Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415200253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: N. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, so sídlom Žiar nad
Hronom, Opatovská 783/4, proti žalovanému: N. P. I., s.r.o., so sídlom D., N. XX, X.: XX XXX XXX ,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. , IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky JUDr. Andrey Cvikovej, o návrhu na
určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 5C/12/2015-146 zo dňa 05.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia
zaplatiť žalobkyni sumu 1.025,15 Eur na základe o Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
uzavretá dňa 01.03.2012, sumu 944,47 Eur na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 07.03.2012 a sumu 556,32 Eur na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.05.2012, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a vo výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala

určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 01.03.2012 medzi
žalobkyňou a žalovaným, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 07.03.2012
medzi žalobkyňou a žalovaným a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa
11.05.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné. Žalovaného zaviazal na povinnosť z
titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu 1.025,15 Eur na základe o Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 01.03.2012, sumu 944,47 Eur na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 07.03.2012 a sumu 556,32 Eur na základe

Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.05.2012, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu
trov konania právo.

2. Žalobu žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere
zamietol s odôvodnením, že neboli splnené podmienky úžery a vzhľadom na to súd nemohol
konštatovať absolútnu neplatnosť zmlúv o revolvingovom úvere. Na naplnenie podmienok úžery musia

byť kumulatívne splnené subjektívne a objektívne podmienky úžery. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľke a jej posúdenie hrubého nepomeru k vzájomnému plneniu by muselo prevýšiť
dvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov,čovdanomspore(uvšetkýchtrochzmlúv)
preukázané nebolo. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia, okresný súds poukazom na to, že v zmluvách o revolvingovom úvere (všetkých troch) je uvedená ročná úroková
sadzba vo výške 70,01 % považoval za rozpor s dobrými mravmi, a preto v tejto časti žalobe žalobkyne
vyhovel.Malzato,žezmluvysúvčastidohodyoodplate(výškeúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru)

neplatné právne úkony (§ 41 Občianskeho zákonníka), a preto vznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť
žalovanému len poskytnutú sumu úveru. Súd tvrdenia žalobkyne o výške úhrad za jednotlivé zmluvy
považovalzanesporné,nakoľkožalovanýnerozporovaltvrdeniažalobkyneotom, koľkonaktorúzmluvu
spolu uhradila. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú, vzhľadom na to,
že žalobkyňa sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedela najskôr v novembri 2014,

žaloba bola podaná na súd dňa 15.01.2015, pričom prvá zo zmlúv bola uzavretá dňa 01.03.2012 a
finančné prostriedky jej boli poskytnuté až po tomto dátume a aj prvú splátku zaplatila po tomto dátume.
Z tohto dôvodu právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka nepovažoval za premlčané. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech strán v konaní.

3. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni žalované sumy
z titulu bezdôvodného obohatenia a proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný.
Poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v období od 10.06.2010
do 31.05.2014. Mal za to, že zo zákonného ustanovenia nevyplýva žiadny zákonný podklad, či opora
pre taký postup konajúceho súdu, ktorý do úvahy berie priemerné úrokové sadzba bánk. Rozhodnutie

súdu neberie do úvahy ani ďalšie skutočnosti, a to že sa do úvahy má brať nielen hodnota obvyklej
odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota
splatnosti. V tomto rozsahu na podporu poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14Co/1016/2014, zo dňa 30.03.2016. Za podstatnú otázku pre konanie považoval, či s
ohľadom na obsah napádaného rozhodnutia je namieste považovať to, či pre výšku úrokov má byť

dojednanie o nich neplatné ako celok alebo nie. Z napádaného rozsudku nevyplývajú žiadne závery,
resp. dôvody, ktoré by zdôvodňovali posúdenia dojednania o úrokoch ako neplatného v celom rozsahu.
Proti takémuto posúdeniu pritom svedčí priamo znenie § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka a tiež
aj § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní použil nesprávne. Úverová
zmluva zostáva úverovou zmluvou spravujúcou sa právnou úpravou v Obchodnom zákonníku vždy, teda

nezávisle či účastníkom je spotrebiteľ alebo nie. V tomto rozsahu poukázal aj na stanovisko Národnej
banky Slovenska prostredníctvom Útvaru dohľadu nad finančným trhom vo svojom oznámení č. 1/2015
k použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch. Na základe uvedeného
mal za to, že súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec podľa príslušných zákonných ustanovení
a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch. Ak súd prvej inštancie bol schopný

určiť, že výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, potom logicky je a musí byť spôsobilý určiť, kde,
od akej hodnoty dochádza k rozporu s dobrými mravmi a v tejto časti posúdiť to, či dohoda o úroku
je ešte považovaná za platnú a od ktorej hranice už platnou nie je. Navrhol preto rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol vydaný dňa 05.03.2018. Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Podľa § 470

ods.1C.s.p.,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutia
jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 C.s.p.), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 C.s.p.)

rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne v zmysle §
387 ods. 1, 2 C.s.p.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Odvolací súd sa v odvolaním napadnutej časti v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti v nadväznosti na odvolacie
námietky žalovaného.

