Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010803

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316010803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. T. A., nar.
XX.X.XXXX v S. J., trvale bytom S. X. XXX, prechodne bytom R., N. XXXX/X, Česká republika, pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta pod sp.zn. 2T/215/2016
zo dňa 20.2.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, s použitím § 285 písm. b) Trestného poriadku

obžalovaného Ing. T. A., nar. XX.XX.XXXX v S. J., trvale bytom S. X. XXX, prechodne bytom R., N.
XXXX/X, Česká republika,

o s l o b o d z u j e :

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 3 Pv 697/12/2002 zo dňa 09.decembra 2016, pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 29.05.2015 asi o 16.30 hod. pred Nemocnicou sv. Lukáša v Galante nasadol do osobného
motorového vozidla nezistenej značky a evidenčného čísla, kde z predného sedadla spolujazdca násilím
odňal príručnú tašku s osobnými dokladmi svojej manželky Ing. D. A., pričom pri zápase o kabelku
poškodené) páchateľ vyvinul takú silu, ktorou jej spôsobil zlomeninu proximálneho článku 3. a 4. prsta
pravej ruky a toto zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s celkovou dobou práceneschopností 94 dní,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por.sa poškodení: Sociálna poisťovňa ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava,
Všeobecnázdravotnápoisťovňaa.s.,Panónskacesta2,BratislavaaIng.D.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
F. XX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Ing. T. A. uznaný vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona na tom skutkovom základe,

že

dňa 29.05.2015 asi o 16.30 hod. pred Nemocnicou sv. Lukáša v Galante nasadol do osobného
motorového vozidla nezistenej značky a evidenčného čísla, kde z predného sedadla spolujazdca násilím
odňal príručnú tašku s osobnými dokladmi svojej manželky Ing. D. A., pričom pri zápase o kabelku

poškodené) páchateľ vyvinul takú silu, ktorou jej spôsobil zlomeninu proximálneho článku 3. a 4. prsta
pravej ruky a toto zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s celkovou dobou práceneschopností 94 dní.

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods.
2, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.800,- (tisícosemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, okresný
súd mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa§287ods.1Tr.poriadkuuložilokresnýsúdobžalovanémupovinnosťtitulomnáhradškodyzaplatiť
sumu vo výške 292,30 Eur Sociálnej poisťovni Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava a sumu vo výške 250,98

Eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Panónska cesta 2, Bratislava.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodenú Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, s
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Samosudkyňa rozsudok odôvodnila v rozsahu č.l.281-283 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na základe vykonaného a
vyhodnoteného dokazovania mal za preukázané, že skutok bol spáchaný, vykazuje znaky trestného
činu a ho spáchal obžalovaný.

Obžalovaný nepoprel, že s poškodenou sa naťahovali o jej kabelku, pričom obaja ju držali a pri
vzájomnom ťahaní kabelky (obžalovaným dozadu, poškodenou držaním a dopredu) mohlo dôjsť k
zraneniu ruky poškodenej, avšak to nebolo z jeho strany úmyselným konaním. K žiadnemu fyzickému
kontaktu medzi nimi nedošlo.

Na druhej strane poškodená Ing. D. A. vypovedala, že obžalovaný ju chytil za zápästie pravej ruky a
hmatom jej ruku vykrútil. Utrpela pri tom špirálovitú zlomeninu prstov.

Pri objektívnom hodnotení výpovede obžalovaného a poškodenej, ktoré v podstatnej časti - pri popise

mechanizmu vzniku zranenia sú odlišné, okresný súd sa musel opierať aj o ostatné dôkazy. Znalec
MUDr. Jaroslav Grega popísal najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodenej tak, že
poškodená držala putko kabelky o lll. a lV. prst zohnutím do dlane, ktoré obžalovaný ťahal dozadu.
Došlo ku kontraspôsobeniu síl a ku zlomenine najprv lll. a potom lV. základného článku prsta aj bez
fyzického kontaktu aktérov. Pri zohnutí prstov do dlane, tieto sa nedajú vykrútiť. Poškodená utrpela

zlomeninu základných článkov dvoch prstov bez posunu úlomkov, nie ako uviedla poškodená, že
špirálovitú zlomeninu. Ku krvácaniu dochádza pri otvorenej zlomenine avšak o krvácaní nebol náznak
ani v prvotnej lekárskej správe.

O zhodnom mechanizme vzniku zranení poškodenej vypovedal aj svedok MUDr. P. O. na hlavnom

pojednávaní. Je pravdou, že v prípravnom konaní vypracoval odborné vyjadrenie, avšak ešte pred
vznesením obvinenia a teda na jeho obsah okresný súd neprihliadol.

