Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209099
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6414209099.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

v 1. rade: O. H., C.. XX.X.XXXX, D. S. I., S. J. XXX/XX, žalobkyne v 2.rade: W. H., C.. XX.X.XXXX,
D. S. I., S. J. XXX/XXXX, žalobkyňa v 2. rade zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Luptákovou so
sídlom v Kremnici, Československej armády 198/31 proti žalovanému: Tatra credit a.s., so sídlom
v Piešťanoch, Námestie Slobody 10/1719, IČO: 4497577, zastúpený L.I.B. Legal s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, konajúci prostredníctvom advokátky konateľky JUDr. Veroniky Bolješikovej, o
žalobe na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a iné takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1.) a v 2.) rade z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1.) a v 2.) rade spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v pomere 100% trov konania.

Súd p r i z n á v a svedkom Ľ. M.L., C.. XX.XX.XXXX, S.: S. XXX a T. V., C.. XX.XX.XXXX, S.:
C. XXX svedočné v pomere 100%.

Žalobcovia v 1.) a v 2.) rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť svedkom Ľ. M., C..
XX.XX.XXXX, S.: S. XXX a T. V., C.. XX.XX.XXXX, S.: C. XXX svedočné v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti Úverovej zmluvy č.XXX/
XX zo dňa 26.9.2012 s Dodatkami, ktorú uzavreli so žalovaným z dôvodu, že nedošlo k poskytnutiu
peňažných prostriedkov. Zároveň žiadali určiť za neplatnú aj Záložnú zmluvu č.XXX/XX , ktorú uzavreli
dňa 26.9.2012 so žalovaným ako záložným veriteľom, ktorá umožňuje predaj bytu žalobcov na verejnej
dražbealebopriamympredajom.Podanoužalobousadomáhaliajzaplateniaodžalovanéhosumy3.822
€, titulom vrátenia zaplatenej výšky úveru. Pôvodná žaloba smerovala aj voči , v tom čase, žalovanému

v 2. rade Public auction, s.r.o. Piešťany.

2.Právny zástupca žalovaného s podanou žalobou nesúhlasil žiadaj ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcov, že im nebola vyplatená sumu úveru vo výške 9.100 €. Na preukázanie výplaty predložil súdu
výdavkový pokladničný doklad. Poukázal na to, že ak by uvedená suma z úveru nebola žalobcom
vyplatená, tak by neuzatvárali dva Dodatky na predĺženie doby splatnosti, ktorých uzavretie iniciovali
samotní žalobcovia, ktorí podali písomné žiadosti. Uviedol, že žalobcovia mali tri exekúcie v čase

uzavretia zmluvy dňa 26.9.2012 s tým, že exekúcia, ktorú vykonával exekútor JUDr. Švidranský bola
vyplatená sčasti z prostriedkov úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď svedka M..3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.11.2016. V čase rozhodovania súdu boli žalovaní: ako
žalovaný v 1. rade Tatra credit a.s. Piešťany a ako žalovaný v 2. rade Public auction, s.r.o. Piešťany.
Súd určil, že Úverová zmluva č.XXX/XX, uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1.

rade dňa 26.9.2012, v spojení s Dodatkom č.1, uzavretý dňa 26.3.2013 a s Dodatkom č.2, uzavretý dňa
20.9.2013 a Zmluva o záložnom práve č.XXX/XX, uzavretá dňa 26.9.2012, sú neplatné. Čo do zvyšku
žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol. Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému zamietol.
Žalobcom v 1. a 2. rade a žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal žalovanému
v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1.

rade boli povinní zaplatiť trovy štátu, a to žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v pomere 50
% trov konania a žalovaný v 1. rade v pomere 50 % trov konania.

4.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 14Co/67/2017 zo dňa 14.5.2018 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil v prvom, štvrtom a šiestom výroku a v tejto časti vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Po rozhodnutí odvolacieho súdu ostalo predmetom sporu ( v ostatnom rozhodnutie

prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť) určenie, že Úverová zmluva č.XXX/XX, uzavretá medzi
žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným Tatra credit a.s. Piešťany dňa 26.9.2012, v spojení s Dodatkom č.1,
uzavretý dňa 26.3.2013 a s Dodatkom č.2, uzavretý dňa 20.9.2013 a Zmluva o záložnom práve č.XXX/
XX,uzavretádňa26.9.2012,súneplatnéanáhradatrovkonaniavovzťahužalobcovažalovanéhoakoaj
náhrada trov štátu. Odvolací súd konštatoval, že skúmanie platnosti úverovej zmluvy z dôvodu okolností

týkajúcich sa vzniku úverovej zmluvy nemohol súd posudzovať podľa § 39a Občianskeho zákonníka,
nakoľko toto ustanovenie nebolo v čase uzavretia zmluvy účinné.

