Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200158
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2011200158.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Okresný súd

Piešťany v spore žalobcu: P. G., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž. Č.. XXX, Z.. Č.. Ú. C., U. O. X, XXX XX
C., zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Kaplanovou, Nám. 1. mája č. 14, 921 01, Piešťany, proti
žalovanému: Ú. O. X. Z. D. F. R. Ú. O. X.M. X. G., T. XX/XXX, XXX XX G. o peňažné zadosťučinenie
vo výške 663,90 Eur,, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Trnave dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia

rozhodnutia správneho orgánu - Ú. R. H. G. zo dňa XX.XX.XXXX pod číslom Ž.-X-XXXX a tým a j
rozhodnutia toho istého správneho orgánu vydaného na I. stupni t. zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXX,/.-X-
XXXX a zároveň sa domáhal aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- Sk
(663,90 Eur) do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný potrestal žalobcu disciplinárnym trestom a žiadal preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a zároveň priznanie spravodlivého zadosťučinenia za majetkovú ujmu ktorú

utrpel ako priamy dôsledok porušenia práv. Žalobca bol v správnom konaní potrestaný žalovaným
disciplinárnym trestom zákazu nákupu potravín na dobu 2 týždňov, pričom však rozhodnutia
nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný tvrdil, že žalobca porušil ústavný poriadok,
tým že neoprávnene po večierke sledoval televíziu. Ako dôkaz predložil iba tvrdenie jedného dozorcu.
Nakoľko ide tvrdenie proti tvrdeniu žalobca namietal, že nebol dostatočne jasne a úplne zistený skutočný
stav, že vina žalobcu nebola dokázaná nad všetku pochybnosť. Ako spravodlivé zadosťučinenie
žiadal sumu 20 000 sk z titulu nemajetkovej umy t.j. morálnej ujmy ktorú utrpel ako priamy dôsledok

porušenia svojho práva väzňa nakupovať veci osobnej potreby a potraviny ku ktorému došlo zákazom
pre disciplinárne potrestanie žalovaného ktoré je predmetom žalobného návrhu.

3. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14S/104/2007 - 123 z dňa XX.XX.XXXX vylúčil na samostatne
konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia 663,90 Eur (20 000 Sk) z titulu
ujmy vzniknutej vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. XXXXXX/X-X-XXXX a po
právoplatnosti uznesenia návrh postúpil D. F. X. P. ako súdu vecne a miestne príslušnému. Žaloba bola

Okresnému súdu v Piešťanoch doručená dňa XX.XX.XXXX.

4. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca svoj návrh doplnil tak,
že uviedol, že je zrejmé že vznikla na ujma jeho právach v zmysle § 11 a 13 Občianskeho zákonníkanakoľko rozsudkom Krajského súdu v Trnave v konaní 14S/104/2007 bolo rozhodnutie o disciplinárnom
treste zrušené a vrátené na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie o disciplinárnom treste nebolo vydané
na základe dostatočne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Konaním žalovaného orgánu tak došlo

k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Má za to že zásah nemožno odčiniť
obnovením pôvodného stavu a v jeho prípade je nevyhnutné zadosťučinene potrebné uložiť vo forme
majetkového plnenia konkrétne plnenia v peniazoch, nakoľko nemajetková ujma okrem iného v značnej
miere znížila dôstojnosť žalobcu. V prípade žalobu bude primeraným zadosťučinením peňažné plnenie
v sume 663,90 Eur.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že s uvedeným návrhom nesúhlasí. Poukázala na
skutočnosť že žalobca nepreukázal ujmu na osobnosti spočívajúcu v znížení dôstojnosti alebo jej
vážnosti v značnej miere a príčinnú súvislosť zásahu s ujmou. Namietol nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného ktorý nie ej orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril s tým, že poukázal na jeho žiadosť o pribratie ďalších
žalovaných do konania aj štátu z dôvodu, že za škodu je zodpovedný štát. Súd však rozhodol, že týchto
žalovaných do konania nepribral. Žalobca uviedol, že návrh na vstup ďalších účastníkov do konania
podal už v roku XXXX o čom má kópiu návrhu aj originál podacieho lístku o odoslaní korešpondencie
na OS Piešťany.