10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere (č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa

11.05.2012) v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
ohľadne posúdenia vzťahu žalobkyne a žalovaného pri uzatváraní uvedených úverových zmlúv ako
spotrebiteľského vzťahu s tým, že uvedené zmluvy je možné charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy
v zmysle § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že
poskytnutý úver zo strany žalovaného žalobkyni je možné charakterizovať ako spotrebiteľský úver, na

ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, t.
j. do 31.12.2012, v znení zákona č. 394/2011 Z. z.

11. Okresný súd uvedené zmluvy považoval za neplatné v časti úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

vzhľadom na to, že vo všetkých troch zmluvách o revolvingovom úvere bola uvedená ročná úroková
sadzba vo výške 70,01 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

12. V tejto súvislosti pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že všetky tri zmluvné vzťahy
medzi sporovými stranami (teda Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.

XXXXXXXXXX) boli uzavreté v dobe, kedy výška odplaty za úver bola právnym predpisom regulovaná a
táto regulácia je obsiahnutá v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý v čase účinnosti od 10.06.2010
do 31.05.2014 existoval v znení, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä

na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu jeho splatnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje práve na
poslednú vetu citovaného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení do 31.05.2014,
že je potrebné prihliadnuť najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Okresný súd ako súd prvej

inštancie zohľadnil práve finančnú situáciu spotrebiteľa pre posudzovanie rozporu s dobrými mravmi.
Poukázal na to, že žalobkyňa ako dlžník uzatvárala zmluvy v situácii pre ňu nepriaznivú. Vzhľadom na
objem finančných prostriedkov, ktoré by si žalobkyňa požičala a ktoré by reálne spolu s úrokom mala
žalovanému splácať, nebola v adekvátnej finančnej situácii, a preto úrok, ktorý požadoval žalovaný na
žalobkyni je možné charakterizovať ako neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdou, že od

01.06.2014 sa zmenilo ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý zaviedol pojem odplata,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a na ustanovenie § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka nadväzovalo ustanovenie § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktoré
definovalo odplatu a výpočet odplaty, čo však neznamená, že pre posudzovanie dobrých mravov nie

je možné vychádzať z takéhoto výpočtu úrokov. V tomto smere nie je rozporný ani záver z uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/1016/2014, zo dňa 30.03.2016, z ktorého vyplýva (z
novelizovaného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), že referenčné kritérium, podľa
ktorého sa má posudzovať primeranosť sa preniesla zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký,
a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom. V danom prípade totiž

okresný súd sa nezaoberal priamo výškou odplaty, aká by mohla byť, ale tým, že úrok vo výške 70,01
% s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa (žalobkyne), ako aj objem poskytnutých peňažných
prostriedkovjevrozporesdobrýmimravmivzmysle§39Občianskehozákonníka.Ztohtohľadiskapreto
nie je dôvodná odvolacia námietka, že okresný súd sa mal zaoberať, aká by bola primeraná výška úroku.
Predmetom konania bolo posudzovanie, či výška 70,01 % je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorené medzi žalobkyňou
a žalovaným, ktoré sú predmetom tohto sporu, sú absolútne neplatné v časti určenej ročnej úrokovej
sadzby úveru v percentách 71,01 %, neexistovala iná zmluvná úprava, ktorá by stanovovala možnosť
žalovanej priznať úroky. Ustanovenie v zmluvách o revolvingovom úvere ohľadne úrokov je neplatnépre rozpor s dobrými mravmi v celom rozsahu, preto nemožno dôjsť k záveru, že by dlžník z úverovej
zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa zákona. Tomuto názoru sa neprieči
ani odkaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32ICdo/45/2013 zo dňa 26.10.2015, resp. sp.

zn. 29Cdo/4498/2007 z 10.12.2008, že pokiaľ je dojednanie úrokov v zmluve neplatné, veriteľ má právo
na obvyklé úroky, a to z dôvodu, že veriteľovi nič nebráni uplatniť si uvedené obvyklé úroky. V tomto
prípade však žaloba nie je postavená z hľadiska veriteľa, ktorý požaduje od dlžníka vrátenie poskytnutej
sumy spolu s úrokmi, ale ide o žalobu, kde práve dlžník sa domáha neplatnosti časti zmluvy ohľadne
úrokov a následkom toho vydania bezdôvodného obohatenia, a to titulom rozporu časti zmluvy s dobrými

mravmi. Aj keď samotný pojem dobré mravy nie je všeobecne definovaný, v spotrebiteľských veciach
je možné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Názor okresného súdu,
ktorý posúdil žalovaným požadovanú ročnú úrokovú sadzbu úveru a v rámci poskytnutého úveru podľa
zmlúv o revolvingovom úvere vo výške 70,01 % za úrok v rozpore s dobrými mravmi považoval odvolací
súd za vecne správny. Z tohto dôvodu rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené, rovnako tak vo

výroku o náhrade trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech strán v konaní.

13. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, žalobkyňa si však žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnila, osobitne jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu o veci), žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).