Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Dunčko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012354
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118012354.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

13. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. O., nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom F. XX,
t. č. vo väzbe v Y. a Y. E.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 15.05.2018 v čase okolo 23:00 hod. v rodinnom dome v F. č. XX, v mieste bydliska, sa slovne
vyhrážal zabitím svojim rodičom a to V. O. st. a F. O., pričom vo svojich vyhrážkach následne pokračoval
aj v čase okolo 24:00 hod., a to tak, že vykopol uzamknuté dvere na rodičovskej spálni, vošiel dnu,
pričom v ruke držal kuchynský nôž s červenou plastovou rukoväťou a čepeľou dlhou 10 cm, a týmto
nožom následne zaútočil na svojho otca V. O. st., ktorého sa snažil týmto nožom pichnúť do oblasti
hrudníka a brucha, pričom sa mu vyhrážal zabitím, následne mu v ďalšom konaní zabránila matka F.

O., čo poškodený V. O. st. využil, zo spálne utiekol preč a schoval sa v detskej izbe na prízemí domu,
kde počkal na príchod policajnej hliadky, čím uvedeným konaním u poškodených V. O. st. a F. O., trvale
bytom F., vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie tým, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného Vladimíra O., poškodených V. O. st. a F. O., znalkyne F.. K. H., svedkov L. O. a F.. F. E.,

bola tiež prečítaná výpoveď svedka K. X., ako aj boli oboznámené listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný V. O. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a
vo veci odmietol vypovedať. Bola preto prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol

okrem iného aj nasledovné: „Som na invalidnom dôchodku, nakoľko som prekonal leukémiu v detstve.
Chodil som na osobitnú školu v O. asi od mojich 7. rokov. Po skončení tejto školy som už nič nerobil. Asi
2 mesiace neberiem drogy, som čistý, predtým som fajčil marihuanu a bral pervitín. To bolo každý deň.
Fetoval som asi 4 mesiace. Takisto sa liečim u psychiatričky F.. E. v O. na schizofréniu, pričom mám
brať aj nejaké lieky na to, ale neberiem ich. Dám si ich len občas, nechcem ich brať stále, lebo si myslím,

že mi z nich ochabnú svaly. Venoval som sa asi 5 rokov thajskému boxu. Moje psychické problémy sa
prejavujú tak, že som potom agresívny, mám na všetko nervy a všetko rozbíjam. K veci chcem uviesť,
že to, čo sa mi kladie za vinu v uznesení o vznesení obvinenia, to bolo tak, že tatko robí mamke zle,
rozbil jej hubu a chodí sa mi žalovať, že mamke tatko robí zle. Dňa 15.05.2018 som prišiel domov asi
okolo 19-tej hodine, zapálil som si cigaretu. Zrazu ma tatko vytáčal ešte predtým cez deň, ako som išiel

cvičiť do posilky. Keď som teda bol doma, tak som začal vykrikovať niečo po tatkovi. Neviem už, čo som
kričal, ja mávam výpadky. Následne som mal na tatka nervy a tak som všetko doma porozbíjal. Potom
som vstúpil do spálne, kde bol tatko a mamka, dvere boli otvorené a sem som došiel, pričom nôž som
pri sebe nemal žiadny, a neviem už čo som tatkovi povedal. Ja mám výpadky pamäte, nepamätám si
nič.“ Na otázky pri výsluchu odpovedal tak, že rodičom sa dňa 15.05.2018 nevyhrážal zabitím, a to ani

nožom pokiaľ ide o jeho otca. Problémy s otcom má preto, lebo mu chodí matka žalovať, že s tatkom
zle, hento a toto. Jeho otec je debil, intrigán. On by chcel, aby išiel do roboty. Rodičom by nikdy neublížil.
Včera mal problémy aj nervy kvôli F. X. z O., ktorý mu zlomil nos, tento skutok už hlásil na OO PZ O..
Mal nervy a kvôli tomu doma vyletel a porozbíjal nábytok.

Poškodený V. O. st. na hlavnom pojednávaní vo veci odmietol vypovedať pre blízky pomer k
obžalovanému, ktorý je jeho synom, a to napriek tomu, že o tomto svojom práve bol poučený aj v
prípravnom konaní, kedy naopak vo veci vypovedal. Bola tak prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania, v ktorej uviedol okrem iného aj nasledovné: „Bývam v obci F. č. XX spoločne s mojou manželkou
a synom V. a synom L.. Čo sa týka daného skutku, tak k tomuto chcem uviesť len toľko, že dňa

15.05.2018 v čase okolo 23:00 hod sa v našom rodinnom dome na chodbe začal môj syn V. O. mne
ako aj mojej manželke slovne vyhrážať a to tak, že nás zabije, kade chodil po našom dome, tak stále
vykrikoval, že osoba menom F. X. ho nedávno fyzicky napadla a on to nemohol žiadnym spôsobom
prekúsnúť, proste choval sa nepríčetne a ako by mal v daný večer v sebe nejaké drogy, proste môj syn
sa lieči ako psychiatrický pacient a je schopný vykonať čokoľvek. V uvedený večer V. taktiež v čase okolo

