Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miriam Kamenská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/234/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6116220350.5
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu B.. D. H., U.. XX. XX. XXXX, R. Q. X, XXX XX R.
R., právne zast. ATTORNEYS GROUP, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 863 998, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Ing. Miroslav Ďuraj, proti
žalovanému Waldviertler Sparkasse Bank AG, FN 34924a, Sparkassenplatz 3, 3910 Zwettl, Rakúska
republika, právne zast. BBH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Suchý Mýto 1, 811 03 Bratislava,
IČO: 36 713 066, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokátka Mgr. Oľga Beláňová, o
určenie platnosti a účinnosti započítania pohľadávky, takto
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 02. 11. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právny úkon jednostranného
započítania pohľadávky žalobcu urobený dňa 18. 03. 2016 formou Započítania pohľadávok, ktorým
si žalobca započítava ku dňu 18. 03. 2016 svoju pohľadávku vo výške 2 754 755,075 Eur proti
pohľadávkežalovanéhovočižalobcoviztituluručeniazabezpečujúcehozáväzkyspoločnostiSNP3s.r.o.
„v konkurze“, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 060 456, zo Zmluvy o úvere
č. 044727-001 z 31. 05. 2011 vo výške 1 564 526,85 Eur, doručený žalovanému dňa 22. 03. 2016, je
platný a účinný. Uviedol, že dňa 31. 05. 2011 došlo medzi žalovaným, v právnom postavení veriteľa, a
obchodnou spoločnosťou SNP č. 3, s. r. o. „v konkurze“, Banská Bystrica, IČO: 46 060 456, v právnom
postavení dlžníka, k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. 044727-001, na základe ktorej je dlžník povinný
ku dňu 18. 03. 2016 zaplatiť žalovanému sumu 1 564 526,85 Eur. Za účelom zabezpečenia záväzku
prijal žalobca za dlžníka dňa 31. 05. 2011 ručiteľský záväzok. Žalobca je spolu s Bc. Alenou Valachovou
spoločníkom obchodnej spoločnosti V A Vi, pričom každý z nich vlastní obchodný podiel vo výške 50
%, čo predstavuje obchodný podiel vo výške 23 440,-- Eur. Okresný súd Banská Bystrica uznesením
č. k. 2R/8/2015-114 zo dňa 23. 06. 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka obchodnej spoločnosti V A Vi.
Dňa 11. 12. 2015 sa konalo zasadnutie veriteľského výboru V A Vi. 6alovaný spolu s Československou
obchodnou bankou, a. s., Bratislava, IČO: 36 854 140 a Mestom Banská Bystrica, ako členovia
veriteľského výboru svojvoľne a neodôvodnene neschválili reštrukturalizačný plán V A V i. V dôsledku
uvedeného postupu vstúpila spoločnosť V A Vi dňa 06. 01. 2016 do konkurzu. Žalobca tvrdí, že žalovaný,
ČSOB a Mesto Banská Bystrica svojim konaním porušili právne povinnosti uložené im podľa § 5 a § 127
ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a podľa § 415 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho
znemožnili realizáciu projektu Europa Shopping and Relax Center 2. etapa vo Zvolene a tým spôsobili
žalobcovi a druhému spoločníkovi úpadcu Bc. Alene Valachovej škodu vo výške 29.672.219,51 Eur.
Výšku škody žalobca vypočítal ako súčet skutočnej škody 19.674.321,51 Eur a ušlého zisku 9.997.898,--
Eur. Zo škody vo výške 29.672.219,51 Eur pripadá na 50% obchodný podiel v spoločnosti úpadcu
žalobcovi suma 14.836.109,755 a rovnako tak i Bc. Alene Valachovej. Žalobca svoju pohľadávku vo
výške 2 754 775,075 Eur jednostranne započítal proti pohľadávke žalovaného so Zmluvy o úvere ku dňu18. 03. 2016 Započítaním pohľadávok zo dňa 18. 03. 2016. V dôsledku tohto započítania došlo k zániku
pohľadávky žalovaného z titulu ručenia vo výške 1 564 526,85 Eur, pričom žalobca má voči žalovanému
naďalej pohľadávku v prevyšujúcej časti. Započítanie pohľadávky bolo žalovanému doručené dňa 22.
