Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Lengyelová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/105/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207203777
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2207203777.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

Rímskokatolícka cirkev Bratislavská arcidiecéza, IČO: 42 131 685 so sídlom Špitálska 7, 814 92
Bratislava, právne zastúpená: AK MAPLE & FISH s.r.o. so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava
( pôvodný žalobca: Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza so sídlom Jána Hollého
10, Trnava, IČO: 00 419 702 ) proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345 so
sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava 2/ E. K., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, XXX XX Š., X/ Z. K., G..
XX.XX.XXXX, K. A. XX, XXX XX Š. , obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom
Krížna č. 52, 821 08 Bratislava vo veci žaloby o vydanie a navrátenie nehnuteľností, určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam vecí takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba proti žalovanému v 1.rade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam t.č. zapísaným na
LV č. XXX ako parc.č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2, parcela
registra „C“, parc.č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parcela
registra „C“, parc.č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.884 m2, parcela
registra „C“ pre kat.územie Bučuháza , obec Šamorín, okres Dunajská Streda sa z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ je povinný vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nasledovným nehnuteľnostiam:

- parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: záhrady, o výmere 145 m2,
- parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: ovocný sad, o výmere 973 m2, parcela
registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 131 m2.
- parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X. druh pozemku: záhrady, o výmere 48 m2,
- parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: ovocný sad, o výmere 973 m2,
Súčasťou tohto rozhodnutia vo výroku II. sa stáva geometrický plán č. 2310/18A, vyhotovený dňa

19.10.2018 geodetom Mgr. Richardom Zimanom , autorizovaný dňa 19.10.2018 Ing. Igorom Šašinkom
a úradne overený dňa 06.11.2018 Okresným úradom Dunajská Streda , Katastrálnym odborom pod č.
G1-2584/2018, pre katastrálne územie Bučuháza ako aj geometrický plán č. 2310/18B, vyhotovený dňa
24.10.2018 geodetom Mgr. Richardom Zimanom, autorizovaný dňa 24.10.2018 Ing. Igorom Šašinkom
a úradne overený dňa 06.11.2018 Okresným úradom Dunajská Streda , Katastrálnym odborom pod č.
G1-2585/2018, pre katastrálne územie Bučuháza.
III. Vo zvyšku sa žaloba o vydanie a navrátenie nehnuteľností voči žalovanému v 1.rade z a m i e t a

IV. Žaloba voči žalovaným v 2.a 3.rade sa z a m i e t a.
V. Žalobca ani žalovaný v 1. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

VI. Žalovaní v 2 .a 3. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa ( pôvodne Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza so sídlom Jána
Hollého 10, Trnava) žalobou zo dňa 21.03.2007 sa domáhala na tunajšom súde vydania a navrátenia

nehnuteľností voči žalovaným v 1.až 3.rade ako aj ďalšiemu žalovanému , pôvodne spoločnosť STROJ
- LIFT s.r.o. so sídlom Valachovej 4, Bratislava. Jednalo sa o nasledovné nehnuteľnosti , ktorých vydania
a navrátenia sa domáhala od žalovaného v rade 1. Slovenského pozemkového fondu Bratislava :

- parcela číslo XXX, druh pozemku dom s dvorom, o výmere 2,1476 ha,
- parcela číslo XXX, druh pozemku pasienok, o výmere 3,7592 ha,

- parcela číslo XXX, druh pozemku cesta, o výmere 0,5388 ha,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku roľa, o výmere 48,9555 ha,
- parcela číslo XXX, druh pozemku pasienok, o výmere 1,2031 ha,
- parcela číslo XXX, druh pozemku cesta, o výmere 0,7819 ha,
- parcela číslo XXX, druh pozemku roľa, o výmere 64,3919 ha,

- parcela číslo XXX, druh pozemku cesta, o výmere 0,3352 ha,
- parcela číslo XXX, druh pozemku cesta, o výmere 0,5812 ha,

vedených v Pozemkovoknižnej vložke číslo XXX v katastrálnom území Bučuháza, ktoré sú vedené
Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, v obci Šamorín, v katastrálnom

území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri „E“ na mape určeného operátu, na LV č. XXXX, ako

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 4738 m2,
- parcela číslo XXX, druh pozemku ostatné plochy o výmere 1541 m2,

ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, v obci Šamorín,
v katastrálnom území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na LV č.
XXX, ako

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1831 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 458 m2,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku záhrady, časť výmery 145 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX, druh pozemku lesné pozemky, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku záhrady, časť výmery 48 m2
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 973 m2
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku orná pôda, časť výmery 131 m2

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku ovocné sady, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, v obci Šamorín,
v katastrálnom území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na LV č.

XXX, ako

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 379 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 378 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 1.884 m2

a ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, v obci Šamorín,
v katastrálnom území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na LV č.
XXXX, ako

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku záhrady, časť výmery 48 m2
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 973 m2

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku orná pôda, časť výmery 131 m2
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku ovocné sady, časť výmery,
- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,

ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, v obci Šamorín,

v katastrálnom území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na LV č.
XXX, ako

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 379 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 378 m2

- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 1.884 m2

a ktoré sú vedené Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda, v obci Šamorín,
v katastrálnom území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na LV č.
XXXX, ako

- parcela číslo XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery,2. V priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanému STROJ - LIFT s.r.o., čiastočne k
späťvzatiu žaloby čo do niektorých nehnuteľností a k opakovanej zmene petitu.
3. Ostatný raz rozhodol súd o zmene petitu žaloby na návrh žalobkyne uznesením 6C/105/2007-807

tak, že predmetom konania sa stala žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľností voči žalovanému v
1.rade a jedná sa o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX ako
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 379 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 378 m2
- parcela číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, časť výmery 1.884 m2

Zároveň sa žalobkyňa domáha od žalovaného v 1.rade vydania a navrátenia vlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam.
4. V ďalšom žalobkyňa žiada vydať a navrátiť od žalovaného 1/ nasledovné nehnuteľnosti:
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: záhrady, o výmere 145 m2, parcela vytvorená
na základe geometrického plánu č. 2310/18B vyhotoveného dňa 24.10.2018 geodetom Mgr. Richardom

Zimanom, autorizovaného dňa 24.10.2018 Ing. Igorom Šašinkom a úradne overeného dňa 06.11.2018
Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom pod č. G1- 2585/2018, pre katastrálne
územie Bučuháza; parcela vytvorená oddelením od parcely č. XXX/X, druh pozemku: záhrada, o
výmere 335 m2, vedená Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, v katastrálnom území
Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape bez evidencie na liste vlastníctva;

pôvodne parcela č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 4395 m2, vedená na LV č. XXXX v
katastrálnom území Bučuháza;
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: ovocný sad, o výmere 973 m2, parcela
vytvorená na základe geometrického "plánu č. 2310/18A vyhotoveného dňa 19.10.2018 geodetom Mgr.
Richardom Zimanom, autorizovaného dňa 19.10.2018 Ing. Igorom Šašinkom a úradne overeného dňa

06.11.2018 Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom pod č. G1- 2584/2018, pre
katastrálne územie Bučuháza; parcela vytvorená oddelením od parcely č. XXX/X, druh pozemku: ovocný
sad, o výmere 1002 m2, vedená Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, v katastrálnom
území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape bez evidencie na liste
vlastníctva; pôvodne parcela č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 270 m2 a parcela č. XXX/

X, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 846 m2, obe vedené na LV č. XXXX v katastrálnom území
Bučuháza;
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 131 m2. parcela
vytvorená na základe geometrického plánu č. 2310/18A vyhotoveného dňa 19.10.2018 geodetom Mgr.
Richardom Zimanom, autorizovaného dňa 19.10.2018 Ing. Igorom Šašinkom a úradne overeného dňa

06.11.2018 Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom pod č. G1- 2584/2018, pre
katastrálne územie Bučuháza; parcela vytvorená oddelením od parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná
pôda, o výmere 145 m2, vedená Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, v katastrálnom
území Bučuháza, v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape bez evidencie na liste
vlastníctva; pôvodne parcela č. XXX/X, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 846 m2, vedená na

LV č. XXXX v katastrálnom území Bučuháza;
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/X. druh pozemku: záhrady, o výmere 48 m2, parcela vytvorená
na základe geometrického plánu č. 2310/18B vyhotoveného dňa 24.10.2018 geodetom Mgr. Richardom
Zimanom, autorizovaného dňa 24.10.2018 Ing. Igorom Šašinkom a úradne overeného dňa 06.11.2018
Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom pod č. G1- 2585/2018, pre katastrálne

územie Bučuháza; parcela vytvorená oddelením od parcely č. XXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere
83 m2, vedená Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálny odbor, v katastrálnom území Bučuháza,
v katastri nehnuteľností v registri C na katastrálnej mape bez evidencie na liste vlastníctva; pôvodne
parcela č. XXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 264 m2, vedená na LV č. XXXX v
katastrálnom území Bučuháza;

5. Žalobkyňa sa zároveň domáha od žalovaných 2/ a 3/ povinností vydať a navrátiť vlastníctvo k
nasledovným nehnuteľnostiam:
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
379 m2,
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere

378 m2,
parcela registra „C“ s parcelným č. XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
1884 m2,ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Bučuháza, obec Šamorín, okres Dunajská Streda (t.č.
zapísané na LV č. XXX),
a to z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu.