24:00 hod. vykopol uzamknuté dvere, ktoré vedú do našej spálne s tým, že v ruke držal kuchynský nôž
s čepeľou asi 10 cm a začal sa mi slovami, že ma zabije, chcel ma zasiahnuť do oblasti hrudníka, čo sa
mu však nepodarilo, nakoľko tam pristúpila moja manželka, ktorá ho odtlačila a ja som medzi tým vyšiel
zo spálne a schoval som sa do detskej izby, kde som sa aj zamkol a počkal som tam kým príde hliadka
polície, ktorú zavolala moja manželka. Na záver chcem uviesť len toľko, že zo syna som mal strach a

obavu o svoj život a zdravie, nakoľko v ruke držal nôž a chcel ma s ním zapichnúť, ešte že tam pristúpila
moja manželka, ktorá mu v tom zabránila, druhý syn bol na prízemí v jeho izbe a on nič konkrétneho
nevidel, čiže nebol svedkom tohto skutku. Taktiež chcem voči môjmu synovi V. uviesť len toľko, že celé
jeho správanie pravdepodobne vyvolala spomínaná bitka s p. X., ktorá sa udiala asi pred tromi týždňami,
kde môj syn mal od neho dostať boxerom do nosa a myslím, že toto ho tak naštvalo, že si to teraz vybíja

na nás, čiže na rodičoch, syn je psychiatrický pacient zhruba 15 rokov a lieči sa u F.. E., manželka tam
chodila za ňou každý týždeň, kde ju prosila aby syna dali na psychiatrické liečenie a však nič nerobila,
myslím, že k tomuto vôbec nemuselo prísť, keby sa môj syn liečil niekde na psychiatrii.“ K prečítanej
výpovedi poškodený V. O. st. uviedol nasledovné: „Keď prišiel do tej izby a začal tam vykrikovať, žena
ho odsotila a ja som odišiel preč. Neviem, či mal v ruke nôž. Lebo potom, keď prišli policajti, išli hore dokuchyne a z kuchyne doniesol dva nože a syn povedal, že jedol. Ja som u neho žiadny nôž nevidel. Ja
som medzitým, keď začal kričať, odišiel preč.“

Poškodená F. O. na hlavnom pojednávaní uviedla nasledovné: „Nakoľko sa môj syn liečil 5 rokov na
leukémiu, mal trikrát krvácanie do mozgu, bol z toho nervózny, najprv užíval lieky a cvičil, aby mu
neochabli svaly. Ja som chodila za tou psychiatričkou, aby mu dala papier, aby bol hospitalizovaný.
Chodila som tam pomaly 3 roky. Obžalovaný si vtedy krájal chlieb nožom, ale na otca ho nedal. Ja som
to preto povedala, lebo som si už nevedela rady. Chcela som, aby bol v nemocnici. Povedala som to,

čo je v zápisnici. Nepamätám si, čo som povedala. Syn si v kuchyni krájal chlieb. My sme sa hádali s
manželom, kričali sme a potom syn povedal, aby sme nekričali a to je všetko. Obžalovaný nepil, lieky bral
odMUDr.E.,potommesiacužnedrogovalvmáji.Neviemakédrogybral.Nebálasomsadňa15.05.2018
o svoj život, zdravie, a to ani v prípade môjho manžela.“ Na otázky procesných strán odpovedala, že
obžalovanýsabežnesprávatak,žejesem-tamnervózny,atokeďneberielieky,ktoréprestalužívať,keď
cvičil, aby mu neochabli svaly. Ona sa obžalovanému chodila sťažovať na manžela, ktorý aj bez dôvodu

kričal, pričom naopak obžalovaný potreboval kľud. Obžalovaný sa otcovi nevyhrážal a ani jej. Dodala,
že obžalovaný sa dňa 15.05.2018 vo večerných hodinách na nej nedopustil žiadneho konania, ktoré
by u nej vzbudilo obavu o život a zdravie. Takého konania sa nedopustil ani voči prítomným osobám.
Bola aj prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej odmietla vypovedať z dôvodu, že všetko
podstatné uviedol už jej manžel (poškodený Vladimír O. st.) vo svojom výsluchu, ktorý sa uskutočnil

pred jej výsluchom.

