Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203423
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818203423.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: V.. W. V., K.. XX.XX.XXXX, K.
S. XXX, proti žalovanému: Obec Nová Kelča, 094 04 Nová Kelča 72, IČO: 00 332 623, o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č. k. 11C/49/2018-63 zo dňa 18.12.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

V r a c i a vec súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia o námietke zaujatosti.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2018 žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie v tomto znení:

2. Žalovaný je povinný zdržať sa konania smerujúceho k odpojeniu od dodávok pitnej vody, dodávok
elektrickejenergiekbytuč.Xžalobcu,ktoréhojevýlučnýmvlastníkomnachádzajúcehosavobjekteČ.V.
XXX na pozemku S.-D. X/X o výmere XX Q.X, k. ú. R. K. s vlastníckym podielom na spoločných častiach

na spoločných zariadeniach domu so spoluvlastníckym podielom pozemku XXXX/XXXXX, zapísané na
LV č. XXX.

3. Zdržanie sa konania žalovaným smerujúcemu k odpojeniu dodávok pitnej vody a smerujúcej k
odpojeniu od dodávok elektrickej energie bytu č. X žalobcu spočíva v nepokračovaní do budúcna
žalovaným v stavebných prácach - búracích prácach na spojovacej časti objektu číslo V. a objektu č. V.

v k. ú. R. K., cez ktorú vedie do bytu číslo X vodovodná prípojka a elektrická prípojka.

4. Žalovaný odstráni škodu na vlastné náklady v plnej výške žalobcovi, ktorú spôsobil zmätočným
zásahom v spojovacej chodbe objektu číslo V. a č. V. do vodovodnej prípojky a elektrickej prípojky
vedúcich do bytu číslo X žalobcu. Žalovaný uhradí na vlastné náklady v plnej výške žalobcovi škodu
spôsobenú celkovým odpojením bytu č. X od dodávok pitnej vody a dodávok elektrickej energie,

ktorého právnym následkom bude celková nemožnosť obývania bytu č. X s trvalým opustením tejto
nehnuteľnosti, pričom táto škoda bude presne vyčíslená v priebehu predmetného konania na súde.

5. Žalobca je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej.

6. Uviedol, že konanie žalovaného zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a to podľa jeho základného

práva podľa § 20 Ústavy Slovenskej republiky, pričom vlastnícke právo je jedným zo základných
ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje ochranu aj Ústava Slovenskej republiky. Stavebné povoleniepovoľujúce búracie práce je na objekte číslo XX a nie na objekte číslo XXX, čiže žalovaný ako stavebník
nie je oprávnený realizovať na objekte číslo XXX stavebné práce, búracie práce, o ktorých prebieha
mimoriadne dovolanie na MDaV, pričom na realizáciu akýchkoľvek stavebných prác na objekte číslo

XXX a objekte číslo XX žalobca ako výlučný majiteľ bytu číslo X , ako väčšinový spolumajiteľ objektu
číslo XXX nedal žiadny súhlas. Zmätočné stavebné konanie, ktorého výsledkom je uvedené zmätočné
stavebné povolenie, vôbec neobsahuje dokumentáciu, ktorá by riešila prípadne novú elektrickú prípojku
avodovodnúprípojkabytuč.X,čímtuvznikáreálnahrozbacelkovéhoodpojeniabytučísloXoddodávok
pitnej vody a elektrickej energie. Jedná sa tak o úmyselné konanie žalovaného poškodiť žalobcu ako

majiteľa uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný aby dosiahol za každú cenu vydanie stavebného povolenia
smerom k uvedenej nadstavbe siedmych bytových jednotiek, nadstavených nad objektom číslo XXX a
číslo XX zmätočne realizoval viacero samostatných stavebných konaní.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu LV na č. XXX okres B. K. I., obec K. S., katastrálne
územie K. S. vyplýva, že vlastníkom stavby parcelné číslo X/X so súpisným číslom XXX, výmerou

