Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230876
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110230876.11

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. L. nar.
XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa
rodičov matky Mgr. L. A. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na G. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou
Rajtákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a otca PhDr. L. K. nar. XX.X.XXXX

bývajúceho v H. na K. ul. č. X zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou advokátkou so sídlom v Košiciach
na Štúrovej ul. č. 20 za účasti správcu podstaty vyhláseného konkurzu na majetok otca maloletej
(úpadcu) Ing. Jána Korčmároša so sídlom v Košiciach na Holubyho ul. č. 14 a za účasti Okresnej
prokuratúry Košice I v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.5.2017 č.k. 22P 265/2010-853 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, ako aj trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. H. L.Á. do osobnej starostlivosti matky, ktorú
ustanovil za jej majetkovú opatrovníčku. Zo strany otca určil pre maloletú výživné od 17.12.2010 do
budúcna vo výške 100 € mesačne, ktoré je povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 17.12.2010 do 30.4.2017 vo výške 5.052 € povolil

otcovi splácať spolu s bežným výživným až do zaplatenia vo výške 50 € mesačne. Upravil styk otca
s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať každý utorok v párnom týždni každého mesiaca
toho ktorého roku od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni každého mesiaca toho ktorého
roku v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod.. Matke uložil povinnosť dieťa na stretnutie s otcom pripraviť
a odovzdať mu ho pred svojím bytom a otcovi povinnosť po ukončení stretnutia matke maloletú vrátiť.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd rozhodol o splatnosti dlžného výživného za obdobie od
17.12.2010do30.4.2017vovýške5.052€vsplátkach50€mesačnepodalamatkamaloletéhoodvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti a uložil povinnosť otcovi zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 17.12.2010
do 30.4.2017 vo výške 5.052 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že dlh

na výživnom otcovi vznikol za obdobie šiestich rokov a štyroch mesiacov. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že otec nevyužíva svoje možnosti a schopnosti primeraným spôsobom na to, aby si plnil
vyživovaciu povinnosť k maloletej v rozsahu, ktorý by sa čo i len približoval k jej odôvodneným potrebám.
Podľa napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie by otec splácal dlh na výživnom viac ako
osem a pol roka, teda do jej 15 rokov veku. V tomto veku však budú pochopiteľne potreby maloletej
iné ako v súčasnosti, keďže je všeobecne známou skutočnosťou, že nástup dieťaťa na základnú

školu, druhý stupeň základnej školy a strednú školu sú skutočnosťami, ktoré sú dôvodom na zvýšenie
výživného. Poukázala na čl. 5 písm. a/ Zákona o rodine, z ktorého vyplýva ako kritérium určujúcenajlepší záujem maloletého dieťaťa, úroveň starostlivosti o dieťa. Táto je charakterizovaná viacerými
zložkami, pričom je nepochybné, že akákoľvek starostlivosť o dieťa sa musí odvíjať od uspokojovania
jeho najzákladnejších životných potrieb. Domnieva sa, že nemožno nájsť žiaden dôvod, pre ktorý by

mal byť otec zvýhodňovaný možnosťami splátok rozloženými až na obdobie viac ako osem rokov za
situácie, že od jeho narodenia zanedbával zabezpečovanie jeho potrieb.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je v celom rozsahu neopodstatnené, nakoľko od roku
2012 je v konkurze, preto je akákoľvek úprava spôsobu úhrady dlžného výživného irelevantná, keďže
toto je prostredníctvom prihlášky súčasťou pohľadávok proti podstate v konkurze. O jeho uspokojení,
ako aj o uspokojení ostatných pohľadávok proti podstate rozhodne v konečnom rozvrhu výťažku správca
a schváli to súd. V konkurze je podstatné určenie výšky pohľadávky a nie spôsobu, ako by mala byť

splatená. Pre prípad, že by odvolací súd predsa len uznal potrebu zmeniť spôsob úhrady dlžného
výživného, navrhuje, aby bolo poukázané na osobitný účet maloletej, z ktorého sa budú uspokojovať
potreby maloletej prostredníctvom majetkového správcu. Povinnosťou majetkového správcu bude
riadne súdu zdokladovať všetky výdavky. Uvedené odôvodňuje tým, že na potreby maloletej smeruje
z jeho strany každý mesiac 150 €, pričom v tom nie sú započítané ďalšie plnenia, ktoré dostáva od

