Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204317
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8515204317.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu WM Consulting &

Communication, s.r.o., IČO: 34127798, Žilinská cesta 130, Piešťany, právne zastúpeného spoločnosťou
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36866598, Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovaným 1. Y..
H. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, okres L. M., právne zastúpenej JUDr. Gáborom Szárazom,
advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, 2. U. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/X,
L. (pôvodne I. XXX, okres L. M.), 3. J. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. N. XXXX/X, Y., o zaplatenie
9.545,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaným v 2. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.8.2015 domáhal voči žalovaným v 1. až 3.
rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 9.545,06 eur, úroku z úveru vo výške 8,80 % ročne zo
sumy7.032,36eurod26.9.2014dozaplatenia,úrokuzomeškaniavovýške8%ročnezosumy7.032,36

eur od 26.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., jeho právny predchodca, a žalovaní dňa 3.9.2004 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej iba „Zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným
v 1. a 2. rade úver vo výške 390.000,- Sk, t.j. 12.945,63 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 8,80 %,
pričom uvedení žalovaní sa ho zaviazali splácať mesačnými splátkami po 5.020,- Sk, t.j. 166,33 eur.
„Dohodnutá“ bola RPMN 11,10 %. Dodatkom č. 1 k Zmluve, uzavretým dňa 26.3.2007, bol dohodnutý
odklad splátok od 26.3.2007 do 19.10.2007, po ňom boli žalovaní povinní splácať dlh v splátkach po

5.864,- Sk, t.j. 194,65 eur mesačne. Uviedol, že žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok dohodou
o ručení z 3.9.2004. Poukazoval na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mu dňa 25.9.2014 pohľadávku
voči žalovaným postúpila zmluvou č. XXXX/XXXX/CE a oznámeniami zo 7.10.2014 žalovaných o tom
upovedomila, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky bola výška splatného dlhu 9.545,06 eur, z čoho
istina predstavuje 7.032,36 eur a príslušenstvo 2.512,70 eur. podaním doručeným v písomnom origináli
18.1.2017 žalobca v rámci špecifikácie pohľadávky uviedol, že čo sa týka istiny 7.032,36 eur, dohodnuté
úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovanými uhradené, boli pripočítané v deň ich

splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky počítané z novej istiny, čo bolo
realizované do 15.10.2011, odvtedy sa začali vyčísľovať samostatne. K príslušenstvu v sume 2.512,70
eur uviedol, že pozostáva v sume 1.824,33 eur z úrokov 8,80 % ročne vyčíslených z istiny 7.032,36 eur
od 15.10.2011 do 25.9.2014 a z úrokov z omeškania 8 % ročne vyčíslených z aktuálne splatnej istiny odposlednej úhrady (14.2.2013) do 25.9.2014. Poukazoval na to, že bolo zaplatených celkom 14.500,34
eur, pričom podľa Zmluvy malo byť celkom zaplatených 19.829,38 eur. Realizované úhrady zaplatené
do 15.10.2011 boli údajne v celom rozsahu započítané na istinu, a to z dôvodu započítavania zmluvných

úrokov a poplatkov, neuhradených včas, na istinu. Platby po 15.10.2011 (spolu 350,- eur) boli započítané
na príslušenstvo v poradí poplatky, úroky z omeškania, úroky a následne na istinu.

2. Žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným 26.2.2018
vzniesla námietku premlčania kde poukazovala na obsah vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu

doručeného súdu 22.10.2015 a tam uvádzanú výzvu z 28.11.2011, od čoho odvodzovala zosplatnenie
pohľadávky a namietala podanie žaloby po uplynutí premlčacej doby (čo podaním zo dňa 27.4.2018 a na
pojednávaníkorigovalastým,ženamietanéjepremlčaniesplátoksplatnýchdo31.8.2012tedasplatných
tri roky pred podaním žaloby), poukazovala na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, s poukazom na zákona
č. 258/2001 Z.z. odôvodňovala prečo by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, namietala
danosť aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu s tým, že právny& predchodca žalobcu nepreukázal

zosplatnenieanemoholpostúpiťpohľadávkupodľa§92ods.8zákonaobankáchaaniniejepreukázané
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalovaní v 2. a 3. rade sa v celom priebehu konania k podanej žalobe nevyjadrili; táto im bola doručená
postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, nakoľko ohľadne ich pobytu sa podarilo zistiť iba to, že tento je už

dlhodobo na neznámom mieste v zahraničí.