6.Žalobkyňavžalobepoukázalanato,žejeprávnickáosobavzmyslezákonač.308/1991Zb.oslobode
náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností ktorá je registrovaná na Ministerstve
kultúry ( zákon 192/1992 Zb. o registrácii cirkvi a náboženských spoločností ). Na preukázanie právnej
subjektivity žalobcu priložili potvrdenie cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR, kde žalobkyňa
má samostatnú právnu subjektivitu ako aj potvrdenie o pridelené identifikačného číslo Štatistickým

úradom SR. Poukázala na to, že Bratislavské prepošstvo bolo výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísané pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č. 103 v kat.území Bučuháza. Kapituly ako cirkevné
právnické osoby vznikali pri katedre biskupa . Po vzore týchto biskupských kapitúl vznikali prepozitúry
( prepošstvá ) aj na mieste, kde nebolo sídlo biskupa. Vznik Bratislavského prepošstva sa odhaduje
podľa historických dokladov už v 11.storočí , kedy bol v areáli Bratislavského hradu postavený kostol
zasvätený sv. Salvátorovi a ktorý sa neskôr stal hlavným kostolom vznikajúcej Bratislavy. Prepošstvo

malo zbor duchovných ( kolégium ) ktorí boli spolupracovníkmi biskupa v cirkevnej správe jemu zverenej
diecézy. Podľa Modusu vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou z 02.02.1928
a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977 bola na základe konštitúcii „praescriptionum
sacrosancti“ a “Qui Divino“ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe týchto konštitúcii boli
zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a potvrdená úprava právneho nástupníctva

k cirkevnému majetku na území SR. V zmysle týchto konštitúcií vyplýva, že žalobkyňa, pôvodne vedená
ako Apoštolská administratúra v Trnave, bola povýšená do stupňa diecézy a vyzdvihnutá do hodnosti
metropolitného sídla. Z tohto dôvodu došlo aj k zmene samotného označenia žalobkyne z Apoštolskej
administratúry na arcidiecézu. Pre úplnosť žalobkyňa uvádza, že Apoštolská konštitúcia z hľadiska
cirkevného práva má silu zákona, ktorú vydáva pápež ako formálny zákon platný pre celú Katolícku

cirkev. Podľa čl. 2 ods. 1 Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou Slovenská republika uznáva
právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré
zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení
poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom , vykonávanie
vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí.

7. Žalobkyňa teda v tomto konaní si oprávnene uplatňuje reštitučný nárok na vydanie majetku po už
neexistujúcom Bratislavskom prepošstve, čo vyplýva z príslušných ustanovení kánonického práva a
nepriamo na základe rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska zn. 77/1995/KBS zo dňa 14.09.1995.
8. Konferencia biskupov Slovenska na svojom zasadnutí dňa 14.09.1995 uznesením rozhodla, že
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Rímskokatolícku cirkev bez uvedenia farnosti alebo biskupstva,

vedené na rímskokatolícke školy, sirotince, zrušené rády, spolky a iné cirkevné organizácie patria do
vlastníctva toho biskupstva, na území ktorého sa nachádzajú. Týmto Konferencia biskupov Slovenska
stanovila právne nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených spoločenstvách.
9. Na základe tejto vnútornej úpravy si Katolícka cirkev na Slovensku sama vysporiadala vlastnícke
nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených cirkevných organizáciách tak, že bol uplatnený územný

princíp, preto žalobkyňa je aj z týchto dôvodov plne oprávnená domáhať sa reštitučných nárokov.
10. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že dňa 21.03.2006 vyzvala žalovaného v 1.rade podľa zákona
č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam nachádzajúcich sa v kat.území Bučuháza, vedených pôvodne v pozemkovoknižnej vložke č.

103. O podanej výzve žalobkyňa tiež upovedomila Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor
Dunajská Streda, nakoľko uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jej územného obvodu. Ako to
vyplýva z výpisu LV č. XXX vedeného pre kat. územie Bučuháza ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie
špecifikovaných pozemkov parc.č. XXX/XX, XXX/XX, Q. XXX/XX sú evidovaní žalovaní v rade 2. a 3.
V čase podania výzvy na vydanie nehnuteľností žalovanému v 1.rade bol žalovaný v 1.rade vlastníkom

uvedených pozemkov ( tvrdenia žalobkyne zo žaloby ). Poukázala na to, že podľa § 4 ods. 2 zákona č.
161/2005 Z.z. právo na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam je povinná s nehnuteľnými vecami až
do navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho
hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného,
pretože takýto právny úkon je neplatný.

11. Žalovaný v rade 1.napriek zákonnému zákazu nehnuteľnosti ktoré podliehali reštitúcii previedol
na žalovaných v 2.a3.rade. Vzhľadom k tomu, titul nadobudnutia od samého počiatku je absolútne
neplatným právnym úkonom čo znamená, že vlastníkom aj uvedených nehnuteľností je žalovaný 1/,
proti ktorému smerovala v poslednej úprave žaloba na určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam anásledne aj žaloba o vydanie a navrátenie týchto nehnuteľností ako aj ostatných nehnuteľností ktoré sú
uvedené vo výrokovej časti II. predmetného rozsudku.
12. Žalovaných v 2. a 3.rade žalobkyňa žaluje z dôvodu, že síce momentálne sú zapísaní ako

bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na vyššie uvedený absolútne neplatný
právny úkon nehnuteľnosť držia bez akéhokoľvek právneho titulu, preto sú povinní žalobcovi tieto
nehnuteľnosti vydať.
13. Žalovaný v 1.rade vo svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.06.2011 žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. V prvom rade namietol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v rade 1. a to z

dôvodu, že žalovaný v 1.rade nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností ale len ich správcom, nie je
preto možné, aby vydal a navrátil žalobkyni vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Zároveň je toho názoru,
že žalobkyňa nepreukázala riadnu výzvu v ktorej by si uplatnila právo na vydanie všetkých žalovaných
nehnuteľností a z dôvodu neuplatnenia žalobcovo práva na vydanie týchto nehnuteľností najneskôr do
30.04.2006 v písomnej výzve žalobkyňa má za to, že došlo k preklúzii jeho práva, čo sa nedá zhojiť s ich
neskorším žalovaním v tomto smere. Taktiež žiadal žalobu zamietnuť aj v časti týkajúcej sa niektorých

nehnuteľností, nakoľko tieto parcely sú zastavanými plochami a nádvoriami ktoré nespĺňajú podmienku
v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. a preto nepodliehajú vydaniu.
14. Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2017 po vykonanom znaleckom dokazovaní poukázal na to, že je možné
vydať žalované nehnuteľnosti s výnimkou parcely registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 379 m2, parcely registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 378 m2, parcely registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1.884 m2. Uvedené nehnuteľné veci nie je možné vydať žalobkyni vzhľadom na druh
pozemku zastavaná plocha. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nespĺňa podmienky ustanovenia §
2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., t.j. dikciu zákona, podľa ktorého vlastnícke právo sa vracia len k
nehnuteľnostiam ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu s odkazom na zákon č. 220/2004 Z.z. Žalobkyňa

žiadnym spôsobom nepreukázala, že tieto nehnuteľnosti sú využívané na poľnohospodársku pôdu
a nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy ktorými je možné spochybniť dôveryhodnosť zápisu
druhu pozemku, keďže údaj o druhu pozemku v zmysle § 70 ods. 2 veta 1. Katastrálneho zákona je
treba považovať za záväzný. Uvedené nehnuteľnosti boli v zmysle platnej kúpnej zmluvy odpredané
žalovaným v rade 2 .a 3. a netvoria vlastníctvo Slovenskej republiky.