XX m2, na ktorej je byt s vchodom číslo X na prvom poschodí byt číslo X, je vlastníkom žalobca.
Vlastníkom bytu číslo X s vchodom číslo X na prízemí je žalovaný. Žalobca súdu predložil výzvu na
bezodkladné zastavenie zmätočných búracích prác realizovaných odo dňa XX.XX.XXXX na objekte
číslo XXX a objekte číslo XX v Obci K. S., ktoré bolo adresované žalovanému. Taktiež predložil súdu
žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Obec Nová Kelča

ako podielový spoluvlastník stavby bytového domu a zároveň ako výlučný vlastník bytu číslo X na
prízemí uvedeného bytového domu, môže ako stavebník vykonávať nadstavbu tejto časti spočívajúcu
vo vybudovaní siedmych bytových jednotiek podľa projektovej dokumentácie. Žalobca taktiež predložil
súdu žalobu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú podal žalovaný, ktorou sa domáhal určenia, že
Zmluva o prevode vlastníctva k bytu, zo dňa 27.02.2008 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim

a žalovaným ako nadobúdateľom je neplatná.

8.Taktiežsúdprvejinštancievosvojomrozhodnutí uviedol,ževzmysle zákonnýchustanoveníjemožné
neodkladné opatrenie nariadiť iba v dvoch prípadoch, a je to v prípade, ak treba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V

rámcicivilnéhosporovéhokonaniajenariadenieneodkladnéhoopatreniamožnéibanazákladenávrhua
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla
bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je
zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje, aby v návrhu bolo
uvedené opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obáv, že bude ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov alebo
aspoň jedného z nich, musí súd primárne vyhodnotiť z návrhu opísaných rozhodujúcich skutočností,
musí zároveň žalobca rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť. Keďže v konaní o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje
spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, je povinnosťou strany svoje tvrdenia o dôvodnosti

nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať predloženými dôkazmi. Žalobca súdu žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by na vydaní neodkladného opatrenia mal naliehavý právny
záujem a potrebu bezodkladnej opravy pomerov. Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal,
že k uvedeným búracím prácam v skutočnosti aj reálne dochádza, a to že tieto búracie práce sa
realizujú je len zrejmé z jeho tvrdení a vyjadrení samotného žalobcu. Súd v konaní o vydanie

neodkladného opatrenia nemôže vykonávať dokazovanie tým spôsobom, že sám bude kontaktovať
príslušné orgány, ktoré príslušné stavebné povolenie vydávajú. Súd preskúmal predložený návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a z priložených listín zistil, že žalobca spolu s návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia priložil len výpis z LV č. XXX, k. ú. K. S., kópiu situácie objektov, kópiu listiny
MDaV zo dňa 20.11.2018, výzvu žalobcu, zo dňa 07.12.2018, kópie podaných žalôb. Uvedené listiny,

resp. dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú, že v tom čase na uvedenej stavbe sa realizujú nejaké
búracie alebo stavebné práce a ani nimi nepreukázal potrebu k neodkladnej úprave pomerov. Na tom
nič nemení ani žalobcom dodatočne doručená fotodokumentácia, z ktorej nie je ani zrejmé, kedy bola
vyhotovená. Vzhľadom na tieto skutočnosti a citované zákonné ustanovenie, mal súd prvej inštancie za
to, že žalobca dostatočne nepreukázal zákonom požadované náležitosti a relevantné skutkové tvrdenia

a potrebu neodkladne upraviť pomery pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené tvrdenia
odôvodňujúce vydanie neodkladného opatrenia je povinný preukázať žalobca. Žalobca hodnoverne
neosvedčil dôvodnosť a trvanie takéhoto nároku, a preto súd nemal inú možnosť, ako návrh na vydanie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Pre úplnosť súd uviedol, že ak mal žalobca voči vykonávanýmstavebným, resp. búracím prácam nejaké námietky, bol povinný tieto námietky vzniesť v stavebnom
konaní, na ktoré bol prizvaný, keďže je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že ako oprávnená
osoba podáva v zákonnej lehote sťažnosť voči uvedenému uzneseniu, nakoľko je nezákonné, zmätočné
a nepreskúmateľné, riadne neodôvodnené, vydané predčasne, vydané v rozpore so zákonom a
žiada o jeho zrušenie aj z dôvodu, že došlo k odkloneniu od merita veci, čo považuje za právne
neodôvodniteľné. Má za to, že týmto uznesením bolo neoprávnene zastavené konanie o jeho