5.V priebehu ďalšieho konania žalobca v 1. rade uviedol, že vypočutí svedkovia povedali, že doklad o
vyplatení peňazí nedali, nedali ani peniaze. Oni ( žalobcovia) si to ani neprečítali. Právna zástupkyňa

žalobkyne v 2. rade konštatovala, že žalobcovia nemali záujem úverovú zmluvu uzavrieť, mali záujem
splatiť predchádzajúci dlh ( z inej zmluvy), keďže bol začatí výkon záložného práva ( z dôvodu dlhu
z inej zmluvy). Poukázala na nedostatok vôle žalobcov, ich nevedomosť, z ktorého dôvodu sú zmluvy
neplatené aj pre rozpor s dobrými mravmi.

6.Právna zástupkyňa žalovaného po vrátení spisu na ďalšie konanie doplnila, že poskytnutie peňazí
žalobcom preukázali výdavkovým dokladom, ktorý podpísali žalobcovia, pričom ani nespochybňovali,
že podpis je ich, pričom nie je vôbec povinnosťou takýto doklad vystavovať. Tiež uviedla, že žalobcovia
potvrdili prevzatie peňazí aj podpisom v zmluve, pričom žalobcovia úverovú zmluvu podpisovali pre
notárom. Predložila dôkaz a to Čestné prehlásenie zo dňa 26.9.2012, ktoré je písané rukou žalobcov,

kdeuvádzajú,ženemajúžiadnudlžobuvspoločenstveakoajoriginálsplnomocnenia,ktorýmžalobcovia
splnomocnili žalovaného k tomu, aby boli zisťované ich dlhy, pričom listina je zo dňa 10.9.2012, z
čoho vyplýva, že úverová zmluva nebol uzavretá narýchlo, jej uzavretiu predchádzalo toto zisťovanie
a žalobcovia mali záujem si takto riešiť svoju situáciu a vyplatiť predchádzajúce dlhy. Konštatovala, že
žalobcovia v spore nepreukázali, že by zo strany žalovaného bol na nich vyvíjaní nátlak k uzavretiu

zmluvy. Na toto poukázala z dôvodu vyjadrenia zástupkyne žalobkyne v 2. rade k tomu, že žalobcovia
nemali vôľu zmluvu uzavrieť. Žalobu žiadala zamietnuť.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcov, výsluchom svedkov, oboznámil sa s
Úverovou zmluvou č.XXX/XX a jej Dodatkami, so Zmluvou o záložnom práve č.XXX/XX, s výpismi z

LV XXXX k.ú. I., s rozhodcovskou zmluvou, s výdavkovým pokladničným dokladom, z oznámeniami
z exekútorských úradov, s oznámením o začatí výkonu záložného práva, so žiadosťami o predĺženie
splatnosti úveru, s čestným prehlásením zo dňa 26.9.2012, so Splnomocnením zo dňa 10.9.2012, s
ostatným spisovým materiálom.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy č.202/12,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.10.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinný v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

12.Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu,

14.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17.Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18.Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

19.Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

20.Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

21.Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.22.Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

23.Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

24.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

25.Aj keď uzavretá Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalobcov je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou

o spotrebiteľskom úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver
vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah žalobcov a žalovaného založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho
zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom
smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný
vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje
len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň

podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom
ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje
(o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Žalobcovia majú s
poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa pretože sú fyzické osoby, ktorým

je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, , a žalovaný má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa,
keďže do právneho vzťahu so žalobcami vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcami dňa 26.9.2012
Úverovú zmluvu č. XXX/XX.V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom úver vo
výške 9.100 € ( Čl. I bod. 1 c ). Žalobcovia tvrdili, že suma úveru 9.100 € im nebola vyplatená. Žalobcovia
svoje tvrdenie nepreukázali. Naopak, žalovaný preukázal, že im sumu 9.100 € vyplatil. Uvedenú
skutočnosť preukázal viacerými dôkazmi. V zmluve v Čl.II je uvedené, že dlžník svojim vlastnoručným

