Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209066
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6414209066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu 1/: R. J., nar.
X.X.XXXX, trvalý pobyt U. nad U., Z. XXX/X, žalobkyni 2/: E. A., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt P.
XXX/XX obaja zastúpení advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, so sídlom Trnava, Teodora Tekela 23,
proti žalovanej: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. W. č.XX, zastúpená Advokátska kancelária
AGM partners s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Ventúrska 14, konajúca
prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Andreja Gundela, o návrhu na ochranu osobnosti, o odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12C/118/2014-163 zo dňa 05.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovia 1/, 2/ majú
nárok na náhradu trov konania z prisúdeného nároku v plnej výške.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie vo veci ochrany osobnosti
rozhodol tak, že určil, že žalovaná tým, že dňa 19.07.2011, keď bodla nožom ich syna R. J. nar.

XX.XX.XXXX, čím mu spôsobila smrť, zasiahla do ich osobnostných práv, do ich práva na súkromie a
rodinný život. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 2
000,- Eur a žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 2 000,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Žalobcu, čo do zvyšku nároku o nemajetkovú ujmu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil poukazom na ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov), kde je upravená ochrana osobnosti. Bol toho názoru, že

určenie, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, rodičov R. J., ktorého žalovaná F. R.
zavraždila, nie je postačujúce a žalobcom vzniklo aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch prihliadol nielen na závažnosť vzniknutej ujmy, ale najmä na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, najmä vo vzťahu akú ujmu zaznamenal daný zásah do rodinných, či
spoločenských vzťahov žalobcov. Poukázal na to, že syn žalobcov bol už dospelý, nežil s rodičmi ani s
jedným v spoločnej domácnosti, nebolo preukázané, že niektorý z rodičov nebohého by bol odkázaný na

jeho osobnú starostlivosti, prípadne na finančnú pomoc, vzťahy medzi žalobcami a ich nebohým synom
neboli ideálne a bezproblémové, samotný nebohý R. J. sa vyjadroval o rodičoch len ako o sploditeľoch,
resp. o ľuďoch ku ktorým nemá vzťah. Uvedené skutočnosti vykazujú znaky nie celkom normálne
fungujúcej rodiny. Súd zobral do úvahy aj individuálne okolnosti prípadu, pričom z odsudzujúcehorozsudku vyplynulo, že k činu došlo po predchádzajúcom slovnom konflikte súvisiacim so sexuálnym
obťažovaním žalovanej nebohým. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol tiež na slabé
sociálne a majetkové pomery žalovanej. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (zák. č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na čiastočný úspech strán v konaní.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že z pohľadu zákonných
kritérií, ktoré sú vymedzené napr. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR I.ÚS 1586/09, I.ÚS 2844/14 z
ktorých má súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzať, nie je rozhodnutie okresného súdu

odôvodnené, a preto považujú rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné. Odôvodnenie súdu
spočívajúce v tvrdení, že nebolo preukázané, že by niektorý zo žalobcov bol odkázaný na osobnú
starostlivosť zomrelého, považuje z pohľadu uplatneného nároku žalobcov za irelevantné. Nesúhlasili
ani s tvrdením súdu, že mali vzťahy so synom nie ideálne. Nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal pri
svojom závere, že ku skutku žalovanej došlo po predchádzajúcom slovnom konflikte súvisiacim so
sexuálnym obťažovaním žalovanej nebohým. Poukázali na závery Okresného súdu Banská Bystrica v

rozsudku č. k. 2T/26/2012-584 zo dňa 13.11.2012, v ktorom bolo ustálené, že pohnútkou žalovanej bola
kombinácia predchádzajúceho sexuálneho obťažovania zo strany nevlastného otca a z toho vyplývajúce
vzájomné citové vydieranie i oslabená racionálna kontrola správania sa, osobná nezdržanlivosť a sklon
k impulzívnym reakciám v záťažových situáciách. Zároveň poukázali na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 3To/2/2013 zo dňa 05.09.2013, ktorým súd zamietol odvolanie žalovanej proti

