Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117010287.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.02.2018,
v trestnej veci ods. S. K. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm.
d/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/21/2017 zo dňa
03.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť odsúdeného S. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 355 ods. 5 Tr. poriadku odpor obvineného S.
K. zo dňa 22.02.2017 proti trestnému rozkazu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 0T/21/2015-36 zo dňa
15.02.2015, ako podaný neoprávnenou osobou odmietol.

Proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo obvinenému S. K. doručené dňa 21.04.2017, podal menovaný
prostredníctvom svojho obhajcu dňa 24.04.2017 sťažnosť, v ktorej vytkol orgánom činným v trestnom
konaní nesprávny postup, ktorý podľa názoru odvolateľa spočíval v porušení, resp. nesprávnom poučení
obvineného o vzdaní sa odvolania a vzatia odvolania späť v zmysle § 312 Tr. poriadku, pričom obvinený
nebol právne zastúpený obhajcom a inštitútu vzdania sa práva na odvolanie obvinený neporozumel
správne, konal iba zo strachu, bez dostatočného pochopenia veci a bez dostatočného prejednania veci,

že dostane od orgánov činných v trestnom konaní vyšší trest, ak sa práva na podanie odvolania nevzdá,
bez ohľadu nato, ako a čím sa chce v trestnom procese brániť. Sťažovateľ dodal, že urobil právny úkon,
ktorému nerozumel, chcel sa určite právne obhajovať pomocou obhajcu alebo sám, ale takmer ničomu
nerozumel, a teda vo veci ide o nesprávne pohnútky obvineného o využití vzdania sa práva na odvolanie.
V podstate na základe týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie, a aby vec
bola riadne na hlavnom pojednávaní prejednaná s využitím regulárneho práva obvineného na obhajobu.

Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd na podklade uvedenej sťažnosti, ktorá bola podaná
oprávnenou osobou včas, preskúmal v súlade s § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Bolo pritom zrejmé, že pokiaľ sťažovateľ v
podanej sťažnosti používal termín odvolanie, išlo o odpor proti trestnému rozkazu.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že obvinený bol v prejednávanej veci trestne stíhaný postupom
podľa § 204 Tr. poriadku, teda v tzv. superrýchlom konaní, lehoty uvedené v tomto ustanovení boli
dodržané, pričom obvinený bol ešte dňa 14.02.2017 vypočutý policajným orgánom, a to povereným
príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu
v Prešove, a zo zápisnice o jeho výsluchu vyplynulo, že mu bolo poskytnuté zákonné poučenie o
právach obvineného, vrátane práva uvedeného v § 34 ods. 1 Tr. poriadku zvoliť si obhajcu a s ním sa

radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní /vyšetrovateľ PZ, prokurátor/
alebo súdom, a že ako obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.Obvinený vtedy výslovne uviedol, že poskytnutému poučeniu výslovne porozumel, vypovedať bude
a obhajcu si nevolí. Rovnako z údajov, ktoré obvinený pri tomto výsluchu uviedol k svojej osobe
nevyplynuli pochybnosti o jeho schopnosti obhajovať sa sám, pričom z podanej výpovede vyplynulo

priznanie obvineného, vrátane priznania vedomosti o tom, že mu bol vodičský preukaz zadržaný, že
mu bol uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, a že na Okresnom súde Prešov
bol súdený za obdobnú trestnú činnosť, pričom potvrdil slobodne a vážne, že skutok, za ktorý bol
stíhaný spáchal, čo uviedol, je pravda a potvrdil, že obsah zápisnice o jeho výsluchu je v súlade s jeho
výpoveďou, pričom na neho nebol kladený žiaden fyzický či psychický nátlak.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obvinený bol v prejednávanej veci trestne
stíhaný na Okresnom súde Prešov dňa 15.02.2017, pričom zo zápisnice o tomto výsluchu vyplynulo, že
obvinený osobne prevzal trestný rozkaz Okresného súdu Prešov, sp.zn. 0T/21/2017 zo dňa 15.02.2017
spolu s obžalobou a výslovne vyhlásil, že sa vzdáva práva podať odpor proti trestnému rozkazu aj za
osoby oprávnené podať ho v jeho mene.

