Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/27/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200548
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5809200548.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: v rade 1/

L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v rade 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, v rade
3/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX všetci zastúpení advokátom JUDr. Antonom Slamkom,
advokátska kancelária so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovaným: v rade I/ L. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Na F. XXXX/XX, Y. M., v rade II/ X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/
XX-XX, Y. M., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Machajom, advokátska kancelária so sídlom
Dolný Kubín, Radlinského 47, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e,že nehnuteľnosti pozemky parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu, zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXX - orná pôda o
výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. patria do dedičstva po neb. D. U., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom X., zomrelom XX.XX.XXXX, v podiele X-ica.

II. Súd u r č u j e, že R. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom X. č. XXX
je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemkov parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu,

zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXX - orná pôda o výmere
XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. v podiele ?-ica.

III. Žalobcovia 1/ až 3/ sú p o v i n nzaplatiť spoločne a nerozdielne doplatok súdneho poplatku za
podaný návrh vo výške 99,50 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici, v prospech účtu C. V. F XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounatunajšísúddňa16.02.2009,popripusteníjejzmenynapojednávanídňa10.11.2011
sa žalobcovi prostredníctvom svojho zástupcu domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti pozemky
zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXX - orná pôda o výmere
XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. patria do dedičstva po nebohom D. U., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom X., zomrelom XX.XX.XXXX v ?-ici. Ďalej žiadali určiť, že žalobkyňa 3/ - R. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX je vlastníčkou nehnuteľnosti pozemkov zobrazených ako parc. registra

"E č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parcely registra "E" č. XXX - orná pôda o výmere XXX
m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. X. v ?-ici.Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaní sú podľa LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to E KN parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č.
XXX - orná pôda o výmere XXX m2, každý v podiele ?-ica, pričom právnym titulom nadobudnutia ich

vlastníckeho práva je osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XX (N XXX/XX-X/XX). Uvedené nehnuteľnosti
mali byť pôvodne zapísané v PK vložke č. XX k.ú. X. na mená pôvodných vlastníkov, a to pod B3 a B5
na meno P. M., spolu v podiele ?-ica a pod B4 na meno Z. M., rod. X. v podiele ?-ica. Žalovaní si na
základe notárskeho osvedčenia o držbe a bez právneho dôvodu dali zapísať vlastníctvo k uvedeným
nehnuteľnostiam napriek tomu, že právna nástupníčka po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch -

U. B. ich upozorňovala, že predmetné nehnuteľnosti jej matka a pôvodný pozemno-knižný vlastník P.
M. predali v roku 1953 manželom D. U., nar. XX.XX.XXXX a R. U., nar. XX.XX.XXXX. Od roku 1953
ich manželia U. užívali ako vlastné bez akýchkoľvek rušivých zásahov tretích osôb v dobrej viere, že
im patria, a to až do roku 1990, kedy ich začali užívať spolu s deťmi - žalobcami 1/ a 2/, pričom
tieto nehnuteľnosti neboli odovzdané ani do družstva. Žalovaní aj napriek upozorneniu U. B., ktorá
podpisovala čestné prehlásenie, že k vzniku vlastníckeho práva nemá výhrady, si parcely č. XXX/X a č.

XXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. neoprávnene osvedčili, hoc jej prisľúbili, že predmetom vyhlásenia
ovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,spornépozemkynebudú.Vdecembri2008žalobcovia
zistili, že pozemky sú vlastnícky zapísané na mená žalovaných, pre každého v ?-ici. Právna nástupníčka
po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch - U. B. si bola vedomá skutočnosti, že parcely č. XXX/X a
č. XXX zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. boli kúpnou zmluvou prevedené na žalobkyňu 3/

a jej neb. manžela, hoci išlo o právny úkon, ktorý pre nedostatok formy nemohol byť zapísaný v katastri
nehnuteľností. U. B. ako nevlastník nemohla preto dať oprávnený súhlas na prevod vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia predmetné pozemky užívajú ako vlastné od roku 1990 doposiaľa
cítia sa byť ich vlastníkmi. Vlastníctvo k nim nadobudlo v zmysle novely Občianskeho zákonníka účinnej
od 01.01.1992 a to dňom 1.1.2002. Existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodňovali tým, že

žalobcovia sa nemôžu priamo domáhať plnenia a bez určenia ich vlastníckeho práva rozhodnutím súdu
by bolo právne postavenie neisté.

