Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205930
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712205930.13

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne S. W., A..
XX. XX. XXXX, W. S.G. S., F. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Račianska 62 proti žalovanému Home Credit Slovakia a.s. so sídlom v Piešťanoch,
Teplická 7434/147, IČO: 36234176, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou In Medias Res s.r.o.,
so sídlom v Trnave, Sladovnícka 13, IČO: 36 863 351, v konaní o určenie neplatnosti časti úverovej

zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 071,64 €, takto

r o z h o d o l :

I.Určujesaúverovázmluvač.5210042607zodňa23.05.2003uzavretámedzižalovanýmakoveriteľom
a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia
a. s. a to:

- v § 3 Hlavy VI, podľa ktorého neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach

alebo na príkaze na úhradu je kvalifikované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.

- v § 7 Hlavy VI, podľa ktorého špecifikácia poplatkov služieb a výška poplatkov je daná vždy
sadzobníkom poplatkov a odmien (ďalej len „sadzobník“) spoločnosti aktuálne v dobe vzniku
poplatkovej povinnosti. Klient potvrdzuje, že pri podpise revolvingovej zmluvy bol oboznámený s

platným sadzobníkom spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená zúčtovať všetky splatné poplatky na
vrub úverového účtu klienta. Sadzobník je súčasťou metodickej príručky, a je k nahliadnutiu v sídle
spoločnosti u predávajúcich a na internetových stránkach spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená
sadzobník jednorázovo meniť s tým, že je povinná klientovi zmenu v sadzobníku bezodkladne oznámiť.
Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí uskutočnením ďalšej transakcie alebo zaplatením
ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku platnosti nového aktuálneho sadzobníka poplatkov.

- v § 9 Hlavy VI, podľa ktorého klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne
platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.
Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej
na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v
aktuálnom sadzobníku poplatkov. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v

súvislosti s vývojom úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v Slovenskej republike s tým,
že je povinná klientovi zmenu aktuálnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými
zmenami bezvýhradne súhlasí uskutočnením ďalšej transakcie alebo zaplatením ďalšej pravidelnej
splátky po termíne začiatku platnosti novej aktuálnej základnej úrokovej sadzby.

- v § 4 Hlavy VII, podľa ktorého klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých

v spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu
príslušenstva a zmluvných pokút, práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy a to
na dobu 10 rokov odo dňa kedy premlčacia doba začala po prvýkrát bežať.

- v § 2 písm. c/ a d/ Hlavy VIII, podľa ktorých klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, z týchtoúverových podmienok alebo z dokumentov, ktorých predmetom je zaistenie pohľadávok alebo bolo
zahájené exekučné konanie voči klientovi ako povinnému.

- v § 3 Hlavy IX, podľa ktorého klient je povinný na požiadanie zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu v
prípade, že klient naplní minimálne jednu zo skutočností uvedenú v Hlave VIII § 2 písm. b/ a c/ vo výške
100 % z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe porušenia povinnosti.

-v§4HlavyIX,podľaktoréhospoločnosťniejeviazanáúčelomplatby,ktorýstanovíklientajeoprávnená

započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí, na záväzky klienta voči spoločnosti
zapríčinené z iného titulu než z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na poplatky za poskytované služby,
na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, na splátku úveru. Platba sa uhrádza v uvedenom poradí vždy
na najstaršiu splatnú neuhradenú pohľadávku. Spoločnosť je oprávnená zarátať platbu klienta na svoje
pohľadávky voči klientovi i v inom než vyššie uvedenom poradí.

- v § 9 Hlavy IX, podľa ktorého klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť
akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na
záväzky, ktoré má voči spoločnosti,
ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, pretože predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky.

II. Určuje sa, že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23. 05. 2003 uzavretá medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná v ustanovení § 13 Hlavy IX Úverových podmienok
spoločnosti Home Credit a.s., ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, podľa ktorého podpisom úverovej
zmluvy klient potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami a s metodickou príručkou, že sú
mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť

viazaný ustanoveniami týchto dokumentov.

III. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 642,27 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku uplatnených nárokov sa žaloba zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26. 04. 2012 v tom čase ešte za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalobkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom v Prešove,

ktorý ale v priebehu konania z konania vystúpil, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia,
že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23.5.2003, ktorú strany uzavreli je, neplatná. Súčasne
požadovala proti žalovanému vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.833,03 € a zaplatenie
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- €. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že so
žalovaným uzavrela predmetnú úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a túto podpísala v

nepriaznivej finančnej situácii - finančnej tiesni, pričom jej obsah nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť.
Na základe uvedenej zmluvy jej bol poskytnutý revolvingový úver v celkovej výške 1.825,67 € a za
poskytnutie peňažných prostriedkov ku dňu spísania žaloby zaplatila celkovo 5.658,70 €. Žiadala
súčasne o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez
poplatkov a naviac žalovaný sa obohatil aj preto, že úverová zmluva je z dôvodov uvádzaných nižšie

podľa názoru žalobkyne absolútne neplatná. Svoje nároky na určenie neplatnosti predmetnej úverovej
zmluvy odvádzala z cieľov Európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluva bola neplatná z toho dôvodu, že
obsahovala početné neprijateľné zmluvné podmienky a pri jej uzatváraní boli použité aj početné klamlivé
praktiky. Predovšetkým žalobkyňa vyčítala v predmetnej zmluve, že v nej neboli uvedené úroky, hoci

ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaný naviac v zmluve neuviedol údaj
o RPMN, čím sa dopustil vážnej klamlivej praktiky o cene v zmysle Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľaavdôsledkutejtoskutočnostibyúvermalbyťbezúročnýabezpoplatkov.Pretožežalobkyňa
istinu úveru preplatila aj o úroky, ktoré nikdy nemala platiť, získal žalovaný na jej úkor bezdôvodné
obohatenie.2. Ako ďalšiu neprijateľnú podmienku žalobkyňa uvádzala použitie drobného ťažko čitateľného písma
pri uvádzaní jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré problematické súvisle čítať, najmä bez technickej
pomôcky - lupy. V tomto videla ďalšiu klamlivú praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže

žalovaný použitím takéhoto písma dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými podmienkami, s
ktorými sa nemohol reálne fakticky ani oboznámiť práve z dôvodu používania drobného písma.

3. K neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré mali byť podľa názoru žalobkyne uvedené v úverovej
zmluve, žalobkyňa uviedla, že za takúto považuje dohodu, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru,

je žalovaný oprávnený požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy, ďalej iba zamestnávateľ
mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v tejto
úverovejzmluve,maximálnevšakvovýške,ktorúpripúšťajúplatnéprávnepredpisy,atoaždouhradenia
dlžných splátok úveru. Súčasne sa klient so žalovanou spoločnosťou dohodli, že pokiaľ klient po
uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky
voči spoločnosti mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní záväzky voči

spoločnosti riadne a včas sa klient zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej splátky rovnajúcej
sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých v tejto úverovej
zmluve s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. Klient podpisom tejto
zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru, ponížením jeho
pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy, ak k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť

oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť
oprávnená prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s
úrokmi z oneskorenia zmluvných pokút, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta
z tejto úverovej zmluvy. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta ako i na iné
príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa názoru žalobkyne

takéto dojednanie vo forme zrážok zo mzdy, zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu
do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii,
v rámci ktorej súd dohliadne pri princípe ochrany spotrebiteľa na prípadnú neprimeranosť.

4. V Hlave II. upravujúcej uzatvorenie zmluvy namietala znenie § 2, podľa ktorého klient udeľuje

spoločnosti súhlas k tomu ,aby sama zisťovala a overovala u tretích osôb údaje potrebné k osvedčeniu
pravdivosti údajov uvedených v jeho návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie klienta. Podľa názoru
žalobkyne šlo o závažný zásah do súkromia spotrebiteľa, čím môže vzniknúť neprimeraný tlak na
spotrebiteľa, aby plnil, a preto bez osobitného vyjednania je takéto ustanovenie neprijateľné.

5. V Hlave VI. úverovej zmluvy upravujúcej podmienky splácania úveru namietala znenie § 3, podľa
ktorého neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach, alebo na príkaz
na úhradu je požadované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi
dôsledkami. Podľa názoru žalobkyne šlo o hrubo neprimerane ustanovenie, pretože zaplatená splátka
sa považuje za nezaplatenú, a to len pre neuvedenie variabilného symbolu, čo sa v bežnom živote

uponáhľaného človeka môže stať a následky sú neprimerané, pretože môže dôjsť aj k zosplatneniu
celého úveru. Dodávateľ pritom najjednoduchšou komunikáciou môže zistiť variabilný symbol, teda z
akého dôvodu bolo platené.

6. Namietala tiež ustanovenie § 6 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade vzniku preplatku, spoločnosť

preplatok klientovi vráti na základe písomnej žiadosti. Podľa názoru žalobkyne niet akceptovateľného
dôvodu na to, aby nemal dodávateľ povinnosť vrátiť preplatok bez formálnej žiadosti. Spotrebiteľ to
môže opomenúť a dodávateľ sa spornými ustanoveniami kryje pred nečestným zadržiavaním toho, čo
mu nepatrí.

7. K Hlave VIII. § 1 a 8 vyčítala v zmluve ustanovenie, podľa ktorého klient je oprávnený splatiť
predčasnou splátkou (ďalej len mimoriadna splátka) celý úver pred lehotou splatnosti, pričom tento
úmysel je povinný písomne oznámiť spoločnosti najmenej 30 dní pred zamýšľaným termínom
predčasného splatenia. Podľa názoru žalobkyne niet dôvodu, aby spotrebiteľ nemohol predčasne vrátiť
úver kedykoľvek a zbaviť sa svojho dlhu. Ide o rozpor so zákonom 258/2001 Z.z. v časti o predčasnom

splatení úveru.

8. K § 9 tejto Hlavy namietala ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný platiť úrok z poskytnutého
úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej jeobsiahnutá platba úroku. Podľa názoru žalobkyne úroky sa majú platiť len počas doby, na ktorú bol úver
poskytnutý. Po splatnosti nastupujú sankcie a nie odplatné úroky. Je naviac absurdné,aby spotrebiteľ
platil úroky aj z úrokov z omeškania, ktoré sú tiež príslušenstvom pohľadávky podľa Občianskeho

zákonníka.