podpisom na tejto úverovej zmluve potvrdzuje, že pri podpise zmluvy prepočítal a prevzal v hotovosti
peňažné prostriedky vo výške uvedenej v Čl. I. bod 1/c. Zmluva je žalobcami riadne podpísaná.
Vyplatenie sumy 9.100 € potvrdzuje aj predložený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 26.9.2012,
ktorý je žalobcami podpísaný a je tu uvedený účel vyplatenia: vyplatenie financií z Ú.A..H.. Č..XXX/XX.
Z výpovede svedka Ľ. M. vyplynulo, že pracoval u žalovaného v 1. rade, jeho pracovnou povinnosťou

okrem iného bolo chodiť po klientoch podpisovať zmluvy a vyplácať im finančné prostriedky. Zmluvy sa
neuzatvárali v spoločnosti, ale tam , kde bolo sídlo katastra. Uviedol, že štandardný postup bol taký,
že peniaze sa klientom dávali v hotovosti keď podpísali zmluvu. Následne podpisovali aj výdavkový
doklad. Svedok konštatoval, že ak mal klient nejaké pohľadávky, tak peniaze sa vyplatili klientovi v
hotovosti pri podpise zmluvy a pokiaľ klient chcel z tých peňazí tieto pohľadávky zaplatiť, tak niekedy

splnomocnili jeho, išiel s klientom do banky a klient si z tých peňazí pohľadávky vyplatil. Súdu boli
predložené plnomocenstvá, ktoré mali žalobcovia udeliť uvedenému svedkovi, aby si následne vyplatili
pohľadávky u exekútorov. Svedok sa k tomu, či to bolo aj realizované konkrétne nevedel vyjadriť. Z
oznámenia Exekútorského úradu súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský, súd zistil, že dňa 26.9.2012,teda v deň podpisu úverovej zmluvy bola uhradená pohľadávka žalobcov vo výške 414,72 €, suma bola
vložená na účet exekútora a týkala sa exekúcie žalobcov sp.zn. K. XXXX/XX. To, že žalobcom bola suma
9.100 € žalovaným vyplatený vyplýva aj z toho, že žalobcovia sami iniciovali predĺženie splatnosti úveru,

podali Žiadosti dňa 15.5.2013 a 20.3.2014 ( listiny písané žalobcami). Žalovaný vyhotovil a Dodatok č.1
k úverovej zmluve č.XXX/XX dňa 26.3.2013 a Dodatok č.2 dňa 20.9.2013, ktoré žalobcovia podpísali
a týmito dodatkami došlo k predĺženiu doby splatnosti úveru. Je nelogické, aby žalobcovia podávali
žiadosti o predĺženie lehoty splatnosti úveru alebo aby uzatvárali dodatky k úverovej zmluve ( týkajúce sa
predĺženia splatnosti) pokiaľ by im suma 9.100 € nebola vyplatená. Žalobcovia tvrdili, že zmluvu im dala

pani V., pracovníčka žalovaného. Z výpovedi svedkyni T. V. súd zistil, že so žalobcami komunikovala
telefonicky, nepamätala sa či, sa s nimi stretla osobne, oprávnenie vyplácať peniaze nemala. Z výpovedi
svedkyni U. J., pracovníčky žalovaného, súd zistil, že si nepamätá, či prišla do kontaktu so žalobcami,
mohol to byť prostredníctvom korešpondencie. Ani ona nemala v pracovnej náplni vyplácať peniaze. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzatvára, že žalovaný preukázal vyplatenie sumy úveru
9.100 € žalobcom. Žalobcovia nepreukázali, že je úverová zmluva neplatná z dôvodu nevyplatenia sumy

úveru.

27.Súd zistil, že Úverová zmluva č.XXX/XX uzavretá dňa 26.9.2012 medzi žalovaným a žalobcami v 1.
a 2. rade v zmení Dodatkov obsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 9 ods.1, 2 zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd však poukazuje na to, že v prípade pokiaľ

byajzmluvaneobsahovalaobligatórnenáležitostivzmysle§9ods.2,tátoskutočnosťbynespôsobovala
neplatnosť úverovej zmluvy , ale len jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť ( § 11 ods.1 zákona č. 129/2010
Z.z.). Predmetom konania je však určenie neplatnosti Zmluvy a Dodatkov.