15. Žalovaní v rade 2. a 3. žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade namietli nedostatok
aktívnej legitimácie žalobkyne. Samotné rozhodnutie Konferencie biskupov zo dňa 14.09.1995 od
ktorého rozhodnutia žalobkyňa nepriamo „odvodzuje“ svoje právne nástupníctvo, nerieši otázku vzniku ,
otázku vzťahu Bratislavského prepošstva k žalobkyni ako aj otázku zániku pôvodného vlastníka.
Odhliadnuc od námietky spočívajúcej v nepreukázaní aktívnej legitimácii poukázal na to, že parc.č. XXX/

XX, XXX/XX Q. XXX/XX zapísané na LV č. XXX ktoré sú predmetom žalobného návrhu a zároveň sú
vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3.rade, ide o zastavané plochy a nádvoria ktoré žalovaní v 2. a 3.rade
nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.2005 , zavkladovanou dňa 19.10.2005 pod č. V-XXXX/XX od
žalovaného v 1.rade. Uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3.rade
sú a rovnako aj v čase predaja boli zastavanými plochami , preto nemôžu s poukazom na ust. § 2 ods.

1 zákona č. 161/2005 Z.z. byť predmetom reštitučného nároku, teda je evidentné, že žalobný návrh je v
tejto časti zjavne neopodstatnený. Poukázali na to, že účelom reštitučného zákona je zmierniť následky
niektorých majetkových krívd a iných krívd ku ktorým došlo v rozhodnom období ( od 08.05.1945 do
01.01.1990)urobených vrozporesozásadamidemokratickejspoločnosti.Uvedenýmpostupom, pokiaľ
by žalobe bolo vyhovené, opätovne by došlo ku krivde na fyzických osobách ktoré v dobrej viere vyššie

uvedené parcely nadobudli do vlastníctva v zmysle riadnej platnej kúpnej zmluvy od žalovaného v 1.
rade.
16. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výpisom
z pozemkovoknižnej vložky č. 103 pre kat.územie Bučuháza, výpisom z LV č. XXX pre kat.územie
Bučuháza, výzvou žalobcu na vydanie a navrátenie sporných nehnuteľností zo dňa 21.03.2006,

oboznámil sa v ďalšom so znaleckým posudkom Ing. Dudeka , číslo znaleckého posudku 128/2017,
vyslúchol v konaní znalca Ing. Dudeka a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
17. Dňa 27.10.1993 nadobudol účinnosť zákon č. 282/1993 Z.z. o zmiernení následkov niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam. Tento zákon bol zmenený
a doplnený zákonom č. 97/2002 s účinnosťou od 01.03.2002. Predmetom úpravy týchto zákonov je

určeniepodmienokvráteniaavydanianehnuteľnýchvecíahnuteľnýchvecívrátanepozemkovpatriacich
do lesného pôdneho fondu v národnom parku cirkvám a náboženským spoločnostiam ktorým bolo
odňaté vlastnícke právo k týmto veciam na základe rozhodnutí štátnych orgánov v občianskoprávnycha správnych aktov vydaných v období od 08.05.1945 do 01.01.1990 ( pri židovských náboženských
obciach od 02.11.1938 ).
18. Podľa ust. § 2 zákona č. 282/1993 Z.z. v znení zákona č. 97/2002 Z.z. sú oprávneným osobami

štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti so sídlom na území SR vrátane ich častí s právnou
subjektivitou ktorých vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce v uvedenom rozhodnom období v
prípadoch určených v ust. § 4 ods. 2. Toto ustanovenie v otázke právnej subjektivity jednotlivých cirkví a
náboženskýchspoločnostíodkazujenazákonač.308/1991Zb.oslobodenáboženskejvieryapostavení
cirkvi a náboženských spoločností ktorý priznáva právnu subjektivitu všetkým cirkvám a náboženským

spoločnostiam registrovaným štátom.
19. Zo zákona č. 308/1991 Zb. nepochybne vyplýva, že cirkvi a náboženskej spoločnosti ktoré podľa ust.
§ 6 ods. 1 písm. g) tohto zákona môžu vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok a mať iné majetkové a
nehmotné práva , sú oprávnené tento majetok aj spravovať podľa svojich vnútorných predpisov a týmito
predpismi sa riadiť aj v rozhodovaní o prechode vlastníctva alebo správy svojho majetku v prípadoch
zmeny alebo zániku alebo zlúčenia alebo rozdelenia svojich útvarov alebo častí s právnou subjektivitou.

20. V kontexte so zákonom č. 308/1991 Zb. je potom výklad ust. § 2 zákona č. 282/1993 Z.z. v znení
zákona č. 97/2002 Z.z. jednoznačný. Nárok na vrátenie majetku má tá štátom registrovaná cirkev alebo
náboženská spoločnosť so sídlom na území SR ktorej tento majetok bol v rozhodnom období odňatý
a vydania sa môžu domáhať aj ich útvary a časti s právnou subjektivitou so sídlom na území SR , ak
podľa vnútorných predpisov cirkví alebo náboženských spoločností majú tento majetok vlastniť alebo

spravovať.
21. Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období ktoré je
podľa zákona č. 282/1993 Z.z. v znení zákona č. 97/2002 Z.z. rozhodné pre zmiernenie následkov
niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom
aj tých nehnuteľností ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú

arcidiecézu alebo iný zahraničný právny subjekt Rímskokatolíckej cirkvi. Ostrihomská arcidiecéza
nemala k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne práva ani de facto ani de jure. Svätá
stolica jej právo spravovať tieto majetky odňala dňa 29.05.1922 a právne toto územie aj odčlenila od
Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej administratúre dňa 02.09.1937. Vzťahy
medziČeskoslovenskourepublikouaSvätoustolicousaupravilimedzinárodnouzmluvouModusVivendi

uzavretou 17.12.1927 ktorá nadobudla platnosť 02.02.1928. Československá republika v tejto zmluve čl.
I uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne Svätá stolica sa zaviazala, že
žiadna čiastka Československej republiky nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami
Československej republiky a že zároveň žiadna Československá diecéza nebude presahovať štátne
hranice. V čl. II tejto zmluvy sa strany dohodli, že nútená správa cirkevných majetkov nehnuteľných

a hnuteľných v Československu je dočasná až do dohody určenej v čl. I a zveruje sa komisii pod
predsedníctvom episkopátu príslušného územia.
22. Zmluvou Modus Vivendi Svätá stolica apoštolskou konštitúciou z 02.09.1937 určila obvody
diecéz na území ČSSR aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto apoštolskou konštitúciou bolo
rozhodnuté aj o rozčlenení Ostrihomskej arcidiecézy. Územie Ostrihomskej arcidiecézy ležiace na

území ČSSR sa od tejto arcidiecézy odčlenilo a táto časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku
Trnavskú apoštolskú administratúru. Svätá stolica postupovala podľa svojich vnútorných predpisov,
najmä kódexu kánonického práva ktorý je základom rímskokatolíckej cirkvi. V záujme potvrdenia
územného odčlenenia Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy Svätá stolica
prijala apoštolskú konštitúciu z 30.12.1977 a súčasne Apoštolskou konštitúciou z 30.12.1977 rozhodla o

povýšení Trnavskej apoštolskej administratúry do stupňa diecézy a zároveň do hodnosti metropolitného
sídla. Obidve tieto apoštolské konštitúcie boli publikované v AKTA APOSTOLICAE SEDIS. Apoštolská
konštitúciapraeskriptionumsakrosanktiopätovneoddeľujeúzemieTrnavskejapoštolskejadministratúry
konštituovanej na arcidiecézu od Ostrihomskej arcidiecézy. Natrvalo ďalej prisudzuje Trnavskej
arcidiecéze 3 farnosti rábskej diecézy nachádzajúce sa na území Slovenska ktoré boli dovtedy

spravované Trnavskou apoštolskou administratúrou. Taktiež odčleňuje a pripája k Trnavskej arcidiecéze
2 farnosti patriace k opátstvu Svätého Martina na Panónskej hore ktoré sa nachádzajú na území
Slovenska. Okrem toho 13 farnosti Satmárskej diecézy ktoré sú na území Slovenska oddeľuje
od tejto diecézy a pričleňuje ku Košickej diecéze. Nakoniec Košickú diecézu a Rožňavskú diecézu
oddeľuje od Jágerskej cirkevnej provincie a natrvalo ich pripája ku konštituovanej Trnavskej cirkevnej

provincii. Apoštolská konštitúcia qui divino prideľuje Trnavskej arcidiecéze po 31.03.1995 premenovaní
na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu ako sufragánne diecézy Nitriansku, Banskobystrickú a Spišskú
ktoré boli dovtedy priamo podriadené Svätej stolice a tiež Košickú a Rožňavskú diecézu.23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti právne normy a dokumenty je nepochybné, že v období
rozhodnom podľa zákona č. 282/1993 Z.z. v znení zákona č. 97/2002 Z.z. pre zmiernenie niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam bola Rímskokatolícka cirkev

so sídlom na Slovensko na základe právneho nástupníctva vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne
zapísaných v pozemkových knihách a to aj na zahraničné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú
arcidiecézu. Svoje vlastnícke právo k poľnohospodárskym pozemkom však nemohla vykonávať, lebo
na tieto pozemky bola štátom uvalená dočasná správa a následne ich štát odňal cirkvi, niektorým zo
spôsobov uvedených v § 4 ods. 2 zákona č. 282/1993 Z.z. v znení zákona č. 97/2002 Z.z.