O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom z 12.10.2012 č.k. 5C/27/2009-102 tak, že určil, že určil, že
nehnuteľnosti- pozemkyparcelyregistra"E"evidovanénamapeurčenéhooperátu,zobrazenéakoparc.

č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, zapísané na LV
č. XXXX pre k.ú. X., obec B. patria do dedičstva po neb. D. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X.,
zomrelom XX.XX.XXXX v podiele ?-ica. Druhým výrokom určil, že R. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX, bytom X. č. 85X je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemkov parcely registra "E" evidované
na mape určeného operátu, zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc.

č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. v podiele ?-
ica. Žalovaným určil povinnost zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku 99 € a z trov právného zastúpenia 885,33 € v lehote do troch dníod právoplatnosti
rozsudku. Na základe odvolania žalovaných bol prvostupňový rozsudok uznesením Krajského súdu zo
dňa 10.04.2013 č.k. 7Co/62/2013-136 v celom rozsahu zrušený a vrátený na ďalšie konanie.

Žalovaní sa k podanej žalobe vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 03.03.2009, v ktorom
uviedli, že sporné pozemky nadobudli zákonným spôsobom podľa vtedy platných právnych predpisov.
Nie je im preto zrejmé, prečo žalobcami navrhnutá svedkyňa, v konaní o vydanie osvedčenia o držbe
v roku 1994 tvrdila opak toho, čo v žalobe uvádzajú žalobcovia. Osvedčenie o držbe bolo vydané v

roku 1994 pod N XXX/XX, zapísané v katastri nehnuteľnosti pod Z XXXX/XX, teda takmer 14 rokov.
Okrem toho v rámci katastrálneho územia X. bol spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov,
ktorý vyšetril žalovaných ako vlastníkov.

Zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe domnievajúc sa, že že žalovaní boli zapísaní na list

vlastníctva bez toho, aby splnili podmienky pre zápis. Mal zato, že vlastníctvo z pôvodných pozemno-
knižných vlastníkov prešlo na základe vydržania na právnych predchodcov, t.j. rodičov žalobcov 1/
a 2/, ktorí ich nadobudli kúpou od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov. Kúpa sa realizovala na
základe uzavretej písomnej kúpnej zmluvy potvrdenej na MNV v roku 1953 za cenu 1000,-Kčs. Titulom
kúpy rodičia žalobcov užívali pozemky ako vlastné do roku 1993 alebo 1994, kedy ich ústne matka

darovala žalobcom. Rodičia žalobcov 1/ a 2/ splnili všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním.Žalobca 1/ vypovedal, že keď mal 4 roky jeho rodičia D. a R. U. hospodárili na pozemkoch,
konkrétne parcele č. XXX/X a XXX a to takým spôsobom, že časť tohto pozemku využívali na sadenie
poľnohospodárskych plodín(zemiaky, kapusta) a ďalšia zadná časť sa kosila a využívala sa na pasenie

dobytka. Od rodičov vie, že v roku 1953 sa spísala kúpna zmluva na MNV X. a jej predmetom bol prevod
vlastníctva k uvedeným pozemkom, ktoré rodičia kúpili od Z. M., druhýkrát vydatej I. a od P. M.. Pri
spísaní kúpnej zmluvy boli prítomní jeho nebohý otec, mama, pani I. a P. M. a zástupca MNV vo X..
Keďže zmluvu nemôžu nájsť, nevedia ju súdu predložiť ako dôkaz. Jeho rodičia užívali nehnuteľnosti
až do roku 1993, kedy zomrel otec - D. U.. Po jeho smrti im matka povedala, že pozemky budú užívať