28.Pokiaľ žalobcovia poukazovali v žalobe na to, že Úverová zmluva obsahuje poplatok za poskytnutie

úveru ako aj zmluvné pokuty, ktoré ustanovenia považujú za neprijateľné, pretože pre spotrebiteľa
neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a žiadne materiálne plnenia. Súd konštatuje, že v prípade, pokiaľ by
aj Zmluva obsahovala takého neprijateľné zmluvné podmienky, nespôsobovalo by to neplatnosť Zmluvy
a Dodatkov ako takých. Preto v tomto smere nebol dôvod ani na vykonávanie ďalšieho dokazovania
( stranami sporu ani nebolo navrhnuté) s poukazom na hospodárnosť konania. Žalobcovia v žalobe boli

toho názoru, že v Zmluve sú uvedené neprimerane vysoké úroky vo výške 36 %. Súd v toto smere
nevykonával ďalšie dokazovanie s poukazom na hospodárnosť konania, nakoľko ani v prípade zistenia,
že uvedený úrok by bol neprimerane vysoký, nespôsobovalo by to neplatnosť Zmluvy a Dodatkov, ale
len neplatnosť v časti dohody o úrokoch. ( uvedený právny názor vyplývaj aj z viacerých rozhodnutí
odvolacieho súdu).

29.Žalobcovia v spore tvrdili, že nemali vôľu úverovú zmluvu uzavrieť. Na preukázanie svojho tvrdenia
súdu dôkazy nepredložili. Naopak žalovaný nielen tvrdil, ale v spore aj preukázal, že žalobcovia mali
záujem, vôľu, vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným. Svoje tvrdenia preukázal výpoveďami hore
uvedených svedkov, ale najmä listinnými dôkazmi. Záujem, vôľa žalobcov uzavrieť so žalovaným

úverovú zmluvu, Dodatky k úverovej zmluve ako aj Záložnú zmluvu vyplývajú zo samotného konania
žalobcov. Úverovú zmluvu podpísali overeným spôsobom u notára, rovnako ako aj záložnú zmluvu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že listiny neboli podpisované v jeden deň, pretože Dodatky
boli podpisované s časovým odstupom, tak ako je vyššie uvedené. Dodatky boli pritom vyhotovené
na základe Žiadostí samotných žalobcov, ktoré sami aj vyhotovili ( Žiadosti). Žalobcovia prevzali od

žalovaného aj finančné prostriedky, ktorú skutočnosť žalovaný, tak ako je vyššie uvedené preukázal aj
obsahom zmluvy samotnej ako aj Výdavkovým dokladom, kde je uvedené číslo zmluvy ako aj suma
9.100 €. Overeným podpisom žalobcovia podpísali aj Splnomocnenia v prospech Ľ. M. (týkajúce sa
vyplatenia pohľadávok). Žalovaný na pojednávaní predložil aj Originál Žiadosti o poskytnutie úveru tiež
podpísané žalobcami. Žalovaný ako ďalší dôkaz predložil súdu Čestné prehlásenie, ktorá dňa 26.9.2012

vyhotovili samotní žalobcovi ( rukou napísané), kde uvádzajú, že nemajú žiadnu dlžobu v spoločenstve.
Uvedená listina bola jedným z dokladov, ktoré predkladali žalovanému k zmluve. Žalovaný tiež predlžil
Splnomocnenie, ktoré žalobcovia udelili žalovanému na všetky úkony potrebné k získaniu informácií
ohľade výške pohľadávok žalobcov. Toto Splnomocnenie žalobcovia podpísali cca 16 dní pred uzavretím
Zmluvy. Z uvedeného kontextu je nepochybné, že vôľa žalobcov uzavrieť zmluvy, ktorých neplatnosti sa

dovolávajú bola daná. Žalobcovia v spore nepreukázali, že by úverová zmluva bola neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi.30.V spojení s Úverovou zmluvou č.XXX/XX zo dňa 26.9.2012 žalobcovia a žalovaný uzavreli aj Zmluvu
o záložnom práve č.XXX/XX dňa 26.9.2012 ( ďalej len „ Zmluva „), v zmysle ktorej zabezpečil žalovaný
svoju pohľadávku z úverovej zmluvy č.XXX/XX. V časti I Zmluvy sú uvedené údaje z Úverovej zmluvy

XXX/XX. V Časti II je konštatovaná dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva a určení
predmet záložného práva nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX k.ú. I. s podrobnou špecifikáciou. V
Zmluve sú upravené aj ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, pričom na každej strane Zmluvy je
zvýrazneným písmom uvedené, že ak neboli dostatočne oboznámení s podmienkami Záložnej zmluvy,
aby ju nepodpisovali.