Svedok Dávid O. na hlavnom pojednávaní uviedol aj nasledovné: „Ja som bol dole v mojej izbe, máme
dvojposchodový dom. Oni sa hádali mama s otcom aj s bratom a oco došiel ku mne do izby, ja som
išiel hneď hore ako prišiel a žiadny nôž som nevidel, nemal žiadny nôž. Otec mi prišiel povedať, že sa

hádajú. Ja som hneď išiel hore. Povedal mi, aby som išiel hore. Keď som išiel hore už bolo po všetkom.
Brat nemal žiadny nôž. Brat mal ťažkú chorobu leukémiu. Liečil sa v Bratislave. Brat bral lieky, drogy
nie, ani alkohol. Takéto hádky u nás neboli časté, občas boli, pretože otec mal porážku. Hádky vyvolával
otec. Provokoval aj mňa, aj brata. Provokoval tak, že prišiel a proste provokoval. Provokoval aj matku.
Nepamätám si, čo vtedy otec s matkou hovorili, ako sa hádali. Bežne, normálne sa hádali. Ja som to

nepočul.“ Na otázky procesných strán odpovedal, že v inkriminovaný deň nepočul žiadne vyhrážky.

Znalkyňa F.. K. H. sa na hlavnom pojednávaní pridržiavala záverov svojho znaleckého posudku č.
32/2018 (č.l. 111-138). Závery jej znaleckého posudku, ktoré na hlavnom pojednávaní prezentovala, boli
nasledovné: V čase skutku trpel obžalovaný duševnými poruchami, a to zmiešanou poruchou osobnosti

a syndrómom závislosti na viacerých psychoaktívnych látkach (marihuana, pervitín) - pravdepodobne v
abstinencii. Rozpoznávacia zložka v čase skutku bola u neho plne zachovaná a ovládacie schopnosti
boli znížené vo forenzne nepodstatnej miere. Porucha osobnosti nemá forenzný význam, ale vysvetľuje
správanie obžalovaného - je emočne labilný, impulzívny, agresívny. Tieto vlastnosti sú jeho trvalou
osobnostnou výbavou. Obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok - marihuany (THC)

a pervitínu (metamfetamínu). Závislosť je viacročná, silne rozvinutá v psychickej zložke, ako je to pre
túto drogu typické. Údaje o frekvencii a množstve užívaných drog poskytované obžalovaným sú málo
spoľahlivé, nepresné. Nie je isté, či aj v čase skutku konal pod vplyvom drogy, on sám to odmieta a aj
svedok - brat Dávid na zápisnicu uviedol, že obžalovaný v súčasnosti neužíva ani drogy ani alkohol.
Stupeň závislosti sa podľa súčasných klasifikačných systémov neurčuje, stačí konštatovanie závislosti

Obžalovaný mohol v čase páchania skutku rozpoznať jeho protiprávnosť a mohol ovládať svoje konanie
v menšej, forenzne nepodstatnej miere. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Dodala, že z
obsahu spisového materiálu v čase znaleckého skúmania nevyplynulo, že by bol obžalovaný v čase
spáchania skutku pod vplyvom drog, nehovoril o tom ani vypočutý svedok - brat obžalovaného L. O. a pri
nezistení tejto skutočnosti na tomto základe nenavrhovala uloženie akéhokoľvek ochranného liečenia. V

prípade, ak by obžalovaný bol v čase spáchania skutku pod vplyvom psychoaktívnych látok, navrhovala
by mu uloženie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Na otázky procesných strán
znalkyňa odpovedala, že z psychiatrického hľadiska nie je obvinený pre spoločnosť nebezpečný. Od F..
E. mala pre potreby svojho znaleckého skúmania zapožičanú zdravotnú dokumentáciu obžalovaného
a tú si celú prehliadla. V spise je aj kompletný výpis z tej dokumentácie. Mala k dispozícií aj jej správu

zo dňa 19.06.2018. Táto správa je v podstate v zhode s tým, čo u obžalovaného zistila. F.. E. uvádza,
že opakovane za ňou chodila matka obžalovaného, ktorá sa sťažovala na jeho agresivitu. A podľa
jej názoru by bola pre neho vhodná ústavná liečba, ale podľa nej, nakoľko uviedla, že sa u nej nikdy
neprejavil agresívne, nemohla mu indikovať nedobrovoľnú liečbu. Tá agresivita u obžalovaného, sklonyk podráždenosti a impulzívnosti sú jeho trvalou osobnostnou črtou, to sa v podstate liečiť nedá, ale liekmi
by sa dala tá impulzivita alebo výbušnosť zmierniť. Keby obžalovaný užíval riadne predpísané lieky, tá
miera agresivity by bola nižšia, ale on tie lieky neužíval pravidelne a riadne.