s bratom D.. Predtým ako im matka ústne darovala tieto nehnuteľnosti, užívala ich nerušene a to aj
potom, keď v roku 1975 vzniklo vo X. družstvo. Pozemky užívajú od roku 1993 spolu s bratom, keď časť
využívajú na sadenie plodín a časť ako pasienok. Potvrdil, že U. B. bola dcérou Z. M., ktorá pochádzala
z druhého manželstva s p. I. a bola nevlastnou sestrou P. M.. Popreltvrdenie žalovaných, že ich matka
mala kúpiť sporné pozemky v roku 1975, pretože v tomto roku Z. M. už nežila. Žalovaní U. B. v čase, keď
si dávali osvedčovať sporné pozemky, uvádzali, že tieto nemôžu byť predmetom vyhlásenia o vydržaní,

pretože sú dávno predané.

Žalobca 2/ vypovedal, že sa narodil v roku 1958, a preto si pamätá ako malý chlapec, že jeho rodičia
v roku 1953 kúpili od P. M. a Z. M. sporné pozemky. Uvedené mu oznámili, keď po kúpe ešte ako malý
chlapec a neskôr ako dospelý sporné nehnuteľnosti spolu so žalobcom 1/ a rodičmi D. a R. U. užívali

spôsobom, že na časti sadili plodiny a časť kosili. Aj po založení družstva vo X. sporné nehnuteľnosti
užívali ako záhumienok. Keď zomrel otec, nehnuteľnosti im ústne darovala matka spôsobom, že tam
máte zeme, tak si ich rozdeľte. Odvtedy užívajú pozemky doposiaľ. Okrem toho uviedol, že v čase, keď
si žalovaní začali vybavovať osvedčenie, boli zo strany pána L. upozornení, že sporné nehnuteľnosti
patria rodine žalobcu, ktorú skutočnosť im oznámila aj U. B..

Žalobkyňa 3/ vypovedala, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali na láne kúpili spolu s jej
nebohým manželom okolo roku 1950 od P. M.. Zmluva sa spisovala na MNV vo X. a ako svedok bol
prítomný pán K., ktorý už zomrel a P. M. a jej manžel. Z. M., ktorá sa vydala do B. a prijala priezvisko
I. jej papier (zmluvu)podpisovala doma na posteli, lebo už bola chorá. Pozemok kupovali z dôvodu, že

sporné parcele sa nachádzali v susedstve ich parciel, ktoré s nebohým manželom vlastnili a obrábali.
Na kúpených pozemkoch sadili poľnohospodárske plodiny. Žalovaní nemohli pozemky zdediť, nakoľko
ich mali prenajaté, pretože oni žiaden majetok nemali. Pozemky obrábali v nájmea to tú časť pozemkov,
ktorá sa nachádza na láne, čo je zároveň časť, ktorú s manželom nekupovali. Spolu s manželom kúpili
len časť jednej poldvanástky, t.j. kúpili dve zeme, jedna z nich bola pred potôčkom a druhá za potôčkom.

Žalovaní si preto nemohli osvedčiť aj ich zem, ktorú mali, a ktorú kúpili. Cíti sa byť preto vlastníčkou
pozemkov, ktoré od P. M. kúpili. V súčasnosti pozemky obrábajú jej synovia.

Zástupca žalovaných žiadal žalobu zamietnuť, pretože v žalobe uvádzané tvrdenia neboli preukázané
žiadnymhodnovernýmdokladom.PoukázalnazápisnaLVč.XXXXprek.ú.X.,kdesú žalovanízapísaní

ako vlastníci sporných pozemkov, ktoré nadobudli zákonným spôsobom. Do notárskej zápisnice bolo
pojaté ich vyhlásenie, že nehnuteľnosti získali od svojej matky. Nehnuteľnosti nadobudli v roku 1970,
keď ešte predtým ich kúpili rodičia od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov zapísaných v PK vložke
č. XX a to od P. M. a Z. M., rod. X.. Od roku 1950 a aj po založení družstva v B. v roku 1972 ich užívali
rodičia a neužívala ich rodina M. a ani rodina U..