4. Na pojednávaní súd vec prejednal postupom podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, ako aj v
neprítomnosti žalovaných.

5. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP oznámením obsahu listín obsiahnutých v spise, a to:
podanej žaloby a k nej pripojeného informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, Zmluvy,
dodatku č. 1 k Zmluve (ďalej tiež iba „Dodatok č.1“), dohody o ručení, oznámení zo 7.10.2014
o postúpení pohľadávky, výziev zo 16.3.2015 na zaplatenie pohľadávky, všeobecných obchodných
podmienok (ďalej iba „VOP“) v rozsahu ako boli pripojené k žalobe, vyjadrenia Slovenskej sporiteľne

doručeného 22.10.2015 a k nej pripojenej výzvy z 28.11.2011, výpisu z úverového účtu z za obdobie
od 15.10.2011 do 14.10.201, vyjadrenia žalobcu doručeného súdu 5.11.2015 a pripojených výziev zo
dňa 15.8.2014, písomného originálu podania žalobcu zo dňa 17.1.2017 doručeného súdu 18.1.2017 a
k nemu pripojeného výpisu z účtu za obdobie 1.1.1990 - 31.12.2008 a prehľadu transakcií a výpisu z
úveru, vyjadrenia žalovanej v 1. rade zo dňa 26.2.2018, podania žalobcu z č.l. 181-185 spisu (doručené

27.2.2018) a pripojených: kópie nedoručenej zásielky adresovanej 18.8.2014 žalovanej v 1. rade,
zostavy prehľadu transakcií úveru nad archívom, rozpisu pohľadávky (t.j. špecifikácie postupovanej
pohľadávky), zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE, úplných VOP, na pojednávaní dňa
2.3.2018 predložených: oznámenia o postúpení pohľadávky zo 7.10.2014 adresovaného žalovanému
v 2. rade a súvisiacej doručenky, oznámenia o postúpení pohľadávky zo 7.10.2014 adresovaného

žalovanému v 3. rade a pripojenej kópie nedoručenej zásielky, oznámenia o postúpení pohľadávky zo
7.10.2014 adresovaného žalovanej v 1. rade spisu a opätovne pripojenej kópie doručenky s menom
žalovaného v 2. rade, vyjadrenia žalovanej v 1. rade z 12.3.2018, podania žalobcu z č.l. 262-266
spisu (doručené 12.3.2018) a pripojených : plánu splátok (amortizačnej tabuľky), kópií pokladničných
dokladov, rozpisu z pokladničných dokladov, podacieho hárka z 18.8.2014; podania žalobcu z č.l.

282 - 288 spisu (doručené 22.3.2018) a k nemu pripojených kópií nedoručených zásielok, vyjadrenia
žalovanej v 1. rade z 27.4.2018, na pojednávaní 3.5.2018 predložených: výpisu z úveru za obdobie
3.9.2004-31.12.2008, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2009 do 15.10.2011, výpisu z úveru z obdobia
od 15.10.2011 do 31.12.2011, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, výpisu z úveru
za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, výpisu z úveru za obdobie od 1.1.2014 do 23.9.2014, a zistil

tento skutkový stav:

6. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci a veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli dňa 3.9.2004 Zmluvu,
v zmysle čl. I ktorej („predmet zmluvy“) bolo jej predmetom poskytnutie splátkového úveru žalovaným
zo strany veriteľa - banky vo výške 390.000,- Sk (12.945,63 eur), druh úveru uvedený ako spotrebný