9. Ustanoveniam Hlavy VII., ktoré upravovali podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky, konkrétne
k § 4 tejto Hlavy namietala vyhlásenie, podľa ktorého klient predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv,
ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy, najmä právo na vrátenie úveru,

právo na úhradu príslušenstvá a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia
záväzkového vzťahu z tejto úverovej zmluvy, a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota
začala prvý raz plynúť. Týmto sa podľa názoru žalobkyne markantným spôsobom preukázal evidentný
záujem žalovaného zhoršiť postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, ba čo viac zbaviť
spotrebiteľa jeho zákonných práv alibisticky formulovaným vyhlásením. Ide o zjavné porušenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka a je evidentná snaha zvlášť hrubým spôsobom odchýliť sa od Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

10. K Hlave VIII. § 2 namietala ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti v prípade, že po a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok ... c) klient
porušilniektorúzďalšíchpovinnostívyplývajúcichzúverovejzmluvy,d)bolozahájenéexekučnékonanie

voči klientovi ako povinnému. Podľa názoru žalobkyne splatnosť celého úveru je vážnym zásahom do
rozpočtov spotrebiteľov a ich rodín, stačí pri tom aj exekúcia na drobnú sumu, napr. nezaplatená pokuta.
Porušenie niektorej z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy je vágnym ustanovením a
zakladá svojvôľu. Porušením zmluvy je aj neoznámenie zmeny zamestnávateľa, a to by bol podľa
zmluvy dôvod na vrátenie celého úveru. Podľa § 2 tejto Hlavy mala splatnosť celého úveru nastať

automaticky, pokiaľ klient odvolá svoj súhlas so spracovaním a používaním jeho osobných údajov v
informačných systémoch spoločnosti v rozsahu a za týchto úverových podmienok, pričom v takomto
prípade odvolania súhlasu klienta je spoločnosť oprávnená osobné údaje spracúvať a používať až do
doby, kedy klient uhradí všetky svoje záväzky voči spoločnosti, ktoré má voči spoločnosti podľa tejto
úverovej zmluvy a podľa všetkých ďalších úverových zmlúv, a to ku dňu doručenia oznámenia o tejto

skutočnosti spoločnosti. Podľa názoru žalobkyne v tomto ustanovení ide o skrytú sankciu za to, že
spotrebiteľ nesúhlasí, napr. aj s tým, aby jeho rodné číslo nekolovalo po svete.

11. Rovnako vyčítala ustanovenie § 3 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade vzniku akejkoľvek zo
skutočností uvedených pod písmenom a),b),c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti

klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom
aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol titulu úveru nárok,
ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Podľa názoru žalobkyne toto ustanovenie
pripúšťa aj situáciu, že pre menej intenzívne porušenie povinností, nastane splatnosť úveru, tak, že
veriteľ nemusí byť vo vzťahu celé úverové obdobie a rovnaký zisk dosiahne aj skôr, pretože úroky v

podobe zmluvnej pokuty má garantované. Ide o sankciu, ktorá je podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka neprijateľná.

12. Ďalej žalobkyňa namietala ustanovenia Hlavy IX. § 1, podľa ktorých klient je najmä povinný vždy
bez zbytočného odkladu písomne oznámiť spoločnosti zmenu svojho zamestnávateľa, či ukončenie

pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do 15 dní od vzniku zmeny je spoločnosť oprávnená požadovať
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 500,- Sk. Podľa názoru žalobkyne toto ustanovenie spolu so sankciou
bez ohľadu na výšku bolo absurdné, pretože spotrebiteľ nemá dôvod oznamovať zamestnávateľa
veriteľovi a nie to ešte aj jeho zmeny.

13. Namietala ustanovenie § 2 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich
časti, alebo zmluvných pokút, alebo platieb bol dlžník povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 %
denne, čo predstavuje 29,20 % ročne a takýto úrok je podľa názoru žalobkyne jednoznačne v rozpore s
dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

14. Rovnako namietol namietala ustanovenie § 2 tejto Hlavy, podľa ktorého v prípade omeškania s
úhradou splátky úveru, prípadne splátky, alebo ich časti, ktorá je dlhšia ako 7 dní je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej v omeškaní.15. Rovnako § 3 tejto Hlavy vyčítala ustanovenie, podľa ktorého klient je povinný na požiadanie zaplatiť
spoločnosti zmluvnú pokutu v prípade, že klient naplní minimálne jednu zo skutočnosti uvedených v
Hlave VIII. § 2 písm. b), c) vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe porušenia

povinností. Podľa názoru žalobkyne úrok je v rozpore s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zmluvná
pokuta predstavuje ročne 365 %, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm.k/ Občianskeho
zákonníka.

16. K § 5 predmetnej Hlavy vyčítala ustanovenie, podľa ktorého zánik úverovej zmluvy nemá vplyv na

platnosť zmlúv a iných právnych úkonov zabezpečujúcich záväzky z úverovej zmluvy, ktoré naďalej
zabezpečujú pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe, alebo v súvislosti s úverovou zmluvou,
alebo vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy. Odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká nárok
spoločnosti na zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov podľa úverovej zmluvy, a to až do okamihu
uhradenia všetkých záväzkov klientov, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy. Podľa názoru žalobkyne,
ak je raz zmluva ako celok neplatná, nemôže sa zhojiť neplatnosť týmto ustanovením a ide o zámer

veriteľa obísť cieľ daným článkom Smernice Rady 93/13/EHS.

17. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný použil značné množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok a bol uzrozumený s tým, že plnenia, ktoré plynú z týchto neplatných podmienok, budú
neoprávnené. Preto žiadala, aby zmluva bola posúdená eurokomformne s tým, že pri takom vysokom

počte neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve nemôže ako celok obstáť a je dôvod prejudiciálne
ustáliť neplatnosť zmluvy ako celku. Pre takéto právne posúdenie nemôže byť prekážkou ani tá
skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a
pred transponovaním Smernice Rady 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky. V tejto
súvislosti dáva do pozornosti osobitné ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka ods. 3 a 4, ktoré

podľa jej názoru žalovaný nerešpektoval, a preto žalobkyni prináležala ochrana pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

18.PriargumentáciižalobkyňapoukázalanaviacerérozhodnutiasúdovSR,ČRajnarozsudkySúdneho
dvora Európskej únie. Poukázala tiež na ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia

Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa.

19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 1.6.2012, ktoré na súd došlo 5.6.2012.

20. Vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2012 žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Vyjadril sa ku

skutočnostiam, uvedeným v žalobe. Spochybnil tvrdenia žalobkyne o finančnej a časovej tiesni, v ktorej
uzavrelaspornúzmluvusožalovanýmstým,žeúverovéprostriedkyžalobkyňaopakovaneadlhéčasové
obdobie čerpala a preto určite z jej strany nešlo o impulzívne konanie na základe okamžitého súbehu
okolností, ako sa žalobkyňa snažila navodiť, pričom si bola vedomá okolností a následkov čerpania
týchto prostriedkov. S poskytnutým úverom bola žalobkyňa zrejme spokojná a splátky čerpaného úveru

priebežne platila a až v období, kedy pravdepodobne bola ochotná plniť ďalej svoje záväzky, začala
účelovo hľadať dôvody na podanie žaloby. Spochybnil naliehavý právny záujem žalobkyne na určení
toho, čo sa domáha, keďže žalobkyňa sama konštatovala, že podmienky pri uzatváraní úverovej
zmluvy nepovažovala v tomto čase za neprimerané, do výberu finančných prostriedkov ju nikto nenútil,
pričom peniaze skutočne vybrala a minula pre vlastnú potrebu a doposiaľ ich vedome nesplatila. Pred

prvým výberom finančných prostriedkov bola v priamom kontakte s pracovníkmi žalovaného, ktorí jej
podali podrobné vysvetlenia a nerozporuje skutočnosť, že by si v súčasnosti nebola vedomá svojho
existujúceho záväzku voči žalovanému. Podľa názoru žalovaného právne postavenie žalobkyne nebolo
konaní zo strany žalovaného zneistené, či ohrozené, pretože voči nej nie je vedené žiadne súdne, či
exekučné konanie, smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalovaného voči osobe žalobkyne z predmetnej

zmluvy. Preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáha, keďže právny
vzťah medzi účastníkmi konania nie je sporný a nie je potreba odstránenia neistoty medzi účastníkmi
právneho vzťahu.

21. K námietke použitia drobného písma žalovaný uviedol, že veľkosť písma nevybočuje z bežnej

praxe na trhu používaných materiálov a klient, teda aj žalobkyňa mala dosť času na preštudovanie
textu, keďže jej domov bolo zaslané písomné vyhotovenie návrhu zmluvy s dostatočnou lehotou pre
akceptáciu tohto návrhu, cca kalendárny týždeň a teda žalobkyni nič nebránilo prečítať si v pokoji
formulár úverovej zmluvy, nechať si čas na rozmyslenie a poradiť sa prípadne s odborníkmi. S poukazomna nález Ústavného súdu Českej republiky IUS 342/09 zo dňa 15.6.2009 žalovaný konštatoval, že
zmluvný vzťah nebol uzavretý mimo prevádzky za okolností, ktoré by zhoršovali postavenie žalobkyne
ako spotrebiteľa, podmienky dohodnuté odlišným písmom boli uvedené un block v súvislom bloku

textu a nedá sa konštatovať, že by dochádzalo ku kombinácií väčšieho typu a menšieho typu písmu s
výraznýmirámikmiatextami.Vobdobíčerpaniaúverumalažalobkyňaakospotrebiteľkaširokémožnosti
oboznámiť sa s úverovými podmienkami a k čerpaniu úveru nedošlo konkludentne bez ďalšieho, ale
žalobkyňamuselavykonaťniekoľkoaktívnychkrokov,pričomodrazjejvôlevreálnomsvetejednoznačne
smeroval k čerpaniu úveru a to vedome a cielene.

22. K namietanej absencii úrokov a RPMN žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods.5 zák.č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež tú skutočnosť, že zo samotného znenia i právnej teórie vyplýva,
že úverové podmienky žalovaného ako i všetky dodatky či prílohy sú súčasťou záväzkového vzťahu
úverovej zmluvy a majú predpísanú formu. Úverové podmienky sú upravené v Hlave VI. § 7 a 9 a v časti
Hlava IX. konkrétne v § 1 až 3, ktoré obsahujú definíciu uvedených úrokov a poplatkov, ktoré sa viažu k

poskytnutému revolvingovému úveru. Oboznámenie sa s úverovými podmienkami žalovaného potvrdila
žalobkyňa podpisom samotných úverových podmienok a potvrdila, že bola oboznámená rovnako s
príslušnou metodickou príručkou, všetky jej ustanovenia sú zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne
určité a prejavuje tak svoj súhlas byť viazaná ustanoveniami týchto dokumentov. Výška príslušného
úroku a poplatkov bola stanovená v sadzobníku poplatkov, ktorý je v zmysle úverových podmienok

súčasťoumetodickejpríručky,ktorájeprístupnánielenvsídležalovaného,alejeivoľnenainternetových
stránkach žalovaného a svojím podpisom žalobkyňa potvrdila, že bola s nimi riadne oboznámená.

23. RPMN pri revolvingovom úvere je do zásadnej miery nepoužiteľné ako relevantný ukazovateľ, keďže
revolvingový úver je vo svojej podstate sústavne obnovovaný úver, z ktorého môže oprávnený subjekt

čerpať až do výšky stanoveného úverového rámca, pričom nevyčerpaná časť úveru sa automaticky
zvyšuje o časť uhradených splátok po odpočítaní úrokov a súvisiacich platieb. Z tohto dôvodu sa
používajú na daný úverový vzťah štandardne stanovené úroky. Žalobkyňa bola ohľadne tejto skutočnosti
a podľa § 3 ods.6 zák. účinného v rozhodnom období riadne informovaná o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu.