Žalovaný I/ vypovedal, že jeho rodičia B. a L. Y. sporné pozemky kúpili od P. M. a Z. M. v roku 1950
na základe kúpnej zmluvy, čo im mali oznámiť rodičia. Pozemky užívali ako pasienok a sčasti orali.
V roku 1970 im pozemky darovali rodičia tak, že im povedali, tu máte pozemky, tak si ich rozdeľte na
polovicu. Pozemky užívali až kým neprišlo družstvo, potom tiež pozemky užívali a neskôr bola s nimi

uzavretá nájomná zmluva. V roku 1994 si na základe dobromyseľnej držby dali osvedčiť vlastníctvo k
týmto nehnuteľnostiam. Potvrdil, že jeho rodičia kupovali viac pozemkov vo výmere cca 2 - 2,5 ha, a
preto za sporné pozemky zaplatili dvakrát, prvýkrát jeho rodičia v roku 1950 a druhýkrát zaplatili U. B. na
základe kúpnej zmluvy sumu 5000,-Sk. Pozemky, ktoré kúpil v roku 1994 sporadicky ich užíval, neskôr
ich neužíval, pretože býva v Y. M.. Sporné nehnuteľnosti však užívali žalobcovia.

Žalovaný II/ vypovedal, že sporné pozemky kúpili jeho rodičia v roku 1950 od P. a Z. M., čo mu je
známe od rodičov. V roku 1953 mal 8 rokov a pomáhal otcovi zaháňať dobytok na tieto pozemky.
Obhospodarovali obidve časti. Pozemky užívali až kým nebolo založené družstvo, po založení družstvaich užívali asi rok alebo dva. Potom prestali sporné pozemky užívať. Po roku 1990 sa začali dávať
pozemky do poriadku, a preto v roku 1994 zašli za P. M., ktorému vyplatili sumu 5000,-Sk, ale nespísala
sa žiadna zmluva. P. M. povedal, že časť sporných nehnuteľností vlastní U. B., ktorej napokon vyplatili

sumu 5000,-Sk, o čom sa spísala dohoda, súčasťou ktorej bola kúpa sporných pozemkov. Ústnou
darovacou zmluvou im následne v roku 1970 darovali pozemky rodičia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchu svedkov U. B., L. L., U. X., U. U., W.
Y., L. F., U. K., L. K., L. F., U. U. a L. M., vykonal ohliadku na mieste samom a oboznámil sa s listinnými

dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania, po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
10.11.2011, bolo jednak určenie, že žalobkyňa 3/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v
podiele ?-ica, ako aj o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej neb. manželovi D. U., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX v ?-ici účasti.

Na prvom mieste preto súd skúmal, či účastníkmi konania na strane žalobcov sú všetci dedičia po neb.
D. U.. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 914/93 súd zistil, že po
neb. D. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX sa viedlo dedičské konanie, výsledkom ktorého
boloosvedčenieodedičstveprávoplatné03.09.2004,zobsahuktoréhobolopreukázané, žeakodedičia

zo zákona v I. dedičskej skupine boli povolaní dediť deti poručiteľa, t.j. žalobcovia 1/ a 2/ a manželka
poručiteľa žalobkyňa 3/ (čl. 164 pripojeného spisu), ktorí všetci sú účastníkmi tohto konania na strane
žalobcov.

Pokiaľ ide o evidenciu nehnuteľnosti mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnostisú v súčasnosti

evidované na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B. ako parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu, zobrazené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a parc. č. XXX - orná pôda o
výmere XXX mX a to pod B1 v prospech žalovaného I/ v ?-ici a pod B2 v prospech žalovaného II/ v ?-ici,
kde ako titulom nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o držbe (Z XXXX/XX - N XXX/XX). Tiež je odkaz
na pozemno-knižnú vložku č. XX, na ktorej boli pôvodne sporné nehnuteľnosti zapísané a to pod A I,

r.č. X parc. č. XXX/X - roľa lán, r.č. X parc. č. XXX - roľa lán a to pod B3 a B6 v prospech ešte maloletého
P. M. v podiele ?-účasti a pod B4 v prospech Z. M., rod. X. v podiele ?-ici účasti, spolu v celku (čl.6-7).