neho maloletá priamo v čase styku. Vzhľadom na to, že matka je vydatá a maloletá žije s ňou a s jej
manželom v spoločnej domácnosti, predpokladá, že aj manžel matky sa podieľa na výžive maloletej.
Možno konštatovať, že na uspokojovanie potrieb maloletej sú dostatočné zdroje. Snaha o jednorazový
príjem vo výške 5.052 € sa nedá vysvetliť uspokojením potrieb maloletej. Domnieva sa preto, že
odvolanie je motivované uspokojením iných potrieb ako sú potreby maloletej. Jednou z možností sa

javí potreba finančných prostriedkov na dostavbu rodinného domu, v ktorom matka s maloletou bývajú,
ktorý je majetkom manžela matky a tento dom sa podľa jeho informácií nedarí dokončiť už cca 10
rokov. Navrhuje, aby odvolací súd predmetné odvolanie v celom rozsahu zamietol, pretože nie je v
záujme maloletého dieťaťa vyplatiť zameškané výživné naraz, keďže ním nebudú uspokojené potreby
maloletéhodieťaťa,ajkebymubolovyhovené,vzhľadomnaprebiehajúcikonkurz,sanaspôsobeúhrady

zmeškaného výživného nič nezmení.

5. Súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu 13.12.2017.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na majetok otca maloletej (úpadcu) bol uznesením Okresného

súdu Košice I zo 17.5.2012 sp.zn. 31K 4/2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 99/2012 dňa
24.5.2015 vyhlásený konkurz a zároveň bol za správcu ustanovený JUDr. Martin Morochovič. Poukázal
na § 47 ods. 1, 2, 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“), z ktorých vyplýva, že účastníkom konania je aj správca,
ktorý má právo podať odvolanie voči výrokom o výživnom. Vzhľadom na to, že rozsudok nebol doručený

správcovi, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na vykonanie úkonov podľa § 223 ods. 1, § 373,
§ 374 CSP).

7. Rozsudok spolu s odvolaním matky a vyjadrením otca k odvolaniu matky bol následne súdom prvej
inštancie doručený správcovi podstaty JUDr. Martinovi Morochovičovi 8.2.2018.

8. Správca podstaty doručil súdu prvej inštancie 19.2.2018 vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom uviedol, že
mu bol 8.2.2018 doručený rozsudok, ako aj prípis na vyjadrenie k odvolaniu do nesprávnej elektronickej
schránky advokátskej kancelárie namiesto správcovskej elektronickej schránky. Uviedol, že 14.9.2016
sa uskutočnilo pojednávanie v predmetnej veci, na ktoré nebol predvolaný a dozvedel sa o ňom od

otca maloletej, napriek tomu sa dostavil na pojednávanie s argumentom, že v časti konania o určenie
výživného zastupuje otca, ktorý je v konkurze, správca konkurznej podstaty. Na uvedené mu bolo súdom
oznámené, že účastníkov konania označuje zákon a v ďalšom postupe s ním súd ako s účastníkom
konania nekonal. Listom z 27.9.2016 súdu podrobne rozpísal znenie ZKR s poukazom na § 47 ods. 1,
2, 5 a podrobne vysvetlil, že tento zákon konanie o výživnom pre deti považuje za konanie, ktoré sa týka

majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi a zároveň ustanovuje výnimku, že predmetné
konanie sa neprešuje. Z ustanovení ZKR, najmä § 47 ods. 5 je zrejmé, že v konaniach, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi je účastníkom konania namiesto úpadcu
správca.Oskutočnosti,žeotecjevkonkurzebolsúdviackrátinformovaný,pričomtoutoskutočnosťousazaoberal len v jedinom bode odôvodnenia rozsudku. Absurdnosť výroku súdu o povinnosti otca zaplatiť
dlžné výživné je podčiarknutý skutočnosťou nesprávneho označenia účastníka konania, nakoľko ten je
v konkurze a zastupuje ho správca. Ďalej považuje za potrebné upozorniť, že v konkurznom konaní

vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 31K 4/2012 boli prihlásené pohľadávky veriteľa mal. H.
L. do vyhlásenia konkurzu - výživné pre maloleté dieťa - mesačné výživné v celkovej výške 4.217,61
€, ktorá pohľadávka je evidovaná v zozname pohľadávok pod č. 5/1 a tieto boli ním ako správcom v
konkurznom konaní popreté, preto na Okresnom súde Košice I k dnešnému dňu prebieha incidenčné
konanie pod sp.zn. 30Cbi 12/2012. Zároveň na Okresnom súde Košice I prebieha aj konanie na určenie

výšky pohľadávky mal. H. L.V. proti podstate (výživné po vyhlásení konkurzu) pod sp.zn. 31Cbi 11/2012.
Poukázal na § 87 ods. 2 písm.d/ ZKR, podľa ktorého výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po
vyhláseníkonkurzuazakalendárnymesiac,vktorombolkonkurzvyhlásený,sapovažujezapohľadávku
proti podstate, ktorá sa uhrádza v celom rozsahu z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu. Nakoľko
konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v máji 2012, to znamená za pohľadávku proti podstate sa
považuje výživné od mesiaca máj 2012 (vrátane) po súčasnosť. Naopak výživné do mesiaca apríl 2012

