Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615210069
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2615210069.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávneného: Private Capital
Investments Limited, so sídlom Ducie Street 83, M12JQ Manchester, Spojené kráľovstvo, ID no.
09252000, zastúpený: Mgr. Michal Jendrulek, usadený euroadvokát so sídlom Bratislava, Cintorínska 9,
proti povinnej: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom: JUDr.

Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 44711/15,
o vymoženie 1.417,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Senica, č. k. 10Er/1097/2015 - 35 zo dňa 15. novembra 2016 v časti, v ktorej súd exekúciu zastavil, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Povinnej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieprvýmodsekomvýrokupripustil,abydokonanianamiesto
doterajšieho oprávneného CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Nové Město,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, vstúpil Private Capital Investments Limited, IČO: 09 252
000, so sídlom 18-22 Stoney Lane, Yardley, Birmingham, B25 8YP, Veľká Británia a druhým odsekom
výroku exekúciu zastavil. Súd mal z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo

konanie,vktoromsauplatňovalnárokzozmenky.Vzhľadomnauvedenébolopovinnosťouoprávneného
v zmysle § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) v lehote 30 dní odo
dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (t.j. od 23.12.2015) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 EP. Z doplnenia návrhu ako ani z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu
Senica sp. zn. 3C/73/2014 však súd nemal preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, t.j. sú tu v zmysle § 243f ods. 4 EP dôvody na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. m) EP. Súd po oboznámení sa s konaním predchádzajúcim vydaniu exekučného
titulu zistil, že v ňom nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v
exekučnom konaní oprávnený, resp. jeho právny nástupca nepreukázali opak. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. O trovách exekúcie
súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého
uznesenia a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, neboli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, pretože
oprávnený nie je osobou, ktorej by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorá by súčasne
mala vlastné vzťahy s povinnou a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov.

V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že nemá žiaden vlastný vzťah s povinnou
a svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a zmluvou o postúpení pohľadávok. Zuvedeného vyplýva, že sa na oprávneného povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 EP nevzťahuje, keďže
mu súd nepriznal právo zo zmenky rozhodnutím a nejde o oprávneného, ktorý by mal vlastné vzťahy s
povinnou a svoje právo nepreukazuje ani nepretržitým radom indosamentov. Zákon na takúto situáciu

nepamätá. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o
postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal
majiteľom zmenky a preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade ak je pohľadávka zo zmenky už
rozsúdená možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky
právne oddeliť. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by prechod práva z exekučného titulu bol na základe

rubopisu, v takom prípade by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho
majiteľa zmenky k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri
tom zmenku nenadobudol, teda logicky neuplatňuje právo zo zmenky. Súd však nezastavil exekúciu
podľa § 243f ods. 5 EP pre nedoplnenie návrhu ale podľa § 243f ods. 4 a 6 EP, pretože nový oprávnený
nepreukázal, že tu nie sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Ak mal súd
za to, že nedošlo k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote mal konanie zastaviť

podľa § 243f ods. 5 EP. Ak mal za to, že k doplneniu návrhu došlo, čo však zjavne nedošlo, lebo
oprávnený uviedol, že nemá vlastné vzťahy s povinnou a nie je ani indosatárom, potom súd nemal
vydávať žiadne rozhodnutie, pretože nedošlo k splneniu podmienok podľa § 243f ods. 1 EP. Súd už
vôbecnemalskúmať,čiprávnyvzťahjespotrebiteľskéhocharakteru,pretožetútootázkumáskúmaťažv
prípade, ak dôjde k doplneniu návrhu o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu remitenta

k povinnej. Na podporu svojich argumentov dal oprávnený do pozornosti a uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20.10.2015, sp. zn. 3Oboer/426/2014.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 01.04.2017.

5. Predmetom tohto exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.417,57
eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Senica č. k.
3C/73/2014-74 zo dňa 07.05.2015. Žalobca (spoločnosť CD Consulting, s.r.o., právny predchodca
oprávneného v tomto exekučnom konaní) sa v základnom konaní domáhal, zaplatenia istiny vo

výške 1.417,57 eura s príslušenstvom a trov konania žalovanou (povinnou). Nárok si spoločnosť CD
Consulting, s.r.o., uplatňovala ako nárok indosatára, ktorý je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky
vystavenej dňa 27.04.2010. Pôvodný oprávnený, spoločnosť CD Consulting, s.r.o. postúpil pohľadávku
vyplývajúcu z exekučného titulu na súčasného oprávneného dňa 23.12.2015, a teda v deň, kedy
nadobudol účinnosť zák. č. 438/2015 Z.z. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania

spoločnosť Private Capital Investments Limited doručila súdnemu exekútorovi počas plynutia zákonom
stanovenej 30-dňovej lehoty. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia
a postupu súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.

6. Podľa § 39 ods. 4 EP exekučného konania v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30
dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 5 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku
1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 243 f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku
1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. V zmysle vyššie citovaných ustanovení EP zákon nepredpokladá, že by bolo povinnosťou súdu

vyzývať oprávneného na preukázanie rozhodujúcich skutočnosti, že mu bol priznaný nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a týka sa (vydanie zmenky) vlastného vzťahu s povinným.
Nepostačuje, ak oprávnený reagoval, doručoval súdu písomnosti ale nesplnil si tie povinnosti, ktoré
mu uložil zákon, t. j. nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na stanovisko č. 1/2016 prijaté dňa 20.04.2016 na zasadnutí občianskoprávneho kolégia

Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorého ak si oprávnený čo i len čiastočne nesplnil povinnosť, ktorá
mu bola uložená § 243f ods. 1 EP (v znení účinnom od 23.12.2015), na základe ktorého bol povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní, t.j. opísať rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, uplatní
sa dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP. Požadované doplnenie náležitostí návrhu

oprávnený nemôže realizovať po uplynutí lehoty 30 dní. Postup podľa § 243f ods. 4-6 a § 57 ods.1,
písm. m) EP je potom možné aplikovať v prípade, ak potrebné podklady predložila, avšak existuje tu
dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. m) EP.