24. Napadnuté ustanovenia Hlavy II. § 2, Hlavy VIII. § 2 podľa názoru žalovaného neboli v rozpore
s ustanovením zák.č.428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, pretože žalobkyňa má možnosť sa

so všetkými podmienkami súhlasu oboznámiť a rovnako aj s možnosťou odmietnuť súhlas. Zmluvné
dojednanie o použití osobných údajov je v súlade s ustanovením § 7 ods.4 písm.b/ a g/ zák.č.428/2002
Z.z.. Žalobkyňa ako klient mala rovnako možnosť kedykoľvek vyjadriť s týmto spracovaním osobných
údajov svoj nesúhlas a to akoukoľvek formou.

25. Žalovaný potom poukázal na ustanovenie nového zákona o spotrebiteľských úveroch a to §
7 zák.č.129/2010 Z.z., kde samotný zákonodarca, poskytovateľom spotrebiteľských úverov uložil
povinnosťsankcionovanúpostihomstratyúžitkuzúveruproaktívneodhadovaťsolventnosťspotrebiteľa.
Jediný účinný afektívny spôsob, akým je možné dosiahnuť spoľahlivé overenie bonity žiadateľa spočíva
v univerzálnom zdieľanom úverovom registri, ktorý zbiera údaje o neplatičoch úveru a keďže žalovaný je

členom Solus, ktoré vedie úverový register, napomáha k plneniu obozretného úverovania. Poskytovanie
údajov o neplatičoch nie je možné bez poskytnutia osobných údajov klientov.

26. Žalovaný ďalej poukázal na rozdielne znenie napadnutých podmienok Hlavy VII. § 2 a Hlavy IX. §
1, ktoré nekorešpondujú priloženým úverovým podmienkam, tiež na skutočnosť, že dohoda o zrážkach

zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečenie záväzkov, ktoré sú typicky využívané najmä v
bankovom sektore pri zabezpečení peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Rovnako korešponduje
ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka. Výška dohodnutých zrážok v dohode o zrážkach zo mzdy
a z iného príjmu nie je vyššia, ako by bola pri výkone rozhodnutia. Je zabezpečovacím inštitútom a
zabezpečuje rovnováhu v záväzkovom vzťahu a zvýšenie istoty kreditora, že bude záväzok splnený.

Nespôsobuje preto značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.27. Napadnuté ustanovenie Hlavy VI. § 9 žalovaný považoval za vytrhnuté z kontextu a logického
členenia úverových podmienok a uvedené ustanovenie konštatuje len toľko, že dlžník je povinný platiť
dohodnutý úrok počas celého dohodnutého obdobia, na ktoré je úver poskytnutý.

28. K námietkam ohľadne nesprávneho použitia variabilného symbolu, teda konkrétne k napadnutej
časti úverových podmienok v Hlave VI. § 3 poukázal na rozdielne znenie žaloby a priložených úverových
podmienok a na skutočnosť, že vzhľadom na prevládajúci bezhotovostný spôsob úhrady vzniká pri
neuvedení správnych zúčtovacích dát reálny problém s priradením platby konkrétnemu dlžníkovi. V

prípade, že dlžník neuvedie správne zúčtovanie dát, ako bolo dohodnuté, ide o vadu plnenia z jeho
strany, v dôsledku čoho vznikajú druhej zmluvnej strane náklady napríklad na telefonický hovor s
klientom, ktoré nie je žalovaný povinný znášať, nakoľko nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z
jeho strany. Navyše uvedením nesprávneho variabilného symbolu pri poukázaní platby môže dôjsť k
situácií, kedy dlžník omylom splní dlh za iného. V takomto prípade poskytovateľ nemá žiadnu možnosť
zo samotnej skutočnosti, že akási platba prišla na účet iného dlžníka, zistiť, že ide o platbu s nesprávne

uvedenými variabilným symbolom. Preto žalovaný vyslovil názor, že uvedenie nesprávnych alebo
neúplných zúčtovacích dát pri plnení dlžníka nie je riadnym splnením dlhu a veriteľ preto nemôže
považovať splátku dlhu za riadne splnenú. Táto podmienka podľa jeho názoru nespôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

29. Pokiaľ žalobkyňa napádala ustanovenie Hlavy VI. § 8 v žalobe opäť v rozdielnom znení ako v
priložených úverových podmienkach žalovaného, žalovaný poukázal na súčasné ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch č.129/2010 a skutočnosť, že možnosť predčasného splatenia úveru pripúšťa
zákon spolu so spôsobom určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti, ktorý sa riadi § 16 tohto zákona. V úverových podmienkach absentuje akákoľvek zmienka

o konštatovanej povinnosti písomného oznámenia spotrebiteľa o tejto skutočnosti v uvedenej lehote
žalovanému.

30. Pokiaľ žalobkyňa napádala ustanovenia Hlavy VIII. §§2 a 3, tak právo veriteľa odstúpiť od zmluvy a
požadovať vrátenie dlžnej sumy z úrokmi, uvedené v úverových podmienkach je premietnutím znenia

ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ktorý je vo vzťahu k spotrebiteľským úverom v pozícií lex
generalis, a táto otázka nie je v rámci lex specialis právne riešená, preto toto ustanovenie nemôže byť
považované za neprijateľnú podmienku.

31. Vo vzťahu k porušeniu ustanovení úverových podmienok sa musí jednať o porušenie takej kvality,

že má podstatný vplyv na plnenie zmluvy. Povinnosť splatiť úver v celej výške po pristúpení žalovaného
k jeho zosplatneniu nie je automatická, ale nastupuje až na základe žiadosti spoločnosti a spoločnosť
k tomuto pristupuje len v prípadoch závažného porušenia zmluvy. Odvolanie súhlasu klienta so
spracovaním a používaním osobných údajov v informačných systémoch spoločnosti žalovaného reálne
bráni žalovanému o úvere účtovať a sledovať jeho plnenie. Žalovaný nemôže z informačných systémov

odstrániť osobné údaje klienta, s ktorým má existujúci záväzkový vzťah. V prípade, že by sa spotrebiteľ
takejtoskutočnostidomáhal,ježalovanýnútenýzáväzkovývzťahukončiťapretoižiadaťjehopredčasné
splatenie. Preto ani takúto podmienku nemožno považovať za neprijateľnú.

32. K napadnutým ustanoveniam Hlavy VIII. § 3, Hlavy IX. §§ 2 a 3, ktoré v žalobe boli opäť uvádzané v

rozdielnom znení, ako úverové podmienky, žalobca poukázal na zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty
s tým, že tento inštitút je používaný takmer vo všetkých záväzkových vzťahoch bez ohľadu na to, či ide
o záväzky obchodné, alebo nie. Výška zmluvnej pokuty je v súčasnej dobe pri prípad spotrebiteľských
zmlúv obmedzená ustanovením Obchodného zákonníka § 369 ods.1 in fine. Tvrdenie žalobkyne, že
táto sankcia je podľa § 43 ods.4 písm.k/ Občianskeho zákonníka neprijateľná, nemá relevantnú oporu

v zákone, pretože spomínané ustanovenie vo svojom obsahu neupravuje príslušnú problematiku.

33. Podobným spôsobom žalovaný argumentoval voči namietanému zneniu Hlavy IX. § 5 v žalobe, ktoré
bolo rozdielneho znenia než priložené úverové podmienky a poukázal na tú skutočnosť, že zmluvné
dojednanie o trvaní niektorých práv a záväzkov i po ukončení úverovej zmluvy je uzavreté v súlade

s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z hľadiska právnej teórie aj po zániku zmluvy
ostáva v platnosti ustanovenia, ktoré sa týkajú zabezpečovacích inštitútov záväzkov, alebo tie, na
ktorých sa strany výslovne dohodli. Zo samotnej podstaty zabezpečenia záväzkov vyplýva ich existenciaaž do okamihu splnenia dlhu bez ohľadu na skutočnosť, že došlo k zániku zmluvy niektorých z jej
prezumovaných, či už zákonom alebo zmluvne, dôvodov.

34. K ostatným neprijateľným podmienkam, uvádzaným v podanej žalobe (Hlava VI §6, Hlava IX. § 2 a
pod.) sa žalovaný nevyjadril, pretože ich znenie, obsiahnuté v žalobe, je diametrálne čo do ich podstaty
obsahu odlišné od znenia tých ustanovení, ktoré sú v priložených úverových podmienkach a v tomto
prípade je žaloba neurčitá a zmätočná.

35. Pokiaľ šlo o nároky žalobkyne na finančné zadosťučinenie, žalovaný opätovne poukázal na
skutočnosť, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvného vzťahu konala dobrovoľne, nenamietala znenie
zmluvy a jej zmluvné podmienky. Toto urobila účelovo až neskôr a pritom nie je možné dospieť k záveru,
že by žalobkyni vznikla akákoľvek ujma, nie je ani preukázané, že suma, ktorej sa žalobkyňa v konaní
domáhala titulom bezdôvodného obohatenia, nepozostáva zásadne z položiek, na ktoré by žalovaný
nemal zo zákona riadne právo. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie

dôvodnosti takéhoto nároku v konaní voči žalovanému a ani naliehavého právneho záujmu.

36. Aj žalovaný na podporu svojej argumentácie pripojil do spisu niekoľko rozhodnutí iných súdov
Slovenskej republiky.

37. V priebehu konania žalovaná strana doplnila svoje vyjadrenie k žalobe a to podaním zo dňa
3.9.2012, na súd došlým 10.10.2012, s ktorým pripojila do spisu aj listinné dôkazy a to sadzobníky
poplatkov a úrokov za obdobie od vzniku úverového vzťahu medzi účastníkmi konania po súčasnosť
a v tejto súvislosti zdôraznila, že podľa informácií klienta za obdobie trvania predmetného úverového
vzťahu vo vzťahu k žalobkyni boli účinné len dve predložené listiny, ktoré boli žalobkyni v závislosti do

ich platnosti a účinnosti adresne zasielané s tým, že žalovaná strana podotkla, že sadzobník platný
od 1.5.2003 tvoril prílohu č.1 metodickej príručky, bez ktorej by nebol ten ktorý spotrebiteľ schopný
samotnej aktivácie zaslanej úverovej karty, pričom táto príručka bola i v tomto prípade štandardne
súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy v spojitosti s jej úverovými zmluvnými podmienkami. Súčasne
pripojil aj žiadosti žalobkyne o zmenu výšku úverového rámca zo dňa 21.11.2005 zo dňa 28.7.2008

a 20.8.2010. V tomto podaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na určenie neplatnosti
úverovej zmluvy, uvedenej v žalobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže je objektívne zrejmé, že
žalobkyňa si mohla predmetný nárok uplatniť touto cestou podstatne skôr, ako až po uplynutí deviatich
rokov od uzavretia z jej strany. Rovnako s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ani v žalobnom
návrhu, ani v dovtedajšom priebehu konania presne nešpecifikovala rozsah, dôvod a najmä vznik

bezdôvodného obohatenia žalovaného, žalovaný vzniesol legitímnu námietku premlčania nároku na
uplatnenie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka v takom rozsahu,
ktoré presahuje lehotu, stanovenú týmto ustanovením.

38. Svoje vyjadrenie žalovaný potom doplnil prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní

dňa 25.9.2013 a písomným podaním z 30.10.2013 (čl.449-454), ako aj ústnym prednesom právneho
zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 6.12.2013 s tým, že právny zástupca žalovanej strany
uviedol, že podľa názoru žalovanej strany je premlčaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré mal žalovaný získať urobením splátok pred 26.4.2010, keďže žaloba na súd došla
26.4.2012. Poukázal tiež na predložené dôkazy žalovanej strany, z ktorých je zrejmé, že ku dňu

16.3.2012 žalobkyňa splatila žalovanému finančné prostriedky vo výške 5729,70 eur a do 8.1.2012
čerpala finančné prostriedky vo výške 4370,67 eur.

