov) a trov konania v podstate z dôvodu, že uvedená časť nároku bola neprimeraná. V časti
výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie 706,42 eura s príslušenstvom
odvolanie podané nebolo, preto táto časť rozsudku nadobudla právoplatnosť a nebola predmetom

prieskumu odvolacieho súdu.

22. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy medzi stranami sporu (11.04.2014, resp. 25.09.2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať
tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 1 písm. a), b), d), f) g), i) a w);b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek

zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške; c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu
meniť.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na
požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

24. Podľa § 2 písm. f) cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma
spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažným prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania.

25.Medzistranamisporunebolosporné,žeuzavrelidňa25.09.2013zmluvuospoluprácipriposkytovaní
bankových produktov a služieb a dňa 11.04.2014 zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe

ktorej bolo žalovanej povolené prečerpanie účtu do výšky 730 eur. V zamietajúcej časti rozsudku súd
prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca vyzval žalovanú úhradu prečerpaných prostriedkov v
sume 706,42 eura výzvou zo dňa 12.08.2015. Žalovaná dlh neuhradila ani čiastočne a po uvedenom
termíne neboli na účte žalovanej vykonávané žiadne operácie a až do 12.06.2017 si žalobca za každý
mesiac účtoval na ťarchu účtu úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 3,90 eura, mesačný

príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou v sume 5 eur, až do sumy 1.403,26 eura, ktorá je
predmetom sporu. Uplatnená suma 696,84 eura v žalobe spočívala výlučne z úrokov z nepovoleného
prečerpania, poplatkov za vedenie účtu, poplatkov za vedenie účtu postihnutého exekúciou. Žalobca za
obdobie od 01.07.2015 do 12.06.2017 na účte žalovanej nevykonal žiadnu inú finančnú operáciu, ktorú
by bolo možné považovať za službu spotrebiteľovi, okrem debetných operácií týkajúcich sa poplatkov

v zmysle sadzobníka poplatkov. Žalovaná bežný osobný účet počas uvedeného obdobia 23 mesiacov
nepoužívala. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v období od
01.07.2015 do 12.06.2017 žiadne služby žalovanej neposkytoval, preto nebol oprávnený od žalovanej
príslušenstvo pohľadávky v uplatnenej výške 696,84 eura žiadať.

26.Dôležitéje,žežalobcažiadnuzuvedenýchskutočnostísúdomprvejinštancienepoprelanenamietal,
v odvolaní sa zameral výlučne na zdôraznenie zákonnosti uplatnených úrokov a poplatkov. S
právnym názorom žalobcu sa však nemožno stotožniť. Žalobca poukazoval na to, že príslušenstvo
z prečerpaných prostriedkov si uplatnil v súlade s § 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. Aj keď žalobca
necituje uvedené ustanovenie v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, z uvedeného ustanovenia

vyplýva, že za prečerpanie sa považujú také finančné prostriedky žalobcu, s ktorými by mala žalovaná
disponovať (resp. ich prijať) pre svoju potrebu. Ak však žalobca na existujúci účet žalovanej po dobu
2 rokov pripisoval len úroky a rôzne poplatky (vo výške 696,84 eura), čím vlastne sám účet žalovanej
dostaldonepovolenéhoprečerpania,týmitoprostriedkamižalovaná nedisponovala(neprijala ich),preto
uvedený spôsob dispozície výlučne žalobcu s účtom žalovanej nemožno považovať za prečerpanie v

zmysle citovaného § 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z.

27. Žalobca počas konania tvrdil, že nie je podstatné, či žalovaná služby žalobcu skutočne využívala,
ale je dôležité, že ich využívať mohla a prirovnáva svoj záväzkový vzťah ku vzťahu mobilného operátoraa jeho zákazníka. Názor žalobcu je však skreslený a vychádza z neznalosti právnej úpravy. Ak klient
neplatí mobilnému operátorovi, mobilný operátor je podľa § 43 ods. 1 písm. d) zák. č. 351/2011 Z.z.
oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie verejnej služby a v takom prípade od klienta

nepožaduje žiadne poplatky (akékoľvek úhrady) napriek tomu, že záväzkový vzťah trvá a žiadna zo strán
ho neukončila (domáha sa len nárokov za poskytovanie služieb, kedy ich klient skutočne využíval a nie
za dobu, kedy by ich mohol využívať). So záverom súdu o tom, že žalobca nebol oprávnený požadovať
odplatu za obdobie od 01.07.2015 do 12.06.2017, keďže v tomto období neposkytoval žalovanej
žiadne služby bol správny aj s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) OZ, podľa ktorého je neprijateľnou

zmluvnoupodmienkou,ajsapožadujúodspotrebiteľaplneniazaslužbu,ktorejposkytnutiedodávateľom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa (je možné aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti uvedeného ustanovenia, porovnaj rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn.
3MCdo 14/2014). Ak žalobca neposkytoval žalovanej žiadne služby, pripisovanie úrokov a poplatkov v
žiadnom prípade nemôže nasledovať záujmy spotrebiteľa.

28. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v zmysle citovaného § § 11 ods. 1 písm. c) zák. č. 129/2010
Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver formou prečerpania
finančných prostriedkov považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 10 ods. 1 písm. a) s
poukazom na § 9 ods. 2 písm. f) a i) (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru a úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru). Žalobca požadoval úrok zo
zmluvy o povolenom prečerpaní vo výške 28% s poukazom na VOP a cenník, avšak ak zákon stanovil,
že konkrétne náležitosti musí obsahovať zmluva, v takom prípade bolo potrebné zákonom stanovené
náležitosti uviesť do samotnej zmluvy. Zmluva o povolenom prečrpaní uzavretá medzi stranami sporu
vôbec neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 9 ods. 2 písm.

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Uvedené nedostatky mali za následok, že zmluvu o povolenom prečerpaní bolo potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcu v časti uplatnených
úrokov a poplatkov.

29. S ďalšími odvolacími argumentami žalobcu sa odvolací súd už nezaoberal, pretože to nepovažoval
pre rozhodnutie vo veci samej za rozhodné. Posúdenie vyššie uvedených sporných otázok vzhľadom
na prijaté závery by nemali za následok priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.

30. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní, vo výroku
II. a III. potvrdil.

31. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

32. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).