V danom prípade okresný súd sa priklonil k popisu ataku obžalovaným, nakoľko ten je v zhode aj s
výpoveďou znalca MUDr. Jaroslava Gregora a svedka MUDr. P. O. a lekárskymi správami.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí páchateľ, ktorý inému úmyselne
ublížil na zdraví. V danom prípade Ing. D. A. ublížil na zdraví obžalovaný tým, že pri zápase o kabelku
poškodenej vyvinul takú silu, ktorou jej spôsobil zlomeninu proximálneho článku lll. a lV. prsta pravej ruky.Obžalovaný ťahanie kabelky nepoprel, ako je aj vyššie uvedené, avšak poprel, že by chcel poškodenej
ublížiťnazdraví.Vtejtosúvislostiokresnýsúdpoukázalnaustanovenie§15Tr.zákonavzmyslektorého
trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobiť uvedením v tomto zákone porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo
ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou, predchádzajúcu bezúspešnú
návštevu psychologickej poradne a svoju fyzickú zdatnosť obžalovaný bol uzrozumený, že svojim

konaním môže ublížiť na zdraví manželke i keď sa spoliehal na to, že k protiprávnemu následku nedôjde.

Na základe uvedených skutočností a dôkazov okresný súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona, nakoľko čin spáchal na svojej manželke, chránenej osobe - blízkej osobe.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona okresný súd zvážil všetky
okolnosti, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného, pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti.
V danom prípade nezistil ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona ale ani priťažujúcu v zmysle
§ 37 Tr. zákona, preto nedošlo k úprave základnej trestnej sadzby.

Po zhodnotení týchto okolností dospel k záveru, že v danom prípade výchovný trest bude postačujúci na
nápravu obžalovaného. Uložil mu peňažný trest vo výmere 1.800,- Eur s prihliadnutím na jeho finančné
možnosti. Pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu, bol mu
uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody pre Sociálnu poisťovňu, Ul. 29 augusta 8 a 10,
Bratislava vo výške 292,30 Eur a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Panónska cesta 2, Bratislava
vo výške 250,98 Eur, nakoľko ich nároky boli riadne, včas a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Poškodenú Ing. D. A. okresný súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Dôvodom
nerozhodnutia v rámci adhézneho konania o jej nároku je skutočnosť, že nie je jednoznačne preukázaný

nárok na náhradu škody čo do straty na zárobku. Okrem toho by bolo potrebné skúmať podiel spolu
zavinenia poškodenej na vzniknutej konfliktnej situácii, čo už presahuje rámec trestného konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
č.l. 280 spisu) zahlásil obžalovaný odvolanie, ktoré odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho

obhajcu v rozsahu č.l. 295-297 spisu odôvodnil. V zákonom stanovenej lehote listom zo dňa 26.2.2018
(č.l. 287 spisu) podala aj poškodená prostredníctvom splnomocnenkyne odvolanie v časti výroku o
odkázaní poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ktoré odvolanie poškodená
prostredníctvom splnomocnenkyne doplnila v rozsahu na č.l. 288-290.

Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že má za to, že okresný súd
pri svojom rozhodnutí nebral v úvahu všetky skutočnosti, ktoré sa vyskytli v konaní. Okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav a z toho vyplývajú pochybnosti o správnosti skutkových a právnych
záverov.

V prvom rade náležitým spôsobom nesnažil doplniť dokazovanie a to podrobným výsluchom svedkov
a znalcov a následne opätovne vykonať dokazovanie na hlavnom pojednávaní tak, aby zistené rozpory
a nedostatočné skutkové zistenia boli odstránené a aby vykonané dôkazy predstavovali spoľahlivo
ustálený skutkový stav, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Táto skutočnosť jednoznačne vplýva
z viacerých a dokonca menených výpovedí poškodenej. Raz tvrdí, že obžalovaný jej nejakým hmatom

vykrútil dlaň, potom, že obžalovaný sa jej snažil vykrútiť prsty. Sám znalec MUDr. Jaroslav Grega
jednoznačne vyvrátil teórie poškodenej ako došlo k predmetnému zraneniu.

Nedostatočná je aj výpoveď poškodenej a aj obžalovaného, lebo tu ostalo len tvrdenie proti tvrdeniu, čo
hlavné pojednávanie jednoznačne neodstránilo.

Súd nebral v úvahu ani závery znaleckých posudkov, ktoré sú jednoznačne totožné a sa zhodujú.
V posudkoch je uvedené, že poškodená utrpela nepriamu zadnú ohybovú zlomeniu, ale v žiadnom
prípade nie následkom vykrútenia prstov do bokov ako v jednej svojej výpovedi tvrdí svedkyňa. Natejto skutočnosti sa stotožňujú posudky ako MUDr. O. tak aj MUDr. Gregu. Poškodená toto tvrdila,
ešte keď neboli známe závery posudkov a neskoršie prispôsobila svoje výpovede pri známosti záverov
posudku MUDr. O.. Znalci dospeli k záverom, že k zraneniu v podobe predmetných zlomenín nemohlo

dôjsť úmyselným konaní inej osoby. Zlomeniny vznikli tak, že v základných článkoch sa stretli dve
protichodne pôsobiace sily. Jedna sila bola predstavovaná ohýbaním - vystieraním len dvoch prstov v
smere od dlane pažou obžalovaného na ramienko kabelky a druhá sila bola poškodenej a predstavovala
maximálne dosiahnuteľným ťahom za ramienko kabelky, čiže došlo tu k preťahovaniu sa o kabelku. Tu
je konštatované, že k vzájomnému fyzickému kontaktu, stretu rúk vôbec nedošlo. Sama poškodená vo

svojej výpovedi konštatuje, že začali o kabelku zápasiť.