31.Ustanovenie § 151a vymedzuje funkciu a účel záložného práva. Záložné právo slúži veriteľovi na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby
veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená,
nebude riadne a včas splnená. Aj keď to zo znenia § 151a nevyplýva priamo, z hľadiska celkovej
úpravy záložného práva však možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a

to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do
splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh,
že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať
a uspokojiť sa zo zálohu. Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že
jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá

bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na
pohľadávku. Záložné právo sa vzťahuje na pohľadávku a jej príslušenstvo. Príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky s omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32.Právna úprava dôsledne rozlišuje zriadenie záložného práva a jeho vznik. Ide o dve právne

skutočnosti. Zriadením záložného práva rozumieme na základe zákonom ustanovenej právnej
skutočnosti vytvorenie takého právneho stavu, ktorý následne umožňuje vznik záložného práva, ale sám
osebe nevyvoláva tie právne účinky, ktoré zákon spája so vznikom záložného práva. Záložné právo
sa podľa § 151b zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zákon vypočítava jednotlivé právne

skutočnosti, na základe ktorých možno zriadiť záložné právo. V praxi sa záložné právo najčastejšie
zriaďujenazákladezáložnejzmluvy.Ideozmluvnézáložnéprávo,ktorépredpokladáuzavretiepísomnej
záložnej zmluvy. Táto písomná forma sa nemusí dodržať vtedy, ak predmetom záložného práva je
hnuteľná vec. Podstatnou náležitosťou každej záložnej zmluvy bude určenie pohľadávky, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje. V prípade, ak sa v zmluve neurčuje výška (hodnota) zabezpečovanej

pohľadávky, bude treba určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Podstatnou
obsahovou náležitosťou každej zmluvy o zriadení záložného práva je určenie pohľadávky, ktorá sa
zabezpečuje. Treba uviesť presné označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a právny titul, z ktorého
táto pohľadávka vznikla, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka bola zabezpečená.
Ďalšou podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je určenie hodnoty zabezpečovanej

pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. V zmluve
o zriadení záložného práva sa musí táto skutočnosť uviesť, keďže hodnota zabezpečenia sa nemusí
kryť s hodnotou celého záväzku, ktorý vznikol medzi veriteľom a dlžníkom. Aj keď treba uviesť, že
pokiaľ nebude výslovne uvedené, že sa nezabezpečuje celý dlh, ktorý napríklad vyplýva z iného
záväzkovoprávneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a dohoda o zriadení záložného práva sa

bude na takúto zmluvu odvolávať, platí, že je zabezpečená v celej výške. V niektorých prípadoch
však nebude možné vopred určiť presnú výšku zabezpečovanej pohľadávky, keďže počas existencie
zabezpečenia sa môže meniť. Preto treba určiť maximálnu, najvyššiu možnú hodnotu, do ktorej sa
pohľadávka zabezpečuje.

33.Súd konštatuje, že Zmluva o záložnom práve č.XXX/XX obsahuje zrozumiteľnú a určitú špecifikáciu
zabezpečovanej pohľadávky (v prejednávanej veci vyplývajúcej zo zmluvy o úvere). Je špecifikovaná
najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečuje pohľadávka, jasne a zrozumiteľne je špecifikovaný aj
záloh. Záložná zmluva v prejednávanej veci tak spĺňa všetky predpoklady ustanovené pre jej platnosť
v zmysle ustanovení § 151a, § 151b a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na

to, že Zmluva o záložnom práve je neplatná z dôvodu, že obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj
mimosúdne, súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, nakoľko možnosť
takého to konania je daná zo zákona v zmysle § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v spore
nepreukázali neplatnosť Zmluvy o záložnom práve.34.Vzľadom na všetky vyššie konštatované skutočnosti súd žalobu žalobcov zamietol.

35.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36.Podľa § 258 ods.1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

37.Podľa § 258 ods.3 CSP náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr
však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

38.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40.Žalovaný bolvkonaníúspešnývplnomrozsahu,pretomusúdpriznalnáhradutrovkonaniavpomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

41.Na pojednávaní dňa 30.11.2016 boli vypočutí, okrem iných svedkov, aj svedkovia Ľ.P. M. a T. V.Á.,
ktorí si svedočné riadne uplatnili. Súd im priznal svedočné v rozsahu 100 % voči žalobcom, ktorí boli v

spore neúspešní. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .