Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/397/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215363
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214215363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členov

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcov: X.Ondrej Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. , P. XXX, 2. F. Z., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, 3. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y., Sv. Y. XX, 4. U. Persei, nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX, 5. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 6. Z.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., S. H. Y. XXXX/XX, v konaní všetci žalobcovia právne zastúpení: Mgr.
Jozef Vida, advokát so sídlom Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovanému: E.. A.. J. Y., so sídlom J. XX,
X. B., správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo v Moči, so sídlom Moča, IČO:
00 193 160, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva,

o odvolaní žalobcov v 1. až 6.rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/278/2014 - 157
zo dňa 1. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu. O trovách konania
rozhodol, že žalobcovia v 1. až v 6.rade sú povinní zaplatiť žalovanej 100% náhradu trov konania

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie
a po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 13 ods. 2, § 33b zákona č.
42/1992 Zb., § 132 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal z dokazovania
za preukázané, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra z
25.2.2013, pričom Poľnohospodárske družstvo bolo založené 31.8.1990 a bolo pretransformované na
základe schváleného transformačného projektu na družstvo, pričom dňa 26.1.1993 boli prijaté stanovy

družstva. Poľnohospodárske družstvo Moča ako dodávateľ dňa 3.2.1995, vystavilo pre odberateľov: p.
Z. S., Z., p. Z. H., J. U. st., J. C. daňový doklad - faktúru číslo XXX na výdaj majetkového podielu vo
vecnom plnení (§ 13 zákona o transformácii), a to budovy a stavby (sklad priemyselných hnojív, vrátane
mostovej váhy so stavebnou časťou) v hodnote 671.808,- Sk ako aj služby (podľa fakt. č. 179) v hodnote
3.673,- Sk s tým, že konečná „čiastka faktúry zaok: bola vyčíslená sumou 675.491,- Sk. Podľa textu na
uvedenej faktúre, malo sa súčasne dobropisovať DPH vo výške 208,- Sk. Z listiny - Zápis z jednania o
vyporiadaní majetkových podielov podľa transformačného projektu oprávnených osôb, ktorí požiadali o

ichvydanie,vyhotovenývMoči14.12.1993vyplynulo,žepredmetomuvedenéhostretnutiabolozváženie
možností pridelenia príslušného majetku, pričom zúčastnení sa dohodli, že hodnota majetku rodín Z. a
J. st. predstavuje sumu 1.052.435,- Sk, keď im boli už vydané stroje v hodnote 78.720,- Sk a zvieratá v
hodnote 17.742,- Sk. K majetkovej úhrade potom zostávala suma 960.973,- Sk. Za uvedenú majetkovúhodnotu, vrátane DPH, sa podľa uvedeného zápisu vydajú z PD Moča majetkové súčasti, a to sklad
priemyselných hnojív vrátane mostovej váhy aj so stavebnou časťou a nakladač UNC-060 inv.č.2001.
Podľa bodu 3. uvedeného zápisu, technické usporiadanie - Budova bude pripravená k odovzdaniu

31.12.1993. V závere zápisu je uvedená poznámka, podľa ktorej o vydaní uvedených majetkových
súčastí bude spísaný osobitný protokol. Podľa potvrdenia úpadcu zo dňa 18.12.2007 bol osobám - U. J.,
C. J., S. Z., Z. Z. a H. Z. vydaný majetkový podiel (MP), a to spoločne, vo forme hmotného a nehmotného
investičného majetku v celkovej hodnote 1.052.435,- Sk postupne, od roku 1993. Hodnota MP pre U. J.
bola 285.610,- Sk, pre C. J. bola 245.056,- Sk, pre S. Z. bola 181.514,- Sk, pre Z. Z. bola 173.968,- Sk a

pre H. Z. bola 166.287,- Sk. Žalovaná dňa 18.11.2013 doručila katastrálnemu odboru Okresného úradu
Komárno návrh na zápis stavieb na list vlastníctva v prospech úpadcu. Medzi navrhnutými stavbami je aj
stavba skladu so súp.č. 877 na parc.č. reg. „C“ - 3362/123 - zastavané plochy, následne bola zapísaná
vo vlastníctve úpadcu 1/1 na LV č. XXX pre k.ú. H..