Svedok F.. F. E. na hlavnom pojednávaní uviedol aj nasledovné: „Pamätám si na ten výjazd. Bol som
tam s kolegyňou K. B., myslím, že nás tam vyslal operačný dôstojník. Na políciu volal rodinný príslušník
- niektorý z rodičov obžalovaného. Boli sme tam približne o 23:30 hod. večer, tak nám to bolo približne
hlásené. Prišli sme na miesto a na ulici stáli rodinní príslušníci obžalovaného, jeho mama, otec a myslím

že brat to bol. V okne na 1. poschodí bol obžalovaný, bol to rodinný dom, poschodový. Obžalovaný
vykrikoval z okna, mal ho otvorené, bol do pol pása vyzlečený, vykrikoval hlavne na otca, hovoril mu
rôzne vulgarizmy, že ho zabije, už si presne nepamätám. Tú agresivitu mieril voči nemu verbálne. Tí
rodinní príslušníci obžalovaného boli rozhorčení, matka uviedla, že obžalovaný útočil na otca. Vo vnútri
vraj zaútočil nejakým nožom alebo nejakým predmetom, hovorila to matka a potvrdil to následne aj
otec. Obžalovaný vykrikoval z okna, že bránil mamu pred tým otcom, vraj sa hádali. Tak on tú svoju

agresivitu mieril hlavne voči otcovi. Nepamätám si, akým spôsobom mal obžalovaný zaútočiť na otca
tým nožom. Ale viem, že nikto nebol na mieste zranený. Ešte sme vyťažovali matku a hovorila, že vnútri
obžalovaný porozbíjal veci, interiér a že sa boja, že niečo vykoná buď sebe alebo im. V minulosti údajne
požíval aj nejaké omamné látky, bol v minulosti závislý, to povedala matka, ale nekonkretizovala čo.
Myslím, že uviedli, že bol aj psychiatrický pacient. Na podrobnosti ďalšie si už nespomínam. Najskôr

sme vyzývali obžalovaného z ulice, aby vyšiel von, aby objasnil situáciu. On to stále odmietal, stále
viedol svoju agresivitu voči otcovi. Potom sme vyžiadali od operačného dôstojníka nejakú posilu, išli sme
za ním, aby si niečo nespravil. Prišla potom hliadka z OO PZ Nitrianska B.. Nepamätám si po mene
kto prišiel. Potom sme išli za ním hore, na súhlas matky sme vstúpili do obydlia, išli sme za ním, on
sa zamkol v jednej z izieb. Videli sme v dome, že je porozbíjaný interiér, boli rozbité aj sklené výplne

dverí. Konkrétnejšie si už nepamätám. Stáli sme na chodbe, on bol zamknutý, v tom prišla aj ďalšia
hliadka z OO PZ Hlohovec, tí obžalovaného poznali na základe služobnej činnosti a vyzývali ho, aby
vyšiel von z izby. Ten to najskôr odmietal, toto asi trvalo 20 minút a potom obžalovaný vyšiel z izby,
bola tam aj jeho matka, ktorá sa ho snažila presvedčiť. Následne mu kolegovia z Hlohovca obmedzili
osobnú slobodu. Obžalovaný bol agresívny na otca. Hovoril, že ho zabije, čo potvrdila aj jeho matka.

Obžalovaný bol vyťažený ešte po obmedzení osobnej slobody na mieste, uviedol, že bol psychiatrický
pacient, aj bral v minulosti psychotropné látky, a preto niekedy tak koná a že bránil matku pred otcom, že
sa pohádali a že otca už nevie vystáť. Nespomínam si, že by na mieste padla nejaká informácia o tom,
že obžalovaný bol vtedy pod vplyvom drog. My sme nevideli, keď sme prišli na miesto, že by obžalovaný
držal v ruke nejaký nôž. Nepamätám si, ako bol zaistený a či ho niekto označil. Potom to už realizovalo

OO PZ Hlohovec. Rodinní príslušníci obžalovaného boli v čase nášho príchodu na mieste pred domom
z obavy o svoj život.“ Na otázky procesných strán odpovedal, že obžalovaný vtedy po ich príchode na
miesto vykrikoval iba z okna na svojho otca, stále nadával, ignoroval ich, bol dosť rozhorčený, mal také
reakcie, ktoré asi súviseli s jeho statusom psychiatrického pacienta. Javil sa, že jeho psychický stav nie
je v poriadku. Voči matke nepočul žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného.

Svedok K. X. v prípravnom konaní vypovedal aj nasledovne: „Niekedy asi v mesiaci máj 2018, presný
dátumuviesťneviem,somvykonávalnočnúslužbuvčaseod19:00hod.do07:00hod.spolusnpor.V.L..
Asi okolo 23:00 hod nám operačný dôstojník nahlásil, že V. O. sa má v obci F. vyhrážať svojím rodičom.
V čase ako nám toto oznamoval operačný sme sa s kolegom nachádzali na eskorte v K., čo sme mu aj

uviedli do vysielačky. Vzhľadom k tomu bola operačným vyslaná na preverenie hliadka OO PZ E.. Po
vykonaní eskorty sme sa presunuli na miesto, teda do obce F., kde sa po našom príchode nachádzala
hliadka OO PZ Leopoldov a OO PZ Z. B.. Taktiež sa tam nachádzala RZP. Vonku pred rodinným domom
sa nachádzali rodinní príslušníci, ktorí nám uviedli, že V. O. má psychiatrické stavy a vyhrážal sa im
zabitím. Tiež uviedli, že porozbíjal celý dom. Toto uvádzala matka a otec V. O.. Keď sme sa spýtali, že