Čo sa týka osoby obžalovaného, žije bezúhonným životom, doposiaľ nebol súdne trestaný, venuje sa
odbornej profesionálnej robote v rámci európskej únie.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery by súd mal prihliadnuť v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. najmä

na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Tak isto treba zobrať v úvahu aj účel trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má zato, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, nakoľko by použitie vyššie uvedenej trestnej
sadzby bolo pre obž. neprimerane prísne a to aj s ohľadom na zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 však v takýchto prípadoch nebude vylúčené s prihliadnutím na pomery

páchateľa. Za pomery páchateľa odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu možno považovať viac
významných poľahčujúcich okolností pre nedostatku priťažujúcich okolností. V danom prípade by súd
mal prihliadnuť k poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. a to, že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval ako aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Preto, by malo v tomto

konkrétnom prípade platiť /in dubio pro reo/.

Žiadal, aby vec bola vrátená na podrobné prejednanie súdu prvého stupňa v zmysle § 321 Tr. por.,
prípadne odvolací súd sám rozhodol podľa § 322 Tr. por.

Splnomocnenkyňa poškodenej v písomnom odôvodnení odvolania stručne zhrnula obsah napadnutého
rozsudku. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie voči výroku, ktorým bola poškodená podľa §
288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Zastávala názor, že súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní o nároku poškodenej na náhradu škody,

pretože nesprávne vyhodnotil dôkazy a výrok o náhrade škody považovala za zmätočný, nezákonný a
nedostatočne odôvodnený. Poškodená si už pri svojom prvom výsluchu v pozícii svedok - poškodený
dňa 15.11.2015 riadne, včas a v zmysle zákonných ustanovení uplatňovala svoj nárok na náhradu škody
v adhéznom konaní. V priebehu celého trestného konania nebolo preukázané, že by medzi vznikom
škody a spáchaným skutkom, za ktorý bol obžalovaný odsúdený, nebola príčinná súvislosť. V adhéznom

konaní je zisťovanie výšky spôsobnej škody predmetom ustálenej judikatúry.

Nárok poškodenej na náhradu škody vo výške 6.718,17 eur predstavuje celkovú stratu poškodenej na
jej zárobku za obdobie trvania pracovnej neschopnosti v období od 29.5.2015 do 1.9.2015. Priemerná
mesačná mzda poškodenej predstavuje sumu 2.239,39 eur, pričom za obdobie od 1.6.2015 do

30.9.2015 poškodená zarobila len sumu 2.832,09 eur za štyri mesiace. Všetky doklady o príjmoch
poškodenej v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a je preukázateľné,
že v období trvania pracovnej neschopnosti spôsobenej odsúdeným došlo na strane poškodenej k
preukázateľnému poklesu príjmu.

Nárok poškodenej na náhradu škody vo výške 686,40 eur je uplatnený v súlade s odborným vyjadrením
č. 5/2016 vypracovaným znalcom - MUDr. Ervín Chomča. Uvedený znalec určil podľa zákona č.
437/2004 Z.z. výšku finančného ohodnotenia všetkých spôsobených zranení poškodenej na sumu
686,40 eur. Uvedená výška bolestného je poškodenej priznaná aj v znaleckom posudku č. 77/2016-ADV zo dňa 25.11.2016, ktorý vypracoval MUDr. Jaroslav Grega (str. 32-33 ZP, odpoveď na otázku č.
7). Na základe uvedených skutočností aj tento nárok poškodenej považovala za preukázaný zákonným
spôsobom a nič nebránilo súdu prvej inštancie priznať tento nárok poškodenej.

Aby bolo možné vo výroku trestného rozsudku ustáliť, že určitá osoba spáchala určitý trestný čin, musia
byť preukázateľne splnené všetky znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Ak by trestný súd
v rámci trestného konania nemal za preukázané naplnenie kvalifikačného znaku vzniku škodlivého
následku (t.j. naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) a kvalifikovanej škody pri tých

trestných činoch, pri ktorých to Trestný zákon obligatórne vyžaduje, nemohol by v odsudzujúcom
rozsudku ustáliť, kto je páchateľom - škodcom a kto poškodeným, v čom spočíva protiprávne konanie,
škodu, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaní a vznikom škody, zavinenie škodcu, ako ani
minimálnu výšku spôsobenej škody. V takom prípade by trestný súd nemohol páchateľa uznať za
vinného zo spáchania takého trestného činu a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázať
na civilné konanie.

Odkázanie poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilné konanie považovala za zásah do jej
ústavou zaručeného práva na spravodlivé konanie. Pričom aj súd je povinný zabezpečiť, aby bola
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania spravodlivá, rýchla a účinná. Zastávala názor,
že v danom prípade má súd k dispozícii všetky podklady na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu,

nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania alebo by ho
neprimerane predĺžilo. Odkázaním poškodenej s nárokom na náhradu škody na civilné konanie je
ohrozená jej právna istota ako poškodenej v trestnom konaní. Pričom s uplatnením nároku v civilnom
konaní bude mať ďalšie finančné náklady, ako aj samotná dĺžka konania sa neúmerne predĺži, čim jej
budú spôsobené aj ďalšie stresové situácie a to neustálim pripomínaním si nepríjemnej situácie, ktorú

jej v čase spáchania skutku spôsobila osoba blízka - manžel.

