Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200157
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: D. K., nar.
XX.XX.XXXX, toho času H. I., L. námestie 1, I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek,
s.r.o., Podzámska 41/A, Hlohovec, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
XXRM/XXXX-XX-I zo dňa 25.11.2014 , jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXRM/XXXX-XX-I zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie B. súdu v Q. Q. č. P.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
o zamietnutí žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX o sprístupnenie informácií podľa zák. č. XXX/XXXX
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len S.), ktorou žalobca žiadal o poskytnutie S. stanovísk a rozhodnutí M. súdov N., N.,
ČR a SR za obdobie rokov XXXX až XXXX.

S. v žalobe uviedol, že povinnú osobu požiadal o poskytnutie informácií, ktoré má, s ktorými pracuje a
ktoré boli zabezpečené za peniaze daňových poplatníkov. M. s dôvodmi, pre ktoré mu povinná osoba
nesprístupnila požadované informácie tvrdiac, že oskenovanie knižničných a časopiseckých listín a
ich uloženie v elektronickej podobe na CD/R. nosič nespôsobí väčšie zaťaženie povinnej osoby, ako
keby žiadal predmetné informácie v listinnej podobe. A. povinnej osoby o jej ochromení v dôsledku
vybavovania žiadosti považoval žalobca za nadnesené, zvlášť keď povinná osoba neurobila podľa

žalobcu žiadnu činnosť pre realizovanie jej povinnosti sprístupniť informácie, nielen v rámci základnej
lehoty, ale ani v rámci predĺženej lehoty, ktorá slúži práve na takéto situácie, keď sa jedná o väčší
rozsahinformáciínanájdenie,spracovanieasprístupnenie.A.argumentpretopodľažalobcuzprávneho
hľadiska neobstojí.

S. ďalej tvrdil, že sprístupnenie požadovaných informácií v elektronickej podobe by nespôsobilo
vytvorenie nových informácií, ktoré povinná osoba nemusí vytvárať. J. tento argument povinnej osoby

podľa názoru žalobcu neobstojí, nakoľko prenesenie tých istých informácií z listinnej podoby do
elektronickej nijako nezmení samotné informácie a preto týmto procesom nedochádza k vytvoreniu
nových informácií. U. na to, že zmenu podoby informácií mu zaručuje § X6 ods. 1 S., ako aj čl. XX ods.
X H. SR a čl. XX ods. X R. o základných právach a ľudských slobodách a preto takáto zmena nesmiebyť dôvodom na obmedzenie prístupu žalobcu k informáciám. S. mal za to, že odvolací orgán vsunul do
svojho rozhodnutia ako dôvod neposkytnutia informácií § 3 ods. X S., teda že tieto informácie nemá a že
zmenou požadovaných informácií z listinnej podoby do elektronickej vytvára nové informácie, ktorými

nedisponuje.

Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že povinná osoba mu bola požadované informácie
povinná poskytnúť, pričom postupom a rozhodnutím správnych orgánov bolo porušené jeho právo na
informácie.

S. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. S. názor, že už
povinná osoba vo svojom rozhodnutí uviedla, že žalobcom požadované informácie resp. niektoré z nich
sa nachádzajú v jej dispozícii a to vo forme zahrnutia do rôznych odborných časopisov a kníh. S. mal za
to, že ide o takú dispozíciu s informáciami, ktorá nie je zahrnutá vo význame § 3 ods. X S.. E., že povinná
osoba požadovanými informáciami nedisponuje z titulu svojej činnosti zverenej jej zákonom, ale má ich

k dispozícii len „náhodou“. M. je povinnosťou povinnej osoby mať ich k dispozícii a do jej dispozície sa
tieto informácie nedostali ani v súvislosti s činnosťou iného orgánu štátu.

S. ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že akákoľvek hnuteľná vec v dispozícii orgánu štátu
je zaobstaraná s použitím prostriedkov zo štátneho rozpočtu, neznamená povinnosť tohto orgánu

poskytnúť ju akejkoľvek osobe, ktorá nijakým spôsobom do štátneho rozpočtu prispieva. G. výklad by
podľa žalovaného viedol k absurdným záverom. Ak B. súd v Q. na účely plnenia zákonom zverených
úloh (t.j. výkonu súdnictva vo zverenej oblasti) zakúpil odborné časopisy a publikácie, ktoré by boli
prístupné sudcom a iným zamestnancom súdu v súvislosti s plnením zverených úloh, nie je možné z
toho vyvodiť, že ich „má k dispozícii“, tak ako to má na mysli § 3 ods. X S.. S. žalovaný uviedol, že

napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom a preto navrhol žalobu zamietnuť.

