Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Kosková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200345
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617200345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna
48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie
907,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci zo dňa
16. 01. 2018, č. k. 17Csp/10/2017 - 65 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Lučenci zo
dňa 14.03.2018 č. k. 17Csp/10/2017-79, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 669,27 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 20.03.2014 do zaplatenia a
vo výroku IV. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku III, ktorým, súd povolil žalovanému dlžnú sumu a trovy
konania splácať v splátkach m e n í , súd povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu a trovy
konania v splátkach po 20,- eur mesačne, počnúc od prvého mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia až do ich úplného vyrovnania, splátky je žalovaný povinný splácať do konca

toho - ktorého kalendárneho mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie ktorejkoľvek
splátky riadne a včas.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol: „I. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 669,27 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 669,27 eur od 20.03.2014 do zaplatenia. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III.

Súd povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu a trovy konania v mesačných splátkach po 20,- eur
mesačne, každý mesiac zvlášť, počnúc mesiacom február 2018 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy,
ktoré splátky je žalovaný povinný splácať do konca toho - ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody
mesačných splátok, nezaplatením ktorejkoľvek splátky. IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 37,94 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2017 sa pôvodný
žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO:
35 923 130, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 970,31 eur s príslušenstvom z titulu uzavretia
zmluvy o úvere so žalovaným.3. V priebehu konania predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca postúpil na iný subjekt. Uznesením č.
k. 17Csp/10/2017-51 zo dňa 24.07.2017 súd na základe návrhu pripustil zmenu strán sporu na strane

žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Consumer Finance Holding. a.s., a na jej miesto vstúpila
spoločnosť Intrum Justicia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava (od februára
2018 Intrum Slovakia s.r.o.).

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer

Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, uzatvorila so
žalovaným dňa 12.09.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7121488. Na základe tejto zmluvy
bolo žalovanému poskytnutých 1400 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 32 % ročne, RPMN vo výške
32 %, priemernej RPMN 48,52 %, pričom poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný splatiť v
24 mesačných splátkach po 76,91 eur a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na júl 2015. Pri
riadnom plnení zmluvy mal žalovaný celkovo zaplatiť sumu úveru zvýšenú o 445,84 eur. Z dôvodu

porušovania podmienok zmluvy pôvodný žalobca žalovaného upozornil listom zo dňa 25.01.2014 na
prípadné zosplatnenie úveru, žalovaný výzvu prevzal dňa 05.02.2014.

5. Posúdením predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú
sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. Nadväzne súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole z hľadiska dodržania
zákonných náležitostí cit. zákona a zistil, že zmluva bola platne uzatvorená, avšak obsahuje také
nedostatky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v zmysle § 11 písm. a) cit. zákona. Konkrétne súd poukázal na absenciu uvedenia
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, označenie „mesiac/rok 7/2015“ súd považoval za

nedostatočné, pretože podľa názoru súdu termín konečnej splatnosti úveru musí byť vyjadrený takým
spôsobom, aby spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa presná časová, dátumová špecifikácia konečnej
splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Tento nedostatok nemožno
nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti úveru.

Rovnako to platí aj pre uvedenie termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým splateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ktoré údaje musia byť uvedené priamo v zmluve.

6. V dôsledku uvedenia nedostatku vyššie uvedených dvoch obligatórnych náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol zo zmluvy nárok iba na vrátenie sumy
poskytnutej pôžičky, v tomto prípade rozdielu sumy 1400 eur - 730,73 eur, ktorú žalovaný žalobcovi
zaplatil, t.j. 669,27 eur. Súd priznal žalobcovi sumu 669,27 eur spolu aj s úrokom z omeškania podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške
5,25 % ročne počnúc od 20.03.2014 (od zosplatnenia úveru) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu

zamietol.

7.Otrováchkonaniasúdrozhodol podľaust.§255CSP,konštatovalpomerúspechustrán,kedyžalobca
mal úspech 68,97 % a neúspech 31,03 % (úspech žalovaného), rozdiel je výsledný úspech žalobcu t.j.
37,94 %. V tejto miere súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2

CSP o výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného súd povolil dlžnú sumu a trovy konania
žalovanému zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur (§ 232 ods. 3 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný voči výroku I. a
III.. Dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v jeho prospech
v celom rozsahu.