kde sa nachádza V., tak nám uviedli, že je vo vnútri a išli tam už dve hliadky. Spolu s kolegom sme
vošli do domu a na poschodí domu sme pozorovali poškodené jedny alebo dvoje dvere. Pred jednou
izbou sme zbadali príslušníkov z OO PZ Leopoldova a OO PZ Nitrianska Blatnica, ktorí sa rozprávali
s osobou, ktorá bola zatvorená za dverami. Viem, že ho vyzývali, aby vyšiel von, ale on neuposlúchol
výzvy. Následne keďže túto osobu obaja s kolegom poznáme z výkonu služobnej činnosti, sme sa mu

prihovorili a vyzvali ho opätovne, aby otvoril dvere a vyšiel von. Asi za nejakých 10 alebo 15 minút otvoril
avyšielvon.Chvíľusmesnímkomunikovaliataktiežsmepotrebovali,abysanechalvyšetriť.VladimírO.
nám uviedol, že má nervy na svojho otca a neustále s ním má problémy. Taktiež na svojho otca nadával,
že je basista. S menovaným sme potom vyšli von, kde mu členovia RZP urobili vyšetrenie. Po vyšetreníčlenovia RZP uviedli, že ho nebudú hospitalizovať, ale má ísť svojej psychiatričke. Na mieste boli ďalej
vyťažovaní rodičia Vladimíra O., ktorí boli oboznámení so situáciou.“ Na otázky položené pri výsluchu
odpovedal tak, že matka a otec im po príchode na miesto povedali, že obžalovaný sa im mal vyhrážať

vo vnútri domu. Boli aj svedkami vyhrážok obžalovaného, a to vonku. Keď obžalovaný zbadal rodičov,
začal na otca niečo vykrikovať, ale čo presne si už nepamätal. Obžalovaný bol vtedy aj rozrušený. Jeho
matka im hovorila, že obžalovaný sa lieči na psychiatrii a neužíva lieky.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy:

· zápisnica o vydaní veci s fotodokumentáciou z č.l. 41-43
· kópia zo zdravotnej dokumentácie z č.l. 47
· aktuálna lekárska správa MUDr. E. z č.l. 140

Z týchto oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Vecný dôkaz - 1 ks kuchynského noža s červenou plastovou rukoväťou a čepeľou o dĺžke 10 cm na
účely trestného konania na zápisnicu o vydaní veci vydal poškodený V. O. st. (č.l. 41).

Z lekárskej správy F.. V. E. zo dňa 12.01.2018 (č.l. 47) vyplynulo, že obžalovaný V. O. je dlhodobo
psychiatricky sledovaný pre poruchu osobnosti, abúzus marihuany, v poslednej dobe užíva vraj aj

pervitín, následkom čoho býva agresívny, doma vraj napáda príbuzných, správa sa vulgárne, hrubo,
agresívne, jeho matka sa bojí, že ublíži deťom v rodine. V prípade agresivity treba volať RZP aj s políciou
za účelom akútnej hospitalizácie na psychiatrii. Má tiež predpísané lieky: B., 1-2 tbl. denne.

Z aktuálnej lekárskej správy F.. V. E. zo dňa 19.06.2018 (č.l. 140) vyplynulo, že obžalovaný sa u nej lieči

od roku 2008, ale predtým už bol sledovaný u detského psychiatra pre depresívne-úzkostnú poruchu
po prekonaní onkologického ochorenia. Posledné roky sa u neho prejavujú stavy agresivity, býva
podráždený, zlostný, výbušný, potvrdil sa u neho konzum drog - marihuany, pervitínu, z dôvodu ktorého
bol v roku 2013 hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FN K.. Odvtedy síce na kontroly chodí, je
nastavenýnalieky,avšakopakovaneichpsychiatrickúambulanciunavštívilamatkaobžalovaného,ktorá

referovala o jeho neprimeranom správaní, agresivite v domácom prostredí, v jeho prítomnosti sa boja
o život, tiež o malé dieťa jeho brata. U obžalovaného by bola vhodná ústavná liečba s odsledovaním
stavu, ale takúto liečbu obžalovaný odmieta. Na kontrolách sa nikdy neprejavil agresívne, preto nebol
dôvod indikovať mu nedobrovoľnú liečbu.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo

vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento spáchal obžalovaný V. O..