Celkové finančné náklady vo výške 2.343,28 eur, ktoré vzniknú odsúdenému sú vzhľadom na jeho
príjmy absolútne neprimerané, pričom všetky tieto náklady budú v prospech štátneho rozpočtu SR a
nie v prospech poškodenej. Obrazne povedané, štát sa na úkor poškodenej obohatí a osoba ktorej

bola spôsobená reálna škoda konaním odsúdeného nezíska žiadne adekvátne zadosťučinenie, resp. je
odkázaná na ďalšie súdne konania a dokazovanie už raz dokázaného. Poškodenej činom obžalovaného
bolo ublížené na zdraví, utrpela majetkovú škodu ako aj psychickú ujmu z udalosti, ktorú jej spôsobil
odsúdený svojím konaním a napriek tomu nedosiahla zákonné zadosťučinenie v podobe priznania
nároku na náhradu škody. Pritom by mal súd zohľadniť aj tú skutočnosť, že odsúdený v júli 2013

napadol pod vplyvom alkoholu poškodenú, pričom trestné oznámenie bolo ukončené uložením pokuty
v správnom konaní. Napriek tejto skutočnosti sa správanie odsúdeného nezmenilo a do dvoch rokov
sa opätovne dopustil protiprávneho konania voči poškodenej. Vzhľadom na stupňujúcu sa agresivitu
odsúdeného má poškodená oprávnené obavy o svoj život ako aj život maloletej dcéry, čo môže mať tak
isto negatívny vplyv na vymáhanie uplatnenej škody v civilnom konaní, čím opätovne získa iba odsúdený

a prevýchovný účel trestu tým stratí svoj význam v celom rozsahu, nakoľko uložené tresty bezprostredne
nehája záujmy poškodenej voči ktorej smeruje agresivita odsúdeného.

Žiadala, aby odvolací súd rozhodol, že odsúdený je povinný titulom náhrady škody - bolestného uhradiť
sumu 686,40 eur a titulom náhrady škody zo straty na zárobku uhradiť sumu 6.718,17 eur poškodenej.

Krajský súd vo veci vykonal tri verejné zasadnutia. Verejné zasadnutia zo dňa 20.9.2018 (č.l. 306 spisu)
a zo dňa 8.11.2018 (č.l. 314 spisu) boli odročené. Na verejné zasadnutie zo dňa 31.1.2019 sa dostavili
zástupca krajskej prokuratúry, obžalovaný, obhajca obžalovaného, splnomocnenkyňa poškodenej,
pričom sa konalo v neprítomnosti poškodených Ing. D. A., Všeobecnej zdravotnej poisťovne Trnava,

Sociálnej poisťovne Trnava.

Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že podľa ich názoru rozhodnutie OS bolo zákonné a správne,
výška trestu bola primeraná, z toho dôvodu navrhol
odvolanie tak obž. ako aj poškodenej zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že zotrváva na písomne podanom odôvodnení odvolania, ktoré by chcel
zároveň doplniť. Došlo k nešťastnej udalosti, ktorá vyplývala v rámci rodinných nezhôd medzi klientom
a pošk. nakoľko boli v rozvodovom konaní a jednalo sa hlavne o mal. dieťa. Poukázal, aj keď senátje oboznámený, že znalecký posudok je 3-krát, čo je rarita, že sa 2 znalci zhodli na skonštatovaní
a podstatné je to, že nedošlo k fyzickému stretu medzi pošk. a obž., prsty jeho klient vôbec netlačil,
zraňujúca sila pôsobila len cez ramienka kabelky. K osobe klienta uviedol okrem § 39 ods. 1 Tr. zák., že k

tomuto skutku sa doznal a oľutoval ho. Jeho klient v rámci svojho zamestnania pracuje ako jediná osoba
slovenskej národnosti v oblasti bezpečnostných navigačných systémov družíc, pričom sídlo je v Bruseli
s pobočkou v Prahe. Pred rokom ako jediný úradník, ktorý za toto zodpovedá bol aj osobne zúčastnený
na vypustení navigačného systému. Mal za to, že by súd v rámci tohto konania mal rozhodnúť sám vo
svojej právomoci. Navrhol, aby bol rozsudok OS zrušený a aby KS vo veci rozhodol sám oslobodzujúcim

rozhodnutím.

Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenie svojho obhajcu, vyjadril svoje poľutovanie na tom, čo sa stalo, v
jeho počínaní nebol žiadny úmysel, chcel by poukázať na to, že k celej situácii prispeli obaja. Pokiaľ
ide o odvolanie pošk., navrhol aby bolo zamietnuté, pretože nárok bol preukázaný, PN bola príliš dlhá,
rozhodnutie OS bola správne. Necítil sa byť vinným, nepopieral účasť na tomto skutku.

