Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209587
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816209587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom JUDr. Petrom Vrbjarom, v právnej veci žalobcu P.. J. U., narodený

XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX J., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho16,81104Bratislava,ourčenieneplatnostidohôdozrážkach
zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.08.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo

dňa 08.08.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2014 sú n e p l a t n é právne úkony.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku 99,50 Eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených

dňa 08. augusta 2014 so žalovaným. Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvoril v rámci formulárovej typovej
spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č.: XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXX. V odôvodnení
žalobného návrhu uviedol, že zmluvu považuje za problematickú, nakoľko sú v nej okrem iného
neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (ďalej
len„OZ“),akoaj§9a§11zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,ztýchtodôvodovpovažuje
poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca ďalej uviedol, že dohoda(y) neobsahujú
predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Zároveň je tu značná nerovnováha v

právach a povinnostiach zmluvných strán.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, že popiera dôvodnosť tvrdenia žalobcu, že Dohoda(y) o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, rovnako tak nejestvuje žiadna norma
unijného práva upravujúca Dohodu(y) o zrážkach zo mzdy. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle
právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v
neprospech spotrebiteľa vytvára značnú nerovnováhu v postavený strán. Na podporu svojich tvrdení

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016 -86. Žalovaný nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje moc nad jej majetkom. Považuje za
potrebné zdôrazniť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov
zmluvných strán, ktorých regulácia je upravená osobitnými predpismi. V ďalšom citoval aj z rozhodnutívšeobecnýchsúdovapopreltvrdeniežalobcu,žesúhlassozrážkamizomzdybolviazanýnaposkytnutie
úveru(ov).

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní, výsluchom žalobcu a prečítaním
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX č. l. 9 - 10, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva
o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX č. l. 11 - 12, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
zmluva o revolvingovom úvere č. 8500073698 č. l. 13, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX č. l. 14, splátkový kalendár č. XXXXXXXXXX č. l.
15, splátkový kalendár č. XXXXXXXXXX č. l. 16, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX č. l. 17 - 18,
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX č. l. 19 - 20, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX
č. l. 21 -23, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX č. l. 24 - 26, zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXč.l.27-29,zmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúvereč.
XXXXXXXXXX č. l. 30 - 32, trestné omámenie - trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného č. l. 33 - 40,

výzva zamestnávateľovi žalovaným na zrážky zo mzdy č. XXXXXXXXXX č. l. 41 - 42, dohoda o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX č. l. 43, výplatné pásky fotokópie č. l. 44 - 46, výplatné
pásky fotokópie č. l. 60, vyjadrenie žalovaného č. l. 64, uznesenie KS v Košiciach 1Co/139/2017 zo dňa
12.05.2017, oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. l. 76, vyjadrenie žalovaného č.
l. 77 - 84, a zistil tento skutkový stav:

4. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č.: XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX,
na základe tejto zmluvy bola žalobcovi poskytnutá celková čiastka 3.000,- Eur (1.500,-Eur + 1.500,-
Eur), so splatnosťou 36 (2x) splátok, vždy k 09. dňu v mesiaci s výškou mesačnej splátky úveru 89,65
(2x) Eur. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške

20,91 %, pri priemernej RPMN 49,67 %. Žalobcovi bola schválená výška revolvingu vo výške 3.000,-
Eur (1.500,-Eur + 1.500,-Eur) s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na sumu 3.934,- Eur ( 1.967,-Eur + 1.967,-Eur) Spolu s
úverovými zmluvami uzavretými medzi stranami sporu boli uzavreté aj Dohody o zrážkach zo mzdy dňa
08. apríla 2014. Tieto dohody nie sú súčasťami úverových zmlúv a nenachádzajú sa na tej istej listine.

Úverová(é) zmluva(y) aj Dohoda(y) o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami, písanými
malými písmenami s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy,
žalovaný dňa 03. augusta 2016 požiadal zamestnávateľa žalobcu Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyovykonávaniezrážokzdôvodu,žežalobcameškalsúhradou
splátok.

5. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

6. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že
Dohoda(y) o zrážkach zo mzdy uzatvorená(é) stranami je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
ust. § 53 ods. 1 a 5 Obč. zákonníka a to z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená predmetnú
dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná formulárovú zmluvu a tým sa

dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Súd mal za to, že Dohoda(y) o zrážkach zo
mzdy je (sú) tzv. štandardná(é), alebo formulárová(é) zmluva(y) a ide o zmluvu(y) spotrebiteľskú(é).
Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo

mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na
úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti poukázal súd aj na závery komisie
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich

pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.januára 2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Obč.
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľkouvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové
práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp.
neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný

sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd Dohodu(y) o zrážkach zo mzdy
vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1-6 Občianskeho
zákonníka a preto vyhovel žalobe o určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy.

7. Podmienky Dohody o zrážkach zo mzdy umožňovali žalovanému vykonávať u akéhokoľvek
zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy bez časového obmedzenia a bez toho, aby mal zamestnávateľ
možnosť zistiť, koľko zrážok sa už vykonalo a koľko sa ešte bude môcť vykonať. Obsah Dohody o
zrážkach zo mzdy tiež umožnil žalovanému, aby do tejto dohody dopísal ďalšieho zamestnávateľa, a
to bez súhlasu žalobkyne. S poukazom na skutočnosť, že dohoda je dvojstranný právny úkon, ktorý
možno meniť a uzatvoriť na základe súhlasu a prejavu vôle dvoch zmluvných strán, v uvedenom prípade

došlo k porušeniu § 40ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda
svojím obsahom odporovala zákonu a priečila sa i dobrým mravom, nakoľko zmocňovala žalovaného
ako veriteľa kedykoľvek dopísať do dohody o zrážkach zo mzdy súčasného zamestnávateľa žalobkyne.

8. Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

9. Súd konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, pretože bez tohto určenia by bolo jej právne postavenie ohrozené, naďalej by pretrvával stav

jej objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Nie je síce
dôležité ako táto neistota vznikla, avšak aj napriek tomu súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetný
stav vyvolal žalovaný, ktorý predmetnú dohodu textovo sám pripravil, a preto zodpovedá za jej obsah.
Zároveň sa vyrieši sporná otázka či žalovaná je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom
takejto Dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti

právneho úkonu.

10. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný
predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by bez tohto
určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom

12. Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníplatnomkudňuuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľskázmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

16. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1. apríla 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho
právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb,
ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku.
Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a

stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže
vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských
zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a
jeho práva.

17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

18. Podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
právnych predpisov Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo

v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa § 298 ods. 1 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

21. Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

22. Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7.
23. Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

24. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

26. Ako už bolo uvádzané v deň podpisu zmlúv o revolvingovom úvere žalobca podpísal na zvláštnej
listine aj Dohodu(y) o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej
splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou žalobca súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto

dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania
mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením Dohody o
zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej

veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v
rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany
spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

27. Jepotrebnézdôrazniť,žesúdnakontrolaštandardnýchzmlúvjepostavenánaabsolútnejneplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery

Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179,
ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa §
551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka,

keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo
mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide
preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

28. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 08. augusta
2014 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Z rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013-79 zo dňa 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosť odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto konaní bol
nastranežalovanéhooznačenýtaktiežžalovanýúčastník.Dohodouozrážkachzomzdyboladohodnutá

splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená
vymoženosť tohto finančného plnenia. Obdobne rozhodol rozsudkom vo veci Okresný súd Spišská Nová
Ves č.k. 4C/15/2014-53 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/654/2014.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda(y) o zrážkach zo

mzdy uzatvorená(é) medzi žalobcom a žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy
o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako
veriteľovi podpísať napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa
nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne. Podpisom zmluvy sa žalovaný

dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.30. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných
právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý

je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľnýchklauzúluplatnenéhonárokudodávateľaazuvedenéhodôvodusúdDohodu(y)ozrážkach
zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú, a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53ods.
1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, súd
mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 Eur, z dôvodu že žalobca je podľa zákona č. 71/1992 Zb.
§4 ods. 2 písm. u) osobne oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie

uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).