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom k zmätočnému zastaveniu došlo na základe
ľubovôle vo veci konajúceho sudcu a Okresného súdu B. K. I., ktorý evidentne konal v súlade so
zmätočnýmipožiadavkamiObceK.S.aObceZ.akostavebnéhoúradu,ktoréhoakovýlučnéhovlastníka
nehnuteľnosti bytu č. X a spolumajiteľa objektu číslo XXX pozemku S.-D. X/X poškodzuje, a to
dokonca nad prípustnú mieru. Má za to, že Okresný súd B. K. I. mu takto zmätočne neposkytol
ochranu jeho práv, aj keď ako žalobca preukázal v tomto konaní zákonom požadované náležitosti

a relevantné skutkové tvrdenia a potrebu bezodkladne upraviť pomery pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Má za to, že jednoznačne preukázal opodstatnenosť bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom
na neoprávnenosť zasahovania do jeho vlastníckeho práva a do práva na nerušné užívanie. Okresný
súd z jemu neznámych príčin odignoroval skutkový stav veci a zmätočne vydal zmätočné uznesenie. Má
za to, že konajúci sudca R. W. B. K. I. odignoroval celý obsah jeho podnetu a vôbec sa ním nezaoberal.

Má podozrenie, že R. W. B. K. I. cielene zakrýva zmätočné konanie Obce K. S. a Obce Z., ktoré
mu opakovane dlhodobo a cielene neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva a do práva na
nerušené užívanie nehnuteľnosti. Okrem iného uviedol, že žiada odňatie predmetnej veci konajúcemu
sudcovi Okresného súdu B. K. I. pre neodbornosť, pre nečinnosť, pre zmätočnosť konania, ale aj z
dôvodu jeho prepojenia na osoby vystupujúce a konajúce za orgány Obce K. S. a orgány R. Z.. Vyslovil

zaujatosť smerom k osobe vo veci konajúceho sudcu Okresného súdu B. K. I..

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

13. Na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd pojednávanie spravidla
nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie žalovanému, resp.
osobe, proti ktorej návrh smeruje. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd v návrhu a vychádza
z jeho príloh bez procesnej účasti protistrany, pričom zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a

argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá výlučne žalobca (navrhovateľ).

14. Ďalej poukazuje, že prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochrany podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zmyslom

neodkladného opatrenia je úprava pomerov účastníkov konania (strán sporu), pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému
neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu sa má neodkladné opatrenie smerovať
však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov
druhej strany. Takéto neodkladné opatrenie je potom prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby konečné

rozhodnutie vo veci samej mohlo mať vôbec reálny význam. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má len predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky
skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorýchsa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané
dôkazmi. Zákon preto ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal by súd
vykonávať dokazovanie, musí však vychádzať zo skutočností preukázaných alebo osvedčených

žalobcom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na takéto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených prípadne dodatočne doložených listín. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že

súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľ na všetky okolnosti javia
ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že žalobca tieto
požadované predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil.

15. Odvolací súd taktiež poukazuje, ako už je aj vyššie uvedené, že zásah do práv neodkladným

opatrením dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených
záujmov. Tak isto musí byť aj primeraná prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia
dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia
pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom úprava
pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba regulovať

isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšenie.

16. Z uvedeného tak vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie, čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal na následok, že by došlo k ohrozeniu jeho práva ak by takéto
neodkladné opatrenie vydané nebolo. Žalovaný vykonáva stavebné a s tým súvisiace iné práce na

základe právoplatného stavebného povolenia vydaného príslušným orgánom.