Splnomocnenkyňa poškodenej sa pridržiavala písomne podaného odvolania, nechcela ho žiadnym
spôsobom pozmeniť.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §

317 Trestného poriadku zistil, že aj odvolanie obžalovaného a aj odvolanie poškodenej boli podané
oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej v § 309 Trestného poriadku.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa §
316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že

odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že:

· dňa 12.12.2016 prokurátorka okresnej prokuratúry podala podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku

obžalobu (č.l. 186 spisu) na obžalovaného Ing. T. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
· okresný súd vydal trestný rozkaz sp.zn. 2T/215/2016 zo dňa 16.2.2017 (č.l. 189 spisu), proti
ktorému podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu (č.l. 197 spisu) a poškodená prostredníctvom
splnomocnenkyne (č.l. 193 spisu) včas odpor

· na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Ing. T. A., výsluchom
svedkyne-poškodenej Ing. D. A., znalca MUDr. Jaroslava Gregu, svedka MUDr. P. O. a čítaním listinných
dôkazov a to: uplatnenie nároku za úhradu č.l. 147-148, lekársky posudok o bolestnom a SSÚ č.l. 151,
potvrdenia o zárobku č.l. 152-158, úradné záznamy č.l. 159-162, výpis z RT, posudky č.l. 179-181,
náležitý obsah pripojeného spisu OS Galanta sp.zn. 13P/218/2013

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Z týchto ustanovení Trestného poriadku možno vyvodiť, že každý výrok rozsudku, ktorý obsahuje
odôvodnenie, musí byť odôvodnený stručne, ale presvedčivo, aby rozhodnutie súdu bolo
preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j.
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt, alebo obvinený,
či jeho obhajca.

Okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky
dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržiavania zásad obsiahnutých v
ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Súd prvého stupňa všetky zákone vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku
vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom
okresného súdu.

K napadnutému rozsudku všeobecne :

Z hľadiska objektívnej stránky je trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona
charakterizovaný ako ublíženie na zdraví inému, ktoré môže spočívať tak v konaní ako aj opomenutí.
Dôležitým kritériom pri posudzovaní objektívnej stránky je následok konania, ktorý sa prejavuje v

zhoršení zdravotného stavu.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je ochrana ľudského zdravia
iného človeka, ktoré chápeme ako normálne fungovanie telesných orgánov potrebných k obvyklej
činnosti organizmu, na ktorú sú určené, a ktorej sú schopné z biologického hľadiska.

Subjekt trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona definujeme ako všeobecný a
teda tohto trestného činu sa môže doplniť ktokoľvek.

K subjektívnej stránke trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je potrebné

uviesť, že na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, a to
buďvoformepriamehoúmyslu(„dolusdirectus“)alebovoformenepriamehoúmyslu(„doluseventualis“).

K výroku o vine :

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej

súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

II. V súvislosti s posudzovaním mechanizmu vzniku poruchy zdravia je úlohou znalca podať odborné
vysvetlenie k možným príčinám vzniku poranenia a najmä k tomu, či mechanizmu jeho vzniku tak, ako
ho opísal obvinený, resp. svedkovia, prípadne poškodený, zodpovedá v posudzovanom prípade jehoodborným poznatkom. Znalec však nemôže ustáliť skutkový priebeh kritickej udalosti, lebo nebol jej
svedkom. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 19/94 zo dňa 18.8.1994)

K odvolaciemu argumentu obžalovaného, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, je potrebné
uviesť, že okresný súd vykonal v konaní všetky navrhnuté dôkazy, pričom návrhy na doplnenie
dokazovania v konaní pred okresným súdom neboli (č.l. 278 spisu). Na mieste je zdôrazniť, že okresný
súd správne ustálil tú relevantnú skutočnosť, že k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi obžalovaným
a poškodenou Ing. D. A. nedošlo, nakoľko tvrdenie obžalovaného (č.l. 243 spisu) bolo potvrdené ako

znalcom MUDr. Jaroslavom Gregom (č.l. 245 spisu) tak aj svedkom MUDr. P. O. (č.l. 278 spisu). Okresný
súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, v akom rozsahu sa výpovede obžalovaného
a poškodenej Ing. D. A. zhodujú a v čom sa rozchádzajú, pričom vychádzajúc z výpovede znalca
MUDr. Jaroslava Gregu a svedka MUDr. P. O. označil za vierohodnú výpoveď obžalovaného (strana 4
napadnutého rozsudku).

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku : Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku : Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie
je trestným činom.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona : Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona : Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Trestná zodpovednosť podľa slovenského práva je založená výlučne na zavinení v zmysle § 4 a 5 TZ,
ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú
súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. (40/2003 ZSP, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Tz 11/2001 zo dňa 1.5.2003)

K práve uvedenému najvyšší súd však považuje za potrebné uviesť, že subjektívnu stránku spáchaného
trestného činu (čiže vzťah páchateľa k spáchanému skutku) nie je možné skúmať priamo, ale len
sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní. (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 2 Tdo 7/2013 zo dňa 30.4.2013)

