Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200050
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418200050.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: K. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. a otec - Z., zastúpený advokátskou
kanceláriou NIKU & Partners, s.r.o., P.Veľkého 51, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 5.000,-Sk (165,96 €) na sumu
250,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2018.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.1.2019 vo výške 170,15 € je otec p o v i n n ý zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/176/2007-45 zo dňa 31.3.2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2008 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 2.1.2018 žiadala matka o zvýšenie
vyživovacejpovinnostiotcanamaloletúK.zosumy165,-€nasumu400,-€mesačneod1.1.2018.Neskôr
zmenila návrh a žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 500,-€ mesačne. Návrh odôvodnila tým,
že od roku 2008 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, keďže v čase pôvodného
rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala materskú školu a od roku 2018 už prechádza na

strednú školu. Ďalej v návrhu uviedla, že v súčasnosti je poberateľkou výsluhového dôchodku a otec
okrem určeného výživného nemá s maloletou žiadne ďalšie výdavky a neprejavuje ani záujem o ňu.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko
matka žiadnym spôsobom nešpecifikovala výšku odôvodnených mesačných výdavkov maloletej a
tieto výdavky nevydokladovala. Odmietol tvrdenie matky, že dcére neprispieva finančnými alebo inými
plneniami, nakoľko podľa svojich aktuálnych možností prispieval na dcéru aj nad rámec určenej

vyživovacejpovinnosti.Tiežnesúhlasilstvrdenímmatkyotom,žebynemalodcéruzáujemamrzího,že
vdôsledkurozpaduvzťahusmatkoumaloletejajejnegatívnehopostojaknemu,jeajjehovzťahsdcérou
krehký a dcéru vystavuje konfliktu lojality. Ďalej uviedol, že na jeho strane došlo od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti k zmene pomerov, nakoľko dňa XX.X.XXXX uzavrel nové manželstvo a dňaXX.X.XXXX mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére B. ako aj k manželke. K svojim príjmom
uviedol, že je riadne zamestnaný, dosahuje príjem 1.219,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. Vzhľadom
k tomu, že je zamestnancom Z., nemôže mať príjem z inej činnosti. Svoje nevyhnutné mesačné výdavky

uviedol vo výške 1.087,-€.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami
oboch rodičov, s rozpisom výdavkov maloletej, s dôkazmi o majetkových pomeroch rodičov, so spismi
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/176/2007 a 13P/219/2013, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi

založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o výživnom na maloletú K. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P/176/2007-45 zo dňa 31.3.2008 tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy
2.500,-Sk (82,98 €) na sumu 5.000,-Sk (165,96 €) od 31.3.2008. V čase tohto rozhodnutia bola matka
riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2007 bol 19.499,-Sk (647,24 €) priemerne mesačne netto. Otec

bol tiež riadne zamestnaný a jeho príjem v roku 2007 bol 22.858,-Sk (758,74 €) priemerne mesačne
netto. Maloletá K. navštevovala materskú školu a rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2008.

5. Matka vo výpovediach uviedla, že naposledy bolo o výživnom pre dcéru rozhodnuté v roku 2008,

kedy mala 5 rokov a nechodila ešte do základnej školy. V tomto školskom roku už začala maloletá
navštevovať strednú školu - bilingválne gymnázium, čiže za obdobie od posledného rozhodnutia o
výživnom sa u dcéry zmenili pomery tri krát. Aj výdavky maloletej sú od posledného rozhodnutia vyššie.
Aktuálne má maloletá najvyššie výdavky v súvislosti so štúdiom na bilingválnej strednej škole, keďže
škola organizuje dva krát do roka pobyty pre deti v B. a účasť na týchto pobytoch škola odporúča.