prvostupňovému rozsudku s tým, že nie je možné prijať ospravedlňujúce tvrdenia žalovanej, že to bola
z jej strany reakcia na bezprávie, ktoré na nej poškodený mal konať, či už v minulosti alebo v dobe nie
dlho predchádzajúcej skutku. Vzhľadom na to, že z oboch trestnoprávnych rozhodnutí vyplýva tiež, že
žalovaná bodla zomrelého nožom do hrudníka veľkou intenzitou a konala v priamom úmysle usmrtiť
ho, je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Žalobcovia tiež dodali, že v obdobných prípadoch

priznal súd na prax neporovnateľne vyššie sumy aj pri skutkoch neúmyselných, najmä pri smrti pri
dopravnej nehode, kde býva spoluvina poškodených. Aj žalobcom musí byť poskytnutá ochrana, je
potrebné nájsť mieru vyváženosti priznania výšky nemajetkovej ujmy, aby bola spravodlivá a vystihovala
vplyv takéhoto skutku na žalobcov a ich prežívanie straty dieťaťa. Žalobcovia tiež uviedli, že ak by aj
skutočne nemali ideálne vzťahy so synom, neznamená to, že by ich smrť syna nezasiahla. Navrhli preto

rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov opakovane uviedla, že čin, ktorý sa stal a za ktorý bola
odsúdená ľutuje, ak by to bolo možné vzala by ho späť. K argumentom žalobcov uvádzaným v odvolaní
uviedla, že žalobcovia svoj nárok opierajú čisto o fakt, že zo strany žalovanej došlo k usmrteniu ich syna.

Neuviedli však žiadne konkrétne informácie, ktoré by naplnenie miery kritérií pre výšku nemajetkovej
ujmy mohli súdu naznačiť alebo preukázať. Žalobcovia preto sami nesplnili svoju procesnú povinnosť
tvrdiť a preukazovať splnenie týchto kritérií, na ktoré odkazujú vo svojom odvolaní. V konaní by mala
byť zodpovedaná teoretická otázka, či by mala byť ad absurdum žalobcom priznaná nemajetková
ujma aj v prípade, že rodičia zomrelého nemali k nemu žiaden citový ani iný vzťah a boli výlučne jeho

genetickými predkami. Žalovaná poukázala na to, že v konaní jasne vyšlo najavo, že o zomrelého sa od
jeho 10 rokov nestarali, nepomáhali mu v chorobe a zneužívali ho ako zdroj lacnej pracovnej sily. Skoro
vôbec sa s ním nestýkali. Žalovaná tiež v konaní preukázala, že syn žalobcov žalovanú opakovane
sexuálne zneužíval, psychicky týral a znásilnil. Tento fakt považuje za tak závažný a mimoriadny, že je
potrebné ho brať do úvahy ako ďalšie kritérium pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy. Je nemysliteľné,

aby obeť sexuálneho zneužívania, po odpykaní si svojho trestu v nápravnom zariadení po zvyšok
svojho života uhrádzala nemajetkovú ujmu rodičom osoby, ktorá ju takto poškodzovala. Žalobcovia síce
preukazovali existenciu a kvalitu svojho vzťahu so synom, avšak z výpovedí ich samotných a svedkov,
ktorých navrhovali, nevyšli najavo žiadne konkrétne skutočnosti. Vo vzťahu k žalobcami uvádzaným
rozhodnutiam Ústavného súdu ČR, žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ÚS

2844/14, ktorý kladie dôraz na individualizáciu výšky ujmy, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, teda
mimo iné kritériá ako je závažnosť zásahu do práva na súkromie, existencia značnej miery dotknutia
osobnosti žalobcu, intenzita zásahu, okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, intenzita vzťahu žalobcu a
zomrelého,vekzomreléhoapozostalých,hmotnázávislosťmedzipozostalýmiazomrelým.Vuvedenom
náleze je doslova uvedené, že pre výšku náhrady je kvalita vzájomného vzťahu kľúčová. V danom

náleze ústavný súd považuje za smerodajné aj okolnosti na strane pôvodcu skutku, a to postoj žalovanej
ku skutku a pozostalým, dopad udalosti do duševnej sféry žalovanej, majetkové pomery žalovanej,
mieru spoluzavinenia zomrelého. Doslova je v uvedenom náleze ústavného súdu uvedené, že nie je
možné opomenúť, že výška náhrady nesmie byť pre zodpovedný subjekt likvidačná a musí zodpovedaťzásadám primeranosti a proporcionality. Pre trestnoprávnu rovinu zavinenia, spoluzavinenia alebo
prípadnú nepresnosť skutku v dôsledku nutnej obrany žalovanej, bolo dlhodobé zneužívanie žalovanej
(trestnoprávne) irelevantné, ale pre vzťah k výške ujmy v civilnoprávnej rovine je predmetné hľadisko