Z písomného vyhotovenia trestného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 0T/21/2017 zo dňa
15.02.2017 pritom vyplynulo, že obsahuje poučenie, že proti trestnému rozkazu možno podať do ôsmich
dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde /Okresnom súde Prešov/ písomne odpor.

Podľa § 356 Tr. por. trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné,
aj vykonateľným, ak
a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,
b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,
c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor

podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať odpor.

Krajský súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti pokiaľ je proti rozhodnutiu súdu prípustný opravný
prostriedok, poučenie musí obsahovať nielen poučenie o jeho prípustnosti, ale aj o lehote a mieste na
jeho podanie, ako aj o ďalších obmedzeniach napr. pri prípustnej sťažnosti proti uzneseniu aj poučenie

o odkladnom účinku sťažnosti. V predmetnej veci, hoci odpor proti trestnému rozkazu nemá účinky
smerujúcekzmenetrestnéhorozkazu,alespôsobujezaurčitýchpodmienokzrušenietrestnéhorozkazu,
možno však z vyššie uvedených nárokov na minimálne no zároveň zákonné znenie poučenia o práve
podať odpor vychádzať. Preto pokiaľ nie je súdom poskytnuté podrobné poučenie o všetkých druhoch,
podmienkachaúčinkochdispozičnýchúkonovtýkajúcichsaprávapodaťodpor,nedochádzakporušeniu

práva obvineného na obhajobu, najmä ak nie je dôvod pochybovať o rozsahu poskytnutého poučenia
pre uplatňovanie práv na obhajobu, o spôsobilosti obvineného chápať zmysel trestného konania a o jeho
schopnosti sa obhajovať sám. Jednotlivé dispozičné úkony a podmienky ich výkonu pritom vyplývajú z
Trestného poriadku.

Ani v tomto smere krajský súd nezistil, aby prvostupňový súd pochybil, pretože poučenie o práve podať
odpor v súlade s ust. § 355 ods. 1 Tr. poriadku, obvinenému poskytol.

Uvedené skutočnosti teda nepotvrdili, že by obvinený nebol poučený o svojich právach obvineného v
trestnom konaní a nevyplynulo ani to, že by bol akokoľvek obmedzovaný pri výkone svojho práva na

obhajobu. Nešlo o prípad povinnej obhajoby. Rovnako treba poukázať aj na to, že prvostupňový súd
počas výsluchu obvineného dňa 15.02.2017 najprv poskytol obvinenému poučenie podľa § 121 ods. 2
Tr. poriadku a § 34 ods. 1 Tr. poriadku, no obvinený ani v tomto štádiu trestného konania nevyužil svoje
právozvoliťsiobhajcu,aposvojomvyjadrenípotvrdilsvojimpodpisom,žemubolvyššieuvedenýtrestný
rozkaz doručený, že sa s doručeným trestným rozkazom, a teda aj so správne podaným poučením o

práve podať odpor v jasne podanej lehote a na jasne podanom mieste, oboznámil, a až potom, bez toho
aby si zvolil obhajcu vyhlásil, že sa práva podať odpor proti trestnému rozkazu vzdáva, a to aj za osoby
oprávnené podať v jeho prospech odvolanie. Za takých okolností považuje krajský súd za bezdôvodné
námietky sťažovateľa, že nebol právne zastúpený obhajcom, a že vo veci ide o nesprávne pohnútky
obvineného o využití vzdania sa práva na odpor proti trestnému rozkazu.

V predmetnom prípade sa obv. S. K. po doručení trestného rozkazu vzdal práva podať proti nemu odpor
a súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, a keďže sapráva podať odpor vzdal v rovnakom čase aj prokurátor, tak sa trestný rozkaz stal právoplatný dňom
vzdania sa práva podať odpor.

Keďže obvinený sa po doručení trestného rozkazu výslovným vyhlásením vzdal práva podať odpor, no
napriek tomu po tomto úkone proti už právoplatnému trestnému rozkazu rozkaze odpor podal, podal
ho už ako neoprávnená osoba, a tak súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 355 ods. 5 Tr.
poriadku, keď z dôvodu, že odpor podal obvinený ako neoprávnená osoba, uznesením takto podaný
odpor obvineného odmietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.