1.2 Súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa zákona 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov

a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (transformačný zákon) sa všetky družstvá, ktoré
vznikli pred 1.1.1992, museli premeniť (transformovať) na iné podnikateľské formy podľa Obchodného
zákonníka. Poukázal na ust. § 13 ods. 2 transformačného zákona, v znení účinnom do 31.12.1995,
z ktorého vyplýva, že spôsob vydania majetkového podielu tento zákon, ktorý má charakter lex
specialis, (až do 1.1.1996) neupravoval. Je však nepochybné, že vydaním majetkového podielu vo forme

nehnuteľnosti, nenadobúda do 1.1.1996 prijímateľ takéhoto vydania aj vlastnícke právo k predmetu
vydania, keď podľa § 132 ods. 1 OZ sa vlastníctvo nadobúda kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Až
účinnosťou zákona č. 264/1995 Z.z. bol od 1.1.1996 transformačný zákon novelizovaný, a tak podľa
úpravy § 33b transformačného zákona s účinnosťou od 1.1.1996 o vydaní majetkového podielu uzatvára

družstvo s oprávnenou osobou písomnú dohodu. Súd prvej inštancie argumentoval, že zo zákona č.
42/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.1995, nevyplývalo, že vydaním majetkového podielu postupom
podľa § 13 ods. 2 sa nadobúda aj vlastnícke právo k veci vydávanej ako majetkový podiel, bez ohľadu
na to, či ide o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú v zmysle § 119 ods. 1, 2 OZ. Preto v danom prípade
nemal preukázaný žalobcami tvrdený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému skladu

žalobcami v 1. a v 5. rade a právnymi predchodcami žalobcov v 2., 3., 4. a v 6. rade.

1.3Ďalejpoukázalnato,žezápiszodňa14.12.2013(čl.8spisu)nemožnopovažovaťanizazmluvu,ako
titul nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na § 132 ods. 1 OZ, najmä keď podľa záverečných
ustanovení uvedeného zápisu mal byť o vydaní uvedených majetkových súčastí spísaný osobitný

protokol. Zápis je podľa obsahu formulovaný do budúcnosti, teda že (raz - niekedy) sa vydajú majetkové
súčasti, ale nie je formulovaný, že tieto sa vydávajú. Zdôraznil, že žalobca súdu existenciu osobitného
protokolu o vydaní skladu s mostovou váhou neponúkol, ale predložil daňový doklad - faktúru č. 505 z
3.2.1995 o výdaji majetkového podielu vo vecnom plnení. Uvedená faktúra nie je dvojstranným právnym
úkonom, teda nie je ani zmluvou v zmysle § 43a ods. 1 OZ, § 43c ods. 2 OZ a § 44 ods. 1, 2 a 3

OZ, s poukazom na § 46 ods. 1, 2 OZ, ako titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Navyše, nehnuteľnosť, ktorá mala byť vydaná oprávneným osobám ako majetkový podiel, nebola ani vo
faktúre č. 505 a ani v zápise z 14.12.1993 identifikovaná dostatočne určito, v súlade s údajmi katastra
nehnuteľností, keď neobsahuje ani len označenie katastrálneho územia či parcelných čísel evidovaných
v katastri.

