Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200517
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818200517.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1. Y. V., narodenej XX.X.XXXX a 2.
X. V., narodeného XX.X.XXXX, oboch bývajúcich v B., J. XXX, zastúpených Mgr. Ivicou Štiglicovou,
advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, akciová spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris so sídlom

boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky ako
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 2, zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Šoltésovej 14, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12
Csp/16/2018-92 zo dňa 7.1.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne, a to Ministerstvu obrany SR, oddiel VÚ 7945 Rožňava,
Šafárikova 470/101, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 42720205630002 zo dňa 1.8.2013, a to až do skončenia

konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 12 Csp/16/2018.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia podali na tamojšom súde žalobu, ktorou sa
domáhali určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42720205630002
zo dňa 1.8.2013 je bezúročný a bez poplatkov, ale aj určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá
v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere je neplatná. V priebehu konania žalobcovia podali

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadali uloženie povinnosti zamestnávateľovi
žalobkyne, aby sa zdržal výkonu zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného práve na základe uvedenej
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, až do skončenia konania vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že s právnym predchodcom žalovaného
ako veriteľom uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 14.000
€, pričom súčasťou zmluvy bolo aj ustanovenie v časti 3 bod 3 s názvom Dohoda o zrážkach zo mzdy

a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, že ak sa žalobkyňa omešká so splácaním úveru
dlhšie ako jeden mesiac, t.j. nezaplatí dve po sebe nasledujúce splátky úveru, platca jej mzdy v prospech
spoločnosti Cetelem - veriteľa a právneho predchodcu žalobcu bude vykonávať mesačné zrážky až do
splatenia úveru. Zamestnávateľ žalobkyne vykonáva tieto zrážky na základe žiadosti žalovaného vo
výške 283,49 € mesačne, pričom žalobkyňa tvrdila, že žalovanú istinu doplatila dňa 6.12.2018 a pokiaľ
by zamestnávateľ pokračoval v zrážkach dlžoby k majetkovej ujme na jej strane, nakoľko v prípade

bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru by nárok žalovaného splatením istiny zanikol.Tvrdila, že uzavretá úverová zmluva pre nesplnenie obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom
sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP) podľa
§ 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2. Uviedol, že v danom
prípadesledovanýcieľniejemožnédosiahnuťzriadenímzáložnéhopráva,pretožepeňažnúpohľadávku
z daného záväzkového vzťahu veriteľ už zabezpečoval dohodou o zrážkach zo mzdy a nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia by sa javilo v tomto štádiu konania za irelevantné. K návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia zo strany žalobcov došlo v priebehu konania, žalobcovia predložili relevantné
listiny, ktoré osvedčovali ich tvrdenia. Súd poukázal na to, že samotná forma úpravy právneho vzťahu
žalobcov a žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) do značnej miery spochybňuje záver, že ide
o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej
dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zmluva
bola podpísaná ako celok vrátane dojednania o vykonávaní zrážok zo mzdy a v takto koncipovanom

texte mohlo ľahko ujsť pozornosti spotrebiteľa dojednanie písané minimalizovaným písmom, ktoré sa
nijako neodlišovalo od ostatného textu zmluvy. Okrem všeobecných teoretických úvah v súvislosti o
predpokladoch nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že posúdil, že je tu
skutočne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný už
požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, čo je dostatočným dôvodom pre dočasnú

úpravupomerovmedzistranami,ktoráspočívavdočasnomzabránenívýkonurealizáciezrážokzomzdy.
Žalobcami namietaná neprijateľnosť zmluvných podmienok, vrátane neplatného dojednania o dohode
o zrážkach zo mzdy môže viesť v konečnom dôsledku pri vyriešení sporu k iným záverom o existencii
dlhu žalobcov voči veriteľovi. Tento záver však bude možné vysloviť až po vykonanom dokazovaní
vo veci samej. Preto súd neodkladným opatrením uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobcov, aby

nevykonával zrážky z preventívnych dôvodov, ako aj z dôvodu flexibilnejšieho dosiahnutia stavu, v
ktorom žalobkyni už nebudú vykonávané zrážky zo mzdy. Poukázal na to, že CSP nevylučuje možnosť
nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k inej osobe, ako je sporová strana v konaní o žalobe, pričom
zároveňplatí,ženeodkladnýmopatrenímbynemalodochádzaťkzásahudoprávnadnevyhnutnúmieru.
Takúto tretiu osobu je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu.