18. Vychádzajúc z poznatkov najnovšej súdnej praxe odvolací súd taktiež dodáva a poukazuje, že
nedoručovalnávrhauznesenieozamietnutínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniažalovanému.
Má za to, že toto uznesenie v priebehu odvolacieho konania je mu potrebné doručovať nie je, najmä

v prípade ak uznesenie o zamietnutí návrhu súdom prvej inštancie bolo potvrdené. Odvolací súd pri
rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž
vychádza len z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania žalobcu. Prípadné vyjadrenia
ostatných strán sporu nie sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu v takomto prípade podstatné a nemožno
ich ani pri rozhodovaní vziať do úvahy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje taktiež na ustálenú

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že
základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy všeobecný súd nemôže
porušiť a koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskom
súdnom konaní. Uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto
budú žalovanému doručené až rozhodnutím odvolacieho súdu.

19. Odvolací súd pripomína, že žalobca už podaním, zo dňa 20.01.2017 č. k. 3C 4/2017 sa domáhal
vydania neodkladného opatrenia, ktoré bolo súdom prvej inštancie zamietnuté a toto rozhodnutie
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/127/2017-183 zo dňa 26.10.2017.
Odvolací súd má za to, že v danom prípade je potrebné vychádzať aj z týchto záverov súdov prvej

inštancie i odvolacieho súdu nakoľko sa jedná prakticky o totožný návrh žalobcu.

20. Taktiež odvolací súd poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Aj štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď nakaždý argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (2ÚS 76/07).

21. Z tohto pohľadu považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné i
dostatočne odôvodnené.

22. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca vzniesol
námietku zaujatosti konajúceho sudcu, ktorú odôvodnil už vyššie popísaným spôsobom. Sudkyňa

Okresného súdu B. K. I. konajúca v predmetnej veci X.. U. G. sa k vznesenej námietke vyjadrila tak,
že žalobcu ani žalovaného nepozná, je bez pomerov k veci a k stranám sporu a vo veci sa necíti byť
zaujatá. Poukázala, že námietka zaujatosti vznesená žalobcom ako taká sa týka okolnosti spočívajúcej
v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.

23. Krajský súd v Prešove ako súd nariadený (§ 54 ods. 1 CSP) prejednal aj túto námietku žalobcu a

zistil, že podanie žalobcu označené ako námietka zaujatosti treba považovať za podanie, na ktoré sa
neprihliada.

24. Podľa § 49 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v tomto ustanovení uplatniť námietku
zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP).

25.V námietkezaujatostimusíbyťokremvšeobecnýchnáležitostipodaniauvedené,protikomusmeruje,
dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia
dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada;

v tomto prípade sa vec nariadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú
(§ 52 ods. 2 CSP).

26. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode
pre ktorý bol sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada, a v takomto

prípade sa vec nariadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 1 CSP).

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesenie o zamietnutí návrhu na neodkladného opatrenia
bolo doručené žalobcovi dňa 14.01.2019, pričom tento deň začala plynúť sedemdňová lehota na
podanie námietky. Inú lehotu ani žalobca neuvádza.

28. Odvolací súd má tak za to, že podanie žalobcu nespĺňa náležitosti ani v zmysle ust. § 53 ods. 1 CSP a
ani v zmysle ust. § 52 ods. 2 CSP. Ide tak o podanie, na ktoré sa neprihliada, pretože nespĺňa náležitosti
riadnej námietky zaujatosti v zmysle oboch uvedených zákonných ustanovení. Vec preto nemala byť
súdom prvej inštancie predložená na konanie o námietke zaujatosti nadriadeným súdom. Keďže ide o

konanie, na ktoré v zmysle uvedených zákonných ustanovení sa neprihliada, nemohol nadriadený súd
rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení konajúcej sudkyne X.. U. G., a preto bolo potrebné v tejto časti
vec vrátiť súdu prvej inštancie bez meritórneho rozhodnutia o námietke predpojatosti.

29.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods.1 CSP a § 255

ods.1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a žalovanému trovy konania nevznikli. Odvolací
súd preto vyslovil, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).