1.4 K argumentácii žalobcu v 1. rade, že sú u neho splnené podmienky vydržania skladu so súp. číslom
XXX pre k.ú. H., a preto ho nadobudol do svojho výlučného vlastníctva vydržaním, súd poukázal na
to, že podľa § 134 OZ v znení účinnom od 1.1.1993 je jednou z podmienok vydržania oprávnená držba
veci. V danom prípade však žalobca v 1. rade sám na pojednávaní vo veci dňa 10.5.2016 uviedol, že po

vydaní majetkového podielu a prevzatí skladu na konci roku 1993 dostali prísľub, že úradné záležitosti
ohľadne vlastníctva vybaví právnik družstva neskôr. Stále čakali, že prísľub právnika bude zrealizovaný,
no JUDr. R. meškal a neskôr zomrel. Aj žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní vo veci dňa 1.12.2016
uviedla, že stále sa snažili, aby vydanie skladu ako časti z vydávaného majetkového podielu bolo v
poriadku aj papierovo. Z uvedeného vyplynulo, že žalobcovia, resp. právni predchodcovia žalobcov, si

boli vedomí, že nie sú vlastníkmi predmetného skladu, keď im vzhľadom na všetky okolnosti (§ 130
ods. 1 OZ) chýbala dobrá viera o titule nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému skladu, aj s
poukazom na poznámku uvedenú v zápise zo 14.12.1993. Žalobca v 1. rade s poukazom na uvedené
nebol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu sklad patrí, že je jeho vlastníkom. Ďalejuviedol, že aj žalobcovia v 2. až v 6. rade netvrdili a nepreukázali, že by po celú vydržaciu dobu (v
danom prípade 10 rokov) od tvrdeného prevzatia skladu na konci roku 1993 tento oprávnene (osobne)
držali, či už oni alebo ich právni predchodcovia, teda že s vecou nakladali ako s vlastnou. V čestnom

vyhlásení z 31.3.2014 (čl. 45) vyhlásili, že výlučným vlastníkom predmetného skladu je žalobca v 1.
rade, keď sa tak účastníci medzi sebou po vydaní majetkového podielu dohodli. Preto s poukazom na
uvedený rozpor medzi obsahom čestného vyhlásenia z 31.3.2014 a navrhnutým petitom žaloby nemajú
žalobcovia v 2. až v 6. rade naliehavý právny záujem na požadovanom určení ich dedičského práva k
predmetnej nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c/ CSP. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol

o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalovanej priznal
100% náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia a žiadali, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedli, že v konaní žalovaná namietala v podstate
iba skutočnosť, že S. Z. nevedel preukázať, že stavba, ktorá mu bola v rámci transformácie družstva

vydaná, je presne stavbou, ktorá bola zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty. Táto skutočnosť sa
pritom jednoznačne preukázala v konaní. Namietali posúdenie súdu prvej inštancie že je nepochybné,
že vydaním majetkového podielu vo forme nehnuteľnosti nenadobúda do 01.01.1996 prijímateľ takéhoto
vydania aj vlastnícke právo k predmetu vydania z dôvodu uvedeného v § 132 ods. 1 OZ. Uviedol, že aj
z výpovede bývalých štatutárov úpadcu pritom jednoznačne vyplýva, že úpadca žalovanú nehnuteľnosť

nielen vydal, ale aj to, že následne túto nehnuteľnosť už nijakým spôsobom neevidoval vo svojej
evidencii. Skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosť bola vydaná, pritom potvrdzuje, aj potvrdenie úpadcu
zo dňa 18.12.2007, a v ktorom sú uvedené aj hodnoty majetkového podielu, ktoré sa vydali oprávneným
osobám. Žalobcovia sú toho názoru, že v tomto prípade vydaním nehnuteľnosti došlo jednoznačne
aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva zo strany oprávnených osôb, pričom k nadobudnutiu vlastníctva

došlo na základe dohody o vydaní majetkového podielu - nehnuteľnosti. Na tomto nemení nič ani fakt,
že žalovaná po ustanovení do funkcie správcu na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla dala
zapísať nehnuteľnosť do katastra.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcov vo svojom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s

rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalobcovia v konaní nepreukázali právny titul nadobudnutia
vlastníckeho práva, keď nedisponujú písomnou dohodou o vydaní majetkového podielu, ako ani iným
právnym titulom na základe ktorého by bolo možne vlastnícke právo nadobudnúť. Rovnako neboli
splnené ani podmienky prípadného vydržania, keď nie je možné konštatovať, že by boli žalobcovia
dobromyseľní v rámci oprávnenej držby. Zdôraznil, že nie je nie je pravdou, že by bola žaloba namietaná

len z dôvodu, že nie je stotožnená stavba. Poukázal na to, že v danom prípade sa nezrealizovalo vydanie
majetkového podielu v súlade so zákonom a teda nemalo za následok nadobudnutie vlastníckeho
práva. V zápise z jednania zo dňa 14.12.1993 je jednoznačne uvedené, že o vydaní uvedených
majetkových súčastí bude spísaný osobitný protokol. Je toho názoru, že v danom prípade proces
vydania majetkového podielu ani nebol riadne ukončený a z toho titulu žalobcovia vlastnícke právo nikdy

nenadobudli. Faktúra je len platobný doklad nie titul, na podklade ktorého je možné vykonať zmenu v
zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcov nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o
trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie

§ 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

5.1 V predmetnej veci sa pôvodne Ondrej Lajos žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2014 ako jediný
žalobca domáhal určenia, že je v celosti vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre
k.ú. H. ako sklad so súpisným číslom 877 na parcele č. 3362/123. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil
tým, že predmetný sklad nadobudol podľa transformačného zákona, keď mu sklad bol vydaný formouvecného plnenie s poukazom na daňový doklad - faktúru č. 505 - v ktorej sa uvádza, že predmetný
sklad sa vydáva žalobcovi, vrátane mostovej váhy, ktorá sa tiež nachádza v uvedenom sklade. Žalobca
uviedol, že po vydaní začal nehnuteľnosť užívať ako svoju vlastnú a nebol pri tom nikým a ničím rušený.

Vykonal jej rekonštrukciu. Už pri vydaní skladu bolo dohodnuté s vedením družstva, že umiestnenie
budovy na pozemku bude riešené neskôr a podnet na vymeranie dá družstvo, ktoré malo zabezpečiť aj
to, aby bolo vlastnícke právo v katastri vyznačené v prospech žalobcu. Keď sa obrátil na družstvo, vždy
mu bolo oznámené, že to za družstvo vybavuje právnik - E.. R., ktorý je však už nebohý. Žalobca ďalej
tvrdil, že po tom, ako sa družstvo dostalo do konkurzu, bolo jeho vlastníctvo zahrnuté do konkurznej

podstaty úpadcu, voči čomu podal námietky. V konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 31K/3/2013-368
z 4.7.2014 bol uznesením vyzvaný, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podal žalobu
voči správcovi na vylúčenie majetku. Predmetný sklad v domnení, že je vlastníkom, užíva už vyše 20
rokov. Súčasne žalobca poukázal na to, že podaním žaloby na vylúčenie veci z podstaty nenadobudne
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a v súčasnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný ako
jej vlastník úpadca. Preto existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca ďalej

poukázal na ustanovenie § 134 ods. 1 OZ s tým, že má za to, že sú u neho splnené aj podmienky
vydržania, keď nehnuteľnosť užíval oprávnene v domnení, že je jej vlastníkom, nebol pritom nikým a
ničím rušený a od decembra 1993 uplynula aj zákonom určená doba pre vydržanie.