Z pripojeného notárskeho spisu N XXX/XX, NZ XXX/XX mal súd preukázané, že v prospech žalovaných
bolo dňa 14.12.1994 na Notárskom úrade L.. B. U. vydané notárske osvedčenie o vydržaní vlastníckeho

práva okrem iných aj k sporným nehnuteľnostiam, zapísaných vo vložke č. XX k.ú. X., pod A I. r.č. X-
XX, parc. č. XXX/X - roľa o výmere XXXX mX a parc. č. XXX - roľa o výmere XXX m2, pod V B4 a B6
zapísané ešte na mená P. M. a Z. M., rod. X., ohľadom ktorých žalovaní vyhlásili, že sú ich držiteľmi a
užívateľmi, pretože ich mali nadobudnúť v roku 1970 v rovnakých podieloch od svojej matky B. Y., rod.
L., ktorá ich nadobudla jednak reálnou deľbou s ostatnými súrodencami zapísanými ako vlastníkmi vo

vl. č. XXX k.ú. B. B. (správne malo byť zrejme uvedené B. G.)a jednak kúpou od P. M.. Kúpna zmluva
mala byť vyhotovená v písomnej forme, ostatné zmluvy sa nezachovali a vo všetkých prípadoch nebol
dodržaný zákonom predpísaný postup.

Ohľadom nadobudnutia a užívania sporných pozemkov žalobkyňou 3/ a jej neb. manželom D. U., t.j.

právnym predchodcom žalobcov 1/ a 2/ súd vo veci vypočul viacerých svedkov. Najstarší z nich - U. X.
majúci v čase výsluchu 91 rokov hoci nevedel uviesť čísla parciel, jeho výpoveď potvrdzovala tvrdenia
žalobkyne 3/ v tom, že D. žena (žalobkyňa 3/) mala v láne za jarkom malý pozemok, ktorý kúpila a mala
aj po rodičoch. Mala pozemky na jamôčke, dolu na láne, čo je presne charakter parcely č. XX/X a parcely
XXX a tiež aj parcely č. XXX/X, ktoré sa nachádzajú za jarkom a zároveň pred potôčkom, od ktorého sa

zvažuje trávnatý vyvýšený kopec - tiež miestna časť lán, kde sa nachádza parcela XXX/X. Žalobkyňa
3/ vo svojej výpovedi uvádzala, že sporné pozemky, ktoré mala kúpiť, sa nachádzali v susedstve ich
parciel a mali kúpiť len časť z pol dvanástky, t.j. kúpili jednu pred potôčkom a druhú za potôčkom, čomu v
teréne ako bolo zistené z ohliadky, zodpovedajú parcely č. XXX a č. XXX/X, pričom susednou parcelou,
ktorú mala po rodičoch predstavuje parcela XXX/X. Výpoveď svedka U. X. potvrdila aj tvrdenia žalobcov

1/ a 2/ a bola tiež v zhode s výpoveďou svedkyne U. U., že žalobkyňa mala aj po rodičoch malú časť
asi do stredu tejto parcely a ďalšiu časť kúpila, a že rodina Y. nikdy v živote neužívala sporné pozemky.
Zhodne vypovedala aj na mieste samom pri druhej obhliadke. Súd nemal dôvod neveriť tejto svedkyni,
ktorá v mieste, kde sa nachádza časť sporných pozemkov prakticky od roku 1970 býva a postavila sitam rodinný dom. Svedkyňa L. K. - dcéra neb. P. M. - bez príbuzenského vzťahu k účastníkom konania
potvrdila, že svojho otca doopatrovala do smrti a ako dieťa si pamätá, že ujo U. chodieval k jej otcovi a bol
mu dobrým priateľom. Z rozhovorov si pamätá, a vtedy mohla mať 16 alebo 17 rokov, že otec sa rozhodol