24. V čase podania žaloby aktívnu legitimáciu mala Rímskokatolícka cirkev, Bratislavsko-trnavská
arcidiecéza . Vlastníkom predmetných nehnuteľností bolo Bratislavské prepošstvo. Jednalo sa o
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 103, v kat.území Bučuháza. To, že žalobkyňa
si oprávnene uplatnila reštitučný nárok na vydanie majetku po už neexistujúcom Bratislavskom
prepošstve vyplýva z príslušných ustanovení kánonického práva a nepriamo na základe rozhodnutia
konferencie biskupov Slovenska zn. 77/1995/KBS zo dňa 14.09.1995. Na základe vnútornej úpravy

si katolícka cirkev sama vysporiadala vlastnícke nástupníctvo po zaniknutých alebo zrušených
organizáciách tak, že bol uplatnený územný princíp a preto v čase podania žalobkyňa Rímskokatolícka
cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola plne oprávnená domáhať sa reštitučných nárokov. Je
nepochybné, že žalobkyňa dňa 21.03.2006 vyzvala žalovaného v 1.rade podľa zákona č. 161/2005
Z.z o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode

vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a ich vydanie
nachádzajúcich sa v kat.území Bučuháza vedených v pozemkovoknižnej vložke č. 103. O podanej výzve
žalobkyňa tiež upovedomila Slovenský pozemkový fond, teda žalovaného v 1.rade.
25.Zvýzvy(čl.40spisu)vyplýva,žepôvodnážalobkyňa14.03.2006vyzvalažalovaného1/akopovinnú
osobu na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v kat.území Bučuháza, ktoré

tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej
usadlosti. Nehnuteľnosti špecifikovali v príloh k výzve podľa ich zápisu v pozemkovoknižnej vložke č.
103 a výpisu z LV č. XXXX a XXX ktoré listiny zaslali spolu s rovnopisom tejto výzvy. Zároveň poukázala
na to, že Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza ako právnická osoba je oprávnená
domáhať sa všetkých nehnuteľností zapísaných v pozemkových knihách na zaniknuté alebo zrušené

cirkevné organizácie Rímskokatolíckej cirkvi v zmysle uznesenia Konferencie biskupov Slovenska zo
dňa14.09.1995prijatéhovsúladesvnútornýmipredpismiRímskokatolíckejcirkvi.Pôvodnýmvlastníkom
uvedeným v pozemkovej knihe predmetnej pozemkovoknižnej vložke je Bratislavské prepošstvo sv.
Martina. K uvedenej výzve je doložená tabuľka nehnuteľností ktorých vydanie žalobkyňa žiada.

1. Obsah a náležitosti výzvy na vydanie nehnuteľností

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.04.2006 , ak v tejto lehote
preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Ako to vyplýva z

obsahu spisu, výzvu na navrátenie vlastníctva adresoval predchodca žalobkyne Rímskokatolícka cirkev
Bratislavsko-trnavská arcidiecéza výzvou voči povinnej osobe zo dňa 14.03.2006, doručenou dňa
21.03.2006 podľa doručenky ( čl. 40 ). Z výzvy je zrejmé, kto ju adresoval, komu , z akého titulu,
čoho sa výzva týka ( nehnuteľnosti v kat.území Bučuháza), zapísané v pozemkovoknižnej vložke č.
103 s odkazom na prílohu. Jednalo sa o nehnuteľnosti ktorých výlučným vlastníkom bolo Bratislavské

prepošstvo. Taktiež z výzvy je zrejmé, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady.§
5 ods. 1 reštitučného zákona bližšie neupravuje náležitosti výzvy. Ako podstatné náležitosti uvádza len
písomnosť výzvy, čo bolo dodržané. Výzva musí byť realizovaná do 30.04.2006 , čo v tomto prípade
bolo dodržané a taktiež navrhovateľ citoval vo výzve reštitučný zákon a poukazuje na pozemkovoknižnú
vložku č. 103 v kat.území Bučuháza z ktorej je táto skutočnosť zrejmá. Teda súd má za to, že

žalobkyňa dodržala všetky náležitosti výzvy v zmysle reštitučného zákona a výzva je jasná, určitá a
zrozumiteľná v zmysle § 37 OZ. Taktiež možno citovať z rozhodnutia Ústavného súdu ČR IV.ÚS508/98,
kde podľa názoru Ústavného súdu je pri výklade pojmu výzva v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č.
87/91 SV o mimosúdnych rehabilitáciách potrebné postupovať s účelom tohto reštitučného zákona. Toto
rozhodnutie Českého Ústavného súdu I ÚS38/02 napr. hovorí, že pri aplikácii reštitučných zákonov

nie je možné postupovať príliš reštriktívne, resp. formalisticky ale naopak je nutné používať ich veľmi
citlivo vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a hlavne citovaný zmysel a účel zákona. Tým
je nepochybne snaha o zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd spôsobených totalitným
štátom v rozhodnom období. Ak sú k dispozícii dva rovnocenné výklady z ktorých jeden je extenzívny, adruhý reštriktívny, musí súd zvoliť ten z nich ktorý odpovedá ďalším metódam výkladu, pretože účelom
reštitučných zákonov je aspoň v určitej miere napraviť následky porušenia základných práv fyzických
a právnických osôb v dobe totality, ústavne komfortným výkladom je teda spravidla výklad extenzívny.

2. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto spore

Otázka aktívnej legitimácie siaha hlboko do histórie . Je nepochybné, že v danom prípade ide o
cirkevný majetok a taktiež je nepochybné, že v čase podania žaloby bola daná aktívna legitimácia

Rímskokatolíckej cirkvi Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
V priebehu konania dňa 05.03.2009 Rímskokatolícka cirkev Bratislavská arcidiecéza , Špitálska
7, Bratislava, IČO: 42 131 685 podala návrh na zmenu účastníka konania , pôvodného žalobcu
Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza. Poukázala na apoštolskú konštitúciu
Slovachiae sakrorum antistites jeho svätosti pápeža Benedikta VI. zo 14.02.2008 prot. N 621/2003 ,
ktorou bola vyhlásená územná reorganizácia pôvodného žalobcu Bratislavsko-trnavskej cirkevnej

provincie. Apoštolská konštitúcia určila zmeny územia diecéz, zmeny názvov diecéz, zmeny území
cirkevných provincií a na základe nej vznikli nové diecézy. Právnymi nástupcami Bratislavsko-trnavskej
arcidiecézy sú v zmysle tejto Apoštolskej konštitúcie jednak Bratislavská arcidiecéza a Trnavská
arcidiecéza. A poštolská konštitúcia tvorila prílohu č. 1 k tomuto návrhu. Na základe Apoštolskej
konštitúcie má právnu kontinuitu a univerzálnom právnym nástupcom po Rímskokatolíckej cirkvi

Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze na územiach dekanátov nazvaných : Bratislava, Senec, Pezinok,
Malacky, Šamorín, Šaštín, Senica a Skalica vrátane všetkých kat.území ktoré tvoria tieto dekanáty je
Rímskokatolícka cirkev Bratislavská arcidiecéza, Špitálska 7, Bratislava, IČO: 42 131 685 a toto právne
nástupníctvoboloosvedčenéMinisterstvomkultúrySRdoloženýmpotvrdenímktomutonávrhu.Zároveň
pôvodný žalobca doručil súdu 07.04.2009 oznámenie o zmene názvu účastníka konania , odvolávajúc

sa taktiež na túto Apoštolskú konštitúciu a oznámil, že novým názvom žalobcu je Rímskokatolícka cirkev,
Trnavská arcidiecéza. Zároveň doložil potvrdenie cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR zo dňa
01.04.2008 na preukázanie právnej subjektivity žalobcu.
26. Súd uznesením 6C/105/2007-301 pripustil, aby do konania namiesto pôvodnej žalobkyne vstúpila
ako žalobkyňa Rímskokatolícka cirkev Bratislavská arcidiecéza , IČO: 42 131 685, Špitálska 7,