39. Po vykonanom dokazovaní rozsudkom, ktorý súd vyhlásil na pojednávaní dňa 20. 12. 2013 súd
určil, že úverová zmluva č. 5210042607 zo dňa 23. 05. 2003 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a

žalobkyňou ako dlžníčkou je v ustanoveniach Hlavy VI § 3, § 7 a § 9, Hlavy VII § 4, Hlavy VII § 2 písm. c/
a d/, Hlavy IX § 3, § 4, § 9 a § 13 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré sú
jej neoddeliteľnou súčasťou, neplatná. Súčasne súd zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatil sumu
1 071,64 €, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

40. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil formuláciou úverovej zmluvy v čase jej uzavretia a následne jej
nezosúladením s ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 01. 04. 2004 vedenými za účelom
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho žalovaný spôsobil, že niektoré ustanovenia zmluvy sú neplatné.Súd nekonštatoval neplatnosť celej zmluvy, len neplatnosť niektorej jej časti, uvedených vo výrokovej
časti rozsudku, a žalobu zamietol aj v časte, kde žalobkyňa žiadala vyššiu sumu titulom bezdôvodného
obohatenia a tiež finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 €.

41. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom dôvodil, že prvostupňový súd ex
officio pristúpil k určeniu neplatnosti náhodne vybratých zmluvných podmienok, zdôraznil, že ani v rámci
pojednávania neboli predmetom dokazovania žalobkyňou namietané neprijateľné podmienky. Poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/38/2011 zo dňa 10. 08. 2011. Aj

keď podľa žalovaného nebol dôvod zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok,
postupne sa k ním stručne vyjadril. Nesúhlasil tiež s výrokom o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1
071,64 € ako bezdôvodné obohatenie konštatujúc, že žalobkyňa ani v návrhu, ani v priebehu konania
presne nešpecifikovala rozsah, dôvod a vznik bezdôvodného obohatenia. Vzniesol námietku premlčania
a nestotožnil sa s postupom súdu v zmysle ust. § 397 Obch. zák., nakoľko podľa jeho názoru na
daný vzťah mal byť aplikovaný Občiansky zákonník. V tejto časti považoval záver súdu za zmätočný,

nepreskúmateľný a v konečnom dôsledku za nevykonateľný, preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

42. K jednotlivým úverovým podmienkam, ktoré súd určil za neprijateľné a preto aj neplatné uviedol
nasledovné skutočnosti - k úverovej podmienke v Hlave VI § 3, a totiž, že ide o vyvrátiteľnú domnienku

zo strany súdu, kedy správne uvedenie zúčtovacích dát pri plnení dlhu je premietnutím povinnosti
dlžníka plniť svoj dlh riadne a včas. S ohľadom na prevládajúci bezhotovostný spôsob úhrady vzniká
pri neuvedení správnych zúčtovacích dát reálny problém s priradením platby konkrétnemu dlžníkovi.
Navyše uvedením nesprávneho variabilného symbolu pri poukázaní platby môže reálne dôjsť k situácii,
kedy dlžník omylom splní dlh za iného. Preto žalovaný tvrdí, že uvedenie nesprávnych alebo neúplných

zúčtovacích dát pri plnení dlžníka, nie je riadnym splnením dlhu a veriteľ preto ani nemôže považovať
splátku dlhu za riadne splnenú. Táto podmienka podľa jeho názoru nezavádza nerovnováhu do práv a
povinností medzi poskytovateľom a spotrebiteľom.

43. K úverovým podmienkam k Hlave VI § 7 uviedol, že žalobkyňa vlastnoručným podpisom na úverovej

zmluve a na poslednej strane úverových podmienok potvrdila, že bola oboznámená so znením a
obsahom úverových podmienok a príslušnou metodickou príručkou, ktorej súčasťou je aj sadzobník
poplatkov. V sadzobníku poplatkov je obsiahnutá základná úroková sadzba ale aj kompletný prehľad
poplatkov a k ním prislúchajúcich sadzieb vzťahujúcich sa k príslušnému úverovému vzťahu.

44. Pokiaľ šlo o neplatnosť úverových podmienok uvedených v Hlava VIII § 2 písm. c/ a písm. d/ žalovaný
uviedol, že vo vzťahu k okruhu porušenia povinností spotrebiteľa sa musí objektívne jednať o porušenie
povinnosti takej kvality, že má podstatný vplyv na plnenie zmluvy, čo stanovuje zrejmí obsah povinností
spotrebiteľa. Povinnosť platiť úver v celej výške pri pristúpení žalovaného k jeho zosplatneniu nie je v
žiadnom prípade automatická ale nastupuje až na základe žiadosti spoločnosti a spoločnosť k tomu

pristupuje len v prípadoch závažného porušenia zmluvy. Podľa jeho názoru predmetné dojednanie je
určité a zrozumiteľné.

45. Pokiaľ šlo o skutočnosť, že v prípade zahájenia exekučného konania voči spotrebiteľovi ako
povinnému, je spotrebiteľ povinný na žiadosť spoločnosti splatiť celý čerpaný úver nejde o zavedenie

značnej nerovnováhy v zmluvnom vzťahu medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru, a v tejto
súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s ust. § 565 Obč. zák., ale aj na ust. § 46
zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní.

46. K úverovej podmienke v Hlave IX § 3 úverových podmienok žalovaného uviedol, že výška zmluvnej

pokutyjesohľadomnaobchodnézvyklostiavdanomprípadenauvedenézávažnéporušeniepovinnosti
zo strany spotrebiteľa, a tým pádom je oprávnených spoločnosti primeraná, keďže len odzrkadľuje
čiastku, na ktorú má v skutočnosti žalovaný z titulu poskytnutia úveru nárok, ak by bol úver riadne
splácaný v dohodnutých a odsúhlasených splátkach.

47. Pokiaľ šlo o úverovú podmienku v Hlave IX § 4 úverových podmienok žalovaného konštatoval, že
súd určil za neprijateľnú, čiže neplatnú podmienku, ktorá je celým znením dotknutého ustanovenia §
330 Obch. zák., pričom táto podmienka až na poslednú vetu spĺňa zákonnú požiadavku vyslovenú v
ust. § 330 Obch. zák.. Súd nesprávne označil za neprijateľné celé znenie uvedenej podmienky, mal zaneprijateľnú už len tú časť tej zmluvnej podmienky, pričom zvyšná časť je spôsobilá naďalej vyvolávať
právne účinky.

48. Pokiaľ šlo o úverovú podmienku v Hlave IX § 9 úverových podmienok žalovaného, by súd podľa
názoru žalovaného mal za neprijateľnú uznať len časť zmluvnej podmienky v otázke obmedzenia práv
žalovaného, pričom zvyšná časť je podľa presvedčenia žalovaného spôsobilá naďalej vyvolávať právne
účinky v súlade so zákonnou úpravou v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák..

49. V úverovej podmienke Hlave IX § 13 úverových podmienok žalovaného konštatoval, že žalobkyňa
viackrát vlastnoručným podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a metodickou
príručkou, ktorej súčasťou sú aj sadzobník poplatkov.

50. Žalovaný sa nestotožnil s postupom súdu podľa § 397 Obch. zák., čiže s aplikáciou štvorročnej
premlčacej doby, ktorá mala za následok ustálenie napadnutej sumy bezdôvodného obohatenia vo

výške 1 071,64 € za obdobie od 26. 04. 2008 až do 26. 04. 2012. Zdôraznil, že hoci má zmluva o
spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou, a pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem a z hľadiska aplikovateľnosti má absolútnu
prednosť Občiansky zákonník. Poukázal na ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 107 ods. 1, ods. 2
Obč. zák. a na dvojročnú premlčaciu dobu plynúcu od momentu keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V takomto prípade by potom suma
bezdôvodného obohatenia nepredstavovala výšku 1 071,64 € ale sumu vo výške 642,27 € za obdobie
od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, keďže žalobkyňa v tomto období čerpala sumu 1 103,28 € a zaplatila
sumu 1 745,55 €.

51. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 9Co/99/2014 napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku I., II. a IV. potvrdil, pričom v odvolaní nenapadnutom výrok III., v ktorom
súd vo zvyšku žalobu zamietol ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, a žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania súd nepriznal. Voči tomuto rozsudku Krajského súdu podal dovolanie žalovaný,
pričom prípustnosť dovolania vyvodil z ust. § 238 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, namietal

procesnú vadu, keď mu súd neumožnil vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, resp. neplatnosti celej úverovej zmluvy a objektívne tak došlo k prekvapivému rozhodnutiu
súdu.Tvrdil,žesanemoholvyjadriťkuvedenýchdôkazomanamietalnepreskúmateľnosť,nedostatočné
a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, a nesúhlasil ani s neštandardným
posúdením premlčania v danej veci zo strany odvolacieho súdu.

52. O dovolaní žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
1Cdo/345/2014, ktorý zrušil celý rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. 03. 2014 sp. zn. 9Co/99/2014
a rozsudok Okresného súdu Martin z 20. 12. 2013 sp. zn. 10C/82/2012 vo výrok o neplatnosti úverovej
zmluvy a o trovách konania v bodoch II. a IV., a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

53. Vo svojom zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pokiaľ súd považuje
za neprijateľnú podmienku len časť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, musí svoj záväzný
záver o neplatnosti zmluvných podmienok v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 a ods. 4 vtedy
platného O. s. p. vyjadriť vo výrokovej časti rozsudku tak, aby ním citovaná časť spotrebiteľskej zmluvy

predstavovala logický a uzavretý celok pre pochopenie podstaty neprijateľnosti, ktorého nie je potrebné,
aby ten, kto sa s výrokom rozsahu oboznamuje mal k dispozícii celú spotrebiteľskú zmluvu. Ak súd
prvého stupňa síce určí neplatnosť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, avšak v zmysle §
153 ods. 3 a ods. 4 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 necituje vo výrokovej časti svojho rozsudku
doslovné znenie zmluvy, ktoré považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, má to ten dôsledok,

že jeho rozhodnutie nemôže mať budúci všeobecný (precedentný) dopad v zmysle novozaloženej
povinnosti dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania určitého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy.

54. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej
veci zaťažil konanie procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, ktorá

je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutie v takomto konaní zrušiť. Odvolací súd navyše
nevykonal nápravu vady konania prvostupňového súdu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. účinného
do 30. 06. 2016. S poukazom na uvedené dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov dovolanímnapadnutej časti a závislých výrokoch o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

55. Vzhľadom k tomu, že išlo o závažnú vadu konania, ktorá zakladá dôvod zrušenia napadnutého
rozhodnutia, dovolací súd neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok vznesených
dovolateľom a preto ho nepodrobil vecnému skúmaniu.

56. Vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšším súdom Slovenskej republiky došlo k zrušeniu výrokovej

časti rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/82/2012 vo výroku I., II. a IV., pričom odvolaním
a dovolaním zostala nenapadnutá časť rozsudku, ktorým súd vo zvyšku uplatnených nárokov žalobu
zamietol, mohlo byť predmetom ďalšieho konania pred Okresným súdom Martin len skúmanie
neplatnosti tých častí úverovej zmluvy, ktoré súd už vo svojom prvom rozsudku určil za neplatné, pričom
Okresný súd Martin viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, bol povinný označiť neplatné časti
úverovej zmluvy, ktoré boli predmetom prieskumu, ich citáciou vo výrokovej časti rozsudku a súčasne,

vzhľadom na zrušenie výroku II. mohlo byť predmetom ďalšieho konania len skúmanie, či žalovaný sa
obohatilnaúkoržalobkynevrozsahu1071,64€alebomenšomrozsahu,nakoľkoakobolokonštatované
všetky ďalšie nároky žalobkyne v žalobe boli právoplatným výrokom zamietnuté.

57. Súd preto znova vec prejednal na pojednávaní dňa 04. 08. 2016.

58. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní sa pridržala predchádzajúcej argumentácie vo vzťahu
k tým častiam zmluvy, ktoré súd už určil za neplatné, nenavrhla ďalšie dokazovanie v tomto smere
a navrhla, aby súd odstránil formálne vady prvostupňového rozsudku tým, že odcituje ustanovenia
úverovej zmluvy, o ktorých rozhodol, že sú neplatné, vo svojom prvom rozsudku.

59. Právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní argumentoval vo vzťahu k jednotlivým
častiam zmluvy, ktoré boli už raz určené za neplatné a predovšetkým poukázal na argumentáciu,
ktorú vykonal vo vyššie citovanom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ šlo o výšku
bezdôvodného obohatenia žalovaná strana sa domnievala tak, ako to už konštatovala vo svojom

odvolaní, že otázky premlčania by mala byť posúdená podľa zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka a potom by žalobkyni prináležal len bezdôvodné obohatenie len vo výške 642,27 €. Ani
žalovaná strana už nenavrhovala vo veci vykonať ďalšie dokazovanie. Právny zástupca žalovanej
strany v záverečnom návrhu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a za predpokladu, že by sa súd
nestotožnil s názorom žalovanej strany s prihliadnutím na skutočnosť, že väčšia časť úverovej zmluvy

zostala v platnosti, zvážiť, či žalobkyni by patrilo bezdôvodné obohatenie vzhľadom na túto skutočnosť.

60. Vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z predmetu konania tak, ako bol určený
v dôsledku predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Okresného súdu Martin s prihliadnutím na tie
časti rozsudku, ktoré boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky a pri svojich skutkových

záveroch súd vychádzal z dokazovania, ktoré bolo uskutočnené ešte pred vyhlásením prvého rozsudku
Okresného súdu Martin dňa 20. 12. 2013.

61.Súdvtedyvovecivykonaldokazovanievýsluchomžalobkyneačítanímlistínpripojenýchdosúdneho

spisu, predovšetkým spornej úverovej zmluvy, čítaním výpisov z úverového účtu, čítaním potvrdení
o prijatých platbách a poskytnutých finančných prostriedkov, a čítaním ďalšej korešpondencie medzi
stranami.

62. Samotná žalobkyňa v priebehu konania na žalobe zotrvala a vo výpovedi uviedla, že k podaniu

žaloby sa rozhodla pristúpiť z toho dôvodu, že pri porovnaní výpisov z účtu z úverovej zmluvy zistila,
že úver vysoko preplatila, pričom nevie, čo platila titulom poplatkov, alebo úrokov, a na sume týchto
poplatkov a úrokov preplatila viacej než čerpala. Zmluvný vzťah so žalovaným neukončila z toho
dôvodu, že momentálne nie je v takej finančnej situácií, aby dokázala celý dlh, ktorý voči než žalovaný
vykazuje zaplatiť naraz. Pokiaľ požaduje finančné zadosťučinenie, je to aj z toho dôvodu, že dostáva

od žalovaného upomínajúce, alebo výhražné listy a poukázala na skutočnosť, že žalovaný ju neustále
„bombarduje, obťažuje svojimi telefonátmi a vyhráža sa jej, že pokiaľ nebude úver splácať, tak bude
žiadať zaplatenie celého dlhu“. K samotnému uzavretiu úverovej zmluvy pristúpila v roku 2003, keď
jej praskol kotol ústredného kúrenia, bola vo finančnej tiesni, keďže potrebovala kúpiť nový kotol apotrebovala sa viac-menej dostať rýchle k peniazom. O žalovanom sa dozvedela z reklamných lístkov,
ktoré našla v poštovej schránke a na základe telefonického kontaktu sa s ním spojila, oznámila mu
svoje požiadavky a konzultovala po telefóne s pracovníkom žalovaného svoje finančné možnosti. Na

základe telefonickej požiadavky žalobkyne jej bol zaslaný návrh zmluvy, ktorý pripojila do súdneho spisu.
Táto zmluva obsahovala aj úverové podmienky žalovaného, avšak mimo úverovej zmluvy. Spolu s
úverovými podmienkami žalovaného jej už zo strany žalovaného nebolo zaslané nič. To znamená, že
nedostala žiadny prehľad splátok, nedostala žiadny sadzobník poplatkov, alebo úrokov. Návrh zmluvy si
žalobkyňa ponechala približne tri dni, a mala možnosť si ho prečítať rovnako, ako úverové podmienky.

Tie si prečítala, ale príliš sa nad ustanoveniami úverových podmienok nezamýšľala, pretože potrebovala
rýchle získať finančnú hotovosť. Ešte predtým, ako jej bol zaslaný návrh úverovej zmluvy na základe
telefonickej požiadavky žalovanému mu zaslala potvrdenie o jej príjme. Nepamätala si, či jej peniaze
boli zložené na účet, alebo jej boli zaslané poštou. Po podpise zmluvy jej bola zaslaná karta Yes,
ktorou mohla čerpať peniaze z bankomatov a mohla ňou aj platiť. O výšku úrokov alebo poplatkov sa
nezaujímala v sídle spoločnosti, ale žalovaná obchodná spoločnosť jej ohľadne týchto plnení nezaslala

a neposkytla žiadny dokument. Od spomínaného roku 2003 jej dvakrát zvýšili úverový rámec, čo sa ale
neudialo na základe písomnej dohody medzi ňou a žalovaným, ale na základe toho, že jej bol zaslaný
výpis z účtu, kde bola takáto ponuka a na základe tejto informácie sa ona so žalovaným telefonicky
skontaktovala. Výšku poplatkov a úrokov nevedela zistiť ani z výpisov z účtu, ktoré dostávala od
žalovanejobchodnejspoločnostianebolojejzaslanéanižiadneoznámenieozmeneúrokovýchsadzieb.

Prehľad o poskytnutých platbách a čerpaných finančných prostriedkoch, ktoré žalobkyňa pripojila k
pôvodnej žalobe (čl.14-23) jej na základe práve jej požiadavky zaslal žalovaný. Rovnako jej zaslal
kópiu úverovej zmluvy, ktorú pripojila do súdneho spisu. V priebehu celého konania žalobkyňa nevedela
presne definovať, akým spôsobom dospela k výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia a ani k výške
finančného zadosťučinenia, ktoré požaduje. Toto finančné zadosťučinenie žiada preto, že žalovaný v

čase, keď prípadne neplatila splátku na čas, ju atakoval neustálymi telefonátmi, dokonca do zahraničia
a žiadal ju, aby zaplatila. Takéto upomienky dostávala nie len telefonicky, ale aj písomne a cítila sa
tým dotknutá. Potvrdila ale tú skutočnosť, že k podpísaniu úverovej zmluvy ju nikto nenútil, avšak
nerozumie všetkým údajom v úverovej zmluve, nevie, čo je to RPMN a nemala o tom vedomosť ani v
čase uzavretia zmluvy. Uviedla ale , a tým podporila tvrdenia žalovaného, že v súvislosti s prípadným

neplnením spornej úverovej zmluvy žalovaný vo vzťahu k nej nevyvolal súdne alebo exekučné konanie.
Podľa vyjadrenia žalobkyne doposiaľ žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatila sumu 5729,70 eur a
čerpala sumu 4329,47 eur a podľa jej názoru by mala mať už istinu splatenú.

63. Z úverovej zmluvy č. 5210042607 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 23.5.2003 (čl. 11 - čl.

13) súd zistil, že touto zmluvou poskytol žalovaný žalobkyni revolvingový úver a vydal platobnú kartu
YES. Na líci zmluvy bola v zmluve uvedená výška úverového rámca 25.000,- Sk a výška mesačnej
splátky 1.000,- Sk. V základných ustanoveniach zmluvy na líci, ktorej sa nachádzajú podpisy obidvoch
zmluvných strán nebola žiadna dohoda o výške RPMN, alebo o úrokovej sadzbe. V tejto časti zmluvy
účastníci konštatovali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalovaného

(ďalej len ÚP). ktoré sú uvedené na rube listiny a na samostatnom liste a žalovaná svojim podpisom
potvrdila, že bola oboznámená s týmito úverovými podmienkami, že ich ustanovenia boli zrozumiteľné
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Súčasne žalobkyňa výslovne a
neodvolateľne týmto súhlasila, že v prípade oneskorenia sa s platením najmenej 2 mesačných splátok
úveru podľa tejto úverovej zmluvy, alebo oneskorenia sa s platením inej pohľadávky spoločnosti môže

spoločnosť požadovať, aby platiteľ mzdy, alebo inej opakovanej platby klienta vyplácal spoločnosti sumu
vo výške dvojnásobku mesačnej splátky úveru, nie však viac ako je výška zrážok pri výkone rozhodnutia
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a to až do úplného splatenia čerpaného úveru a, aby
zrazenú čiastku poukazoval na účet spoločnosti. Teda žalovaný súhlasil s týmto zabezpečením svojich
pohľadávok a dohoda sa vzťahovala aj na budúcich platiteľov mzdy žalobkyne, či iných opakovaných

platieb, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Súčasne zmluva obsahovala
na líci, teda v základných ustanoveniach zmluvy termín splatnosti mesačnej splátky vždy ku 20-temu
dňu v mesiaci číslo účtu, na ktorý mala byť splátka poukázaná s tým, že ako variabilný symbol malo
byť uvádzané vyššie uvedené číslo zmluvy.

64. Z úverových podmienok, ktoré boli pripojené v súdnom spise, a ktoré v druhom liste sú podpísané
aj žalobkyňou súd potom zistil, že tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami podľa § 273
Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, vydaní a používaní platobnej karty YES a špecifikujú práva a povinností účastníkov zmluvy,pričom ďalšie pravidlá postupu pre poskytnutie čerpania úveru sú upravené v príručke pre držiteľa
(ďalej len metodická príučka), ktorú klient prevzal a zaväzuje sa tieto pravidlá dodržiavať. V základných
častiach, teda na líce úverovej zmluvy neboli žiadne ďalšie ustanovenia o výške úrokovej sadzby, o

výške poplatkov, alebo druhu poplatkov, ktoré mal žalovaný od žalobkyne požadovať. Zmienka o týchto
plneniach bola obsiahnutá v Hlave VI. v § 7 a 9 ÚP.