7. Žalobca sa ďalej uviedol, že v danom prípade koná v mene štátu žalovaný s poukazom na ust § 4 ods.
1 písm. i) zákona č. 514/2003 nakoľko žalovaný má spôsobilosť na právne úkony, je právnickou osobu
a len ak nemožno príslušný orgán určiť podľa § 4 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo spravodlivosti.
Má za to že s príslušným orgánom predbežne prerokoval nárok a to priamo v podaní na Krajský súdu v

Trnave z 22.10.2007 kde v texte návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného , ktorý bol
doručený žalovanému uviedol všetky podstatné náležitosti žiadosti. Trvá na tom že mu patrí peňažné
zadosťučinenia, nakoľko rozhodnutia žalovaného, podľa ktorých vykonal trest boli nezákonné.

8. Žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX súd oznámil, že netrvá na osobnej účasti na pojednávaní a

požiadal aby súd zrušil jeho predvedenie na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX. O odročenie pojednávania
nežiadal. Súd následne žiadosť o eskortu žalobcu a jeho predvedenie na pojednávanie na XX.XX.XXXX
zrušil. Vzhľadom na uvedené sa na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX žalobca nedostavil a keďže súdu
oznámil, že netrvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní, požiadal súd aby zrušil žiadosť o jeho
predvedenie na jeho pojednávanie a o odročenie pojednávania nežiadal, súd rozhodol tak, že bude

pojednávať v neprítomnosti žalobcu.

9. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca súdu doručil kópie podaní a podacích lístkov založených
na č.l. 196-208 spisu, pričom tvrdil že uvedené boli súdom resp. ministerstvu spravodlivosti odoslané
tak ako to vyplýva z priložených podacích lístkov.

10. Podanie (kópia) označené ako návrh - žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 196 -197 žalobca predložil
výslovnestvrdenímženímzmenužalobynenavrhuje,išloosamostatnúžalobuoktorejsanasúdevedie
konanie a navrhol konanie 3c/46/2011 s predmetným konaním spojiť. Nakoľko súd z vlastnej činnosti
nezistil, že by na súde takéto konanie prebiehalo návrh žalobcu na spojenie veci na pojednávaní dňa

XX.XX.XXXX zamietol.

11. Z obsahu podaní založených na č.l. 201,204 a 207 spisu doručených súdu žalobcom na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX vyplýva, sa jedná ako o návrhy žalobcu na zmenu žaloby tak aj o návrhy žalobcu na
vstup žalovaných do konania. Žalobca uvedené kópie súdu predložil s tvrdením, že boli súdu doručené

v roku XXXX R. XXXX, čo mali preukazovať priložené kópie podacích lístkov. Súd zistil, že originály
predmetných podaní nie sú súčasťou spisu 3C/46/2011 a taktiež nebolo zistené že by sa uvedené
podania nachádzali v iných spisoch v ktorých žalobca vystupuje ako strana sporu na Okresnom súde
Piešťany.

12. V záujme zachovania právnej istoty žalobcu, však súd podania žalobcu č.l. 201,204 a 207 spisu
posúdil ako návrhy žalobcu na zmenu žaloby a návrhy žalobcu aby do konania vstúpili ako žalovaný 2/
SR v zastúpení MC. F. F., žalovaný 3/ U. F. a žalovaný 4/ GW. E.F. K. a na pojednávaní dňa XX.XX.XXXXo nich rozhodol tak, že ich zamietol. K dôvodom nepripustenia vstupu žalovaných do konania súd
odkazuje na odôvodnenie uznesenia zo dňa 23.06.2017 č.k. 3c/46/2011-120.

13.Súdvykonaldokazovanie-listinnýmidôkazmi(listinynachádzajúcesanač.l.11-17,RozsudokKSTT
č. 14S/104/2007ú-151 zo dňa 12.05.2011 - č.l. 151, Opravné uznesenie KS TT č. 14S/104/2007ú-167 zo
dňa 01.07.2011 - č.l. 167, Opravné uznesenie KS TT č. 14S/104/2007ú-206 zo dňa 02.10.2012 - č.l. 206,
Rozsudok NS SR 2Sžo/46/2011-198 zo dňa 22.08.2012 - č.l. 198, Rozhodnutie UVT A UVV Leopoldov
č. XXXXXX/X-X-XXXX z XX.XX.XXXX, písomne podania žalobcu doručené súdu na pojednávaní Y.R.