5.2 Podaním doručeným súdu dňa 30.6.2016 žalobca navrhol, aby s ohľadom na výsledky doterajšieho

dokazovania, najmä na výpovede vypočutých svedkov a na potvrdenie žalovaného zo dňa 18.12.2007,
z ktorého vyplýva okruh osôb a pomer im vydaného majetkového podielu vo forme hmotného a
nehmotného investičného majetku, súd pripustil do konania vstup ďalších subjektov na strane žalobcov,
a to F., ktorí so vstupom do konania prejavili súhlas. Zároveň žalobca požiadal súd o pripustenie
zmeny žaloby v znení: „Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade

Komárno, katastrálny odbor, pre obec H., katastrálne územie H., na liste vlastníctva číslo XXX ako sklad
so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXX/XXX je žalobca v X.rade S. Z. v XXXXXX/XXXXXXX
z celku, žalobca v 2. rade Z. Z. v XXXXXX/XXXXXXX z celku. Súd určuje, že nehnuteľnosť, ktorá je
zapísaná na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, pre obec H., katastrálne územie H., na liste
vlastníctva číslo XXX ako sklad so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXX/XXX patrí do dedičstva

po nebohom U. J. v XXXXXX/XXXXXXX z celku, do dedičstva po nebohej C. J., rod. L. v XXXXXX/
XXXXXXX z celku a do dedičstva po nebohej H. Z. v XXXXXX/XXXXXXX z celku.“ Súd uznesením z
23.9.2016 pripustil, aby do konania vstúpili navrhnutí žalobcovia v 2. až v 6. rade a súčasne pripustil
žalobcom navrhnutú zmenu petitu.

6. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. účinnom do 31.12.1995, o úprave majetkových
vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pokiaľ sa oprávnená osoba nestane
účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a je podnikateľom v odbore predmetu
činnosti výrobného alebo spotrebného družstva alebo vykonáva poľnohospodársku výrobu v prípade
poľnohospodárskeho družstva, musí sa jej majetkový podiel vydať do 90 dní odo dňa, keď oprávnená

osoba o vydanie písomne požiadala.

7. Podľa § 33b ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb. účinnom od 1.1.1996, ak si oprávnená osoba uplatní u
poľnohospodárskeho družstva nárok na vydanie majetkového podielu do 29. februára 1996, postupuje
sa podľa § 13 ods. 2.

8. Podľa ods. § 33b ods. 2, o vydaní majetkového podielu uzatvára družstvo s oprávnenou osobou
písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä presné označenie prevádzaných vecí, ich hodnotu, spôsob
ich ocenenia a deň prevzatia. Oprávnená osoba nadobúda vlastníctvo k prevádzaným veciam dňom ich
prevzatia, ak sa s družstvom nedohodne inak. Družstvo môže vydať majetkový podiel oprávnenej osobe

podľa odseku 1 aj formou poskytovania služieb pri vykonávaní poľnohospodárskej výroby.

9. Z ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. vyplýva, že oprávnená osoba môže písomne
požiadať o vydanie majetkového podielu najskôr v deň zápisu novej právnickej osoby, resp. v deň zápisu
zmien stanov do obchodného registra pri premene doterajšieho družstva. Ďalej z neho vyplýva, že

predpokladom vzniku práva oprávnenej osoby na vydanie majetkového podielu do 90 dní od podania
žiadosti o jeho vydanie je, aby oprávnená osoba v čase, keď sa nestala účastníkom právnickej osoby
podľa transformačného projektu už bola podnikateľom v odbore predmetu činnosti výrobného alebo
spotrebného družstva, alebo vykonávala poľnohospodársku výrobu v prípade poľnohospodárskehodružstva.Tedaprávooprávnenejosoby,spĺňajúcejpredpokladyuvedenévtomtoustanovení,navydanie
majetkovéhopodieluvznikájednostrannýmúkonomzjejstrany,atopísomnoužiadosťoupovinnejosobe
- družstvu. Právo na vydanie majetkového podielu sa pritom stane splatným do 90 dní od uplatnenia

tohto nároku.