- investície do nehnuteľností, s dohodnutou úrokovou sadzbou 8,80 % ročne, poplatok za poskytnutie
úveru 2 % z výšky úveru - splatný v deň podpisu Zmluvy (t.j. 7.800,- Sk, teda 258,91 eur), poplatok za
správu úveru 40,- Sk mesačne (t.j. 1,33 eur), ďalej výška splátok 5.020,- Sk (t.j. 166,63 eur), periodicita
mesačne k 20. dňu v mesiaci; splatnosť prvej splátky 20.10.2004, konečná splatnosť úveru 20.8.2014,splatnosť úrokov „v posledný deň kalendárneho mesiaca“, spôsob splácania inkasom z inkasného účtu.
Ďalej podľa Zmluvy mal byť úver pripísaný na účet dlžníka, dlžník mal zároveň do 6 mesiacov od
poskytnutia úveru predložiť listiny preukazujúce účelovosť, bola „dohodnutá“ RPMN „11,10“; všetky

právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa mali riadiť VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymipredpismi.Zároveňvbode4.čl.V.Zmluvysazmluvnéstrany„dohodli“,žeichvzájomnéprávne
vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka (ďalej iba „OBZ“) spravovať podľa príslušných
ustanovení OBZ.

7. Dňa 26.3.2007 dlžníci a veriteľ uzavreli dodatok č. 1 k Zmluve, podľa ktorého výška splátok bola
zmenená na 5.864,- Sk (194,65 eur) a následne obsahuje povolenie odkladu splátok na dobu od
26.3.2007 do 19.10.2007. V zmysle Dodatku č. 1 sa mali všetky výslovne neupravené vzťahy v úverovej
zmluve riadiť ustanoveniami Úverových podmienok (neboli žiadne v celom konaní predložené), VOP,
OBZ a ostatnými právnymi predpismi.

8. Žalovaný v 3. rade dohodou o ručení z 3.9.2004 prevzal vo vzťahu k pohľadávkam žalovaných v 1.
a 2. rade zo Zmluvy ručiteľský záväzok voči veriteľovi.

9. Uzavretá Zmluva je s ohľadom na povahu jej účastníkov a predmet plnenia zmluvou spotrebiteľskou
- nespadá však pod režim v čase jej uzavretia platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľskú povahu má zmluva vo všeobecnosti podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka („OZ“) a v čase jej uzavretia platného a účinného zákona č.
634/1992 Zb.. Do zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti úveru nebola pohľadávka žalovanými v 1. a
2. rade splnená riadne. Nedošlo však v tomto prípade k žiadnemu predčasnému či tzv. mimoriadnemu
zosplatneniu celého úveru. Zároveň bolo preukázané, že námietka premlčania čo sa týka splátok

splatných do 20.8.2012 (vrátane) bola vznesená dôvodne. Navyše v danom prípade absentuje aktívna
vecná legitimácia na strane žalobcu. Žaloba teda v celom rozsahu bola podaná nedôvodne.

10. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,

ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

11. V zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán; podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe

zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho

roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré
sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu.16. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz..

20. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

25. Uzavretá Zmluva je s ohľadom na jej obsah, povahu strán, ktoré ju uzavreli nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou ako takou, i keď nie samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľaosobitného zákona, v tom čase zákona č. 258/2001 Z.z. (vzhľadom na jeho ustanovenie § 1 ods. 2 písm.
a/ a vzhľadom na účel, na ktorý bol Zmluvou poskytovaný úver).

26. Všeobecná povaha Zmluvy v danom prípade ako zmluvy spotrebiteľskej však jednoznačne vyplýva
z toho, že na strane banky ako veriteľa išlo jednoznačne v súvislosti s jej uzavretím o konanie v rámci
obchodnej, či podnikateľskej činnosti banky - bola teda dodávateľom. Na strane žalovaných v 1. a 2.
rade nemožno podľa Zmluvy uzavrieť, že by títo v súvislosti s jej uzavretím konali v rámci predmetu
nejakej svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - teda išlo o spotrebiteľov podľa § 52 ods. 3

OZ (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy), a to aj s ohľadom na vyššie citované ustanovenia § 23a
zákona č. 634/1992 Zb., kde treba uviesť, že išlo jednoznačne v danom prípade o typovú zmluvu, ktorej
obsah žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia (viď ods. 1 § 23a uvedeného zákona) žiadnym podstatným
spôsobomnemohliovplyvniť(užlenvzhľadomnarozsahkonečne27.2.2018predloženýchúplnýchVOP
ako súčasti Zmluvy). Súdu je z jeho činnosti v obdobných veciach dostatočne preukázané, že takýto druh
zmlúv, obdobného účelu a obsahu, uzatvárala Slovenská sporiteľňa opakovane, vo viacerých prípadoch,

so širokým okruhom osôb - spotrebiteľov.