20. Je všeobecne známou skutočnosťou, že preukazovanie subjektívnej stránky trestného činu, najmä
potom preukazovanie zavinenia, je veľmi zložité. Zavinenie je psychický vzťah páchateľa k určitým
skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin, a spočíva na zložke vedomosti a zložke vôle. Obzvlášť

neľahké je preukázať nepriamy úmysel, najmä jeho vôľovú zložku, t.j. uzrozumenie páchateľa s tým,
že poruší alebo ohrozí chránený záujem. Tento vnútorný vzťah, odohrávajúci sa v psychike páchateľa,
je navonok poznateľný len tým, že buď slovnú informáciu o ňom poskytne sám páchateľ, najčastejšie
vo svojej výpovedi, alebo tým, že sa prejaví v správaní páchateľa. Veľmi ťažké je objasňovanie a
posudzovanie subjektívnej stránky v prípadoch omisivných deliktov. 21. V odbornej trestnoprávnej

literatúre a v praxi judikatúry bol opakovane vyslovený názor, že úmysel nemožno v žiadnom prípade len
predpokladať,alejenutnéhonazákladezistenýchokolnostípreukázať.Záveroúmysle,akotejtootázke
chýba priznanie páchateľa, možno urobiť i z objektívnych skutočností, napr. z povahy činu, spôsobu
jeho uskutočnenia alebo z iných okolností objektívnej povahy. Úsudok o zavinení možno vyvodiť i zo
zistených okolností subjektívnej povahy, napr. z pohnútky činu. Zavinenie je výsledkom (okrem iného) i

osobných vlastností páchateľa, a preto tiež z nich možno na formu zavinenia usudzovať. Tieto okolnosti
je však treba hodnotiť všetky v ich súvislostiach. Nemožno prikladať zásadný význam len niektorej z nich
(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 2. 5. 2001 sp. zn. 4 Tz 85/2001). Závery o zavinení
nesmú nabrať povahy akýchsi prezumpcií. (pozri napr. č. 41/1967 Sb. rozh. tr.) (uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky sp.zn. III.ÚS 1073/15 zo dňa 19. 7. 2016)

III. Pre naplnenie znakov subjektívnej stránky uvedeného trestného činu nepostačuje len zistenie, že
páchateľ konal úmyselne, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na
zdraví tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 písm. a), resp. b) Tr. zák. V tejto súvislosti treba prihliadaťnajmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, ďalej na to, či a aký predmet páchateľ
k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z
útoku. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tz 19/94 zo dňa 18.8.1994)

Páchateľ je trestne zodpovedný nie len za následok, ale aj za účinok (t. j. za zmenu na predmete
útoku), ktorý spôsobil, iba ak ho aj zavinil. Zavinenie musí preto zahŕňať príčinný priebeh (vzťah)
aspoň v podstatných črtách medzi konaním páchateľa a následkom alebo účinkom. Skutočnosť, že
následok (účinok), ktorý vyplynul z konania páchateľa bol iný, než si páchateľ predstavoval (tzv. omyl

v kauzálnom priebehu), páchateľovi neprospieva a nevylučuje jeho zavinenie. Len ak páchateľ môže
predvídať príčinný priebeh, môže zodpovedať za vzniknutý následok, a to aspoň vo forme nevedomej
nedbanlivosti. Páchateľom nepredvídateľný príčinný priebeh však nie je v zavinení zahrnutý, páchateľ
preto nezodpovedá za účinok (následok), ktorý takto vzíde. (R 17/2003, rozsudok Najvyššieho súd
Slovenskej republiky zo 16. septembra 2002, sp. zn. 7 To 14/02)

Dovolateľovi treba dať za pravdu v tom, že právna teória i súdna prax vychádzajú z toho, že pre
správne posúdenie zhora naznačenej otázky je spravidla nutné ozrejmiť, resp. spoľahlivo zistiť, akým
motívom (pohnútkou) bolo konanie páchateľa vedené. Motívom pritom rozumieme vnútorný podnet,
ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. V právnej náuke sa zdôrazňuje, že význam
motívu (pohnútky) je v trestnom práve značný, aj keď motív ako taký je len výnimočne obligatórnym

znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu. Ak nebol motív trestného činu zistený, je tým
nepochybne sťažené aj rozhodnutie o vine. Práve motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu
povahu a pomáha objasniť jeho príčinu (viď Solnař V., Academia Praha 1972, str. 246). Na druhej
strane netreba význam motívu ani preceňovať, ako sa v podanom dovolaní snažil obvinený L. H.. Ak sa
nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou) bol páchateľ k svojmu činu

vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť na jeho chýbajúci úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný
následok, pokiaľ je tento úmysel dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak
páchateľ použije zbraň spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela,
kdesúuloženéorgánydôležitépreživot(viďnapr.UsneseníNejvyššíhosouduČRz15.decembra2010,
sp. zn. 3 Tdo 1527/2010). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Tdo 22/2011 zo

dňa 19.5.2011)

K odvolacej námietke obžalovaného, že k zraneniu v podobe zlomenín nemohlo dôjsť úmyselným
konaním inej osoby, je na mieste konštatovať, že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť
právnemu posúdeniu, či k ublíženiu na zdraví došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Uvedené zisťovanie

má vplyv na existenciu právnej kvalifikácie v zmysle § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného
činu. Zavinenie, ako okolnosť subjektívneho charakteru, možno v zásade dokazovať len nepriamo, z
okolností objektívnej povahy, ktoré vyšli najavo. Vo vonkajšom prostredí je zavinenie poznateľné len tým,

že buď sám páchateľ poskytne o ňom slovnú informáciu, najčastejšie vo svojej výpovedi, alebo tým, že
sa prejaví v správaní páchateľa, čo zahŕňa aj zisťovanie povahy činu a spôsobu jeho uskutočnenia. Ďalej
je zavinenie aj výsledkom osobných vlastností páchateľa. Tieto všetky aspekty zisťovania zavinenia
je nevyhnutné posudzovať všetky vo vzájomných súvislostiach. Subjektívna stránka, či už úmyselné
zavinenie alebo nedbanlivostné zavinenie, sa musí vzťahovať na všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu, ako na protiprávne konanie, tak aj na príčinnú súvislosť a zároveň tiež na protiprávny
následok.