B. súd v Q. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že k porušeniu zákona zo strany žalovaného ani povinnej

osoby nedošlo.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že podaním
doručeným B. súdu v Q. Q. požiadal žalobca o sprístupnenie informácií podľa ustanovení S., pričom
žiadal o poskytnutie S. stanovísk a rozhodnutí M. súdov N., N., ČR a SR za obdobie rokov XXXX až

XXXX, a to v elektronickej podobe na CD nosiči. D. zo dňa XX.XX.XXXX povinná osoba nevyhovela
predmetnej žiadosti podľa § 18 ods. X S.. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa
XX.XX.XXXX odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec povinnej osobe na nové prejednanie
a rozhodnutie. M. B. súd v Q. Q. rozhodnutím P.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žiadosť
žalobcu podľa § 18 ods. X v spojení s § X1 ods. 1 písm. d/ S.. S. rozhodnutím č. XXRM/XXXX-

XX-I zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie B. súdu v Q. Q. potvrdil. V
odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že povinná osoba sa dopustila formálneho nedostatku,
keď vo výroku rozhodnutia ako ustanovenie predstavujúce dôvod nesprístupnenia požadovaných
informácií uviedla § X1 ods. 1 písm. d/ S., nakoľko zákonným dôvodom pre nesprístupnenie informácií
povinnou osobou je § 3 ods. X S.. Táto skutočnosť však podľa názoru žalovaného nemá dopad na

zákonnosť vydaného rozhodnutia a v prípade jeho vecnej správnosti nemôže byť dôvodom pre jeho
zrušenie. V rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia odvolací orgán dospel k záveru, že povinná
osoba rozhodla zákonne a vecne správne, keď žiadateľovi požadované informácie nesprístupnila
s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii a pri snahe o ich sprístupnenie by musela pristúpiť k
vytváraniu kvalitatívne odlišných, resp. nových informácií. S. uviedol, že manuálnym vyhľadaním a

výberom požadovaných informácií zo všetkých zbierok stanovísk a rozhodnutí najvyšších súdov, ktorými
povinná osoba disponuje, a následným skenovaním požadovaných dokumentov a ich ukladaním na
CD nosič, by došlo k spracovaniu existujúcich informácií podľa kritérií stanovených žiadateľom. Z
hľadiska náročnosti uvedených činností a z hľadiska predpokladaného enormného počtu stanovísk a
rozhodnutí, ktoré by pri sprístupňovaní požadovanej informácie bolo nevyhnutné spracovať do podoby

podľakritériístanovenýchžiadateľom,žalovanýpoznamenal,žebyišloočinnosťvyžadujúcupersonálne
a organizačné úsilie vedúce k ochromeniu chodu povinnej osoby. U. na rozhodnutie H. súdu SR I..
ÚS XX/XXXX, podľa ktorého „prax orgánov aplikujúcich zákon o slobode informácií nemôže pristúpiť
k výkladu jeho ustanovení spôsobom, ktorý by viedol k minimalizácii, prípadne k úplnej elimináciireálnej schopnosti povinných osôb plniť verejné úlohy“. S. preto uzavrel, že požadované informácie
nebolo možné v zmysle § 3 ods. X S. sprístupniť s tým, že povinná osoba požadovanými informáciami
nedisponuje.

Podľa článku XX ods. X H. SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. XX ods.
X H. SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej
činnosti v štátnom jazyku. U. a spôsob vykonávania ustanoví zákon.
Podľa § čl. XXX ods. X H. SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

D.apodmienkyprístupukinformáciámzaručenéH.SRupravujezákonč.XXX/XXXXZ.z.,podľaktorého
má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie
sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia
požaduje. G. povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie

právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej
činnosti (§ 2 ods. 1, § X ods. 1, X S.).

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či žalovaný postupoval

v súlade s ustanoveniami S., keď konštatoval, že informácie požadované žalobcom povinná osoba
nemala k dispozícii a preto ich zo zákona nebola povinná žalobcovi sprístupniť.

U. sprístupňovať informácie sa zásadne týka všetkých informácií, ktorými povinná osoba fakticky
disponuje, alebo ich musí mať k dispozícii, pričom nie je podstatné, kedy boli tieto informácie

vytvorené a či ich vytvorila povinná osoba, od ktorej sa informácia žiada. S. neukladá povinnej
osobe na základe žiadosti vytvárať informácie, ktoré v momente jej podania neexistujú, s výnimkou
jednoduchého vyhľadania a zhromaždenia údajov, ktoré sa u povinnej osobe nachádzajú a sú zahrnuté
napr. v rôznych dokumentoch. Ak žiadateľ žiada informácie, ktorých sprístupnenie si vyžaduje tvorivé
spracovanie existujúcich informácií, pričom výsledkom tohto spracovania je nová informácia, potom

nejde o informáciu, ktorú má povinná osoba k dispozícii a ktorú by bola povinná v zmysle ustanovení
S. vytvoriť a žiadateľovi sprístupniť.