27. Uzavretá Zmluva bola zmluvou o splátkovom úvere. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne
obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ), avšak v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní
v 1. a 2. rade uzavreli Zmluvu preukázateľne nie v súvislosti s nejakou svojou obchodnou alebo inou

podnikateľskou činnosťou, ďalej vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto
druh zmluvy uzavieral príslušný veriteľ vo viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych
prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé, že žalovaní obsah Zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňovali - a to už len s poukazom na to, že všetky rozhodujúce vzťahy týkajúce sa uzavretej
Zmluvy sú upravené v zásade vo VOP a následne v zmysle Dodatku č. 1 i v Úverových podmienkach

(ktoré doposiaľ neboli ani predložené) - má súd za to, že tu uzavretá Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
ktorejzmluvnépodmienkysanemôžuodchýliťodustanoveníOZvneprospechspotrebiteľa-žalovaného
(viď vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 OZ), preto súd pokladá dohodu v čl. V. bode 4. Zmluvy
za neplatnú podľa § 39 OZ, nakoľko výslovne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, navyše takáto
dohoda v zásade zhoršuje postavenie žalovaných oproti ustanoveniam OZ (napr. už len v otázke dĺžky

premlčacej doby, rovnako v čase uzavretia Zmluvy aj v otázke možnej uplatňovanej výšky úrokov z
omeškania - čo pôvodný veriteľ v čase trvania zmluvného vzťahu aj využíval uplatňovaním sadzby
úroku z omeškania vo výške až 26,40 % ročne až do 14.1.2009, atď.). Z uvedeného vyplýva, že v
základných otázkach úverového vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na úpravu týkajúcu
sa zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností zmluvných

strán, vyplynuvších z nimi uzavretej Zmluvy treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych
predpisoch, najmä v OZ, a to najmä čo sa týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných
podmienok Zmluvy ako celku (teda vrátane VOP, či ani nepredložených úverových podmienok kde to
teda ani nebolo možné v tomto konaní), osobitne so zohľadnením skutočnosti, že VOP či úverové
podmienky preukázateľne nemali žalovaní v 1. a 2. rade možnosť nijako ovplyvniť.

28. V danom prípade však súd z dôvodu hospodárnosti a najmä s ohľadom na podstatné dôvody
zamietnutia celej žaloby sa podrobne nezaoberá možnými neprijateľnými či neplatnými podmienkami
Zmluvy a predložených VOP a ich prípadným dopadom na dôvodnú výšku záväzkov žalovaných. Len v
krátkosti možno poznamenať, že absolútne v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ a § 23a ods. 2 písm.

b/ zákona č. 634/1992 Zb. je bod 4. čl. II., resp. bod 7. čl. III. Zmluvy, nakoľko takýto postup, vopred
jednostranne do Zmluvy naformulovaný veriteľom neúmerne zhoršuje pozíciu dlžníka - spotrebiteľa,
oddiaľuje splnenie jeho primárnych záväzkov (istina a úroky) a primárny záväzok - istinu úveru, ktorú je
povinný vrátiť, nedôvodne navyšuje a ešte si ju pôvodný veriteľ i ďalej takto navýšenú úročil.

29. Vzhľadom na vyjadrenia strán treba v krátkosti poukázať, že v tomto prípade nedošlo nijakým
úkonom pôvodného veriteľa k zosplatneniu celého úveru, pôvodný veriteľ nijako nevyužil možný postup
podľa § 565 OZ. Ani výzva zo dňa 28.11.2011 ako bola pôvodným veriteľom predložená, neznamená
zosplatnenie úveru - viď už len jej obsah, kde sa uvádza že ak sa neuhradí v tom čase omeškaná suma,
pristúpi pôvodný veriteľ iba k zvereniu vymáhania pohľadávky - nič podľa tejto výzvy nenasvedčuje tomu,