Právna teória i súdna prax vychádzajú z toho, že pre správne posúdenie zavinenia je spravidla nutné
ozrejmiť, resp. spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou) bolo konanie páchateľa vedené. Motívom

pritom rozumieme vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. V právnej
náuke sa zdôrazňuje, že význam motívu (pohnútky) je v trestnom práve značný, aj keď motív ako
taký je len výnimočne obligatórnym znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu. Ak nebol
motív trestného činu zistený, je tým nepochybne sťažené aj rozhodnutie o vine. Práve motív trestného
činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu. Na druhej strane netreba

význam motívu ani preceňovať, a ak sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom
(pohnútkou) bol páchateľ k svojmu činu vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť na jeho chýbajúci
úmysel spôsobiť poškodenému následok spočívajúci v ublížení na zdraví, pokiaľ je tento úmysel
dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku.Pre trestný čin ublíženie na zdraví podľa § 156 Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné zavinenie
páchateľa, pričom tento úmysel musí smerovať k ublíženiu na zdraví iného. Úmyselným zavinením

páchateľa trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona, či už vo forme chcenia
alebo uzrozumenia, teda musí byť pokryté nielen to, že koná protiprávne, ale úmyselným zavinením
páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť ublíženie na zdraví, pričom
nemožno opomenúť nevyhnutnosť existencie príčinnej súvislosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že vnútorný
vzťah páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny. Len ak takýto páchateľ môže predvídať príčinný

priebeh medzi jeho konaním a ním spôsobeným následkom, môže zodpovedať za vzniknutý následok,
a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. V prípade, že by páchateľ konal v úmysle dosiahnuť iný cieľ,
pričom jeho konanie by malo za následok ublíženie na zdraví iného, no vo vzťahu k tomuto následku by
nebol daný úmysel, nebol by páchateľ trestne zodpovedný za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156
Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona
sa od iného protiprávneho konania s následkom ublíženia na zdraví odlišuje práve formou zavinenia, je

veľmi dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému následku na zdraví iného.

Na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.11.2017 (č.l. 242) obžalovaný uviedol aj toto: „Nakoniec tieto
nahrávky zobrala a išla do svojho auta, kde si sadla na sedadlo vodiča. Ja som vystúpil z vozidla, išiel k
nej, nakoniec som si sadol na zadné sedadlo za vodičom a som sa natiahol medzi sedadlami dopredu

a zobral zo sedadla spolujazdca jej kabelku. Ja som ju držal za ucho, ona sa tiež chytila tej kabelky
a ani jeden z nás ju nepustil. Intenzita ťahania podľa mňa bola rovnaká, pričom ona si mohla ublížiť
keď držala svoju ruku nad ramenom a držala kabelku, lebo takto by takúto kabelku ani zdatný chlap
neudržal. Teda ruku mala v zlom uhle. Poškodenej ublížiť som nechcel a preto sa necítim byť vinným
z úmyselného konania.“

Na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.11.2017 (č.l. 245) znalec MUDr. Jaroslav Grega uviedol aj toto:
„Najpravdepodobnejší spôsob je ten, že poškodená držala putko svojej kabelky o tretí a štvrtí prst
zohnutými do dlane, pričom pri tomto spôsobe prsty sa nedajú vykrútiť, na druhej strane takto zavreté
prsty pravej ruky obžalovaný ťahal dozadu ale aj zo strany poškodenej došlo k vyvinutiu sily, teda

došlo ku kontraspôsobeniu síl, sily pôsobiace oproti sebe a ku zlomenine najprv tretieho a potom
základného článku štvrtého prsta.“ a aj toto: „Určite väčšiu silu vyvinul obžalovaný, ktorý je silnejší a
mal aj výhodnejšiu polohu, keďže kabelku ťahal k sebe.“ Zo zisteného skutkového stavu je potrebné
ustáliť, že celý incident súvisiaci s vtedajšími vyhrotenými a naštrbenými manželskými vzťahmi bol
vyvolaný prekvapivým konaním poškodenej Ing. D. A., ktorá sa zmocnila zložky s nahrávkami, ktoré

patrili obžalovanému.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný uvedený incident vrátane jeho priebehu nemohol ani predvídať a
ani plánovať. Zo skutkového stavu ďalej vyplýva, že obžalovaný v urputnej snahe získať naspäť zložku
s nahrávkami vyvinul snahu získať kabelku poškodenej Ing. D. A.. Tu je potrebné ustáliť aj motív celého

incidentu, ktorý spočíval v znovu získaní zložky s nahrávkami.