Obžalovaný sa v konaní bránil tým, že máva výpadky pamäte a na priebeh toho, čo sa malo stať dňa
15.05.2018vovečernýchhodinách,sinepamätá.Potvrdilvšakto,žemalsotcomvtedyminimálneslovný

konflikt (...som začal vykrikovať niečo po tatkovi. Z. už, čo som kričal, ja mávam výpadky. Následne som
mal na tatka nervy...), a preto doma porozbíjal nábytok. Potvrdil aj to, že vstúpil do spálne rodičov.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Sám obžalovaný v rámci svojej výpovede v predmetnej trestnej veci priznal len slovný konflikt so svojím
otcom, ale na ostatné relevantné skutočnosti o priebehu si už nespomenul. O samotnom priebehu
skutkového deja však podrobne vypovedal poškodený V. O. st., na ktorého výpoveď odkázala následne
aj poškodená F. O..

Obžalovaný priznal však, že asi 2 mesiace neberie drogy, predtým fajčil marihuanu a bral pervitín. To
bolo každý deň. G. asi 4 mesiace. Takisto sa lieči u psychiatričky F.. E. v O. na schizofréniu, pričom
má brať aj nejaké lieky na to, ale neberie ich. Dá si ich len občas, nechce ich brať stále, lebo si myslí,že mu z nich ochabnú svaly. Jeho psychické problémy sa prejavujú tak, že je agresívny, má na všetko
nervy a všetko rozbíja.

Poškodený V. O. st. podrobne popísal spáchanie skutku obžalovaným a tento jeho popis bol v zhode
aj s ostatnými zabezpečenými a následne na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi najmä čo do
vulgárneho a agresívneho správania obžalovaného, ktorým sa prezentoval v čase spáchania skutku a
ktoré správanie sa u neho objavovalo už aj skôr práve v jeho domácom prostredí.

PoškodenýV.O.st.okreminéhovypovedal,žedňa15.05.2018včaseokolo23:00hodsavichrodinnom
dome začal obžalovaný jemu a aj jeho manželke slovne vyhrážať a to tak, že ich zabije, správal sa
nepríčetne a ako psychiatrický pacient je schopný vykonať čokoľvek. V uvedený večer tiež v čase okolo
24:00 hod. vykopol uzamknuté dvere, ktoré vedú do ich spálne s tým, že v ruke držal kuchynský nôž s
čepeľou asi 10 cm a začal sa mu vyhrážať slovami, že ho zabije, chcel ho zasiahnuť do oblasti hrudníka,
čo sa mu však nepodarilo, nakoľko tam pristúpila jeho manželka, ktorá ho odtlačila a on medzitým vyšiel

zo spálne a schoval sa do detskej izby, kde sa aj zamkol a počkal tam, kým príde hliadka polície, ktorú
zavolala manželka. Na záver uviedol, že z obžalovaného mal strach a obavu o svoj život a zdravie,
nakoľko v ruke držal nôž a chcel ho s ním zapichnúť. Dodal, že obžalovaný je psychiatrický pacient
zhruba 15 rokov.

Napriek tomu, že poškodený V. O. st. na hlavnom pojednávaní v podstate poprel túto svoju výpoveď,
súd uveril jeho výpovedi z prípravného konania, ktorá bola v zhode aj s inými vykonanými dôkazmi,
najmä výpoveďami ďalších svedkov. Taktiež to bol poškodený V. O. st., ktorý na účely trestného konania
vydal kuchynský nôž, ktorým mal byť v ten večer napadnutý zo strany obžalovaného, čo rovnako
znevierohodnilo jeho zmenenú výpoveď na hlavnom pojednávaní.

Poškodená F. O. tiež vypovedala, že obžalovaný v minulosti drogoval, správa sa tak, že je sem-tam
nervózny, a to keď neberie lieky, ktoré prestal užívať, keď cvičil, aby mu neochabli svaly.

Svedok L. O. potvrdil, že v inkriminovaný večer sa v dome hádali obžalovaný a obaja jeho rodičia

navzájom.

Znalkyňa F.. K. H. u obžalovaného zistila, že v čase spáchania skutku trpel duševnými poruchami,
a to zmiešanou poruchou osobnosti a syndrómom závislosti na viacerých psychoaktívnych látkach
(marihuana, pervitín). Zistila tiež, že obžalovaný je emočne labilný, impulzívny, agresívny, pričom tieto

vlastnosti sú jeho trvalou osobnostnou výbavou. Jeho závislosť od spomenutých psychoaktívnych
látok je viacročná, silne rozvinutá v psychickej zložke, ako je to pre túto drogu typické. Agresivita u
obžalovaného, sklony k podráždenosti a impulzívnosti sa v podstate liečiť nedajú, ale liekmi by sa dala tá
impulzivitaalebovýbušnosťzmierniť.Kebyobžalovanýužívalriadnepredpísanélieky,támieraagresivity
by bola nižšia, ale on tie lieky neužíval pravidelne a riadne.