že by bolo oznamované plánované pristúpenie k zosplatneniu úveru, ani ničím iným neboli kroky v takom
smere preukázané. Posledná splátka podľa zmluvy bola splatná 20.8.2014, pričom konečná splatnosť
úveru neznamená, že ak predchádzajúce splátky nie sú dovtedy riadne uhrádzané a sú niektoré v
omeškaní, že aj vo vzťahu k nim nastáva splatnosť až dňom konečnej splatnosti úveru. Pri dohodnutíplnenia v splátkach splatnosť každej nastáva príslušným dňom - v danom prípade 20.-ty deň toho-
ktorého mesiaca a nová splatnosť omeškaných splátok nie je možná. Konečná splatnosť úveru vyjadruje
iba deň kedy má byť uhradená aj posledná dohodnutá splátka. K zosplatneniu nedošlo ani v dôsledku

výziev z 15.8.2014, nakoľko sa len konštatuje, že veriteľ v prípade neuhradenia tam uvedenej dlžnej
sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ale nebol predložený žiaden doklad, ktorý by takýto
úkon veriteľa, teda že k takému úkonu nakoniec reálne došlo, preukazoval. Otázne je kedy to vlastne
chcel veriteľ stihnúť keď výzvy sú z 15.8.2014, na poštovú prepravu boli podávané 18.8.2014 a posledná
splátka bola splatná 20.8.2014.

30. Žalobca nepreukázal v danom prípade ani skutočnú dôvodnú výšku dlžných nárokov, nakoľko
nemožno akceptovať postup veriteľa v zmysle bodov 4. čl. II. a 7. čl. III. Zmluvy, nemožno akceptovať
navyšovanie a oddiaľovanie splnenia primárnych záväzkov spotrebiteľov v zmysle uvedených
zmluvných ustanovení a spôsobom popísaným v podaní žalobcu doručenom 18.1.2017, a to do určitého
obdobia o úroky z omeškania 26,40 % ročne (viď napr. záver výpisu z úveru za obdobie 30.9.2004 -

31.12.2008predloženéhonapojednávaní-terazč.l.337,338spisu).Stýmtovšakbysadalovysporiadať
postupom ako to súd urobilv obdobných veciach týkajúcich sa úverov i Slovenskej sporiteľne, a.s., avšak
bolo by to nevyhnutné iba v prípade, že by bola daná aktívna legitimácia na strane žalobcu v tejto veci (k
tomu ale nižšie). V príslušnej časti teda dôvodom zamietnutia žaloby je aj tá skutočnosť, že uplatňované
boli i nezákonné a nedôvodné nároky.

31. Dôvodne bola vznesená námietka premlčania čo sa týka splátok splatných do 31.8.2012, a to
už vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 29. tohto a najmä ustanovenie § 103 OZ, teda v časti
týkajúcej sa uvedených splátok je dôvodom zamietnutia žaloby aj vznesená námietka premlčania, a to
aj ohľadne príslušenstva z dotknutých splátok požadovaného, pretože priznanie príslušenstva (úrokov

z omeškania) z premlčaných splátok by v zásade dlžníkov nútilo plniť premlčaný dlh.

32. Dôvodom na zamietnutie žaloby v časti požadovaných úrokov 8,80 % ročne, teda úrokov z úveru,
jednak kapitalizovaných v rámci žalovanej sumy po splatnosti tej-ktorej splátky úveru za príslušné
obdobie a jednak všeobecne požadovaných sadzbou 8,80 % zo sumy 7.032,36 eur od 26.9.2014 do

zaplatenia, teda z celej uvádzanej dlžnej istiny po splatnosti poslednej dohodnutej splátky (teda po
20.8.2014), bola i tá skutočnosť, že v danom prípade bolo plnenie dohodnuté v splátkach, pričom v
zmysle § 503 ods. 2 OBZ v deň splatnosti každej príslušnej splátky sú zároveň splatné úroky (teda
úroky z úveru) z tejto splátky a práve deň splatnosti každej jednotlivej splátky treba považovať za
deň, ktorý má byť dňom „splatenia“ poskytnutých peňažných prostriedkov a príslušnej časti úroku z