10. Od účinnosti zákona č. 264/1995 Z.z. ( od 1.1.1996, ktorým bol novelizovaný zákon č. 42/1992
Zb.) transformačný zákon upravil spôsob vydania majetkového podielu v ustanovení § 33b ods. 2,
ktoré predpokladalo uzavretie dohody medzi družstvom a oprávnenou osobou o vydaní majetkového

podielu. Do siedmej časti zákona č. 42/1992 Zb. (záverečné ustanovenia) zaradil ustanovenie § 33b
ods. 1 podľa ktorého, ak si oprávnená osoba uplatní u poľnohospodárskeho družstva nárok na vydanie
majetkového podielu do 29. februára 1996, postupuje sa podľa § 13 ods. 2 zákona. V odseku 2
uvedeného záverečného ustanovenia potom upravil formu a obsah dohody oprávnenej osoby a družstva
o vydaní majetkového podielu. Aj keď podľa tohto ustanovenia obsahom dohody by malo byť vydanie
podielu najmä formou prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na oprávnenú osobu, prípadne

formou poskytovania služieb pri vykonávaní poľnohospodárskej výroby, nemožno vylúčiť ani dohodu
o vydaní podielu formou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, založenie spoluvlastníckych
vzťahov, postúpenie pohľadávky alebo peňažné plnenie. V každom prípade zákon ponecháva spôsob
vydania majetkového podielu na dohodu účastníkov právneho vzťahu. Nedáva však odpoveď na otázku,
ako postupovať v prípade, ak k takejto dohode nedôjde. Platná právna úprava nedáva súdu oprávnenie

rozhodnúť o spôsobe vydania podielu. Ak má byť za týchto okolností právo na vydanie majetkového
podielu súdne vymáhateľným nárokom, prichádza do úvahy vydanie majetkového podielu len vo forme
jeho peňažného ekvivalentu, t.j. vo forme peňažného plnenia.

11. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR (v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 49/2005) transformačný zákon (zákon

č. 42/1992 Zb.) v pôvodnom znení neupravoval spôsob vydania majetkového podielu, pričom však platí,
že splnením podmienok uvedených v citovanom ustanovení § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. sa právo
na vydanie majetkového podielu mení na nárok, teda vymáhateľné (žalovateľné) právo. Pri nárokoch
na vydanie majetkového podielu, uplatnených u poľnohospodárskeho družstva do 29. februára 1996,
teda uvedené záverečné ustanovenie výslovne predpokladá vydanie majetkového podielu v štruktúre

hmotného majetku družstva alebo v poskytovaní služieb pri vykonávaní poľnohospodárskej výroby, a
nie formou vydania cenných papierov. Novela zákona č. 42/1992 Zb. vykonaná zákonom č. 264/1995
Z.z., vo svojom záverečnom ustanovení § 33b ods. 1 poskytuje tej skupine oprávnených osôb, ktoré si
u poľnohospodárskeho družstva uplatnili svoje nároky na vydanie majetkového podielu do 29. februára
1996 osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že pri vydávaní ich majetkového podielu sa postupuje

podľa § 13 ods. 2 uvedeného zákona s modifikáciou ustanovenou v § 33 ods. 2 a 3 uvedeného zákona.

12. V predmetnej veci je odvolací súd toho názoru, že medzi stranami sporu došlo už v decembri
1993 k dohode o vydaní podielu v znení Zápisu z jednania o vyporiadaní majetkových podielov podľa
transformačného projektu vyhotovený v H. 14.12.1993, kde oprávnené osoby požiadali o ich vydanie

týchto majetkových podielov, pričom hodnota majetku rodín Z. a J. st. predstavovala sumu 1.052.435,-
Sk. V uvedenom čase im boli vydané stroje v hodnote 78.720,- Sk a zvieratá v hodnote 17.742,- Sk. K
majetkovej úhrade potom zostala suma 960.973,- Sk, za ktorú majetkovú hodnotu sa podľa uvedeného
zápisu mali vydať z PD H. ďalšie majetkové súčasti, a to sklad priemyselných hnojív vrátane mostovej
váhy aj so stavebnou časťou a nakladač UNC-060. Na uvedené potom nadväzovalo vydanie faktúry