4. V závere súd poukázal na to, že žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a
žalovaným, svoje tvrdenia o existencii dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o skutočnej realizácii výkonu
zrážok zamestnávateľom žalobkyne. Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo

mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí
brať súd ohľad. Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia, bolo vyhovené návrhu žalobcov s tým, že platnosť tohto neodkladného opatrenia súd limitoval
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. V zákonnej lehote proti nariadenému neodkladnému opatreniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. V prvom rade poukázal na to, že žalobcovia si ako dlžníci
neplnili svoje povinnosti v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mesačné splátky nesplácali riadne
a včas a na základe toho žalovaný si uplatnil svoje nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo
mzdy, pričom s touto dohodou vyjadril klient podľa časti 3 bod 3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere súhlas.

Ďalej uviedol, že odôvodnenie povinnosti zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v
1. rade považuje za nesprávne a nedostatočné. Bez samotného podpisu, ktorým klient vyjadrí súhlas
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je táto dohoda v zmysle zmluvných dojednaní neplatná,
teda žalobkyňa mala možnosť nepodpísať a nezatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobkyne v prvom rade o vykonávanie zrážok zo mzdy v súlade s platným právnym

poriadkom Slovenskej republiky s odkazom na platne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy. Dispozičné právo so mzdou žalobkyne v 1. rade je
tak obmedzené maximálne do výšky zákonom prípustnej miery. Aj neaplikovaním dohody o zrážkach
zo mzdy by došlo k nevyváženému zásahu do práv žalovaného ako veriteľa, keďže nemohol by si
uplatniť zmluvný zabezpečovací prostriedok, a mohlo by tak dôjsť k predĺžovaniu omeškania dlžníka

a následne aj k navyšovaniu príslušenstva poskytnutého úveru. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu
a s jeho tvrdením o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V každom prípade platí zásada kontradiktórnosti, ktorá vo všeobecnosti
zaväzuje vnútroštátny súd, ak konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnejpodmienky informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili
spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Súd prvej inštancie
však takto nepostupoval. Ohrozenie práva žalobcov podľa žalovaného nebolo preukázané a žalobcovia

nepreukázali ani tú skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že ho zruší.

6. Zo strany žalobcov nebolo vyjadrenie k odvolaniu podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenouosobou,preskúmalnapadnutéuznesenie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalo vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,

ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolací dôvod nie je naplnený.
Nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal potrebné dokazovanie
v dostatočnom rozsahu vo vzťahu k rozhodovaniu o neodkladnom opatrení, predložené dôkazy hodnotil
v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil
aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho
súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a spĺňa kritériá riadneho

odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu
prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto ho
odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto na neho v
plnom rozsahu odkazuje.

11.Podľa§324ods.1CSP, predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrh

nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je v zmysle § 325 ods. 1 CSP: 1. osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej

úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.15. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení, akým je aj neodkladné opatrenie pred začatím konania, na ktoré nadväzuje

žaloba vo veci samej, vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd

zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto neodkladné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi

danousituáciou,najmänaliehavosťoujejriešenia(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduSR5Cdo91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako

nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

17. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci
boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia t.j. osvedčenie
nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Preskúmavané rozhodnutie je podľa názoru súdu
odôvodnené dostatočným spôsobom.

18. Žalobcovia sa neodkladným opatrením domáhajú ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho
majetku, ku ktorému dochádza zrážkami zo mzdy žalobkyne, pričom nemá iné právne ani faktické

možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy
je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, ako náhle pohľadávka veriteľa je
splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán

o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť
povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

20. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené žalovaným,
tieto však nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

21. Žalobcovia predloženými listinnými dôkazmi osvedčili existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným
a osvedčili naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný realizuje dohodu o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody,
neplatnosť ktorej bude predmetom konania vo veci samej.

Za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy nie je vyriešená právoplatným
rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobkyne nariadeným neodkladným
opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže ani odvolací súd zaujať v tomto štádiu
konania právny názor o (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v tej súvislosti aj o dôvodnosti
nároku vo veci samej. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok

v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia
súdom. Táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto
dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z
neprijateľných zmluvných podmienok. Práve táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu osvedčuje

právo žalobkyne napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej. Žalovaným
nepopieraná skutočnosť, že už aj pristúpil k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej
hrozby finančnej ujmy, teda vzniku ťažko (ne)zvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo
vzťahu k žalobcovi boli ďalej realizované. Otázka (ne)platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp.o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, otázka (ne)platnosti dohody o uznaní dlhu a
v nadväznosti na to aj otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy bude predmetom dokazovania
vo veci samej.

22. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť
nevykonávať zrážky podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, aby sa
nezvyšoval prípadný preplatok nedôvodne vykonávaných zrážok. Povinnosť zdržať sa vykonávania
zrážok na základe tejto dohody je len dočasným opatrením proti postihu majetku žalobcov, bez ktorého

by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, keďže mzda slúži v prevažnej miere na zabezpečovanie
uspokojovania základných potrieb jej poberateľa.

23. S konštatovaním, že v danom prípade pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené zákonné
podmienky, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).