úveru, a ak teda v daný deň nie je uhradená príslušná časť poskytnutých peňažných prostriedkov a ani
úrok s ňou splatný, nastupuje dňom nasledujúcim po tomto dni povinnosť dlžníkov zaplatiť z príslušnej
časti poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z úveru, splatných s touto časťou istiny úveru,
úroky z omeškania. Iný výklad, teda výklad v tom zmysle, že by povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade
v tomto prípade platiť úrok 8,80 % ročne mala trvať aj v prípade omeškania so zaplatením tej-ktorej

dohodnutej splátky a z celej dlžnej istiny aj po konečnej splatnosti úveru by bol absolútne v neprospech
žalovaných, čo podľa súdu nemožno pripustiť. Súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 503 ods. 2 OBZ značí,
že dlžník má povinnosť uhradiť úrok vypočítaný z dlžnej istiny úveru ku dňu splatnosti príslušnej splátky
a len vo výške príslušnej sumy úroku, v ktorej je tento splatný spolu s tou-ktorou splátkou. Teda do
doby dohodnutého splatenia tej-ktorej časti dlhu, nie do doby skutočného splatenia (k tomu obdobne

viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98 - úroky sú súčasťou peňažného záväzku
dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky
z omeškania, ako aj rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co/116/2011 z 28.5.2012). Opačný výklad by
znamenal neprípustnú sankciu v neprospech spotrebiteľa neupravenú navyše ani zo strany OZ. K tomu
viď i rozsudok KS v Prešove sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015, vychádzajúc z ktorého i v tejto

veci možno v tejto veci primerane použiť právne úvahy tam uvedené, samozrejme s ohľadom na tú
skutočnosť,ževtomtoprípadedošlokriadnemuuplynutiuplatnostivšetkýchsplátok,niekpredčasnému
zosplatneniu: Nie sú pochybnosti, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie
na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú
dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku

sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru (resp. ako v
tomto prípade čo do jednotlivých častí úveru dohodnuté splátky). Niet zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver
nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či užzákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).
Úroky z úveru naďalej uplatňované po splatnosti, navyše popri úrokoch z omeškania z nesplatenej
istiny úveru, sú odklonom od zákona v neprospech žalovaného a vo svojich dôsledkoch odporujú aj

kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatňovanie úrokov z úveru i po splatnosti úveru popri úrokoch z
omeškania prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s
ustanoveniami nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí

v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s
touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci
splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti
justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa
veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé
obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už

nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (pozn.: teda v danom prípade po
splatnosti tej-ktorej splátky úveru), niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
zmeny obsahu záväzku (pozn.: v dôsledku uplanutia splatnosti každej splátky zmluvne dohodnutej)
a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v
ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho

potenciálnej nečinnosti (pozn.: tu viď dĺžku obdobia neplatenia splátok a nečinnosť pôvodného veriteľa,
akoajkonečnýčaspodaniažalobyakotakej),resp.stavnespôsobilostispotrebiteľavrátiťpožičanúistinu
jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania

peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Povedané inak v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

33. V danom prípade hlavný dôvod zamietnutia žaloby v celom rozsahu je nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu. Žalobca mal nadobudnúť pohľadávku voči žalovaným a jej príslušenstvo
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014. Uvedené postúpenie pohľadávky však nebolo
platné, a to s ohľadom na nerešpektovanie osobitnej právnej úpravy v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a nedodržanie tam stanoveného postupu pred postúpením pohľadávky. Len pre úplnosť treba k
vyjadreniam žalovanej v 1. rade uviesť, že doručenie či nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky

nemá vplyv na platnosť postúpenia. Nedoručenie takéhoto oznámenia môže mať za následok iba to, že
v zmysle § 526 ods. 1 OZ sa môže dlžník zbaviť záväzku stále aj riadnym plnením postupcovi. V tomto
prípade však zo strany postupcu preukázateľne nebol dodržaný pred postúpením pohľadávky postup
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