Keďže kabelka poškodenej Ing. D. A. bola voľne položená na prednom sedadle, v prvotnom momente
poškodená Ing. D. A. nemala kabelku ani na sebe a ani ju nedržala v ruke. Obžalovaný v tomto momente
nemohol s určitosťou predpokladať reakciu poškodenej Ing. D. A., keďže poškodená Ing. D. A. mohla

teoreticky zareagovať rôzne, napríklad v prípade nevenovania dostatočnej pozornosti blížiacemu sa
incidentu z dôvodu zahltenia pozornosti verbálnym dialógom, resp. čítaním textu nemusela zareagovať
vôbec alebo mohla zareagovať oneskorene, teda poškodená Ing. D. A. by sa v takomto prípade vôbec
nedostala to kontaktu s touto kabelkou. To znamená, že obžalovaný zameral svoju fyzickú silu na
zmocnenie sa kabelky, pričom jeho fyzická sila nesmerovala proti zdraviu poškodenej Ing. D. A.. V tejto

súvislosti neprišlo ani len k najmenšiemu fyzickému kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou Ing. D.
A.. Bezprostredne pred týmto incidentom a ani bezprostredne po ňom obžalovaný neuskutočnil žiadny
útok na zdravie poškodenej Ing. D. A.. K tomu je potrebné ešte doplniť, že obžalovaný sám privolal
políciu za účelom vyšetrenia celého incidentu.

Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že na verejnom zasadnutí zo dňa 31.1.2019 na odvolacom súde
obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nekonal úmyselne a ľutuje, že došlo k takémuto nešťastnému
incidentu.Z hľadiska zisťovania zavinenia je potrebné prihliadnuť aj na osobnosť obžalovaného, ktorý nie je žiadny
agresívny násilník, ale na mieste je ho označiť za etablovaného vedca, pričom k vzniku uvedeného
nešťastného incidentu prispeli vypäté a vyostrené vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou Ing. D. A.,

ktorí v tom čase prežívali manželskú krízu, pričom od 5.9.2013 prebiehalo súdne konanie o návrhu na
rozvod manželstva a úpravu práva a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, čo
môže zamávať s emocionálnym stavom nejedného človeka. Práve táto manželská kríza a starostlivosť o
ichmaloletúdcéruichobochdoviedladopsychologickejporadne,kdedošlodňa29.5.2015kuvedenému
nešťastnému incidentu.

Dnes už je však situácia iná, keďže obžalovaný a poškodená Ing. D. A. už viac nie sú manželmi, nakoľko
manželstvo obžalovaného a poškodenej Ing. D. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta
č.k. 13P/288/2013-252 zo dňa 10.11.2017 s právoplatnosťou dňa 8.12.2017 (č.l. 252 spisu).

Z uvedeného vyplýva, že u obžalovaného je vylúčený priamy úmysel a nemožno usudzovať ani na

nepriamy úmysel vo vzťahu k útoku na zdravie poškodenej Ing. D. A..

Keďže v preskúmavanom prípade prichádza do úvahy u obžalovaného len zavinenie z nedbanlivosti,
nemôže byť naplnená subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného
zákona. Na mieste je teda konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku : Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku : Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi,
ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p. : Priestupku sa dopustí ten, kto
úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,

nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) : Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku
už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní.
Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 19.9.2018 vyplýva, že konanie o priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. pred Okresným
úradom Galanta pod sp.zn. OU-GA-OVVS-2017/000295 bolo zastavené s dátumom právoplatnosti
10.5.2017, pričom stručný opis skutku znel: „T. A. mal dňa 29.05.2015 v čase okolo 16:30 hod. v aute
na parkovisku pri NsP Sv. Lukáša v Galante zlomiť dva prsty na pravej ruke svojej manželke D. A.“.
Z uvedeného je zrejmé, že okresný úrad sa už skutkom uvedeným v obžalobe zaoberal a konanie o

priestupku právoplatne zastavil, pričom nie je možné prejednávať tú istú vec a rozhodnúť o tej istej veci
dvakrát, a teda nie je ani dôvodné a ani možné znovu postúpiť vec okresnému úradu na prejednanie
priestupku.

Nazákladeuvedenéhojetedapotrebnéuzavrieť,ženapadnutýmrozsudkomboloporušenéustanovenie

Trestného zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Keďže to zároveň znamená, že
obžalovaného je na mieste v zmysle § 322 ods. 3 Trestného zákona spod obžaloby oslobodiť, bolo by
nadbytočné zaoberať sa odvolaním obžalovaného v časti výroku o treste a odvolaním poškodenej v
časti náhrady škody, keďže výroky o treste a o náhrade škody už viac nebudú mať vo výroku o vine svoj
podklad. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd už ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku : Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Keďže obžalovaný bol spod obžaloby v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodený, bolo
nevyhnutné poškodených Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. a Ing. D. A. odkázať
s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a súčasne v zmysle § 322 ods. 3 Trestného zákona rozhodnúť, že sa
obžalovaný pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2

písm. a) Trestného zákona spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písmeno b) Trestného poriadku
oslobodzuje, keďže predmetný skutok nie je trestným činom a že sa poškodení v zmysle § 288 ods. 3
s ich nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.