zásadné. O nízkej kvalite vzťahu žalobcov so synom nehovoriac. Žalovaná opätovne poukázala na to,
že po tom ako bola prepustená z nápravného zariadenia sa prihlásila na štúdium, ktoré pre tehotenstvo
prerušila, aktuálne je samoživiteľkou, býva u svojej matky, jej príjem je cca 200,- Eur mesačne materský
príspevok. Žalovaná je bez ďalšieho príjmu a má vyživovaciu povinnosť. Vyššia súdom priznaná výšky
ujmy by bola pre ňu likvidačná. Žalovaná akceptuje, že zákonom a aplikačnou praxou dôvodené kritériá

pre výšku ujmy, tieto však súd zohľadnil a priliehavo aplikoval na zistený skutkový stav. Na základe
uvedeného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo veci samej potvrdil ako vecne správny

v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Žalobcovia 1/, 2/ každý zvlášť sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške po 20 000,- Eur.
Okresný súd vyhovel žalobcom v rozsahu nemajetkovej ujmy po 2 000,- Eur, vo zvyšku žalobu žalobcov
zamietol. Žalobcovia sa odvolali proti rozsudku okresného súdu v rozsahu zamietavého výroku, preto

odvolací súd bol rozsahom odvolania viazaný a zaoberal sa tak len výškou náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo vzťahu k zamietavému výroku rozhodnutia okresného súdu a súvisiacemu výroku o
trovách konania.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnení napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie
jeho správnosti.

9. Rodina a rodinný život predstavujú spoločenstvo osôb spojených biologicky, emočne a odvodene
aj majetkovo; ide o súbor väzieb udržiavaných nielen medzi živými jednotlivcami, ale o väzby, ktoré
naopak transcendujú ľudský život. Predstavujú líniu, ktorá spája účastníkov s ich predkami aj potomkami
(z rozhodnutia I. ÚS 2477/2008 - ÚS ČR). Podľa § 13 ods. 2 a 3 možno priznať rodičom, ako
postihnutým fyzickým osobám peňažné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom

do ich osobnostného práva na súkromie a rodinný život v dôsledku usmrtenia blízkej osoby, v tomto
prípade priamo syna žalobcov. Toto ustanovenie však nevymedzuje prípadnú hranicu (či minimálne
alebo maximálne) pre určenie jeho výšky. Hovorí iba o tom, že zadosťučinenie musí byť primerané, a to
v nadväznosti na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd na základe súdnej úvahy. Základom posúdenia je

tak zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení
základných súvislostí posudzovaného prípadu. Ako morálne zadosťučinenie tak finančná satisfakcia
sledujú cieľ primárne, t. j. s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a tým účinne
vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, predstavovaný nemajetkovou ujmou
vzniknutou na osobnosti fyzickej osoby. Zadosťučinenie v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka plní podpornú (subsidiárnu) funkciu, takže nastupuje vždy až po tom, keď sa morálne
zadosťučinenie ukáže (či už úplne alebo čiastočne) ako nedostačujúce. Túto relutárnu satisfakciu je
potrebné považovať za občianskoprávny prostriedok v zásade výnimočného charakteru. Uplatňuje sa
potom konkrétne a diferencované objektívne hodnotenie prípadu.

10. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.11. Ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právnou úpravou, zmyslom ktorej je odstránenie
následkov zásahu do práv na ochranu osobnosti a nie „finančné odškodnenie“.