pozemky predať ujovi U. a ich predal, lebo boli podpísať papiere a malo byť všetko v poriadku. Pamätá
si to aj preto, že sama povedala, že nevie, kde X. je, a že určite tam chodiť nebude, pretože býva v D.
P.. F. U. U. brat žalobkyne 3/ potvrdil, že pozemky, ktoré sa nachádzajú v miestnej časti nazývanej "Lán"
užívala ešte jeho matka K. U. a po nej zdedila pozemky R. U., ktorá keď sa vydala, dostala pozemky
od matky. Potvrdil tiež, že keď mal 10 - 12 rokov, D. U. kúpil pozemky od P. M., pretože títo boli v

minulosti susedia. Potom prišlo družstvo, pričom pozemky sa prideľovali ako záhumienok zvyčajne tam,
kde dovtedajší vlastník pozemok vlastník alebo ho nejaká osoba užívala. V roku 1968 D. U. urobil na
láne na vyvýšenom kopci (v teréne parcela č. XXX/X) terénne úpravy buldozerovaním, kedy P. M. žil,
čo len svedčí o tom, že musel pozemky kúpiť. V opačnom prípade by nemohol úpravy vykonať. Svedok
tiež potvrdil, že časť pozemkov sa od jarku po potok nazývala "Líckov járok" a od potoka nahor na kopec
sa časť nazývala "Lán".Zhodne ako svedkyňa U. U. potvrdil, že rodinu Y. nikdy nevidel užívať pozemky

na uvedených miestach. Užívanie pozemkov predstavujúcich záhradu medzi domami U. B. a z hornej
strany X. U., čomu v teréne zodpovedá parcela č. XX/X a parc. č. XXX a tiež parcela XXX/X, potvrdil
vo výpovedi aj svedok L. M., ktorý uviedol, že ich užíval D. U., pretože ho tam videl chodiť s koňom,
obrábal to so svojou manželkou - žalobkyňou 3/, aj s deťmi a to aj pred družstvom, aj cez družstvo,
pretože táto časť nebola odovzdaná do družstva. Pozemky na kopci za potokom kosil tiež D. U., čo videl,

pretože mali pozemky vedľa, a preto ich tam videl. Aj svedkyňa U. B. potvrdila, že jedného dňa k nim
prišiel P. M. a povedal mame, že predal R. a D. U. záhradu. Mama sa na to hnevala, a vtedy ešte žila,
pretože ležala na posteli, čo vypovedala aj žalobkyňa 3/ o tom, že písomnú zmluvu spísanú na MNV boli
podpisovať u Z. M. doma na posteli, lebo bola chorá. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že jej matka prenajala
pozemky Y., ktoré neskôr odkúpili, čo je tiež v zhodne s tvrdením žalobkyne 3/ o tom, že Y. obrábali

pozemky, ale iba v nájme a to tú časť, ktorú oni nekúpili.Svedkyňa vylúčila predaj ďalších pozemkov
P. M., okrempredaja pozemkov U. (tetke U. a svákovi), čo je tiež v zhodne s výpoveďou svedkyne L.
K. - dcéry P. M., ktorá iný predaj okrem rodine U., vylúčila. F. U. K. potvrdil, že žalobca 1/ ako malý
chlapec chodil spolu s rodičmi pomáhať na pole rovnako ako on, na miesto nazývané "Lán" a bolo to
pred založením družstva, pričom rodina Y. chodila obrábať pozemky, ktoré sa nachádzali niekde medzi

parcelou XXX/X a parcelou XXX/X (na láne), čo bolo po družstve. Záhumienky boli pridelené asi od 2/3-
iny parcely č. XXX/X. Na parcele č. XXX/X a č. XXX a časti parc. č. XXX/X záhumienky pridelené neboli.
Z. časť užíval D. U. čo videl, lebo mal koňa. Z technickej správy HTÚP z roku XXXX vyplýva, že parcela
č. XXX a parcela č. XXX/X bola pridelená právnemu predchodcovi žalovaných L. Y. ako záhumienok, čo
len potvrdzuje pravdivosť výpovede svedka U. K., že rodina žalovaných užívala pozemky po družstve,

t.j. od roku 1978, ale ako záhumienok.