10. V odvolaní poukázal na svoju sociálnu situáciu, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo

výške 295,- eur. Býva v rodinnom dome v Čakanovciach a za elektrinu platí mesačne 104 eur. Zostatok
mu ostáva na ostatné náklady na živobytie. Okrem dlžoby, ktorá je predmetom tohto konania má aj iné
dlhy. Namieta, že úroková sadzba stanovená v zmluve 32 %, RPMN tiež 32 % a priemerná hodnotaRPMN 48,32 %, ako aj celkové náklady spotrebiteľa vo výške 445,84 eur, odporujú nielen všeobecne
záväzným právnym predpisom, ale aj dobrým mravom. Má zato, že súd voči jeho osobe konal zaujato.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nebolo podané.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo
výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku III. podľa § 388 zmenil. V závislom výroku IV. o

trovách konania rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu odvolacích námietok

žalovaného a rozsudok okresného súdu vo veci samej v napadnutom výroku I. potvrdil. Odvolací súd
konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nesúvisia s dôvodmi odôvodnenia rozsudku. Okresný
súd síce svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. (poukázal na to, že v zmluve o úvere nie je
spôsobom vyžadujúcim cit. zákonom uvedený termín konečnej splatnosti úveru a ani splátky úveru),

avšak nedostatkami iných obligatórnych náležitostí, než na aké v konaní a aj v odvolaní poukazoval
žalovaný, ktorý poukazoval na neprimeranosť úrokovej sadzby úveru, RPMN a priemernej hodnoty
RPMN. Avšak niet pochýb o tom, že aj v prípade vyhodnotenia žalovaným namietaných nedostatkov
zmluvy spočívajúcich v odplate za úver (či už úroku, RPMN, alebo priemernej hodnoty RPMN) súdom
ako neplatnej náležitosti zmluvy, by súd v konečnom dôsledku mohol dospieť iba k takému istému

záveru, teda že posudzovaný úver je bezúročný a bezpoplatkový, ako dospel okresný súd na základe
ním v odôvodnení rozsudku vytýkaných nedostatkov úveru (termínu konečnej splatnosti úveru a splátok
úveru). Pretože pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je postačujúce, ak v zmluve
chýba alebo je nesprávnym spôsobom určená hoci aj iba jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

A žalovaného aj v takomto prípade by stíhala povinnosť vrátiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru z titulu
čiastočnej platnosti zmluvy o úvere (zmluva je neplatná iba v časti úrokov a poplatkov, inak je platná).

16. Pre úplnosť možno dodať, že aj v prípade zistenia neplatnosti celej zmluvy, táto skutočnosť nemá za
následok zbavenie sa povinnosti žalovaného vrátiť prijaté plnenie od žalobcu žalobcovi, ibaže z dôvodu

tzv. bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 0bčianskeho zákonníka (teda nie z dôvodu zmluvy).

17. Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť, že okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom v
maximálnej možnej miere „vyhovel“ žalovanému, pretože mu na základe súdom zistených skutočností a
právneho posúdenia uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi iba sumu nesplatených poskytnutých finančných

prostriedkov (nesplatenej istiny) bez akýchkoľvek zmluvných úrokov, či poplatkov, keďže súd dospel
k záveru že ide o zmluvu, ktorú treba považovať zo zákona za bezúročnú a bezpoplatkovú. Úroky z
omeškania, ktoré súd priznal žalobcovi z prisúdenej sumy, treba odlišovať od „zmluvných úrokov“ (ich
výšku napádal odvolateľ v konaní) a pokiaľ úroky z omeškania súd žalobcovi z prisúdenej sumy priznal,
postupoval plne v súlade so zákonom - ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak

dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a veriteľ má právo požadovať od dlžníka úroky z
omeškania.

18. Okresný súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj nepriaznivú sociálnu situáciu žalovaného, na ktorú
žalovaný poukazuje aj vo svojom odvolaní, nakoľko žalovanému umožnil dlh splatiť v splátkach (inak

je zásadne dlžník povinný dlh zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku - § 232 ods. 3 CSP),
dokonca v splátkach po 20 eur mesačne čo sú splátky podstatne nižšie, než boli dohodnuté v zmluve
o úvere. (Odvolací súd poznamenáva, že je otázne, či od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby
splácanie trvalo tak dlho.) Pokiaľ odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. zmenil podľa§ 388 CSP, je to iba z dôvodu, že okresný súd umožnil žalovanému splácať prisúdené plnenie a trovy
konania počnúc „mesiacom február 2018“, čo nemožno mať za správne rozhodnutie v súvislosti s
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku (podanie odvolania má vplyv na právoplatnosť

aj vykonateľnosť rozhodnutia). Odvolací súd uložil žalovanému povinnosť splácať splátky dlžnej sumy
a trov konania počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do ich úplného vyrovnania.

19. Keďže v danom prípade podal odvolanie iba žalovaný a ako je vyššie uvedené výsledok rozhodnutia
pre žalovaného za existujúcej situácie podľa názoru odvolacieho súdu priaznivejší ani byť nemôže

vychádzajúc z platnej právnej úpravy, a keďže odvolací súd preskúmava rozhodnutie iba v rozsahu
podaného odvolania a odvolacích dôvodov, tak sa odvolací súd bližšie nezaoberal a nepreskúmaval ne/
správnosť právneho posúdenia okresným súdom prijatých záverov ohľadom obligatórnych náležitostí
zmluvy o úvere, a to termínu konečnej splatnosti úveru a splátok úveru v zmluve o úvere uzatvorenej
v prejednávanom prípade.

20. Rozhodnutie vo veci samej odvolací súd potvrdil, preto potvrdil aj závislý výrok o trovách konania
(IV.), z vecne správnych dôvodov a z dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku okresný
súd.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP,

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.