Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202480
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316202480.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXXX/X, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov č.
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 907
598, o zaplatenie primeraného finančné zadosťučinenia vo výške 300 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/103/2016 - 66 zo dňa 26.1.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:
„Žalobu zamieta.
Žalovanej priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.“

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 5 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z.
V odôvodnení okrem iného uviedol, že v danej veci súd mal za preukázané, že v konaní pod sp. zn.
15C/325/2014 žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 20. 10. 2014 sp. zn. SR 04517/14, kde bol v konaní úspešný. Podkladom pre vydanie
citovaného rozhodcovského rozsudku bola rozhodcovská zmluva, uzatvorená pri zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX.

Ďalej mal súd za preukázané, že v konaní pod sp. zn. 21C/156/2014 žalobcovi bolo priznané z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 1018 eur. Žalobca podal žalobu na súd dňa
22. 9. 2014.
Taktiež súd mal za preukázané, že v konaní pod sp. zn. 7C/54/2016 bolo žalobcovi priznané
zadosťučinenie vo výške 300 eur, keďže žalobcovi v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXX vznikla
ujma, s tým, že žalobca sa svojho práva úspešne domáhal v konaní na tunajšom súde pod sp. zn.

21C/156/2014.
V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom, vydaným vo veci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, žalobca
požadoval priznať ďalšie finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. K dôvodom svojej požiadavky však
uviedol len tie isté dôvody, ako pod sp. zn. 7C/54/2016. Žiadne iné podstatné dôvody neuviedol. Keďže
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX bolo už žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 eur a súd nemal za preukázanú inú ujmu, ktorá by na strane žalobcu v súvislosti s vydaním

rozhodcovského rozsudku mala vplyv na jeho rodinný, súkromný či spoločenský život, preto súd jeho
žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie pracoval so znením ust. § 3 ods. 5 Zákona 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 9.6.2013.

Poukázal na to, že zákonná úprava nevyžadovala ujmu, ale len hrozbu ujmy. Podmienkou práva
spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie nie je porušenie spotrebiteľskej zmluvy, alekonkrétne súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný. Po 9.6.2013 právo na primerané finančné
zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré bolo potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

5. Základ nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je daný v ust. § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn. 15C/325/2014 žalobca úspešne uplatnil svoj nárok na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia č.k. 15C/325/2014 - 48 zo dňa 30.4.2015 Okresný súd Humenné
konštatoval, že rozhodcovská zmluva je neprimeranou podmienkou, ktorá je absolútne neplatná od
počiatku, a spotrebiteľ nie je ňou viazaný, pretože je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tým, že predostrel žalobcovi na podpis formulárovú rozhodcovskú
zmluvu predstavujúcu neprijateľnú podmienku a na jej základe si voči žalobcovi na rozhodcovskom
súde uplatnil nárok na peňažné plnenie, porušil práva žalobcu - spotrebiteľa, v dôsledku čoho vzniklo
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie.
Na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv to, že iným konaním, aj keď v súvislosti s tou istou zmluvou

č. XXXXXXXXX, žalovaný porušil práva spotrebiteľa, keď použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a
nedodržal zákon, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, za čo spotrebiteľovi bolo priznané
finančné zadosťučinenie.
Ide o dve rôzne konania zo strany žalovaného, ktorými boli porušené práva spotrebiteľa, nie je
rozhodujúce, že konanie žalovaného vychádza z tej istej spotrebiteľskej zmluvy.

6. Skutočnosť, že z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX bolo už žalobcovi priznané primerané finančné
zadosťučinenie nevylučuje vznik práva spotrebiteľa aj na primerané finančné zadosťučinenie za
porušenie jeho práva v súvislosti s využitím rozhodcovskej zmluvy žalovaným, avšak individuálne
okolnosti prípadu možno zohľadniť pri určení výšky finančného zadosťučinenia. Treba mať pritom

na zreteli, že primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, z podstaty ktorého vyplýva jeho
imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať z aspektov
materiálnej povahy, keďže tieto sú základom pre uplatnenie iných nárokov, napríklad náhrady škody.
Ide o prostriedok satisfakčný, vykazujúci však aj sankčnú povahu, nakoľko dôsledkom zaplatenia
zadosťučinenia je úbytok v majetkových aktívach osoby, ktorá právo porušila. Sankčná stránka má u

finančného zadosťučinenia len vedľajší dôsledok nakoľko pre účely represie slúžia iné odvetvia práva,
civilné nároky majú kompenzačný, nie sankčný charakter. Keďže pri stanovení rozsahu zadosťučinenia
je rozhodujúcou primeranosť, zadosťučinenie má zodpovedať povahe ujmy, primeranosť musí byť
posudzovaná z objektívnych hľadísk, kritéria subjektívnej a sankčnej povahy nie sú z hľadiska
primeranosti výšky určujúce.

7. So zreteľom na dôvody, ktoré uviedol, považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nárok, ktorý na súde uplatnil žalobca neposúdil právne správne, čím
zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP.

8. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie vo vyššie naznačených intenciách opätovne
sa zaoberať vznikom nároku na uplatnené primerané finančné zadosťučinenie a jeho výškou, svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí
vo veci samej (§ 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.