Výpovede svedkov L. F. a W. Y. nedávali súlad ako výpovede ostatných v konaní vypočutých svedkov,
preto ich súd vyhodnotil už aj s ohľadom na príbuzenský pomer, za nevierohodné. Hoci viacerí v konaní
vypočutí svedkovia potvrdili, že rodina Y. užívala pozemky, jednalo sa však o pozemky iné a nie sporné

pozemky. Užívané pozemky mali mať v nájme a neskôr pridelené ako záhumienok, čoho dôkazom je
technická správa HTÚPa výpočet výmer zmenených parciel (čl.236-239). Potvrdil to aj svedok U. K.,
že rodina Y. chodila na pole približne na parcelu č. XXX/X, ktorá sa mala nachádzať na konci sporných
parciel a to bolo po družstve, teda po roku 1978. Tiež pokiaľ ide o výpoveď svedkyne W. Y., táto v prvej
výpovedi uviedla, že rodina Y. sadila zemiaky na pozemkoch na tzv. láne, čo boli pozemky nachádzajúce

sa za potôčkom a na vyvýšenom kopci, čolen potvrdzuje pravdivosť výpovede svedka U. K., že Y.
užívali pozemky niekde na konci sporných parciel. Okrem iného táto svedkyňa sa zmienila o nabití
drevených kolov D. U. na pozemku predstavujúceho parcelu č. XXX/X,. ktorého existenciu súd zistil aj
pri ohliadke, čo tiež dotvrdzuje užívanie pozemkov rodinou žalobkyne 3/ a jej nebohým manželom D. U.,
a v neposlednom rade aj pravdivosť výpovede svedka U. U. hovoriaceho o terénnych úpravách, preto

súd nemal dôvod vyhodnotiť jeho tvrdenia za nevierohodné pre jeho príbuzenský pomer k žalobkyni 3/.

Pokiaľ ide o nadobudnutie sporných nehnuteľností spôsobom, o ktorom sa zmieňovali žalovaní v
osvedčení o držbe, t.j. titulom uzavretej písomnej zmluvy ich právnym predchodcom - matkou v roku
1970, predmetom ktorej mali byť tiež sporné pozemky, a pri uzatváraní ktorej nemal byť zachovaný

predpísaný postup, súd zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nezistil. Predaj pozemkov rodine
Y. vylúčili obe svedkyne ako priame právne nástupkyne pozemno-knižných vlastníkov a to L. K. -
dcéra nebohého P. M. a aj U. Hojová - dcéra Z. M., neskôr I.. Všetci v konaní vypočutí svedkovia
sa zmieňovali len o užívaní pozemkov rodinou právnych predchodcov žalovaných a niektorí z nich opridelení pozemkov ako záhumienok. Žiaden z nich nepotvrdil kúpu. Dohodu spísaná 02.05.1994 (čl.30)
bola uzatvorená medzi U. B. a L. Y., t.j. žalovaným I/ a nie jeho matkou.

V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje.

V zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

V zmysle § 134 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,

ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Na prvom mieste sa súd musel zaoberať otázkou, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý

právny záujem a teda, či bez určenia tohto vlastníctva by bolo ich právne postavenie neisté. Súd dospel
k záveru, že žalobcovia na požadovaním určení právny záujem majú, pretože vyhovením návrhu by
sa dosiahla zmena právneho stavu, t.j. zmena zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcov, ktoré v
súčasnosti svedčí žalovaným Takémuto odôvodneniu naliehavého právneho záujmu svedčí aj ústavná
zásada,ževlastníctvozaväzuje,pričomztejtozásadyvyplývaprevlastníkaokremjehoprávaoprávnení

aj povinnosť urobiť s vlastníctvom nehnuteľnosti všetko preto, aby zápis v katastri nehnuteľnosti bol v
súlade s jeho skutočným stavom.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že v minulosti nepochybne došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy
spísanej na MNV medzi neb. P. M. a tiež medzi neb. Z. M., neskôr vydatou I., predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti (pozemky) nachádzajúce sa na v miestnej časti nazývanej "lickov járok" a "lán", ktorým v
súčasnosti zodpovedajú pozemky zobrazené ako parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX a parcelač.
XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X., obec B.. Kúpu sporných
pozemkov tzv. pol dvanástky nachádzajúcej sa na láne - parcely č. XXX/X a malého pozemku za jarkom
parcely č. XXX potvrdil U. X., svedkyňa U. B., L. K. a U. U.. M. mala prebehnúť minimálne začiatkom 50-