Svedok F.. F. E. vypovedal, že po ich príchode na miesto obžalovaný vykrikoval z otvoreného okna
rodinného domu hlavne na otca, hovoril mu rôzne vulgarizmy a aj to, že ho zabije. Rodinní príslušníci
obžalovaného boli v čase ich príchodu na mieste pred domom z obavy o svoj život. Tú agresivitu
obžalovaný mieril voči otcovi vtedy len verbálne. Matka obžalovaného im vtedy uviedla, že obžalovaný

útočil na otca vo vnútri domu nejakým nožom alebo nejakým predmetom, čo im potvrdil následne aj otec.
Keď potom vyťažovali jeho matku, tá im povedala, že vnútri domu obžalovaný porozbíjal veci, interiér
a že sa boja, že niečo vykoná buď sebe alebo im. Neskôr zopakoval, že obžalovaný bol agresívny na
otca a hovoril, že ho zabije, čo potvrdila aj jeho matka.

Svedok K. X. vypovedal, že po príchode na miesto sa vonku pred rodinným domom nachádzali rodinní
príslušníci obžalovaného, ktorí im uviedli, že tento sa im vyhrážal zabitím. Tiež uviedli, že porozbíjal
celý dom. Toto uvádzala jeho matka a otec. Matka a otec im po príchode na miesto tiež povedali, že
obžalovaný sa im mal vyhrážať vo vnútri domu. Jeho matka im hovorila, že obžalovaný sa lieči na
psychiatrii a neužíva lieky.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní spoľahlivo preukazovalo podľa názoru súdu skutkový
dej tvrdený obžalobou. Súd predovšetkým neuveril „zmeneným“ výpovediam poškodených rodičov
obžalovaného, nakoľko mal za to, že ich výpovede z prípravného konania boli vierohodnejšie aj preto,lebo boli podporené inými vo veci vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďami svedkov - príslušníkov
polície, ktorí v zhode popisovali, čo sa dozvedeli od oboch poškodených rodičov obžalovaného po
príchode na miesto činu a tiež čo mali možnosť vidieť v rodinnom dome, resp. ako sa vtedy správal

obžalovaný po ich príchode. Nevhodné (agresívne a vulgárne) správanie obžalovaného bolo dlhodobé
a súviselo s jeho psychickým stavom, pre ktorý sa obžalovaný liečil, avšak vedome a bezdôvodne
nedodržiaval nastavený liečebný režim a neužíval predpísané lieky na utlmovanie jeho agresivity, s
pomocou ktorých by jeho negatívne osobnostné črty, ktoré sú u neho ale nemenné, mohli byť čiastočne
korigované do miernejšieho psychického stavu. Obžalovaný si bol v rámci uvedeného vedomý potreby

svojejliečby(liečilsaupsychiatrovdlhéroky),avšaktotoignoroval,pristupovalknejľahkovážne.Napriek
tomu, že v konaní nebolo produkované zo strany poškodenej Márie O. jej vyjadrenie o tom, že by mala
mať strach a obavu z konania obžalovaného, uvedená skutočnosť jednoznačne vyplynula z výpovede
poškodeného V. O. st. (i keď nepriamo), ako aj z výpovedí príslušníkov polície, že poškodení boli po
ich príchode na miesto mimo rodinného domu práve z obavy o svoj život, pričom obaja poškodení
tiež vedeli o psychickom stave obžalovaného, a preto bolo možné ustáliť, že u oboch poškodených

obžalobou popisované konanie obžalovaného vzbudilo dôvodnú obavu z uskutočnenia vyhrážok, ktoré
im adresoval a ktoré súd zároveň považoval v kontexte celého priebehu skutkového deja a jeho
psychického stavu, o ktorom obaja poškodení vedeli, za také, ktoré boli jednoznačne závažné.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. vyplýva,

že poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto
trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo
inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich
uskutočnenia. Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť). Pri tomto trestnom čine
sa nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný. Stačí, keď páchateľ vyhrážku poškodenému

adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie (napr. listom, telefonicky,
prostredníctvom ďalšej osoby a pod.). Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Odsek 2
poskytuje ochranu aj v prípade spáchania tohto prečinu závažnejším spôsobom konania (§ 138 Tr. zák.),
napr. aj so zbraňou (podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo
s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie

odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva
niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším) či na chránenej osobe (§ 139 Tr.
zák.), ktorou je aj blízka osoba (podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona
rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom
alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela

jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú).

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný V. O. sa inému (obom svojim
rodičom V. O. st. a F. O.) vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe, a preto ho
súd uznal vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keď boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

V kontexte hore uvedeného taktiež nebolo možné aplikovať na predmetný prípad tzv. materiálny korektív
(§ 10 ods. 2 Tr. zák.), nakoľko závažnosť spáchaného prečinu nepovažoval súd za nepatrnú.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo vyplynulo najmä z usvedčujúcich

výpovedí poškodených z prípravného konania či znaleckého dokazovania o jeho príčetnosti.