PodľakonštantnejjudikatúryM.súduSRzoS.nemožnovyvodiťprepovinnúosobupovinnosťvykonávať
na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu jej právomoci, ani povinnosť

získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo spracovávať materiály, ktoré sa v
žiadateľom požadovanej podobe v dokumentácii povinnej osoby nenachádzajú. D. výklad zákona, podľa
ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, ktorou disponuje, prípadne
poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie
informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nie je účelom S. (napr. rozsudky NS SR vo

veciach sp. zn. XSžo XXX/XXXX, XSži/XX/XXXX).

B. súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že povinná osoba v čase podania žiadosti žalobcu nemala a
nebola povinná mať k dispozícii S. stanovísk a rozhodnutí M. súdov N., N., ČR a SR za obdobie rokov
XXXX až XXXX v požadovanej elektronickej podobe. Je všeobecne známe, že S. rozhodnutí M. súdu

SR je prístupná v digitalizovanej forme až od roku XXXX, pričom v relevantnom období, ktorého sa
žiadosť týkala (XXXX-XXXX) vychádzala zbierka rozhodnutí označených najvyšších súdov v knižnej,
resp. časopiseckej (tlačenej) podobe, ktorú odoberali resp. nakupovali nielen súdy, ale aj množstvo iných
štátnych aj neštátnych inštitúcií a subjektov. I. nepochybne o obrovské množstvo informácií, ktoré sú
dostupné vo verejných i súkromných knižniciach.

V intenciách vyššie citovaného rozhodnutia H. súdu SR (I.. ÚS XX/XXXX) nemožno podľa názoru
krajského súdu akceptovať taký výklad zákona, podľa ktorého by toto množstvo tlačených strán mali
zamestnanci B. súdu v Q. Q. po dobu, ktorú možno len ťažko odhadnúť, digitalizovať pre účely vybavenia
žiadosti žalobcu o informácie. I. by totiž o výklad celkom absurdný a zjavne sa vymykajúci účelu S.,

ktorým je predovšetkým zabezpečenie kontroly výkonu verejnej moci a práva verejnosti podieľať sa
prostredníctvom prístupu k informáciám na správe vecí verejných.B. súd je toho názoru, že cieľom výkonu práva na informácie nemôže byť účelové zaťažovanie povinnej
osoby procesnými postupmi sprístupňovania požadovaných informácií. F. tohto práva musí byť v súlade
s princípmi a zásadami právneho štátu, medzi ktoré patrí i zákaz zneužitia práva, ktoré nepožíva

právnu ochranu. P. fakt, že sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu,
neznamená, že neexistujú hranice pre realizáciu práva na informácie. M. súd SR v rozsudku sp. zn.
X P./X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že „zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v
zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný
počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. ... V. tohto reálneho

záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa, je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného
právneho záujmu na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať. ... To, že sa informácie
poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle
žiadateľa informácie získať.“

Napriek tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že žalobca, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody, požadované informácie potrebuje na prípadné uplatnenie riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov, považoval súd žalobcovu žiadosť za obštrukciu, ktorej cieľom nemôže byť
obsah informácie, ale zahltenie povinnej osoby činnosťou na spracovaní žiadosti o sprístupnenie
informácií. M. totiž rozumné vysvetlenie, ktoré by mohlo dať zmysel žiadosti o sprístupnenie tisícok strán
v prevažnej väčšine neaktuálnych textov, ktoré nemajú s využitím opravných prostriedkov v trestnom

práve nijaký súvis. R. vybavovania takejto žiadosti by bolo to, že časť zamestnancov povinnej osoby
by sa nemohlo venovať činnostiam, pre ktoré bola povinná osoba zriadená, ale nezmyselnému výkonu
práva žalobcu na informácie. S. žiadosť preto považoval súd za šikanózny a zneužívajúci výkon práva
na informácie, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom na uvedené dospel B. súd v Q. po prejednaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. M. námietky žalobcu
neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme
správneho súdnictva v zásade neprináleží.

A. rozhodnutie senát B. súdu v Q. prijal pomerom hlasov X : X (§ 3 ods. X zákona č.

757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.