Bratislava. V uznesení súd poukázal na § 92 ods. 2 ,3 O.s.p. , zároveň na čl. I ods. 2 oznámenia
Ministerstva zahraničných vecí SR č. 326/2001 Z.z. ako aj potvrdenie Ministerstva kultúry SR zo
dňa 25.02.2009 ktoré vydalo potvrdenie o právnej subjektivite pre Rímskokatolícku cirkev Bratislavskú
arcidiecézu, IČO: 42 131 685 so sídlom Špitálska 7, Bratislava. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že v
zmysle konštitúcie Slovachiae sakrorum antistites Rímskokatolícka cirkev Bratislavská arcidiecéza má

právnu kontinuitu a je právnym nástupcom po Rímskokatolíckej cirkvi Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze
na územiach dekanátov Bratislava, Senec, Pezinok, Malacky, Šamorín, Šaštín, Senica a Skalica. Okrem
toho v potvrdení je uvedené, že obec Šamorín s kat.územím Bučuháza patriace do okresu Dunajská
Streda v zmysle štruktúry a členenie Rímskokatolíckej cirkvi v SR územne a administratívne patria do
dekanátu Šamorín, t.j. prináležia novovytvorenej právnickej osobe s názvom Rímskokatolícka cirkev

Bratislavská arcidiecéza.

3. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie

Podľa § 4 ods. 1 zákona č.161/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba ktorá ku dňu účinnosti

tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Žalovaný je
teda v zmysle zákona právnickou osobou ktorá uvedené nehnuteľnosti spravuje v mene štátu a je teda
povinnou osobou. Obrana žalovaného že nie je pasívne legitimovanou osobou je účelová, lebo v iných
prípadoch žalovaný uzatváral so žalobcom dohody o vydaní nehnuteľností ako Slovenský pozemkový
fond. Inak otázka aktívnej aj pasívnej legitimácie strán sporu v súčasnosti je už doriešená viacerými

právoplatnými rozhodnutiami súdov. Nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade vidí súd iba
vo vzťahu k výroku I žalobného návrhu, kde žalobkyňa žiada určiť vlastníctvo žalovaného v 1.rade k
nehnuteľnostiam ktorých vlastníkmi v súčasnosti sú žalovaní v 2. a 3.rade , vedené na LV č. XXX ( parc.
č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX). Určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam sa mala žalobkyňa domáhať
Slovenskej republiky, nakoľko žalovaný v 1.rade je právnická osoba ktorá spravuje nehnuteľnosti vo

vlastníctve štátu. Z uvedeného dôvodu pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1.rade vo
výroku I žalobného návrhu súd žalobu zamietol.27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, vlastnícke právo sa
vracia k nehnuteľným veciam ktoré tvoria:

a) poľnohospodársku pôdu
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c) lesný pôdny fondy , hospodárske stavby, a ostatné stavby súvisiace s ním
podiely spoločnej nehnuteľnosti

Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa ods. 1 môže uplatniť oprávnená osoba
ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane
ich útvarov ktoré majú právnu subjektivitu , ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce
v období od 08.05.1945 židovským náboženským obciam od 02.11.1938 do 01.01.1990 spôsobom
uvedeným v § 3 ( § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. ).

28. Podľa § 6 zákona č. 161/2005 Z.z. vlastníctvo sa nenavracia k:

a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín
b) pozemku ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok
zastavaný stavbou ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva , kultúry na poskytnutie služieb

sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne
postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely
c) pozemku , na ktorom bola zriadená záhradkárska alebo chatová osada
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia
e) pozemku ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov chráneného areálu Národnej

prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany
29. Z dôvodovej správy k zákonu č. 161/2005 Z.z. vyplýva, že existujúci právny stav, najmä zákon č.
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona č. 180/1995 Zz. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom preukazovali, že vlastníckemu právu k pôde

fyzických osôb a náprave krívd spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období
poskytoval štát vyššiu ochranu ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkvi a náboženských
spoločnostiach podľa zákona č. 282/1993 Z.z. v platnom znení, čím boli porušené ústavné práva týchto
subjektovaústavnárovnosťochranyvlastníctva.Cieľomzákonač.161/2005Zz.jeumožniťoprávneným
osobám ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a

aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženským
spoločnostiam.
30. Zákon č. 161/2005 Z.z. podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom
ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácií
a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov ktorých

ujma má byť alebo aspoň čiastočne má byť kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľu je preto nutné,
aby súdy interpretovali tento právny predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v
duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo
( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2010 sp.zn. 4Cdo/247/2009 ). Zákon č. 161/2005 Zz. v
ustanovení § 1 vymedzil, že tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam ktoré

nebolivydanépodľaosobitnéhopredpisuaprechodvlastníctvakniektorýmnehnuteľnýmveciam,pričom
v poznámke pod čiarou označenou ako č. 1 odkazuje na zákon č. 282/1993 Z.z. o zmiernení niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z.z.
31. Zákon č. 282/1993 Z.z. v § 1 ods. 1, 3 upravil vydanie vlastníckeho práva k nehnuteľným a hnuteľným
veciam , pozemkom ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu. Spolu s pozemkami sa vydávali aj

hospodárske budovy a ostatné stavby slúžiace lesnej výrobe nachádzajúce sa v rozhodnom období na
týchto pozemkoch bez ohľadu na neskoršiu zmenu ich skutočného využitia.
32. V ust. § 4 ods. 4 spolu s lesnými pozemkami upravil aj vydanie investičných lesných ciest
vybudovaných z prostriedkov štátu ako aj hospodárske budovy a ostatné budovy slúžiace lesnej výrobe
vybudované z prostriedkov štátu nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch v rozhodujúcom období vo

vlastníctve cirkvi a náboženských spoločností bez ohľadu na zmenu ich skutočného využitia.
33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úmyslom zákonodarcu pri prijatí zákona č. 161/2005 Z.z. nebolo
zúžiť rozsah vydania ale jeho účelom bolo umožniť uplatnenie reštitučných nárokov ktoré neboli
uplatnené v stanovenej lehote, aby tieto mohli byť uplatnené v novej lehote a poskytnúť rovnakú ochranuvlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam ako fyzickým osobám. Preto nie je možné vykladať
tento zákon zužujúco ale naopak, treba ho chápať tak, že predmetom vydania má byť všetok majetok
odňatý cirkvi v rozhodnom období, najmä v prípade, že tvoril pôvodnú hospodársku usadlosť.

34. Výsledkami vykonaného dokazovania vo veci súd mal jednoznačne preukázané zo znaleckého
posudku Ing. Dudeka , že parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 134 m2, parcela registra „C“ č. XXX/X o
výmere 965 m2, parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 127 m2 a parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere
32 m2 - tieto nehnuteľnosti s druhom pozemku záhrady , ovocné sady a orná pôda je možné považovať
za nehnuteľné veci uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2005 Z.z. a je možné ich vydať. V tejto

časti teda súd vo výroku II. rozsudku vyhovel a uložil povinnosť žalovanému predmetné nehnuteľnosti
vydať a navrátiť žalobkyni. Opačného názoru bol súd čo sa týka nasledovných nehnuteľností:

- parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 379 m2, spôsob
využitia pozemku kód 18 - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom
- parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere 378 m2, spôsob

využitia pozemku kód 18 - pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom
-Parcelaregistra„C“č.XXX/XX,druhpozemkuzastavanáplochaanádvoriaovýmere1.884m2,spôsob
využitia pozemku kód 18 - pozemok, na ktorom je dvor