65. Podľa Hlavy VI. § 1 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve, pričom prvú

splátku hradí až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového
účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny
(ďalej iba splátka). Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná
od výšky pravidelnej splátky. V prípade ďalšieho čerpania revolvingového úveru zo strany klienta sa
zvyšuje výška príslušenstvá obsiahnutá v splátke. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca
sa klientovi automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru. Úver je klient povinný

splácať do okamihu úplného hradenia čerpaného úveru vrátene príslušenstva. Týmto nezaniká právo
klienta na uskutočnenie ďalšieho čerpania. Klientov záväzok hradením úrokov z poskytnutého úveru
voči spoločnosti vzniká okamihom, kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta.

66. Podľa Hlavy VI., ktorá upravovala podmienky splácania úveru § 7 klient, s ktorým bola uzatvorená

zmluva o revolvingovom úvere je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby.
Špecifikácia poplatkových služieb a výška poplatkov je daná vždy sadzobníkom poplatkov a odmien
(ďalej len sadzobník) spoločnosti aktuálnym v dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Klient potvrdzuje,
že pri podpise úverovej zmluvy bol oboznámený s platným sadzobníkom spoločnosti. Spoločnosť je
oprávnená zúčtovať všetky splatné poplatky na vrub úverového účtu klienta. Sadzobník je súčasťou

metodickej príručky a je k nahliadnutiu v sídle spoločnosti u predávajúcich a na internetových stránkach
spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená sadzobník jednostranne meniť s tým, že je povinná klientovi
zmenu v sadzobníku bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí s
uskutočnením ďalšej transakcie, alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku
platnosti nového aktuálneho sadzobníka poplatkov.

67. Hlavy VI. § 9 ÚP klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej
mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná
úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej
strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom

sadzobníku poplatkov. Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby v závislosti
na vývoji úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu SR s tým, že povinná klientovi zmenu
základnej úrokovej sadzby bezodkladne oznámiť. Klient s oznámenými zmenami bezvýhradne súhlasí
uskutočnením ďalšej transakcie, alebo zaplatením ďalšej pravidelnej splátky po termíne začiatku
platnosti novej aktuálnej základnej úrokovej sadzby.

68. Iné zmienky o výške úrokovej sadzby za poskytnutý revolvingový úver, alebo o výške a druhu
poplatkov, ktoré mala žalobkyňa žalovanému v súvislosti s poskytnutím revolvingového úveru platiť
napadnutá úverová zmluva neobsahovala.

69. Z listinných dôkazov, ktoré potom účastníci konania pripojili do súdneho spisu súd zistil, že žalobkyňa
dňa 21.11.2005 písomne požiadala o navýšenie úverového rámca na sumu 35.000,-Sk, teda zvýšenie
úverového rámca o 10.000,-Sk (čl.295). Táto žiadosť došla k žalovanému dňa 25.11.2005 (čl.296) a
písomne bola žiadosť schválená žalovaným listom, čo vyplýva z protokolu na čl. 297, pričom zmena
úverového rámca sa odrazila už vo výpise z účtu žalobkyne za november 2005, kde bol úverový rámec

zvýšený na požadovanú sumu 35.000,-Sk, čiže 1161,79 eur (čl.201).

70. Následne žalobkyňa znova žiadosťou z 28.7.2008 požiadala o zvýšenie úverového rámca o 20.000,-
Sk (čl.298), čo bolo schválené, o čom svedčí protokol pripojený tiež na čl. 298 a zvýšenie úverového
rámca potom vyplýva aj z výpisu z úverového účtu žalobkyne za júl 2008 (čl.233). Dňa 20.8.2010

potom žalobkyňa požiadala o zvýšenie úverového rámca na 2000,-€ (čl.299), čo žalovaný schválil a toto
schválenie je potom zrejmé aj z výpisu z úverového účtu za mesiac august 2010 (čl.259). O písomnom
schválení žiadosti žalovanej o zvýšenie úverového rámca svedčia ale aj listy žalovaného z 24.8.2010 a
1.12.2005, ktoré do spisu pripojila samotná žalobkyňa (prílohová obálka), pričom z týchto akceptačnýchlistov je zrejmé, že žalovaný oznamoval takýmto spôsobom žalobkyni nie len prijatie jej návrhu na
zvýšenie úverového rámca, ale aj výšku pravidelnej mesačnej splátky po takomto zvýšení.

71. Vzhľadom na skutočnosť, že sa medzi účastníkmi nezachoval list o akceptácií žiadosti žalobkyne o
zvýšenie úverového rámca v roku 2008, avšak táto skutočnosť vyplýva tak z výpisu z úverového účtu
ako aj z protokolu, pripojeného žalovanou stranou, je možné dôvodne usudzovať, že aj v roku 2008
došlo v písomnej podobe na základe žiadosti žalobkyne a jej akceptácie písomným listom žalovaného
k dohode o zmene zmluvy pokiaľ ide o výšku úverového rámca a výšku splátky.

72. Súd však konštatuje, že ani z jedného výpisu z účtu, ktorý žalovaná strana pripojila do súdneho
spisu, ani zo vzoru výpisu z účtu, ktorý do spisu pripojila žalobkyňa nevyplýva sadzobník poplatkov,
sadzba úroku, ktorým sa úročí úver.

73. Tvrdenia žalobkyne o tom, že zo strany žalovaného je na ňu vyvíjaný „tlak“ v súvislosti so

zaplatením tvrdenej pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, mali preukazovať aj upomienky,
ktoré zaslal žalovaný žalobkyni dňa 16.8.2012 a 31.8.2012, ktoré žalobkyňa pripojila do súdneho
spisu (prílohová obálka) a ktorými je žalobkyňa vyzývaná k okamžitému zaplateniu tam uvedených
dlžných súm s upozornením na možnosť žalovaného požadovať okamžité splatenie celého úveru a
s prípadnými ďalšími krokmi žalovaného, smerujúce k vymoženiu pohľadávok, aj možnou exekúciou

majetku žalobkyne.

74. Z upomienok vyplýva, že podľa tvrdenia žalovanej strany zostatok úveru by mal predstavovať ku
dňu spísania týchto upomienok sumu 1976,11 eur.

75. Z výpisov z úverového účtu, ale aj z prehľadu o čerpaní revolvingového úveru žalovanou (čl.165-166)
súd zistil, že žalovaná od 6.6.2003 do 10.1.2012 čerpala 4370,67 eur. V období od 22.7.2003
do 20.3.2012 však žalovanému celkovo na splátkach zaplatila 5729,70 eur. Rozdiel medzi tým, čo
žalobkyňa do januára 2012 od žalovaného čerpala a tým, čo žalobcovi do marca 2012 zaplatila, potom
predstavuje sumu 1359,03 eur. Napriek tomu, ako bolo vyššie konštatované, žalobca v čase zaslania

upomienok žalobkyni, teda v auguste 2012 evidoval voči žalobkyni dlh , ktorý titulom zostatku úveru
predstavoval sumu 1976,11 eur.

76. Rovnako ako pri svojom prvom rozsudku sa súd nestotožnil s názorom žalovanej strany ohľadne
tej skutočnosti, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutej úverovej

zmluvy. Podľa presvedčenia súdu a medzi stranami, a táto skutočnosť bola nesporná, ide o vzťah
spotrebiteľa a dodávateľa, ktorý vznikol na základe uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
revolvingového úveru. Je zrejmé, že žalobkyňa vychádza z názoru, že predmetný úver splatila, pokiaľ
ide o istinu, naopak žalovaná strana v auguste 2012 voči nej evidovala nesplatený zostatok úveru vo
výške vyššie uvedenej. Z toho vyplýva, že právne postavenie žalobkyne je v súčasnosti neisté, najmä ak

existuje pochybnosť o oprávnenosti žalovaného účtovať úroky, zmluvné sankcie a poplatky, a na úhradu
týchtoplnenízapočítavaťplatby,uskutočnenédoposiaľžalobkyňou. Pritommedzistranamizpísomných
podaní žalovanej strany, ktoré doručila žalobkyňa a ktoré žalobkyňa predložila súdu a z prednesov
žalobkyne je zrejmé, že o existencii pohľadávky žalovaného a nakoniec aj o jej výške sa stanoviská strán
rozchádzajú. Navyše žalovaná strana v upomienkach upozorňuje žalobkyňu na možnosť vymáhania

svojej pohľadávky aj v exekučnom konaní, ktorému by zrejme malo predchádzať konanie pred súdom.

77. Preto je právne postavenie žalobkyne neisté, najmä pokiaľ ide o skutočnosti, ktorými ustanoveniami
uzavretej zmluvy (a či vôbec zmluvou) je viazaná, a keďže medzi účastníkmi konania ešte nezačal
spor, vyvolaný žalovanou stranou o plnenie, podľa presvedčenia súdu právne postavenie žalobkyne bez

určenia toho, čo sa žalobkyňa domáha je neisté.

78. Súd teda dospel k presvedčeniu, že za takejto situácie má žalovaná naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, čím sú splnené podmienky pre podanie žaloby o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..

79. Pokiaľ ide o námietku žalovanej strany, že súd rozhodoval aj o nenapadnutých častiach zmluvy bez
toho, aby mal možnosť žalovaný sa vyjadriť k neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré
súd určil za neprijateľné už vo svojom prvom rozsudku, predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť,že tak v období, keď vyhlasoval prvý rozsudok platilo ust. § 153 ods. 3, ods. 4 O. s. p. účinného do
30. 06. 2016, z ktorých vyplývalo, že v súd v sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy môže aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná,

rovnako takéto oprávnenie zostalo súdu aj podľa novej procesnej normy upravujúcej konanie pred súdmi
v čase vyhlásenia druhého rozsudku súdu prvej inštancie, a to ust. § 298 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015
Z. z.), podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienky používaná dodávateľom spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takomto prípade súd uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

80. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie Najvyšším súdom Slovenskej republiky v dovolacom
konaní,nakoniecžalovanejstranebolorovnakoakostranežalujúcejcelkomzrejmé,čobudepredmetom
nového konania a vzhľadom na rozsah, v akom bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený.

81. Súd preto preskúmal zmluvu o poskytnutom revolvingovom úvere a dospel k takmer zhodnému
právnemu názoru ako pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Táto zmluva bola vyhodnotená ako
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá jednak podľa právnych noriem platných v čase uzavretia
zmluvy (máj 2003), teda v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.) ale aj v

zmysle vtedy platného znenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd však posudzoval
zmluvu aj z pohľadu následnej právnej úpravy, ktorá bola zavedená v SR s účinnosťou o 1.4.2004, keď
Novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zák.č.150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004,
bol do Občianskeho zákonníka doplnený režim spotrebiteľských zmlúv cieľom ktorej bolo zabezpečiť
harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom. V súvislosti s touto

novelou bol do Občianskeho zákonníka doplnený § 879f, ktorý upravoval prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1.4.2004.

82. Podľa § 879f ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona

a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, aj s ustanovením §
55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

83. Podľa § 879f ods.4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú

dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od
spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods.1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

84. V čase uzavretia úverovej zmluvy sa úverové zmluvy považovali za tzv. absolútny obchod a vzťahy
upravené úverovou zmluvou sa spravovali Obchodným zákonníkom, ktorý v tom období predstavoval
lex generalis vo vzťahu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch.

85. Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

86. Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.

87. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

88.Podľa§4ods.2 písmenoa/citovanéhozákona,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä po a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to
možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých
výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.89. Podľa § 4 ods.2 písm.g/ citovaného zákona, obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie
je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

90.Podľa§4ods.4cit.zákona,prinesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe po a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať, alebo po b/ dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

91. Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

92. V danom prípade predmetná úverová zmluva, ktorej platnosť žalobkyňa napadla, odkazovala
vo vyššie citovaných ustanoveniach Hlavy VI. na sadzobník poplatkov, ktorý obsahovala metodická
príručka. Teda predmetné poplatky a úroky, na ktoré sa zmluva odvolávala, neboli súčasťou písomnej

zmluvy, ktorá bola pripojená do súdneho spisu s obsahom ktorej svojim podpisom žalobkyňa prejavila
súhlas. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalobkyňu pred podpisom
návrhu zmluvy, ktorý jej zaslal (nakoľko z výpovede žalobkyne bolo zrejmé, že predstavitelia žalovaného
a žalobkyňa spolu nekonali priamo ale boli v telefonickom a písomnom styku), skutočne oboznámil
predložením tzv. metodickej príručky s výškou aktuálnej úrokovej sadzby za predmetný poskytovaný

úver s druhom a výškou poplatkov, ktoré si žalovaný ako veriteľ chce v priebehu zmluvného vzťahu vo
vzťahu k žalobkyni uplatňovať a že by obsah tejto metodickej príručky bol inkorporovaný do zmluvy a to
vo forme, ktorú predpisoval zákon, čiže v písomnej forme a tiež že by k nemu smerovala vôľa žalobkyne.

93. V konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalobkyňa obsah metodickej príručky

poznala, že by jej skutočne bola daná k nahliadnutiu, a že by s obsahom tejto príručky svojim podpisom
písomne vyjadrila súhlas. Žalovaný síce do spisu pripojil kópiu časti sadzobníka poplatkov a odmien
úverovej karty Yes (čl.283), avšak nepreukázal, že by tento sadzobník bol vo forme metodickej príručky
zaslal žalobkyni spolu s návrhom zmluvy a za takýchto okolností súd považuje vyhlásenie, uvedené v
ÚP Hlava I. § 2 za čisto formálne a nevyjadrujúce skutočnú vôľu žalobkyne.

94. Súd preto dospel k presvedčeniu, že účastníci napadnutej zmluvy sa v zákonom vyžadovanej
písomnej forme nedohodli v úverovej zmluve na druhu a výške poplatkov a úroku, a preto písomná
zmluva o revolvingovom úvere tieto náležitosti postrádala. Za takýchto okolností potom podľa
presvedčenia súdu žalovaný nemal právo v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods.5 požadovať

od žalobkyne úroky alebo poplatky, ktoré na jej ťarchu na úverovom účte zaúčtoval a na úhradu ktorých
započítaval jej platby v priebehu trvania zmluvného vzťahu s vedomosťou o spotrebiteľskom úvere.

95. Je teda zrejmé, že ak aj zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania z napadnutej zmluvy vznikol
pred 1.4.2004, bolo nesporné, že žalobkyni je poskytnutý spotrebiteľský úver, že žalobkyňa má pozíciu

spotrebiteľa, že žalovaný koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a preto sa na zmluvný vzťah a
najmä na tie časti zmluvy, ktoré nepredstavujú prebratie zákonnej úpravy, ale sú ponechané na vôli
účastníkov, vzťahujú na základe vyššie citovaných prechodných a záverečných ustanovení k Novele
Občianskeho zákonníka z 1.4.2004, ustanovenia, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, teda
ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

96. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia. (§53 ods.2 Občianskeho zákonníka)

97. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka vtedy platného súd neprijateľné podmienky neplatné.

98. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka platného od 1.4.2004 zmluvné podmienky, upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.99. Je zrejmé, že individuálne neboli medzi účastníkmi dojednané úverové podmienky žalovanej
obchodnej spoločnosti, ktoré boli neoddeliteľnou prílohou zmluvy, a v obsahovala ich rubová časť
základnej časti zmluvy a ďalší list, k zmluve pripojený s tým, že sa súd sa oboznámil s celým ich

obsahom a narozdiel o tvrdenia žalovanej strany dospel k presvedčeniu, že niektoré ustanovenia
týchto Všeobecných úverových podmienok žalovanej obchodnej spoločnosti, ktoré tvoria obsah
typovej formulárovej zmluvy používanej žalovanou obchodnou spoločnosťou sú neplatné, pretože sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z pohľadu § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Aj keď táto
zmluva bola uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a pred 1.4.2004, bolo

povinnosťou žalovaného v spolupráci so žalobkyňou ako jeho zmluvnou stranou - spotrebiteľkou,
uviesť zmluvné ustanovenia úverových podmienok, ktoré nekorešpondovali ustanoveniam Občianskeho
zákonníka na ochranu spotrebiteľa do súladu so zákonom a to v spomínanej trojmesačnej lehote, inak
sa stali zo zákona neplatnými.

100. Podľa presvedčenia súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podmienka uvedená v Hlave VI.

§ 3 ÚP, podľa ktorej neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach, alebo na
príkaze na úhradu (klienta) je kvalifikované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.

101. Podľa presvedčenia súdu toto ustanovenie v kontexte so zmluvnými sankciami pre neuhradenie
splátky, rovnako s možnosťou zosplatnenia úveru v ďalších ustanovenia úverových podmienok

predstavuje pre žalobkyňu ako spotrebiteľku povinnosti, ktoré nevyplývajú zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka.

102. Ak aj žalovaný tvrdil, že v súvislosti s preverovaním platby s nesprávnym variabilným symbolom
mu vznikajú náklady, mohol to riešiť inými zmluvnými dojednaniami, nie však kvalifikáciou takéhoto

postupu spotrebiteľa ako „neuhradenie splátky“. Táto podmienka podľa presvedčenia súdu, uvedená v
úverových podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v povinnostiach spotrebiteľa oproti veriteľovi - žalovanej obchodnej spoločnosti, a preto je v rozpore
s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako taká je vzhľadom na ustanovenie § 53
ods.4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 neplatná. Je totiž neprijateľné, aby prípadný

omyl spotrebiteľa pri vypisovaní variabilného symbolu mohol spôsobiť právne následky spojené s
nezaplatením splátky (splátok).

103. Podľa presvedčenia súdu sú pre neprijateľnosť neplatné aj ustanovenia Hlavy VI § 7 a 9 úverových
podmienok žalovaného. Poplatky a úroky sú v podstate odplatou za poskytnutie úveru, ktorá patrí

veriteľovi - žalovanému a môžu byť, napr. niektoré poplatky aj paušalizovanou náhradou nákladov, ktoré
vznikajú veriteľovi v súvislosti s existenciou úverového vzťahu. Avšak vzhľadom na skutočnosť, ktorú
súd konštatoval vyššie, a totiž skutočnosť, že ich úverová zmluva nepomenúva a odkazuje na sadzobník
poplatkov, ktorý obsahuje metodická príručka, ktorá je zasielaná klientovi až po podpise úverovej zmluvy,
je nemožné podľa presvedčenia súdu, aby mohla platne vzniknúť dohoda o poplatkoch a úrokoch v

obligatórnej písomnej forme, ako vyžaduje ust. § 4 ods. 1 vtedy platného Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Naviac je podľa presvedčenia súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou skutočnosť, že síce
veriteľ, čiže žalovaný, je povinný bezodkladne oznámiť zmenu výšky poplatkov ale aj úrokovej sadzby
klientovi, avšak klient má s takouto zmenou bezvýhradne súhlasiť už tým, že uskutoční ďalšiu transakciu
alebo zaplatí ďalšiu pravidelnú splátku, čiže mal by s takouto zmenou súhlasiť konkludentne vykonaním

istého tam predpokladaného úkonu bez toho, aby mal možnosť od zmluvy v prípade tak závažnej zmeny
zmluvných podmienok ako je zmena poplatkov, alebo zmena úrokovej sadzby, odstúpiť alebo zmluvu z
toho dôvodu vypovedať. Naviac splácanie úveru, teda vykonávanie splátok je základnou povinnosťou
klienta a nie je možné, aby svoj nesúhlas podľa zmluvných dojednaní klient so zmenou poplatkov alebo
úrokovej sadzby vyjadroval tým, že poruší zmluvnú povinnosť uhradiť splátku úveru, čím sa vystaví

možnosti ďalšieho sankcionovania, ktoré je v zmluve predpokladané zo strany veriteľa.

104. Podľa presvedčenia súdu značnú nerovnováhu v právach účastníkov v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľky predstavovalo ustanovenie Hlavy VII. § 4, podľa ktorého klient vyhlasuje, že predlžuje
premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi najmä

právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, práva, prípadne vzniknuté
v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy a to na dobu 10.rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala
po prvý raz plynúť.105. V tomto prípade bolo využité dispozitívne ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka v zmysle
ktorého strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strany predĺžiť
premlčaciu dobu a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako desať rokov odo

doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej
doby.

106. Takýmto vyhlásením, urobeným vo formulárovej zmluve, ktorú žalobkyňa podpísala, malo dôjsť v
zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka k jednostrannému predĺženiu premlčacej doby,

pričom je zrejmé, že druhá strana, veriteľ a teda žalovaná strana takéto vyhlásenie neurobila, z čoho
vyplýva, že toto vyhlásenie, ktoré síce Obchodný zákonník umožňuje, je dohodou účastníkov zmluvy,
ktorá sa odchyľuje od zákonnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, a preto spôsobuje nerovnováhu v
povinnostiach žalobkyne ako spotrebiteľky vo vzťahu k žalovanému, preto aj táto zmluvná podmienka
je z pohľadu ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka neprijateľná a preto neplatná.

107. Súd dospel k presvedčeniu, že neplatné je aj ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm.c/ a d/ ÚP, podľa
ktorého klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že po c/ klient
porušil niektorú z ďalších povinností, vyplývajúcich z úverovej zmluvy, týchto úverových podmienok,
alebo z dokumentov, ktorých predmetom je zaistenie pohľadávok, po d/ bolo zahájené exekučné konanie
voči klientovi ako povinnému.

108. Ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm. c/ trpí aj vadou, ktorú vymedzuje ustanovenie § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka.

109. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

110. V tomto prípade nie sú dostatočne konkrétne pomenované porušenia tých povinností, ktorých
porušenie ako následok spôsobuje právo spoločnosti požadovať splatenie celého úveru. Je zrejmé
z úverových podmienok, že tieto ukladajú povinnosti najmä spotrebiteľovi, teda žalobkyni a preto v

prípade tak závažného dôsledku, akým je zosplatnenie úveru je nutné tieto povinnosti pre prípad takejto
situácie konkrétne pomenovať. Ak povinnosti, ktorých porušenie má spôsobiť takýto následok nie sú
určite a zrozumiteľne pomenované, je takéto ustanovenie úverových podmienok neplatné pre jeho
neurčitosť. Ak žalovaný mal na mysli porušenie akejkoľvek inej povinnosti, než tej povinnosti, ktorá bola
sankcionovaná v Hlave VIII § 2 písm. a/ a b/, teda porušenie iných povinností, než oneskorenie sa s

platením minimálne dvoch splátok alebo splatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo
uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na uzavretie zmluvy, v každom prípade porušenie akejkoľvek
inej povinnosti stanovenej v úverovej zmluve, napr. aj povinnosti uviesť správny variabilným symbol v
dôsledku omylu klienta alebo porušenie inej menej závažnej povinnosti podľa presvedčenia súdu, ak
má spôsobiť následok, že je spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa, či bude alebo nebude požiadaný v

prípade takéhoto porušenia zmluvnej povinnosti splatiť celý úver na požiadanie, je podľa presvedčenia
súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nerovnovážnou a je podmienkou, ktorá je v neprospech
spotrebiteľa.