Na strane obžalovaného Vladimíra O. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú
zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokom o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
správy o sociálnych, majetkových a rodinných pomeroch obžalovaného, lustrácie na jeho osobu,rozhodnutia súdov a hodnotenie z ÚVV (č.l. 141-149), lustrácie na obžalovaného (č.l. 173-178), aktuálne
lustrácie na obžalovaného (č.l. 224-229) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 7T/11/2014.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný je slobodný a bezdetný. V
minulosti bol 2-krát súdne trestaný, avšak v prípade oboch jeho podmienečných odsúdení sa už na neho
hľadí, ako keby nebol odsúdený (v oboch prípadoch sa osvedčil). Pokiaľ ide o odsúdenie Okresným
súdom Trnava vedené pod sp. zn. 7T/11/2014, tak skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu
uplynula dňa 18.09.2017, pričom v následnej 1-ročnej lehote prokurátor síce súhlasil s jeho osvedčením,

ale doteraz o osvedčení nebolo súdom rozhodnuté. Preto sa v prípade tohto odsúdenia uplatnila tzv.
fikcia osvedčenia v zmysle § 50 ods. 5 Tr. zák. V minulosti bol obžalovaný tiež 1-krát priestupkovo
postihnutý pokutou vo výške 30,00 € pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d/ Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal dňa
11.01.2018. Jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni,
keď v jednom prípade ho bolo potrebné formou pohovoru upozorniť na dodržiavanie jeho základných

povinností, konkrétne plniť pokyny a príkazy príslušníka a zamestnanca zboru.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného žiadnu
poľahčujúcu či priťažujúcu okolnosť (na prokurátorom v jeho záverečnej reči navrhované prihliadanie
na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. súd nereflektoval, nakoľko všetky odsúdenia
obžalovaného sú už s účinkami, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený), dospel k záveru, že
obžalovanému V. O. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok (teda pri spodnej

hranici trestnej sadzby určenej podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. od 6 mesiacov do 3 rokov) so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v minulosti nebol vo
výkone trestu odňatia slobody a súd nezistil relevantný dôvod na jeho zaradenie do prísnejšieho ústavu
na výkon trestu (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne
vyjadrovať aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd bol toho názoru, že konanie obžalovaného
voči svojim najbližším, s prihliadnutím na jeho nezodpovedný prístup k svojmu psychického stavu čo do

ignorovania liečebného režimu, ako aj spôsob spáchania skutku (so zbraňou, vyhrážky smrťou obom
rodičom), je nutné „potrestať“ najprísnejším druhom trestu, a to trestom nepodmienečným, pretože len
jeho výkonom môže dôjsť k určitej pozitívnej zmene u obžalovaného do budúcnosti, a teda aj k splneniu
účelu trestu.

Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval
v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu či akéhokoľvek

ochranného opatrenia.

V zmysle záverov uvedených v znaleckom posudku MUDr. K. H. č. 32/2018 nebolo ňou navrhované
uloženie akéhokoľvek ochranného liečenia obžalovanému, čo znalkyňa riadne odôvodnila nezistením
relevantných dôvodov pre taký návrh (zároveň bol jej znalecký posudok pre súd „významnejším“

dôkazom oproti lekárskej správe MUDr. V. E., naviac túto aj znalkyňa brala do úvahy v rámci
podkladov pre svoje odborné zistenia, a to aj v kontexte celej tejto trestnej veci). Ani vykonané
dokazovanie na hlavnom pojednávaní nepreukázalo také okolnosti, ktoré by mali súd viesť k záveru o
potrebe(dôvodnosti)uloženiaakéhokoľvekochrannéholiečeniaobžalovanému,pričomsámobžalovaný
uviedol, že v čase spáchania skutku už neužíval omamné a psychotropné látky a okrem otca mal nervy

aj na inú osobu, s ktorou mal niekoľko týždňov pred samotným skutkom fyzický konflikt. Pre uloženie
ochranného liečenia obžalovanému preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanoveniach
§ 73 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Je potrebné však dodať, že napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní
disponovali od počiatku trestného konania informáciou o tom, že obžalovaný je užívateľom omamnýcha psychotropných látok, boli pasívne v tom smere, aby vôbec dôsledne zisťovali, či bol obžalovaný v
čase spáchania skutku pod ich prípadným vplyvom (napr. odberom krvi či moči obžalovaného po jeho
zadržaní), ktoré pozitívne zistenie takýto záver súdu (a teda napokon aj znalkyne) mohlo zmeniť.

Pokiaľ ide o zaistený kuchynský nôž, na hlavnom pojednávaní nebolo bez najmenších pochybností
preukázané vlastníctvo obžalovaného k tejto veci, a preto nebolo možné uvažovať o uložení trestu
prepadnutia veci či zhabania veci. K jeho vlastníctvu sa na hlavnom pojednávaní „prihlásila“ tiež
poškodená Mária Heráková.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.