Tieto nehnuteľnosti nie je možné vydať žalobkyni vzhľadom na druh pozemku zastavaná plocha.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nespĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 1 zákona č.
161/2005 Z.z. , t.j. dikciu zákona , že vlastnícke právo sa vracia len k nehnuteľnostiam ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu s odkazom na zákon č. 220/2004 Z.z.
35. Podľa názoru súdu v prípade zákona č. 161/2005 Zz. sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľnostiam
ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Z toho vyplýva, že v

prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy ( § 2 ods. 1 písm. a) zákona ) a tú tvorí podľa zákona č.
220/2004 Z.z. a jej § 2 písm. b) produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako
orná pôda , chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty neprichádza do úvahy
navrátenie vlastníckeho práva. Vyššie uvedené parcely sa nachádzajú v areáli bývalého Semenárskeho
podniku, š.p. Kvetoslavov. Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v uzavretom areáli, tvoria časť z celku

skladajúceho sa zo súboru nehnuteľností a tento areál je potrebné posudzovať ako celok. Dôkazné
bremeno , že zastavanú plochu je možné vydať je na žalobkyni ktorá by musela v konaní preukázať, že
zastavané plochy slúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe , pre ktorú sú nepostrádateľné.
36. Podľa § 70 ods. 1 Kat.zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
37. Podľa ods. 2 cit. ust. údaje katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam parcelné číslo,

geometrickéurčenienehnuteľností,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky
alebo organizačnej jednotky , údaje o základných a podrobných polohových poliach, údaje o bodových
poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže inak.
38. Vyššie uvedené nehnuteľnosti sú označené druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria , podľa

názoru súdu nemajú charakter poľnohospodárskej pôdy a nie je možné ich poľnohospodársky využívať
a nemožno ich považovať za poľnohospodársku pôdu ku ktorej sa vracia vlastnícke právo podľa § 2 ods.
1 zákona č. 161/2005 Z.z. Aj zo záverov znaleckého dokazovania nepochybne vyplýva, že predmetné
nehnuteľnosti boli zastavané už v čase , keď žalovaní v 2.a3.rade uvedené nehnuteľnosti odkúpili do
vlastníctva od žalovaného v rade 1., pričom pred uvedenou kúpnou zmluvou nadobudli do vlastníctva

stavbu, a to žľaby ktoré sa na uvedenej nehnuteľnosti aj v čase kúpy predmetných nehnuteľností od
žalovaného v 1.rade nachádzali. Je nepochybné, že na vyššie uvedených pozemkoch sa nachádzajú
silážne jamy a parc.č. 221/42 je priľahlým pozemkom slúžiacim ako manipulačná plocha.
39. Podľa Zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 307/1992 Z.z. 2 ( 1 ) cit.zákona
poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky ktoré sú ako poľnohospodárska pôda

využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu,
chmeľnicu, vinice, záhrady , ovocné sady a trvalé trávne porasty. Tvoria ho aj iné pozemky ktoré
sú poľnohospodársky využívané. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky ktoré
síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe ale sú pre ňu nepostrádateľné. Ustanovenia
osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.

40. V predmetnej veci je nepochybné, že čo do vyššie uvedených nehnuteľností sa nejedná o
poľnohospodársku pôdu. Žalované nehnuteľnosti sú označené druhom pozemku zastavané plochy a
nádvoria , nemajú charakter poľnohospodárskej pôdy a nemožno ich považovať za poľnohospodársku
pôdu ku ktorej sa vracia vlastnícke právo podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z.41. Znaleckým dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalované nehnuteľnosti nie sú iba označené
ako zastavané plochy a nádvoria v katastri nehnuteľností, ale v skutočnosti sa jedná o zastavané
plochy ako silážne jamy a priľahlý pozemok ktorý je manipulačnou plochou a tento priľahlý pozemok

parc.č. XXX/XX je potrebná k riadnemu užívaniu parciel XXX/XX Q. XXX/XX. V tejto časti súd žalobu
na vydanie sporných nehnuteľností voči žalovanému v 1.rade zamietol jednak z toho dôvodu, že
žalovaný v 1.rade nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Vlastníkmi týchto nehnuteľností sú fyzické
osoby a to žalovaní v rade 2. a 3. V konaní bolo nepochybne preukázané, že výzvu na vydanie a
navrátenie nehnuteľností žalobkyňa doručila žalovanému v 1.rade dňa 21.3.2006. Žalobkyňa v žalobe

tvrdila, že v čase podania predmetnej výzvy na vydanie a navrátenie nehnuteľností žalovanému v
1.rade bol žalovaný v 1.rade vlastníkom pozemku parc.č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX. V konaní však
bolo jednoznačne preukázané, že v čase podania tejto výzvy žalovaný v 1.rade nebol vlastníkom
sporných nehnuteľností, vlastníkmi sporných nehnuteľností boli už žalovaní v 2.a3.rade, ktorí uvedené
nehnuteľnosti odkúpili od žalovaného v 1.rade v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19.10.2005, vkladovanej
pod č. V-XXXX/XX. V čase kúpnej zmluvy uvedené nehnuteľnosti boli zastavané, čo vyplýva aj z údajov

v katastri nehnuteľností. Žalovaní v 2.a3.rade v čase kúpy nehnuteľností už boli vlastníkmi stavieb a
to silážnych žľabov na parc.č. XXX/XX Q. XXX/XX ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa
26.07.2004. Aj z pôvodných kúpnych zmlúv a znaleckého posudku vypracovaného k tejto kúpnej zmluve
je nepochybné, že v čase kúpy nehnuteľností od žalovaného v 1.rade jednalo sa o zastavané plochy a
nádvoria. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj znaleckým posudkom Ing. Dudeka. Z uvedeného dôvodu

nie je možné predmetný titul nadobudnutia , teda kúpnu zmluvu považovať za absolútny neplatný úkon
od samého začiatku tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa poukázala na § 4 ods. 2 zákona č. 161/2005
Z.z. z ktorého vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam povinná osoba je
povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti

tohto zákona do vlastníctva iného , pretože takýto právny úkon je neplatný. Je nepochybné, že aj v čase
uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1.rade a žalovanými v rade 2. a 3.uvedené nehnuteľnosti
boli vedené ako zastavané plochy a nádvoria a teda je nepochybné, že sa nejednalo o nehnuteľnosti
ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, preto sa na uvedené nehnuteľnosti nevzťahoval zákaz previesť ich
odo dňa účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z. do vlastníctva iného. Preto predmetnú kúpnu zmluvu nie je

možné považovať za neplatný právny úkon.
42. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol aj žalobu o vydanie predmetných nehnuteľností žalobkyni
voči žalovaným v rade 2.a3., pretože žalovaní v 2. a 3.rade sú vlastníkmi týchto nehnuteľností vedených
na LV č. XXX v kat.území Bučuháza z dôvodu, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe
riadnej kúpnej zmluvy od žalovaného v rade 1. ako zastavané plochy . Uvedené nehnuteľnosti od

samotnej kúpy užívali ako vlastníci , zrevitalizovali ich a je nepochybné , že uvedené nehnuteľnosti sú
zastavanými plochami a z časti priľahlým pozemkom. Tieto nehnuteľnosti označené druhom pozemku
zastavanéplochyanádvoriaktorésúpredmetomtohtosporunemajúcharakterpoľnohospodárskejpôdy
a nemožno ich považovať za poľnohospodársku pôdu ku ktorej sa vracia vlastnícke právo podľa § 2
ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z.

43. Predmetom vydania je iba poľnohospodárska pôda, t.j. produkčne potenciálna pôda evidovaná
v katastri nehnuteľností a nie všetky nehnuteľnosti tvoriace poľnohospodársky pôdny fond. Je
nepochybné, že žalovaní v 2.a 3.rade najskôr zmluvou zo dňa 07.07.2004 kúpili od fyzických osôb
samotné silážne jamy ( osobitne ohodnotené znalcom Ing. Čepčekom znaleckým posudkom, 67/2002
ako samostatné stavby ) a až potom žalovaní v 2. a 3.rade ako vlastníci stavby odkúpili ponúknuté

zastavané parcely ktoré nadobudli od žalovaného v 1.rade kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.2005.
44. Žalobkyňa navrhla ešte doplniť dokazovanie výsluchom Mgr. Zimana k tomu, že v roku 2012
boli sporné parcely zatrávnené a pásli sa na nich ovce, súd tento dôkaz nevykonal. Považoval ho
za zbytočný, nakoľko stav čiastočne zrevitalizovaného pozemku v roku 2012 žalovaní v 2. a 3. rade
nespochybnili a v tomto smere sa jednalo o nespornú skutočnosť.

45. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu o vydanie týchto parciel ktoré sú zapísané ako vlastníctvo
žalovaných v rade 2. a 3. ako nedôvodnú zamietol.
46. Žalobkyňa v žalobe poukázala na tú skutočnosť, že v čase podania výzvy na vydanie nehnuteľností
žalovanémuv1.rade,žalovanýv1.radebolvlastníkomnehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXX,vedeného
pre kat.územie Bučuháza, parc.č. XXX/XX o výmere 379 m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria, parc.č. XXX/XX o výmere 378 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 221/42
o výmere 1.884 m2, to všetko parcely registra „C“ kde na príslušnom LV ako vlastníci sú evidovaní
žalovaní v 2.a3.rade.47. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam povinná
osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej
osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa

účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto právny úkon je neplatný.
48. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný v 1.rade napriek zákonnému zákazu nehnuteľnosti, ktoré
podliehajú reštitúcii previedol na žalovaných v 2. a 3.rade. Vzhľadom k tomu, že titulu nadobudnutia -
kúpny zmluvy sú absolútnymi neplatnými právnymi úkonmi od samého počiatku, je žalovaný v 1. rade
stále vlastníkom uvedených pozemkov.