tych rokov vychádzajúc z tvrdení žalobcov o spísaní zmluvy na MNV X. presne nezisteného dňa roku
1953 a výpovedí svedkov (ustálene od výpovede svedka U. U., nar. XXXX a potvrdzujúceho kúpu v čase,
keď mal 10 až 12 rokov, čo je práve rok 1950). Teda najneskôr od 1.1.1954 žalobkyňa 3/ spolu s jej deťmi
- žalobcami 1/ a 2/ a nebohým manželom D. U. začali sporné nehnuteľnosti nerušene užívať a to až
do založenia družstva a niektoré z nich aj po založení družstva, či už formou ich domnelého vlastníctva

titulom vyššie uvedenej kúpy alebo sčasti ako pridelený záhumienok. Držbu a nikým nerušené užívanie
potvrdili okrem vyššie uvedených svedkov aj ostatní v konaní vypočutí svedkovia a to U. U., L. M., U. K. a
v neposlednom rade aj L. L., keď pripustil, že R. U. možno užívala nejaké dve parcely pred družstvom, na
ktorú skutočnosť, si s istotou nepamätal, ale jeho výpoveď je v zhode s výpoveďami ostatných svedkov,
pretože dve parcely mohli predstavovať sporné pozemky (XXX/X a XXX) alebo parcely, ktoré žalobkyňa

3/ vlastnila po svojej matke (a to parcelu č. XXX, ktorej v súčasnosti zodpovedá parcela č. XXX/X
patriaca žalobcovi 2/) a tá časť parcely, ktorú kúpila - parcela č. XXX. Spory o užívanie v minulosti
neboli, o ich existencii nevypovedal žiaden z účastníkov konania a ani žiaden v konaní vypočutí svedok.K držbe sporných nehnuteľností žalobkyňou 3/ a aj jej neb. manželom došlo za účinnosti tzv. Stredného
Občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník zo dňa 25. októbra 1950) po
tom, ako po roku 1953 na základe zmluvy spísanej na MNV, t.j. uzatvorenej právne neperfektným

spôsobom, sa žalobkyňa 3/ a jej neb. U. D. U. ujali užívania kúpených pozemkov. Na základe uvedeného
súd ustálil, že žalobkyňa 3/ mohla započať s držbou kúpených nehnuteľnosti najneskôr 1.1.1954 a
nadobudla k nim vlastníckeho právo vydržaním vychádzajúc z § 566 ods. 1, 2 v spojení s § 115, § 116
ods. 1 a § 145 zákona č. 141/1950 Zb. a to ku dňu 01.01.1964, t.j. uplynutím 10 rokov počítaných od
1.1.1954, keď okolnosťou spôsobilou vyvolať presvedčenie žalobkyne 3/ a jej nebohého manžela D.

Mišánika, že im sporné nehnuteľnosti vlastnícky patria, nepochybne bola dosiaľ nezachovaná právne
neperfektná písomná zmluva napísaná na U. X. neurčeného dňa roku 1953 a presvedčenie žalobkyne
3/, že jej tieto nehnuteľnosti patria, vyvolalo pokojné a nikým nerušené užívanie či už pred alebo po
založení družstva. D. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v čase svojej smrti bol preto vlastníkom ?-ice
takto nadobudnutých nehnuteľnosti a to spolu so žalobkyňou 3/, ktorej tiež titulom vydržania sporné
nehnuteľnosti o veľkosti ?-ice vlastnícky patria.

S poukazom na vyššie ustálený skutkový a právny stav súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu si súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

vyhradil do 30 dní od nadobudnutia právoplatného rozhodnutia vo veci samej už aj s ohľadom na
skutočnosť, že účastníci sú povinní trovy vyčísliť do troch dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).