Výdavky maloletej spojené s pobytmi v zahraničí sú najmenej 800,-€ na jeden. Je toho názoru, že
jej príjem ako aj príjem otca umožňujú maloletej zúčastňovať sa takýchto pobytov. Ďalšie výdavky s
dcérou má na drogériu, kaderníka, hygienické potreby, mobil, internet, vreckové, ktoré jej dáva 50,-€
mesačne ako aj na záujmovú činnosť. Tiež má s dcérou výdavky na dovolenky, výlety, kultúrne podujatia,
električenku a zvýšené výdavky má na stravu, keďže jej bola zistená intolerancia na laktózu. Tiež má

zvýšené výdavky aj v súvislosti s dcériným zdravotným stavom, keďže prekonala operáciu kolena, mala
by brať doplnky výživy, ktoré stoja 60,-€ na dvojmesačný cyklus. Ďalšie výdavky s dcérou bude mať v
súvislosti s autoškolou, stužkovou a podobne. S návštevou školy má aj výdavky na školské pomôcky,
učebnice, knihy na povinné čítanie, ZRŠ, lyžiarsky zájazd a toner do tlačiarne. K svojim príjmom uviedla,
že od júna 2018 má celkový príjem asi 1.300,-€ mesačne netto. Pracuje u dvoch zamestnávateľov s

tým, že v jednom zamestnaní zarobí asi 230,-€ mesačne netto a v druhom asi 650,-€ mesačne netto a
okrem toho poberá výsluhový dôchodok, ktorý je aktuálne 506,-€ mesačne.

6. Otec vo výpovediach uviedol, že chápe, že dcéra K. má zvýšené výdavky, ale suma 500,-€, ktorú
navrhuje matka, je naozaj nad jeho možnosti. Je riadne zamestnaný a od novembra 2017 má aj vyšší

príjem, keďže kariérne postúpil a v súčasnosti teda zarába asi 1.380,-€ mesačne netto. Dozvedel sa
ale, že mu bude znížený príspevok za riadenie, čiže bude mať opäť nižší plat asi o 44,-€. Ďalej uviedol,
že na dcéru platí riadne vo výške 165,97 € mesačne a od septembra 2018 prispieva navyše sumou
50,-€ mesačne. Tiež dcére prispel v júli 2018 sumou 80,-€, ale v poslednej dobe už iným spôsobom
neprispieva. V roku 2017 poslal dcére 1.000,-€, pričom si zobral pôžičku, ktorú splácal až do októbra

2018. Ďalej uviedol, že je ženatý a jeho dcéra B. navštevuje súkromnú materskú školu, za ktorú sa
platí 360,-€ mesačne s tým, že štát im prispieva sumou 280,-€. Predpokladá však, že ani v budúcnom
školskom roku dcéru B. neprijmú do štátnej materskej školy, čiže výdavok na materskú školu bude mať
naďalej asi 400,-€ mesačne, keďže už nebude dostávať príspevok od štátu. Jeho manželka začala
od mája 2018 pracovať a má príjem asi 1.000,-€ mesačne. K svojim výdavkom uviedol, že platia

hypotekárny úver, lízing na auto, poistenie a ďalšie výdavky majú na stravu, mobil a bývanie.

7. Právna zástupkyňa otca uviedla, že matka vo vyjadrení uvádzala výdavky maloletej spojené so
zahraničným pobytom maloletej v H. v roku 2017, pričom tento pobyt bol súkromného charakteru,
nebol organizovaný školou a dohodla ho matka. K výdavkom otca uviedla, že otec optimalizoval

výšku svojich výdavkov, čiže v tomto smere sa správal zodpovedne a tiež zodpovedne pristúpil aj k
zabezpečeniu svojho bývania, ktoré riešil nadstavbou rodinného domu, na čo si zobral úver 43.000,-€,
pretože ak by to takto nevyriešil, musel by si zobrať oveľa vyšší úver. K celkovým výdavkom maloletej K.
uviedla, že sporujú výdavok maloletej vo výške 300,-€ na stravu, keďže matka relevantným spôsobomnepreukázala, že má maloletá v súvislosti so svojim zdravotným stavom až také vysoké výdavky.
Výdavky maloletej uvádzané matkou na drogériu, mobilný telefón, vreckové, voľnočasové aktivity a
školské potreby považujú tiež za nadhodnotené. Namietajú aj ďalšie výdavky maloletej uvedené matkou,

ako napríklad splátku pôžičky za pobyt maloletej v H., ako aj výdavok 44,-€ mesačne za elektroniku pre
dieťa. Tiež nemožno zohľadniť výdavky, ktoré matka predpokladá v najbližších piatich rokoch. Doplnila,
že otec je štátnym zamestnancom a teda nemôže pracovať aj inde. Vždy, keď otec mohol, dcére prispel
aj navyše a to aj napriek tomu, že sa dcéra v súčasnosti správa k nemu naozaj hanebne.

8. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného vyjadril tak, že zvýšenie výživného
považujú za dôvodné, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom sa zmenili pomery maloletej ako
aj jej výdavky. K vyčísleniu výdavkov dieťaťa, ktoré predložila matka uviedol, že aj podľa ich názoru
nie je možné sa stotožniť so všetkými vyčíslenými výdavkami, nakoľko napríklad sumu 57,-€ mesačne
za mobil a netflix nepovažujú za nevyhnutnú. Celkové výdavky maloletej vyčíslené matkou na sumu
963,-€ mesačne tiež možno sčasti považovať za nadhodnotené, i keď by určite maloleté dieťa mohlo

aj takúto sumu spotrebovať. Nie všetky výdavky je teda možné považovať za nevyhnutné a niektoré sú
skôr nad rámec nevyhnutných potrieb. Odporučil však zvýšiť doteraz určené výživné na maloletú K.,
ale konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby bol zohľadnený vek a odôvodnené
potreby maloletej ako aj príjmy a výdavky oboch rodičov.

9. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, v roku 2018 (jún až september) dosiahla
v jednom zamestnaní príjem 606,36 € priemerne mesačne netto a v ďalšom zamestnaní 250,69 €
priemerne mesačne netto. Okrem toho poberá výsluhový dôchodok, ktorý bol v roku 2018 vo výške
506,68 € mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2017 dosiahol príjem
1.137,81 € priemerne mesačne netto a v roku 2018 (január až február) mal príjem 1.370,38 € priemerne
mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B..

11. Maloletá K. v školskom roku 2018/2019 navštevuje 1.ročník 5-ročného bilingválneho gymnázia.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

15. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

16. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú
K. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/176/2007-45 zo dňa 31.3.2008, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2008, t.j. pred viac ako 10 rokmi. Preto je nepochybné, že od tejto
úpravy výživného došlo na strane maloletej k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej
povinnosti otca. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú školu a
v súčasnosti už navštevuje strednú školu, kde je v 1.ročníku. Je nesporné, že prechod maloletej na
vyššie stupne vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na jej strane, preto súd považoval návrh

matky za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko matkou uvádzané výdavky maloletej
vo výške 874,-€ mesačne považoval za nadhodnotené, napr. v položke za mobilný telefón, oblečenie,
stravu, elektroniku a podobne. Zároveň matka nepreukázala výdavky maloletej v súvislosti s návštevou
záujmových krúžkov, preto ani tento výdavok súd nezohľadnil. Súd má za to, že zvýšené výživné na
sumu 250,-€ mesačne je primerané veku maloletej ako aj jej odôvodneným potrebám. Takto určené

výživné zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, resp. oboch rodičov,
ktorých príjem je porovnateľný.17. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.9.2018, t.j. od nástupu maloletej
na strednú školu. Súd teda ani v tejto časti nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, nakoľko bolo
preukázané, že otec aj pred podaním návrhu prispieval na výživu maloletej nad rámec určeného

výživného, napr. sumou 1.000,-€ v lete 2017 a po nástupe maloletej na strednú školu začal dobrovoľne
na jej výživu prispievať zvýšeným výživným. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca bol ustálený dňom 1.9.2018 a otec v období od 1.9.2018 do 31.1.2019 neprispieval
dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 170,15 €, keďže v označenom období mal zaplatiť 5
mesiacovx250,-€azaplatil5mesiacovx215,97€.Dlhjeotecpovinnýzaplatiťdo3dníodprávoplatnosti

rozsudku k rukám matky maloletej v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Zaplatené výživné vo výške 1.079,85
€ (5 mesiacov x 215,97 €) súd otcovi do zročného výživného započítal.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).