(vrátane) sa považuje za pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu a mala byť prihlásená
prihláškou a bude uspokojená pomerne na základe rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. Na základe
uvedeného je zrejmé, že jediným možným rozhodnutím odvolacieho súdu musí byť zrušiť celý výrok
súdu o povinnosti zaplatiť dlžné výživné, prípadne zamietnuť v tejto časti nárok, keďže o predmetnom
nároku prebiehajú incidenčné konania, ktorými sa v podstate maloletá domáha nároku na výživné do

vyhlásenia konkurzu, ako aj po vyhlásení konkurzu. Vyjadril názor, že tým, že s ním súd nekonal, bola
mu odňatá možnosť konať pred súdom.

9. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

10.Odvolacísúdzistil,žeuznesenímOkresnéhosúduKošiceIz28.5.2018sp.zn.31K4/2012,ktorébolo
uverejnené v Obchodnom vestníku 1.6.2018 súd odvolal správcu podstaty JUDr. Martina Morochoviča
a zvolal schôdzu veriteľov za účelom schválenia nového správcu. Z uznesenia Okresného súdu Košice
I z 21.6.2018 v rovnakom konaní, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku 28.6.2018 zistil, že za
nového správcu podstaty bol ustanovený Ing. Ján Korčmároš so sídlom v Košiciach na Holubyho ul.

č. 14.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu

nielen v napadnutej časti o splatnosti dlžného výživného, ale v celom výroku o dlžnom výživnom, preto
ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach

a povinnostiach sa má konať.

16. Podľa § 47 ods. 1 vety prvej ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriacehoúpadcovi.Podľaods.2tohtoustanoveniavyhlásenímkonkurzusaneprerušujekonanieoriešeníkrízovej
situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom
pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v

trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto
konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od
konania prvej schôdze veriteľov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaniach prerušených podľa
odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia súdne a iné konania,

ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu
začaťlennanávrhsprávcu,návrhompodanýmvočisprávcovivsúladestýmtozákonomalebozpodnetu
orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

17. Podľa § 44 ods. 1 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza

na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

18. Podľa § 67 ods. 1 ZKR konkurzu podlieha
a/ majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b/ majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c/ majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky,
d/ iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

19. Podľa § 72 ods. 2 vety prvej ZKR príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť
postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31K 4/2012 zo 17.5.2012
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - otca. Uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku
24.5.2012.UvedenýmuznesenímsúdzároveňuznalkonkurzzamalýaustanovilsprávcupodstatyJUDr.
Martina Morochoviča.

21. Vzhľadom na to, že ZKR obsahuje v ust. § 47 osobitné ustanovenia o súdnych a iných konaniach,
je tento zákon vo vzťahu špeciality k civilným procesným kódexom, to znamená, ustanovenia ZKR majú
prednosť pred aplikáciou všeobecných procesných ustanovení.

22. Následkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je prerušenie všetkých súdnych a iných konaní
týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi s výnimkou konaní uvedených v
citovanom ust. § 47 ods. 2 ZKR, ktoré sa neprerušujú, pričom po vyhlásení konkurzu možno začať súdne
a iné konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi len na návrh správcu,
návrhom podaným voči správcovi alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom

konania namiesto úpadcu je správca (§ 47 ods. 5 ZKR). Zároveň je potrebné doplniť, že vyhlásenie
konkurzu má vplyv aj na výkon rozhodnutia a exekúciu, keďže počas konkurzu nemožno začať konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie a už začaté konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú
(§ 48 ZKR).

23. Ďalším následkom vyhlásenia konkurzu je, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, pričom správca koná v mene a na účet úpadcu. Postavenie
správcu je v konkurznom konaní zložito štruktúrované, pričom je síce oprávnený nakladať s majetkom
úpadcu patriacim do konkurznej podstaty, ale nie je zástupcom úpadcu. Na druhej strane však vstupuje

namiesto úpadcu aj do procesných vzťahov v súdnych a iných konaniach.