34. Totiž podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia v tomto konaní súdu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok) ako je citované vyššie,
„ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
niejebankou(ďalejlen„postupník“),ajbezsúhlasuklienta“-splnenietohtopostupuzostranySlovenskej
sporiteľne, a.s. vo vzťahu k žalovaným pred tým, ako pristúpila k uzavretiu v tomto konaní predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom, v danom prípade nebolo súdu nijako preukázané.
Všeobecná úprava postúpenia pohľadávok je zakotvená v OZ (§ 524 a nasl.). V danom prípade

však išlo o pohľadávku banky voči svojim klientom a teda osobitnou podmienkou postúpenia takejto
pohľadávky malo byť splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. v
zneníplatnomaúčinnomvčaseuzavretiazmluvyopostúpenípohľadávok,čojeustanovenímosobitným
vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky podľa ustanovení OZ a teda tam uvedené skutočnostimali byť preukázateľne splnené pred postupovaním pohľadávky voči žalovaným žalobcovi, t.j. banka
bola podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. povinná preukázateľne písomne vyzvať žalovaných
na splnenie ich peňažných záväzkov a až ak by žalovaní napriek takejto výzve boli nepretržite dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti ich peňažného záväzku voči banke -
právnemu predchodcovi žalobcu, mohla táto svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou žalobcovi aj
bez súhlasu klienta - teda žalovaných. Splnenie tohto postupu nemal súd absolútne ničím preukázané.

35. Pokiaľ právny zástupca poukazoval na to, že banka zasielala žalovaným množstvo upomienok -

pravda je, že podľa predložených výpisov bolo účtovaných neskutočne veľa poplatkov za prvé, druhé
upomienky, a pod. (pričom banka nepristúpila napr. k zosplatneniu a teda zrejme i s ohľadom na body
4. čl. II. a 7. čl. III. Zmluvy len vyhovoval daný stav v smere vidiny ľahkého a zrejme nákladom s
upomienkami spojenými neprimerane vysokého zisku), avšak ani ohľadne jednej upomienky či výzvy,
ktorú by bolo možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nebolo preukázané
nielen že riadne doručenie, ale ani len podanie na poštovú prepravu, a v zásade ani vystavenie tej-ktorej

upomienky. Osobitne ku výzve z 28.11.2011 predloženej v tomto konaní bankou treba uviesť, že z nej
nie je riadne zistiteľná konkrétna časť dlžného záväzku (o aké konkrétne splátky išlo) adresovaná bola
iba žalovanej v 1. rade, nebol predložený žiaden doklad ani len o jej podaní na poštovú prepravu (to k
poukazom právneho zástupcu žalobcu na znenie, podľa súdu beztak neprijateľného, bodu 10.3. VOP).
V tomto smere výzvy samotného žalobcu zo 16.3.2015 sú už irelevantné, nakoľko nejde o výzvy banky

a navyše boli robené už po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok. Čo sa týka tu ešte predložených
výziev z 15.8.2014, tak ak by aj bolo preukázané ich podanie na poštovú prepravu (doklady na č.l.
186-187 preukazujú možné podanie tejto listiny na poštovú prepravu pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávok iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, nie aj k ostatným), ak by aj bolo preukázané ich riadne
doručenie, resp. ak by súd zavrel oči a uznal doručenie podľa bodu 10.3. VOP, tak vzhľadom na čas

uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (25.9.2014) je zrejmé, že ani tak nebola splnená podmienka
§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. ako je citované vyššie, a to „ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku....“. Tu navyše vo vzťahu k žalovaným v
2. a 3. rade nebolo preukázané ani len podanie danej výzvy na poštovú prepravu, ani doručenie, resp.

vrátenia zásielky s údajmi, ktoré by mohli byť podkladom na judikatúrou akceptovateľné uplatnenie fikcie
doručenia podľa pravidiel civilného procesu. Následne doručované oznámenia o postúpení pohľadávky
zo 7.10.2014 a doklady o výsledku ich doručovania v tomto smere nič nemenia na tom, že výzvy z
15.8.2014, ktoré síce mali byť vystavené každému zo žalovaných, neboli minimálne u žalovaného v 3.
rade ani len podané na poštovú prepravu - u žalovaného v 2. rade bol totiž predložený následne poštoví

podací hárok (č.l. 272 spisu) z 18.8.2014, ale aj tak, prečo nebol u neho doručený doklad o doručení
výzvy alebo o vrátenej zásielke (osobitne ak táto bola doručovaná pod podacím číslom, teda ak nie do
vlastných rúk, tak aspoň doporučene). Vylúčenie v dohode o ručení ustanovenia § 306 ods. 1 OBZ nemá
vplyv na to, aby banka pred postúpením takúto výzvu učinila súčasne i voči ručiteľovi, a to osobitne za
vylúčenia § 306 ods. 1 OBZ v dohode o ručení a najmä ak ide o výzvu na splnenie záväzku.