49. Z doložených listinných dôkazov je nepochybné, že žalovaní v 2.a3.rade sporné nehnuteľnosti
nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.2005 , zavkladovanou 19.10.2005 pod V-XXXX/XX. Vyššie
uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3.rade sú a rovnako v čase
predaja boli zastavanými plochami, preto na túto kúpnu zmluvu sa nevzťahujú uplatnenia o neplatnosti
právneho úkonu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. a to z dôvodu, že sa nejedná o nehnuteľnosti
na ktoré by sa dali uplatniť reštitučné nároky. Žalobkyňa poukázala na ust. § 6 písm. b) Reštitučného

zákona, že vlastníctvo sa nenavracia k pozemku ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva
štátu zastavaný. Na splnenie tejto podmienky zákon vyžaduje, aby pozemok bol reálne zastavaný
ak jeho zastavaniu došlo až po prechode alebo prevode tohto pozemku na štát. Reštitučný zákon
podľa žalobkyne nestanovuje , že nemožno navrátiť vlastnícke právo k pozemku ktorý je evidovaný
ako zastavané plochy a nádvoria. Skutočnosť, že uvedené parcely nie sú zastavané vyplýva aj z

leteckej snímky katastrálneho územia Bučuháza ktorú žalobkyňa predložila súdu spolu s podaním zo
dňa 09.06.2011. Rovnako poukázala žalobkyňa na to, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. M-
Sždov 13/2002 vyplýva, že zákon o pôde pri rozhodovaní správneho orgánu o vydaní resp. nevydaní
pozemku oprávneným osobám neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je
pozemok označený v katastri nehnuteľností. Z uvedených skutočností a dôkazu jednoznačne vyplýva,

že samotná skutočnosť, že pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a
nádvoria ešte nevedie a nemôže viesť k záveru o nemožnosti jeho vydania podľa reštitučného zákona.
Označenie druhu pozemku a jeho zápis do katastra nehnuteľností neznamená, že ide o niečo nemenné.
Práve naopak, samotný zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov umožňuje zmenu druhu pozemkov a upravuje postup , akým
je možné túto zmenu dosiahnuť.
50. Žalovaný v 1.rade však tvrdil, že tieto parcely nie sú len podľa druhu pozemku ktorý je záväzným
údajom katastra nehnuteľností zastavanými plochami a nádvoriami ale sú nimi aj v skutočnosti a pripojil
k tomuto tvrdeniu ortofotomapy dotknutých parciel. V podaní žalobkyne uvádzané ust. § 6 Reštitučného

zákonaibabližšieupravuje,ktorénehnuteľnostinepodliehajúreštitúciivôbec,atoajvprípade,žebyboli
v súčasnosti zapísané ako poľnohospodárska pôda, nevracia sa pozemok, ktorý bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu zastavaný. Toto ustanovenie nie je možné účelovo odtrhnúť od celého
zákona č. 161/2005 Z.z. a popierať tak jeho skutočný význam v duchu a účelu celého znenia tohto
zákona. Žalovaný v 1.rade tiež uviedol, že na tento prípad nie je možné použiť žalobkyňou uvádzané

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. M-Sždov 13/2002 , nakoľko sa netýka cirkevných reštitúcii ale
reštitúcii fyzických osôb ktorých režim upravujú rozličné zákony a tiež v týchto prípadoch cirkevných
reštitúcii ani nerozhoduje správny orgán. Žalovaný v 1.rade podporne priložil rozhodnutie iného súdu
v obdobnej veci vo vzťahu k druhu pozemkov ktoré nie je možné vydať podľa zákona č. 161/2005
Z.z. - rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 37C 18/2007 - 583 zo dňa 31.10.2011. Vzhľadom na

vyššie uvedené žalovaný v 1.rade žiadal, aby súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v jeho prospech ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
51. Výsledkami vykonaného dokazovania doložením kúpnych zmlúv je nepochybné, že žalovaní v
rade 2.a3. uzatvorili prvotne ako kupujúci dňa 07.07.2004 kúpnu zmluvu s predávajúcimi manželmi Z.,
predmetom ktorej bola kúpa a predaj poľnohospodárskych stavieb - silážnych žľabov nachádzajúcich

sa na parc.č. XXX/XX Q. XXX/XX za kúpnu cenu 116.440,-Sk ( kúpna zmluva zo dňa 07.07.2004 ,
vkladovaná V-XXXX/XX Správou katastra Dunajská Streda ). Následne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy
dňa 13.09.2005 na parcely č. 221/24, 221/25 a 221/42, na základe ktorej odkúpili zastavané plochy
a nádvoria , pričom táto kúpna zmluva ktorú uzatvorili 13.09.2005 bola zavkladovaná dňa 19.10.2005
pod V-XXXX/XX. Uvedenú kúpnu zmluvu uzatvoril predávajúci Slovenský pozemkový fond Bratislava ,

Búdková č. 36, IČO: 17 335 345 s kupujúcimi E. K. a Z. K.á. Z kúpnej zmluvy z čl. II. vyplýva, že
predmetom tejto kúpnej zmluvy je predaj pozemkov v kat.území Bučuháza ktoré sú vedené na LV
č. XXX a tvoria vlastníctvo Slovenskej republiky a sú v správe predávajúceho. V čl. III. sa uvádza,
že pozemky sa predávajú z dôvodu usporiadania vlastníctva k pozemkom v zastavaných areálochpoľnohospodárskych podnikov ako aj k pozemkom zastavaným inými stavbami určenými na účely
poľnohospodárstva. Všeobecná hodnota uvedených pozemkov bola určená na základe znaleckého
posudku Ing. Františka Dudeka na sumu 193.615,-Sk.

52. Súd teda v rámci konania o vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa zaoberal predovšetkým otázkou, či sú splnené podmienky
pre vydanie nehnuteľnosti ako takej a to najmä , čo sa týka parciel č. XXX/XX, XXX/XX Q. XXX/XX,
zapísaných na LV č. XXX z dôvodu, že na jednej strane žalobkyňa tvrdila, že je možné vyhovieť žalobe o
vydanie týchto nehnuteľností a na druhej strane žalovaní v 1.až 3.rade tvrdili, že uvedené nehnuteľnosti

nespĺňajú kritérium vydania , keďže nejde ani o poľnohospodársku pôdu ani o lesný fond, naopak, ide
o parcely ktoré v rozhodnom čase boli zastavané.
53. Čo sa týka otázky preskúmania zastavanosti sporných parciel, žalovaní v 2. a 3.rade poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 67/2004 zo dňa 29.11.2005 ktorý je zameraný
predovšetkým na posúdenie reštitučného nároku vo vzťahu k zastavanej ploche a k definícii zastavanej
plochy ako takej a z ktorého rozhodnutia mimo iného vyplýva:

- pod zastavaním pozemku treba pri výklade tohto pojmu vychádzať zo všeobecného právneho predpisu
z oblasti súkromného práva - z Občianskeho zákonníka
- pod zastavaním pozemku treba rozumieť jeho zastavanie trvalou stavbou ktorá je stavbou hlavnou, má
povahu nehnuteľnosti, jej zriadenie má za následok trvalú zmenu využitia pozemku a jeho premenu z

nezastavanéhonazastavanývčasovomúsekuodprevodualeboprechodupozemkunaštátdoúčinnosti
reštitučného zákona
- za zastavaný pozemok sa považuje nielen časť pozemku na ktorom stavba fakticky stojí ( fakticky
zastavaná plocha ) ale aj časť pozemku s takouto stavbou bezprostredne súvisiaca ( nezastavaná
plocha ) a nevyhnutne potrebná k účelnému užívaniu stavby, či už je predstavovaná dvorom, obslužnou

komunikáciou,manipulačnýmpriestoromapod.niejepritomdôležité,činezastavanáplochajesúčasťou
pozemku na ktorom stavba stojí alebo či je samostatným pozemkom ( so samostatným parcelným
číslom )

Z hľadiska zistenia reálnej zastavanosti sporných parciel žalovaní doložili ako dôkaz kúpnu zmluvu zo

dňa 13.09.2005 z ktorej vyplýva, že sporné parcely boli reálne zastavané. Ide o dobový listinný dôkaz
ktorého obsah je nespochybniteľný. Na viac, z hľadiska genézy uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa
13.09.2005 je potrebné uviesť, že žalovaní v 2. a 3.rade uzatvorili prvotne ako kupujúci dňa 07.07.2004
kúpnu zmluvu od predávajúcich Véghovcov, predmetom, ktorej bola kúpa a predaj poľnohospodárskych
stavieb - silážnych žľabov nachádzajúcich sa na parcelách č. XXX/XX Q. XXX/XX za kúpnu cenu