12. V súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia vo väzbe na poskytnutie nemajetkovej ujmy
v peniazoch je treba zdôrazniť, že pre vyhovenie žalobe na poskytnutie morálnej satisfakcie (podľa §
13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) stačí, ak zásah bol spôsobilý spôsobiť ujmu na právach chránených
ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od toho priznanie nemajetkovej ujmy
v peniazoch (peňažnej satisfakcie) vyžaduje, aby v konaní boli preukázané aj negatívne následky

daného zásahu. Nestačí teda iba možnosť takýchto následkov. Určenie následkov nemajetkovej ujmy
v peniazoch je kategória, ktorá nie je exaktne merateľná a ani zistiteľná. Súd aj v tomto prípade musí
postupovať primerane a použiť úvahu, prečo je nedostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka a prečo poškodenej fyzickej osobe vzniká tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Okresný súd jasne a zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo došlo
k zásahu do osobnostných práv žalobcov a aké okolnosti vzal do úvahy pre určenie výšky náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Žalobcovia v odvolaní, aj keď poukázali na závery nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 1586/09,
resp. I.ÚS 2844/14, neuviedli konkrétne, v čom kritériá stanovené týmto nálezom neboli súdom prvej
inštancie dodržané. Okresný súd preukázal závažnosť zásahu do práva na súkromie žalobcov aj

intenzitu zásahu, poukázal na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, podrobne rozobral intenzitu vzťahu
žalobcov a zomrelého, poukázal aj na neexistenciu hmotnej závislosti medzi žalobcami a zomrelým,
vzťah samotného zomrelého k žalobcom, ako aj majetkové pomery žalovanej, či už postoj žalovanej ku
skutku alebo dopad udalostí do jej duševnej sféry, pričom podrobne prihliadol na okolnosti, za ktorých
došlo k spáchaniu skutku žalovanou. Vzhľadom na to, že nebohý Z.J. bol synom žalobcov, nie je

pochybnosť o zásahu do práva na súkromie žalobcov, avšak intenzita zásahu do osobnostných práv
žalobcov je podmienená samotným vzťahom žalobcov k vlastnému synovi a vzťahom syna k nim, pričom
v konaní jednoznačne bolo preukázané, že tieto vzťahy medzi rodičmi a synom neboli dobré. Okresný
súduviedol,žesynžalobcovakodospelýnežilsrodičmivspoločnejdomácnosti,neboliodkázanínajeho
osobnú starostlivosť, ani finančnú pomoc, sám syn nemal k rodičom vzťah, vyjadroval sa o nich len ako o

sploditeľoch,pričomodvolacísúd súhlasísozáveromokresnéhosúdu,žeuvedenéskutočnostivykazujú
znaky nie celkom fungujúcej rodiny. Okresný súd správne prihliadol nielen na závažnosť vzniknutej
ujmy, ale aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Aj keď čin žalovanej je zo spoločenského
hľadiskaneodpustiteľnýamalsvojudohruvtrestnoprávnejrovine,neznamenáto,žeautomatickyrodičia
zavraždenej osoby by mali mať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške, aká sa

v obdobných prípadoch priznáva, bez ohľadu na závažnosť vzniknutej ujmy, v rozsahu preukázaného
zásahu do osobnostných práv žalobcov, ako aj okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Okresný
súd správne prihliadol aj na samotné majetkové pomery žalovanej, a preto odvolací súd sa stotožňuje so
záverom okresného súdu v rozsahu určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak, aby táto
výškanemalalikvidačnýcharakternažalovanú.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudokokresného

súdu ako súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

14. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zmenil v zmysle §
388 CSP v nadväznosti na § 255 CSP. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. V sporoch o ochranu osobnosti je

rozhodujúce, či bolo priznané zadosťučinenie, samotná výška nemajetkovej ujmy je potom druhoradá a
iba nadväzujúca, závislá od úvahy súdu. Výška nemajetkovej ujmy by mala vplyv na úspech v spore len
v prípade, ak by žalobcami bola žiadaná v neprimerane nadhodnotenej výške, výrazne presahujúcej
bežnú judikatúru v obdobných veciach. O takýto prípad v súdenej veci sa však nejedná. Žalobcovia
1/, 2/ boli v spore úspešní, bolo im priznané zadosťučinenie ako aj nemajetková ujma. Z tohto dôvodu

žalobcovia majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnej výške podľa prisúdeného
nároku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 257

CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa).
Odvolací súd žalovanej ako úspešnej strane v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v osobitných okolnostiach daného prípadu, ktoré viedli
žalobcov k uplatneniu nároku na súde, vzhľadom na žalovanou zapríčinenú smrť syna žalobcov.16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).