36. V tomto smere nepostačuje vyhlásenie postupcu v predloženej zmluve o postúpení pohľadávok -
jej čl. IV. bod 4.1. písm. a/ - „prijal všetky opatrenia na platné uzatvorenie a plnenie tejto zmluvy“, ako
aj bod 4.2. písm. b/, že „je oprávnený previesť pohľadávky na postupníka“ a písm. d/ že „pohľadávky
spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách“, ale splnenie vyššie uvedeného

postupu musí byť preukázané riadne (písomnou výzvou banky klientom a, logicky, i dokladom o jej
doručení - z ktorého bude vyplývať nepretržité omeškanie klientov banky dlhšie ako 90 kalendárnych
dní napriek príslušnej písomnej výzve). Príslušné listiny taktiež musia a mali byť podľa názoru súdu
prílohou samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. odovzdané postupníkovi v rámci dokumentácie
o záväzkovom vzťahu (osobitne i vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. VIII. bode

8.1. a výkladu pojmu „zmluvná dokumentácia“ v jej čl. II.).

37. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani obsah vety druhej § 92 ods. 8 zákona o
bankách - osobitne jej znenie za bodkočiarkou (Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej

banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.), nakoľko vychádzajúc z gramatického výkladu daného
ustanovenia nijako nevyplýva, že by veta druhá § 92 ods. 8 zákona o bankách vylučovala predpokladypostúpenia pohľadávky banky v zmysle vety prvej daného ustanovenia - t.j. omeškanie klienta napriek
písomnej výzve banky klientovi.

38. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak nemožno v danom prípade vyvodiť z toho iný
záver ako ten, že príslušný postup podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách zo strany právneho
predchodcu žalobcu nebol dodržaný a teda nebol jeho právny predchodca oprávnený žalobcovi
pohľadávku voči žalovaným postúpiť. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu
(odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov na jej čiastočné zamietnutie pre premlčanie, neoprávnenosť

požadovania úrokov z úveru po termínoch splatnosti jednotlivých splátok a pod.) zamietol v celom
rozsahu a s poukazom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby sa už súd z dôvodu hospodárnosti
bližšie nezaoberal nedostatkami, či neprijateľnými podmienkami samotnej Zmluvy alebo jej súčastí,
dôvodnosťou či nedôvodnosťou započítavania úhrad na kdejaké výslovne nedohodnuté poplatky,
prednostne na úroky z omeškania a pod., a dopadom týchto skutočností na dôvodnosť a výšku
samotných nárokov uplatňovaných voči žalovaným v tomto konaní. V danom prípade súd považuje

postúpenie pohľadávky žalobcovi za absolútne neplatné z dôvodov ako je podrobne rozvedené vyššie.
Preto je tu zrejmá absencia danosti aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, čo bolo samo osebe
dôvodom na zamietnutie žaloby v tomto konaní v celom rozsahu žalovanej sumy, ako aj požadovaného
príslušenstva.

39. Len pre úplnosť, žaloba bola zamietnutá i vo vzťahu k žalovanému v 3. rade ako ručiteľovi, pretože
tento má podľa § 306 ods. 2 OBZ právo uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený
dlžník, teda ako v dôsledku námietok žalovanej v 1. rade ako dlžníka bola žaloba v celom rozsahu
zamietnutá, nemožno na zamietnuté plnenia zaviazať ani samotného ručiteľa.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. V tomto konaní boli plne úspešní žalovaní. Preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej v 1.
radenáhradutrovkonaniavočižalobcovivplnomrozsahu,t.j.100%,pričomoichvýškebuderozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Čo sa však týka žalovaných
v 2. a 3. rade, títo v celom konaní boli pasívni a s ohľadom na to a na obsah spisu je už teraz zrejmé,
že v priebehu konania im ani žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto ohľadne nich súd postupom

podľa § 257 CSP priamo rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko za tejto situácie by v
opačnom prípade bol následný postup podľa § 262 ods. 2 CSP absolútne nadbytočný a nehospodárny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je

prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.