116.440,- Sk.
54. Na otázku skutočnej zastavanosti vyššie uvedených parciel súd nariadil vo veci znalecké
dokazovanieznalcomIng.FrantiškomDudekom.Ing.Dudekdoručilsúduznaleckýposudokč.128/2017.
Na otázku zo strany súdu, či parcely č. XXX/X, XXX/X Q. XXX/X, XXX/X sú zastavané , znalec
jednoznačne konštatoval, že neboli nájdené žiadne stopy o výstavbe stavebných objektov, teda tieto

parcely nie sú zastavané. Parcela č. XXX/X o výmere 965 m2 je druhom pozemku ovocné sady, parc.č.
XXX/X o výmere 127 m2 je druhom pozemku orná pôda a parc.č. XXX/X o výmere 32 m2 je druhom
pozemku záhrada a parc.č. XXX/X o výmere 134 m2 je druhom pozemku záhrada.
55. Ďalšou úlohou znalca bolo vyjadriť sa k zastavanosti parciel registra „C“ s parc.č. XXX/XX, vedené
ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2, parc.č. 221/25, vedené ako zastavané plochy

a nádvoria o výmere 378 m2 a parc.č. XXX/XX, vedené ako zastavané plochy a nádvoria o výmere
1.884 m2 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 13.09.2005. Znalcovi bolo uložené, v prípade ak uvedené
nehnuteľnosti boli zastavané v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 13.09.2005, aby sa vyjadril o aké
stavby sa jedná, či stavby slúžia svojmu účelu. Znalec v posudku sám uviedol, že v roku 2005 vykonal
na základe objednávky Slovenského pozemkového fondu ocenenie za účelom stanovenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľností. Už vtedy konštatoval, že uvedené parcely sa nachádzajú v uzavretom areáli,
kde pôvodné pozemky boli využité pre poľnohospodársku výrobu resp. jednalo sa o skladové plochy
alebo o skládku interného materiálu. Číslo znaleckého posudku bolo 119/2005. Keďže je to už viac ako
10 rokov, znalec nemá k dispozícii archívny materiál. Na silážne jamy na parc.č. XXX/XX Q. O..Č.. XXX/
XX bol vypracovaný znalecký posudok pod č. 67/2002 Ing. Petrom Čepčekom - súdnym znalcom. Z

uvedeného posudku vyplýva, že silážne jamy existovali a boli zapustené do terénu v najhlbšom mieste
0,70 m a rozmery boli 24,70 m v pozdĺžnom smere a 15,50 m v smere priečnom. Bývalým majiteľom
areálu bol Semenársky štátny majetok Kvetoslavov ktorý sa dostal do konkurzu a prestal slúžiť svojmuúčelu a uvedené parcely boli používané ako skládka interného materiálu. Súčasťou znaleckého posudku
je aj fotodokumentácia bývalých silážnych jám pri odkúpení pozemku.
56. Dňa 24.05.2017 žalovaný v rade 2.predložil znalcovi potvrdenie o tom, že uvedené pozemky boli

súčasťou hospodárskeho dvora bývalého Semenárskeho štátneho majetku Kvetoslavov. Jednalo sa o
potvrdenie mesta Šamorín zo dňa 15.05.2017 ktoré je súčasťou znaleckého posudku.
57. Súd k znaleckému posudku na pojednávaní vyslúchol znalca ktorý uviedol , že v celom rozsahu
zotrváva na znaleckom posudku. Uviedol, že na miestnej ohliadke prítomní konštatovali, že uvedené
parcely sú oplotené v uzavretom areáli bývalého Semenárskeho štátneho podniku Kvetoslavov, to

znamená, že vstup do areáli je cez oceľové vráta ktoré sú na noc uzavreté. Dotknuté parcely v čase
ohliadky neboli využité, teda boli prázdne a vstup na tieto pozemky bolo možné vykonať cez ďalšie
oceľové vráta. Na ohliadke žalovaný v 2.rade predložil znalcovi fotodokumentáciu ktorá potvrdzuje,
že uvedené parcely boli skutočne v čase kúpy silážne jamy. Po odkúpení pozemkov a silážnych jám
nový majiteľ tieto jamy zrušil a oporné steny rozbúral a betónové plochy zasypal zemou. Preto teraz
je vidieť len súvisiacu vyrovnanú plochu. Na dôkaz o existencii silážnych jám žalovaný v 2.rade pre

prítomných nechal vykopať dve jamy, kde bolo konštatované, že tieto betónové plochy skutočne existujú
pod zemou ( viď foto v znaleckom posudku čl. 608 ). Znalec jednoznačne konštatoval, že silážne jamy na
parc.č. XXX/XX ako zastavané plochy , parc.č. XXX/XX ako zastavané plochy v čase uzavretia kúpnej
zmluvy t.j. k 13.09.2005 skutočne existovali. Parcelu č. XXX/XX tiež môžeme jednoznačne stanoviť ako
zastavanú plochu, nakoľko nepochybne vyplýva, že uvedená parcela je súčasťou uzavretého areálu a

bezprostredne súvisela s prevádzkou silážnych jám na parc.č. XXX/XX Q. XXX/X5 ako manipulačná
plocha a účelové prístupové komunikácie a nie je možné parc.č. XXX/XX využiť na poľnohospodárske
účely. Znalec jednoznačne uviedol, že hoci na parc.č. XXX/XX sa nenachádza žiadna stavba, tvrdí , že
je to priľahlý pozemok k tým pozemkom ktoré sú zastavané , pričom nie on určil, že je to zastavaný
pozemok ale je to takto zapísané aj na LV. V minulosti to bol uzavretý areál a uzavretý areál je aj v

súčasnosti. Z technického alebo stavebného hľadiska by nebolo možné využívať silážne jamy ako
stavby bez priľahlého obslužného pozemku, inak iba cestou helikoptéry ale inak nie.
58. Dňa 11.10.2017 v rámci vyjadrenia k znaleckému posudku žalobkyňa namietla zaujatosť súdneho
znalca s odôvodnením, že práve Ing. Dudek vypracoval znalecký posudok na určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným v rade 1.a žalovanými v rade

2. a 3. Námietka zaujatosti znalca bola doručená žalobkyňou 11.10.2017, pričom znalecký posudok z
obsahu ktorého podľa oznámenia žalobkyne sa žalobkyňa dozvedela o dôvode ktorým má byť znalec
vylúčený bol žalobcovi doručený dňa 02.08.2017.
59. V zmysle § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní odkedy sa
strana dozvedela o dôvode pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd

neprihliada . V tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
60. V zmysle § 59 CSP na vylúčenie súdneho úradníka , iných zamestnancov súdu, znalca,
predkladateľa alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto
osôb rozhoduje súd ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
61. Nakoľko námietka žalobkyne bola súdu doručená po uplynutí zákonnej 7 dňovej lehoty, súd na

podanie žalobkyne zo dňa 11.10.2017 v časti námietky zaujatosti znalca v zmysle § 53 ods. 1 CSP
neprihliada. Súdny znalec sa však vo svojej výpovedi vyjadril v tom smere, že sa necíti byť zaujatý a tak
ako vypracoval v minulosti znalecký posudok na objednávku žalovaného v 1.rade , vypracovával a aj v
súčasnosti vypracováva znalecký posudok aj na objednávku žalobkyne. Súd však z vyššie uvedených
dôvodov na námietku zaujatosti voči súdnemu znalcovi Ing. Dudekovi neprihliadol.

62. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol ako
nedôvodnú.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Súd vo vzťahu žalobkyne k žalovanému v 1.rade rozhodol, že ani žalobkyňa ani žalovaný v 1. rade
nemajú nárok na náhradu trov konania. Pomer úspechu týchto strán sporu bol približne na rovnakej
úrovni.Žalobkyňavovzťahukžalovanémuv1.radebolaúspešnáčiastočnečodovydanianehnuteľností
uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Naopak neúspešná v časti o určenie vlastníckeho práva a
vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam ktoré sú zapísané vo vlastníctve fyzických osôb a

to žalovaných v rade 2. a 3. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v rade 1. súd rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna z týchto strán nemá na náhradu trov konania právo.66. O nároku na náhradu trov konania čo sa týka žalovaných v rade 2. a 3. súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a voči žalovaným v rade 2. a 3. žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá , teda žalovaní v 2. a 3.
rade boli úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.