13. Oprávnený vo svojom odvolaní síce namietal, že z dôvodu postúpenia už judikovanej pohľadávky

sa na osobu oprávnenú nevzťahuje povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 a § 243f EP a nemusí
opisovať vlastný vzťah s povinnou, nakoľko zmenku nenadobudol, neuplatňuje si právo zo zmenky, ale z
judikovanej pohľadávky. Odvolací súd považuje tento argument oprávneného za nedôvodný. Povinnosť
doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na každého, kto vystupuje v exekučnom konaní,
v ktorom sa vymáha nárok na základe exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky v

pozícii oprávneného, t. j. aj na toho, kto nadobudol nárok až z judikovanej pohľadávky prostredníctvom
postúpenia (cesie). Podľa názoru odvolacieho súdu druhá veta ust. § 39 ods. 4 EP slúži len ako
doplnok k prvej vete uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že túto povinnosť má aj ten, kto preukazuje
svoje postavenie účastníka konania nepretržitým radom indosamentov podľa osobitného predpisu. Táto
interpretácia vyplýva zo slovného spojenia v § 39 ods. 4 druhá veta EP: „Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať „aj“ oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov“.

14. Z vyššie citovaných ustanovení však vyplýva, že exekučné súdy musia ex offo skúmať materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti
povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Na tomto fakte nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že po nadobudnutí

vykonateľnosti exekučného titulu, bolo právo z tohto titulu postúpené na inú osobu. Skúmanie sa
vzťahuje na exekučný titul, nie na oprávnenú osobu, či už je to indosatár alebo postupník.

15. Uzatvorenie rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok nespôsobilo zánik pôvodného vlastného
vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorý bol touto zmenkou zabezpečený.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu má povinnosť opísať vlastný vzťah, resp. pôvodný právny vzťah,
ktorý bol zmenkou zabezpečený, každá oprávnená osoba, ktorá sa na súde domáha vymoženia plnenia
z exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Odvolací
súd preto poukazuje aj na záver Ústavného súdu ČR v náleze sp. zn. II. ÚS 2221/07, podľa ktoréhoprávo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou. Z už základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného

usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby sa
takouto interpretáciou pomocou redukcie ad absurdum odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade
so zmyslom a účelom zákona, ktorý bude racionálny a spravodlivý.

16. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že v zmysle prechodných ustanovení
§ 243f ods. 1 EP sú exekučné súdy povinné aj v už začatých exekučných konaniach ex offo prihliadať
na to, či bola povinnej v konaní pred všeobecnými súdmi, príp. aj rozhodcovskými súdmi, ak dospejú
k záveru, že má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka, spotrebiteľa, poskytnutá primeraná ochrana,
aká spotrebiteľovi patrí podľa predpisov o spotrebiteľskom práve. Za týmto účelom bola ustanovením
§ 39 ods. 4 EP uložená oprávneným povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

kauzálneho vzťahu s povinnou a zároveň pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Ak oprávnený
uloženú povinnosť nesplní, sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 EP.

17. V prejednávanej veci pôvodný oprávnený, spoločnosť CD Consulting, s.r.o. postúpil pohľadávku
vyplývajúcu z exekučného titulu na súčasného oprávneného dňa 23.12.2015, a teda v deň, kedy

nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania
spoločnosť Private Capital Investments Limited doručila súdnemu exekútorovi počas plynutia zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty. Avšak, účastníkom konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o pripustení zmeny oprávneného bol pôvodný oprávnený - spoločnosť CD Consulting, s.r.o.,
ktorý mal procesnú aktívnu legitimáciu v exekučnom konaní, a to aj napriek zmene jeho hmotnoprávnej

vecnej legitimácie. Z tohto procesného postavenia mu vyplývala povinnosť stanovená ustanovením §
39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 EP doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá ním však splnená
nebola. Povinnosť uvedená vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami nebola splnená ani novým
oprávneným - spoločnosťou Private Capital Investments Limited, pričom mal mať vedomosť o tom,
že podmienkou pre pokračovanie v exekúcii bude preukázanie vlastného vzťahu zo zmenky. Rovnako

mu muselo byť zrejmé, že túto povinnosť by mal splniť pôvodný oprávnený, ktorý bol v tom čase ešte
účastníkom konania. Je možné pripísať na ťarchu oprávneného, že nekonal s odbornou starostlivosťou
a nezabezpečil si doplnenie návrhu zo strany pôvodného oprávneného alebo, že tento návrh nedoplnil
sám.

18. Odvolací súd sa nestotožnil s použitým dôvodom zastavenia exekúcie súdom prvej inštancie,
nakoľko súd prvej inštancie na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou reagoval postupom
v zmysle § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) EP napriek tomu, že na nesplnenie si povinnosti
v zmysle § 243f ods. 1 EP mal súd správne reagovať postupom vyžadovaným § 243f ods. 5 EP. Súd
prvej inštancie však rozhodol vecne správne, ak v prejednávanej veci exekúciu ako celok zastavil, a

preto odvolací súd i s prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 393 ods. 1 CSP mala v odvolacom konaní úspešná povinná
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy jej však v odvolacom konaní nevznikli, preto

odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia čl. 4 ods.
1 CSP.

20. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).