111. Pokiaľ ide o ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm.d/, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie dáva možnosť žiadať splatenie celého úveru aj v prípade začatia
exekučného konania pre minimálnu pohľadávku, prípadne začatie exekučného konania v rozpore so
zákonom, čo v prípade ustanovenia § 3 Hlavy IX. dáva veriteľovi možnosť popri predčasnom splatení

úveru vymôcť aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, teda čiastku, na ktorú by žalovanej obchodnej
spoločnosti vznikol z titulu nárok, pokiaľ by bolúver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. V kontexte
s takýmto oprávnením žalovanej obchodnej spoločnosti je predmetné ustanovenie Hlavy VIII. § 2 písm.d/
nerovnovážne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

112. Avšak za neprimerane vysokú považoval súd v kontexte oprávneniami veriteľa pri predčasnej
splatnosti úveru, ktorú mohol oznámiť dlžníkovi v zmysle Hlavy VIII. § 2 písmeno a/ až d/, zmluvnú
pokutu, ktorú mohol veriteľ požadovať podľa Hlavy IX. § 3 ÚP.113. Podľa Hlavy IX § 3 klient je povinný na požiadanie zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu v prípade,
že klient naplní minimálne jednu zo skutočností, uvedených v Hlave VIII. § 2 písm.b/ a c/ vo výške 100%
z celkovej výšky poskytnutého úveru v dobe porušenia povinností.

114. Podľa presvedčenia súdu takéto ustanovenie v kontexte s ďalšími oprávneniami veriteľa a v
kontextekmožnostižiadaťajzmluvnúpokutuvovýškeušléhoúrokupodľaHlavyVIII.§3opäťspôsobuje
nerovnováhu v právach spotrebiteľa v jeho finančnom zaťažení, pri porušení niektorej povinnosti , tam
uvedenej a preto je podľa presvedčenia súdu podľa § 53 os.1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a teda neplatnou.

115. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil súd aj ustanovenie § 4 Hlavy IX úverových
podmienok, podľa ktorého spoločnosť nie je viazaná účelom platby, ktorý stanoví klient, a je oprávnená
započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti voči klientovi v tomto poradí: na záväzky klienta
voči spoločnosti zapríčinené z iného titulu než z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na poplatky

za poskytnuté služby, na príslušenstvo úveru vrátane sankcií, na splátku úveru. Platba sa zaráta v
uvedenom poradí vždy na najstaršiu splatnú neuhradenú pohľadávku. Spoločnosť je oprávnená zarátať
platbu klienta na svoje pohľadávky voči klientovi i v inom než vyššie uvedenom poradí.

116. Podľa presvedčenia súdu takéto dojednanie v neprospech spotrebiteľa sa odchyľuje dokonca

od zákonnej úpravy, uvedenej v Obchodnom zákonníka a to úpravy, uvedenej v ustanovení § 330
Obchodného zákonníka.

117. Podľa § 330 ods.1 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov je splnený záväzok určený pri plnení

dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný a to najprv jeho
príslušenstvom.

118. Podľa § 330 ods.2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie
najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

119. Podľa § 330 ods.3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných
záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je
zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

120.Podľa§330ods.4Obchodnéhozákonníkaplateniesatýkanáhradyškodyažvtedy,keďbolsplnený
peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel
platenia.

121.Ajkeďžalovanástranaargumentovalatouskutočnosťou,žeznenienapadnutézmluvnejpodmienky

doslova kopíruje ust. § 330 Obch. zák., ktoré platilo v čase keď bola úverová zmluva uzavretá, súd
poukazuje na skutočnosť, že z citovanej zákonnej úpravy vyplýva pravidlo stanovené Obchodným
zákonníkom len za podmienky, že dlžník neurči inak. V tomto prípade znenie § 4 Hlavy 9 bolo v rozpore s
zákonnou úpravou a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky a klientky žalovaného stanovilo pravidlo,
že spotrebiteľ je vylúčený z práva určiť na aký účel platí veriteľovi vo vzťahu, ku ktorému má viac druhov

peňažných záväzkov. Aj táto podmienka bola z pohľadu súdu neprijateľná tak, ako bola v úverových
podmienkach koncipovaná.

122. Ako ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v dohodnutých právach a povinnostiach, ktoré je
podľa § 53 ods.1 neplatnou neprijateľnou podmienkou súd vyhodnotil aj ustanovenie Hlavy IX. § 9 ÚP,

podľa ktorého klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju
pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby, alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má
voči spoločnosti, hoci spoločnosť je oprávnená pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám.

123. Je zrejmé, že v neprospech spotrebiteľa boli v tomto ustanovení použité obmedzenia proti zákonnej

úprave a to obmedzenia vo forme písomného súhlasu veriteľa, pričom veriteľ takéto obmedzenia nemal.

124. Súd považoval za neplatné aj ustanovenie, aj keď podľa presvedčenia súdu nie z dôvodu toho,
že by šlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, § 13 Hlavy IX., podľa ktorého podpisom úverovej zmluvyklient potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami a metodickou príručkou a že sú mu
všetky ich ustanovenia zrozumiteľné a že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný ustanoveniami týchto dokumentov. Dôvod neplatnosti tohto ustanovenia súd videl v iných

skutočnostiach.

125. Podľa presvedčenia súdu takéto vyhlásenie, alebo prejav vôle, ktorý mal byť urobený v tomto
vyhlásení postráda vážnosť vôle, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola
s predmetnou metodickou príručkou oboznámená už v čase, keď podpisovala návrh úverovej zmluvy,

teda 23.5.2003, dokonca, že by s ňou bola vôbec oboznámená.

126. Preto je v tejto časti podľa názoru súdu úverová zmluva neplatná a to vzhľadom na nedostatok
vyžadovaný ustanovením § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

127. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že úverovú zmluvu je nutné v súlade
s ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy posúdiť
ako bezúročnú a bez poplatkov, tiež pre absenciu RPMN, úrokov a poplatkov v základnom znení
úverovej zmluvy v čase jej uzavretia. Podľa presvedčenia súdu ročnú percentuálnu mieru nákladov
bolo možné stanoviť na začiatku zmluvného vzťahu s prihliadnutím na prvé čerpanie úverového rámca,

výšku stanovených splátok potrebných k zaplateniu vyčerpaných úverových poplatkov spolu s úrokmi
a poplatkami, ktoré boli vtedy platné u žalovaného pri pravidelnom splácaní splátky. Úverová zmluva v
základnej časti neobsahovala ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani údaj o výške úrokov
a poplatkov. Ako bolo zistené dokazovaním sadzobník poplatkov obsahovala metodická príručka, ktorá
bolažalobkynizaslanáneskôr,ažpopodpísaníúverovejzmluvy.Zatakýchtookolnostísprihliadnutímna

skutočnosťsúddospelkpresvedčeniu,žežalovanýmáprávolennavrátenieistinyúveru,ktorúžalobkyni
poskytol, nie na sumy, ktoré započítal na poplatky a úroky. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania
a argumentoval skutočnosťou, že premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd aj keď vo svojom prvom rozsudku
rozhodoval inak a posudzoval premlčanie nárokov žalobkyne podľa Obchodného zákonníka, ktorým sa v

čase uzavretia úverovej zmluvy, teda v máji roku 2003, podľa presvedčenia súdu mali vzťahovať právne
vzťahy medzi účastníkmi konania, dospel vzhľadom na zmenu právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov
k inému názoru ako v rozsudku zo dňa 20. 12. 2013.

128. V čase keď súd rozhodoval, teda k 31. 08. 2016 bolo účinné ustanovenie § 52 ods. 2 Obč.

zák. v dnešnom znení, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

129. Ako súd konštatoval vyššie základný právny rámec pre úverovú zmluvu predstavuje Obchodný
zákonník ust. § 497 a nasl.. Ďalšie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzoval platný
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak vzťahy zmluvami neupravené napr. otázku

premlčania je nutné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, a to práve vzhľadom na citované ust.
§ 52 ods. 2 tretia veta Obč. zák., ktorá bola do právneho poriadku vnesená novelou Občianskeho
zákonníka účinnou od 01. 05. 2014 zákonom č. 102/2014, ktorý nemal prechodné a záverečné
ustanovenia. Výklad aplikácie ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom od 01. 05. 2014 podal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3 MCdo/12/2014 zo dňa 21. 04. 2015. Keďže toto

ustanovenie - tretia veta § 52 ods. 2 Obč. zák. nadobudlo účinnosť od 01. 05. 2014 a právny predpis,
ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od ich účinnosti sa toto ustanovenie
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto otázku premlčania posudzoval podľa
predpisov občianskeho práva konkrétne podľa § 100 a § 107 Obč. zák..

130. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.131. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil

132. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

133. Podľa § 107 ods. 3 Obč. zák., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

134. Súd preto dospel k presvedčeniu, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovanej
premlčalo v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá plynula od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, kedy

žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním žaloby na Okresnom súde
Martin. V tomto období totiž žalobkyňa vedela komu platí splátky úveru, aj keď v tom čase jej nemusela
byť známa právna podstata jej nároku.

135. Súd sa preto stotožnil s názorom a konštatovaním žalovaného po prepočítaní súm, ktoré žalobkyňa

platila v období od 26. 04. 2010 do 26. 04. 2012, že v tomto období žalovanému celkovo zaplatila 1
745,55 €, čo vyplynulo z prehľadu splátok a čerpania, a že v tomto období čerpala sumu 1 103,28 €
a potom rozdiel medzi sumou zaplatenou v tomto období a sumou čerpanou v tomto období skutočne
predstavuje sumu 642,27 €, preto titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo na úkor
žalobkyne, že bez právneho dôvodu prijal v kritickom období od žalobkyne väčšie sumy než bol jeho

dôvodný nárok (§ 451 Obč. zák.) musí žalobkyni zaplatiť sumu 642,27 € a vo zvyšku uplatneného nároku
súd potom žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, a to vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, ktorú súd právne posúdil inak než vo svojom prvom rozsudku.

136. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade každá zo strán bola úspešná aj neúspešná.
Napriek tomu, že súd vyslovil len čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy a žalobkyni priznal nižšie
finančné plnenie než celkovo pôvodnou žalobou žiadala, súd vychádzal zo skutočnosti, že to bola práve
žalovaná strana, ktorá formuláciou zmluvy, ktorú neuviedla do súladu s normami spotrebiteľského práva,

a ktorá podľa presvedčenia súdu bola aj v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného práve v čase uzavretia zmluvy, spôsobila, že žalobkyňa sa ochrany svojho práva
musela dovolávať súdnou cestou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.