03. 2016. Napriek tomu bola žalobcovi dňa 28. 06. 2016 doručená Výzva na zaplatenie pohľadávky
zo dňa 06. 06. 2016. Ak by v súčasnosti žalobca zaplatil žalovanému požadovanú sumu, došlo by na
strane žalovaného (v dôsledku zániku pohľadávky započítaním) k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca
má naliehavý právny záujem na určení platnosti a účinnosti právneho úkonu jednostranného započítania
pohľadávky tým, že bez takéhoto určenia je právne postavenie žalobcu neisté a spochybnené, pričom
súčasný stav môže viesť k vzniku značnej škody na strane žalobcu.
2. Podaním zo dňa 24. 07. 2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe (§ 167 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), podaním zo dňa 02. 10. 2017 sa vo veci vyjadril žalobca (§
167 ods. 3 CSP) a podaním zo dňa 30. 10. 2017 žalovaný (§ 167 ods. 4 CSP).
3. Následne súd na prejednanie veci samej určil termín pojednávania na deň 27. 04. 2018.
4.Uznesenímč.k.64Cb234/2016-352zodňa11.05.2018,právoplatnýmdňa29.05.2018,súdkonanie
prerušil s odôvodnením, že strany zhodne navrhli odročenie pojednávania, ako aj prerušenie konania
(§ 163 ods. 1, 2 CSP).
5. Podaním zo dňa 21. 11. 2018 žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Súd pokračoval v konaní
a na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 22. 02. 2019, ktoré pojednávanie bolo
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušené.
6. Podaním zo dňa 21. 02. 2019 sa vo veci vyjadril žalovaný a uviedol, že v priebehu roka 2018 prebiehali
medzi žalobcom a žalovaným komplexné rokovania o možnosti mimosúdnom rokovaní ich vzájomných
vzťahov, súčasťou ktorého malo byť aj späťvzatie žaloby, ktorú od počiatku žalovaný považuje za
špekulatívnu, šikanóznu a vykonštruovanú. Výlučne z dôvodu priebehu uvedených rokovaní žalovaný
súhlasil s prerušením konania, ako aj nepredkladal do konania žiadne ďalšie tvrdenia ani dôkazy.
Mimosúdne rokovania však boli ukončené bez dosiahnutia dohody medzi stranami. Následne žalovaný
uplatnil námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Banská Bystrica a uviedol, že nedostatok
právomoci súdu spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme
zastavenia civilného konania. Zároveň je právomoc súdu popri príslušnosti súdu jednou z procesných
podmienok viažucich sa na súd, bez splnenia ktorej nemožno konať vo veci a rozhodnúť. Nakoľko je
žalovaný obchodná spoločnosť so sídlom v Rakúskej republike, je zjavné, že žalobca sa mal so žalobou
obrátiť na súdy v Rakúskej republike, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci žaloby. S ohľadom
na túto skutočnosť žalovaný navrhuje, aby súd v dôsledku nedostatku právomoci súdu spôsobujúcej
neodstrániteľnú vadu konania, v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Žalovaný nemá sídlo a ani zriadenú
žiadnu organizačnú zložku na území Slovenskej republiky, žalovaný nemôže mať všeobecnú súd v
zmysle ustanovení CSP na území Slovenskej republiky. Žalobca zároveň nepreukázal žiadny dôvod, pre
ktorý by bol práve tunajší súd miestne príslušným na prejednanie tejto veci. Uvedené závery žalovaného
už pritom boli potvrdené i v identickej veci sp. zn. 64Cb/67/2017 rozhodovacou praxou tunajšieho súdu,
ako aj odvolacieho súdu. Neexistuje pritom žiadny dôvod, aby sa tunajší súd od uvedenej rozhodovacej
praxe odchýlil.
Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2015 z 12. 12.
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nariadenie“), ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľačlánku5ods.1Nariadenia,osobysbydliskomnaúzemíčlenskéhoštátumožnožalovaťnasúdoch
iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní,ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 24.
Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa čl. 13 Preambuly Nariadenia Medzi konaniami, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie a územím
členských štátov by mala existovať väzba. Preto by sa spoločné normy právomoci mali v zásade
uplatňovať, ak má žalovaný bydlisko na území niektorého z členských štátov.
Podľa čl. 14 Preambuly Nariadenia na žalovaného, ktorý nemá bydlisko v niektorom z členských štátov,
by sa v zásade mali uplatňovať normy právomoci platné na území členského štátu konajúceho súdu.
S cieľom zaručiť ochranu spotrebiteľov a zamestnancov, ochrániť právomoc súdov členských štátov v
prípadoch, keď majú výlučnú právomoc, a rešpektovať zmluvnú voľnosť účastníkov by sa určité normy
právomoci ustanovené v tomto nariadení mali uplatňovať bez ohľadu na bydlisko žalovaného.
Podľa čl. 15 Preambuly Nariadenia normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo
zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto
kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu
alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba
definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.
7. Vzhľadom na to, že stranou sporu ako žalovaný je zahraničná právnická osoba, ide o konanie
s medzinárodným prvkom. Žalobca má bydlisko a žalovaný má registrované sídlo v členskom štáte
Európskej únie, preto právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tejto veci sa posudzuje podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie). Podľa
všeobecných ustanovení Nariadenia o právomoci, osoby s bydliskom na území členského štátu sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského (článok 4 ods. 1 Nariadenia),
a teda súdom žalovaného je súd Rakúskej republiky. Osoby s bydliskom na území iného členského
štátu, a teda aj právnické osoby s registrovaným sídlom na území iného členského štátu, však možno
žalovať aj na súdoch iného členského štátu, ale len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až
7 Kapitoly II Nariadenia (článok 5 ods. 1 Nariadenia). V danom prípade súd Slovenskej republiky
nezistil splnenie žiadnych kritérií uvedených v oddieloch 2 až 7 Kapitoly II Nariadenia, teda naplnenie
podmienok osobitnej právomoci súdu Slovenskej republiky a nebola zistená ani dohoda o voľbe
právomoci. Súd preto dospel k záveru, že právomoc súdu Slovenskej republiky nie je založená na
žiadnych ustanoveniach Nariadenia.
8.Jepravda,žeokremprávomocizaloženejnainýchustanoveniachNariadenia,másúdčlenskéhoštátu
právomoc aj vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania a nedostatok právomoci súdu nenamietne. To však
neplatí, ak sa žalovaný zúčastní konania za účelom, len aby namietol absenciu právomoci. Zo žiadneho
ustanovenia Nariadenia pritom nevyplýva, že námietku absencie právomoci musí žalovaný uplatniť pri
prvom úkone vo veci, ktorý urobí, keď aj Nariadenie prioritne preferuje uplatňovanie právomoci podľa
bydliska, resp. sídla žalovaného. Rovnako podľa Civilného sporového poriadku nedostatok právomoci
súdu predstavuje procesnú podmienku, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť a ktorá má vždy
za následok zastavenie konania. Nedostatok právomoci je pritom podmienkou konania, ktorú súd
vyhodnocuje ex offo v každom štádiu konania.
9. Potom, keďže žalovaný namietol absenciu právomoci súdu Slovenskej republiky, súd z dôvodu, že
vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, konanie zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. Konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci, teda z procesného hľadiska zásadne platí,
že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý žalobu podal, preto súd priznal žalovanému právo na plnú
náhradu trov konania proti žalobcovi. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konaniekončí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník a súdnym úradníkom bude rozhodnuté aj o vrátení zaplateného súdneho poplatku zo žaloby (§
14 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov.).
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.