č. 505 zo dňa 3.2.1995, ktorá uvádzala výdaj majetkového podielu vo vecnom plnení, a to budovy a
stavby (sklad priemyselných hnojív, vrátane mostovej váhy so stavebnou časťou) v hodnote 671.808,-
Sk ako aj služby v hodnote 3.673,- Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že strana žalobcov prevzala od
žalovaného hnuteľné veci, pričom pri vydaní nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania došlo len k
faktickému odovzdaniu bez dodržania formy pri prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci, ktorý predpisoval

Občiansky zákonník.

13. Ako už bolo uvedené vyššie Zákon č. 42/1992 Zb. ani v ustanovení § 13 ods. 2 a ani v inom
ustanovení neupravoval spôsob (formu), akým má družstvo vydať majetkový podiel oprávnenej osobe.
V predmetnej veci zostalo sporné vlastníctvo k popísanej nehnuteľnosti, pretože nedošlo k jej riadnemu

prevodu, čoho si boli vedomí aj žalobcovia. Je nesporné, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
keďže nijako osobitne nebol upravený v zákone č. 42/1992 Zb., sa riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Ako správne poukázal aj súd prvej inštancie podľa § 134 OZ vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebona základe iných skutočností ustanovených zákonom. Predmetom nadobúdania vlastníckeho práva
je hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť. Na zmluvný prevod nehnuteľnosti sa vyžaduje vždy písomná
forma, pričom súhlasné prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Platná zmluva o prevode

nehnuteľnosti však ešte nemá za následok nadobudnutie, resp. prevod vlastníckeho práva. Musí k
nej pristúpiť ďalšia právna skutočnosť - vklad do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky.
Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Vklad do
katastra nehnuteľností sa uskutočňuje na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra
o jeho povolení, ktoré je vydané v správnom konaní s odchýlkami uvedenými v katastrálnom zákone.

Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo
na základe iných skutočností ustanovených zákonom, hovoríme spravidla o prechode vlastníckeho
práva. Vlastnícke právo na základe rozhodnutia štátneho orgánu sa nadobúda napr. rozhodnutím
správneho orgánu o vyvlastnení alebo rozhodnutím súdu o prikázaní neoprávnenej stavby za náhradu
do vlastníctva vlastníka pozemku. Vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora nadobúda
vydražiteľ dňom udelenia príklepu. Práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli týmito spôsobmi sa tiež

zapisujú do katastra nehnuteľností, a to záznamom na základe verejných listín.

14. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že u žalobcov nedošlo k platnému
nadobudnutiu vlastníckeho práva ani jedným z uvedených spôsobov. S poukazom na vyššie uvedené
k platnému prevodu by zrejme mohlo dôjsť iba písomnou dohodou o vydaní podielu formou prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, ktoré vlastníctvo v prospech oprávnených osôb by však muselo
byť riadne zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Takúto formu však nespĺňala ani žalobcami
predložená faktúra, ani Zápis z jednania o vyporiadaní majetkových podielov, čoho si boli vedomí jednak
žalobcovia, ale aj žalovaný, u ktorého mal prevod vlastníckeho práva zrealizovať právnik žalovaného
JUDr. R., k čomu však nepochybne nedošlo. Keďže zákon č. 42/1992 Zb. v ustanovení § 13 ods. 2

neupravoval spôsob , akým má družstvo vydať majetkový podiel oprávnenej osobe, bolo nepochybne
potrebné pri prevode nehnuteľností dodržať zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č.
266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností upravujúce tento prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na oprávnenú osobu. Ak mali žalobcovia za to, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva v
ich prospech, stále mali možnosť domáhať sa vydania ich majetkového podielu vo forme peňažného

plnenia, keďže tento bol riadne vyčíslený.

15. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s
poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalovanému priznal voči žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).