24. I keď ZKR výslovne nerieši postavenie správcu v konaniach, ktoré sa neprerušujú, priznáva mu ale
výslovne právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom v takomto konaní (na rozdiel od konaní,
ktoré sa prerušujú, v ktorých sa pokračuje v konaní na návrh správcu, čím sa stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu), je potrebné primerane aplikovať vymedzenie procesného postavenia správcu aj
v konaniach, ktoré sa neprerušujú v kontexte celej úpravy vyplývajúcej z § 47 ZKR predovšetkým s
poukazom na ods. 5 tohto ustanovenia v spojení s § 44 ods. 1 ZKR a § 7 ods. 2 CMP tak, že účastníkomneprerušeného konania je aj správca v tej časti konania a rozhodovania súdu, ktorá sa týka nakladania
s majetkom úpadcu podliehajúcim konkurzu.

25. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nekonal aj so správcom konkurznej podstaty otca (úpadcu)
v tej časti, ktorá sa dotýka majetku podliehajúceho konkurzu, keďže výživné je pohľadávkou voči
konkurznej podstate s tým, že aj príjem úpadcu podlieha konkurzu (§ 72 ZKR) a to napriek tomu, že
o vyhlásení konkurzu na majetok otca mal vedomosť, odňal správcovi podstaty možnosť konať pred
súdom, pričom takýto nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

26. Napokon tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie mal za následok i nesprávne
právne posúdenie vo vzťahu k rozhodnutiu o splatnosti dlžného výživného, keď neprihliadal na
upozornenie správcu písomne podané na súd 28.9.2016 (č.l. 781-787), ktorým správca upriamil
pozornosť konajúceho súdu na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo ZKR, ako aj prebiehajúce incidenčné
konania o určení prihlásených pohľadávok na výživné maloletého dieťaťa vedené na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. 30Cbi 12/2012 a 31Cbi 13/2012 s poukazom na § 87 os. 2 písm.d/ ZKR, ktoré
stanovuje poradie uspokojovania pohľadávok voči konkurznej podstate, kde v podstate najlepšie poradie
(po nákladoch konkurzu vrátane odmeny správcu a predbežného správcu) má výživné pre deti, avšak
len v prípade, ak nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz
vyhlásený. Nárok na výživné, ktorý vznikol do vyhlásenia konkurzu patrí medzi ostatné pohľadávky proti

podstate, ktoré sa uspokojujú pomerne (porovnaj § 87 ods. 2 písm.d/ a m/ ZKR).

27. Vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá v tomto konaní nastala z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok otca dieťaťa bolo povinnosťou súdu v súlade so špeciálnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
ZKR osobitne ustáliť dlh otca na výživnom do konca mesiaca apríl 2012 a osobitne za obdobie od mája

2012 ku dňu jeho rozhodnutia.

28. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. Pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že zákonná lehota na plnenie je tri dni od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu (prípadne povoliť splátky), ak sú na to vzhľadom na okolnosti prípadu
výnimočné dôvody. V rámci skúmania dôvodnosti takejto výhody však musí skúmať a odôvodniť,
či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na

výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní
povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť musí venovať povoleniu výhody povinnému v
prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že ide o výživné, ktoré už malo byť uhradené, a ani matka dieťaťa pri uspokojovaní jeho potrieb

nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby uspokojovať postupne ako vznikali, pričom z
hľadiskaúčelu,ktorémuvýživnéslúži,jevhodné,abydlžnévýživnébolozaplatenévčonajkratšejlehote,
prípadne naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné ustálené súdom prvej inštancie v sume 5.052 € za obdobie od 17.12.2010 do 30.4.2017
zjavne neodôvodňuje povolenie výhody splátok 50 € mesačne, ako správne namieta matka maloletej,

keďže výživné, ktoré už malo byť spotrebované na odôvodnené potreby dieťaťa, by bolo takto splatené
o viac než osem a pol roka, čo nie je v súlade s účelom výživného. V zmysle uvedeného preto neobstoja
ani argumenty otca obsiahnuté v jeho vyjadrení k odvolaniu matky.

30. Bez ohľadu na uvedené je však potrebné konštatovať, že z dôvodu právnej skutočnosti, ktorou

je vyhlásenie konkurzu na majetok otca, v dôsledku čoho otec nie je oprávnený nakladať so svojím
majetkom ani príjmom (nad exekúciou nepostihnuteľnú časť príjmu - § 72 ods. 2 ZKR) , je bez právneho
významu skúmanie jeho pomerov vo vzťahu k možnostiam úhrady dlhu na výživnom, keďže dlžné
výživné je pohľadávkou oprávneného dieťaťa proti konkurznej podstate, ako bolo uvedené vyššie.

31. Z uvedeného dôvodu musí byť splatnosť dlžného výživného určená v zákonnej trojdňovej lehote.
Ako judikovaná pohľadávka bude následne uspokojovaná podľa ustanovení ZKR správcom konkurznej
podstaty.32. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že vo výroku rozsudku nemôže byť na plnenie vyživovacej
povinnosti zaviazaný správca podstaty, ale otec (úpadca), ktorý má podľa hmotného práva vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu. Vyhlásením konkurzu totiž úpadca nestráca práva a povinnosti vyplývajúce

z hmotného práva a ani procesnoprávnu subjektivitu. Povinnosť rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa živiť, a preto nie je možné predpokladať, že by v
konkurznom konaní boli uspokojené všetky nároky dieťaťa na výživné. Napokon oprávnenie (povinnosť)
správcu nakladať s majetkom úpadcu a uspokojiť pohľadávky veriteľov vyplýva priamo z ustanovení
ZKR. Pre úplnosť je potrebné dodať, že pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane jej príslušenstva patrí

medzi nedotknuté pohľadávky, ktorých sa úpadca nemôže zbaviť ani oddlžením (§ 166c ZKR).

33.Kargumentáciiužbývaléhosprávcupodstatyobsiahnutejvovyjadreníkodvolaniu,resp.jehonávrhu
alternatívne zamietnuť návrh v časti nároku na dlžné výživné, keďže o predmetnom nároku prebiehajú
incidenčné konania, ktorými sa matka domáha nároku na výživné pre dieťa jednak do vyhlásenia
konkurzu, ako aj po jeho vyhlásení odvolací súd konštatuje, že konanie o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, a teda aj o výživnom začalo na návrh matky 17.12.2010,
teda skôr ako incidenčné konania, preto niet zákonného dôvodu pre zastavenie konania v tejto časti
pre prekážku začatého konania a už vôbec nie pre zamietnutie nároku, práve naopak, rozhodnutie o
výživnom bude mať vplyv na výsledok incidenčných konaní, keďže správcom boli nároky dieťaťa zjavne
popreté.

34. K ďalším argumentom správcu obsiahnutým v jeho vyjadrení k odvolaniu je potrebné uviesť, že
napadnutý rozsudok bol správcovi doručený do elektronickej schránky, čo v konečnom dôsledku sám
potvrdil. Samotná skutočnosť, že rozsudok bol doručený nie do správcovskej elektronickej schránky, ale
do advokátskej elektronickej schránky nie je z hľadiska účinnosti doručenia právne významná, nakoľko

významná je skutočnosť, že rozsudok správca prevzal, a teda s ním bol oboznámený, paradoxne
však odvolanie proti rozsudku nepodal. Doručenie do nesprávnej elektronickej schránky by bolo právne
významné len v prípade eventuálneho skúmania fikcie doručenia (čo nie je tento prípad). Uvedenú
situáciu je možné pripodobniť k doručovaniu poštou nie na adresu sídla správcu ale napríklad do miesta
jeho trvalého pobytu.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel odvolací súd zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
nielen vo výroku o splatnosti dlžného výživného, ale v celom výroku o dlžnom výživnom, keďže v
súlade s ust. § 65 CMP nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie

aj bez návrhu, a to jednak z dôvodu, že správcovi podstaty bola odňatá možnosť konať pred súdom,
čo zakladá zákonný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

36. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho

súdu opäť rozhodnúť o dlžnom výživnom za obdobie od 17.12.2010 do 30.4.2017, ktoré osobitne ustáli
zaobdobiedovyhláseniakonkurzu(do30.4.2012)apojehovyhlásení (od1.5.2012)stým,žebudeďalej
konaťsnovoustanovenýmsprávcompodstatyIng.JánomKorčmárošomvzmysleuzneseniaOkresného
súdu Košice I z 21.6.2018 sp.zn. 31K 4/2012 uverejneného v Obchodnom vestníku 28.6.2018 a svoje
rozhodnutieodôvodniťvsúladesust.§220ods.2CSPtak,abyjehozáveryoustálenídlžnéhovýživného

zauvedenéobdobiavyplývalizozistenéhoskutkovéhostavuaabyúvahy,ktorýmisariadilprirozhodnutí,
boli preskúmateľné a logicky správne.

37. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP, §
57 CMP).

38. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).