XX.XX.XXXX nachádzajúce sa na čl. 196-197, čl. 199, čl. 201, čl. 203-204, čl. 206-207, Kópie podacích
lístkov č.l. 198, 202, 205, 208) a zistil nasledovný skutkový stav veci.

14. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný vydal rozhodnutie č. XXXXXX/X-X-XXXX, ktorým bol navrhovateľovi
uložený disciplinárny trest zákazu dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem
základných a ďalších potrieb hygieny a základných potrieb na korešpondenciu.

15. Žalovaný uvedený trest vykonal.

16. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný vydal rozhodnutie č. XXXXXX/X-X-XXXX, ktorým rozhodol o odvolaní
žalobcuprotirozhodnutiuč.XXXXXX/X-X-XXXXzodňaXX.XX.XXXXtak,žeodvolaniežalobcuzamietol

a rozhodnutie potvrdil.

17. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
XXXXXX/X-X-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na Krajský súd v Trnave, súčasťou ktorého bola aj žiadosť' o
peňažné zadosťučinenie vo výške 20000,- Sk (663,90 Eur)

18. Na základe uvedeného návrhu začalo konanie sp. zn. 14S/104/2007 na Krajskom súde v Trnave.
Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. XXS/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vylúčil na samostatné
konanie návrh žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia 663,90 € z titulu ujmy vzniknutej
vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. XXXXXX/X-X-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Rozsudkom č. 14S/104/2007-151 zo dňa 12.5.2011 Krajský súd v Trnave rozhodnutie žalovaného
č. XXXXXX/X-X-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

20. Rozsudok č. 14S/104/2007-151 Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť v spojení s

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžo/46/2011 zo dňa 22.8.2012.

21. Podľa § 52 ods. 2 z.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon o výkone
trestu odňatia slobody“) (Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti
alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným.

Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.

22. Podľa § 52 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody za disciplinárne previnenie možno
odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: a) pokarhanie, b) zákaz telefonického volania až na dobu
troch mesiacov, c) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem

základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,

23. Podľa § 11 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

24. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.25. Podľa § 1 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.

26. Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na účely tohto
zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo

veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
verejnoprávnainštitúcia,záujmovásamosprávaaleboprávnickáosoba,ktorejzákonzverilrozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda
bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

29. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o

väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

30. Podľa § 15 ods. 4 veta druhá zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

31. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

32. Podľa § 17 ods. 2 zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

33. Súd na základe tvrdení uvedených uvedených v žalobnom návrhu, zistil, že tento si uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím žalovaného spôsobenú
pri výkone verejnej moci podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu,
ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že mu uložil disciplinárny trest zákazu nákupov potravín, vecí

osobnej potreby a iných vecí, ktorý žalovaný vykonal a toto rozhodnutie žalovaného bolo následne
právoplatným rozhodnutím súdu zrušené čím, malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu
osobnosti žalobcu, mala byť v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vzniknúť mu nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 663,90 eur.34. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v súdnom konaní a
konštatoval, že pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní je potrebné žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

35. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Riadne označenie štátu ako

žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník
konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať
(§ 79 ods. 1 O. s. p. účinného v čase podania žaloby resp. § 135 ods. 1 C.s.p.).

36. Kým pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci len štát, pasívne legitimovaným
subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 ods. 1 až
3 Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ však k
zásahu do osobnostných práv malo dôjsť rozhodnutím ústavu na výkon trestu odňatia slobody pri
vykonávaníúlohvyplývajúcichzozákonaovýkonetrestuodňatiaslobody,zastávasúdnázor,žepasívne

legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je v takomto prípade tiež štát. Zákon č. 514/2003
Z.z. totiž taktiež v ustanoveniach § 17 ods. 1, 2 umožňuje priznať dotknutej osobe i nemajetkovú ujmu.
Rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu
verejnej moci. Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát, potom analogicky je štát

pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv
orgánmi verenej moci pri výkone tejto moci.

37. V tomto smere súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v uznesení sp. zn.
6Cdo 145/2011 zo dňa 26.09.2012.

38. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca svoj žalobný návrh smeruje voči subjektu (Ú.
O. X. X. R. Ú. O. X. Z. D.Ň. F. G.), ktorý nemá vo veci pasívnu vecnú legitimáciu, pretože jediným
pasívne legitimovaným subjektom by bola v danej veci samotná Slovenská republika (bez ohľadu na to,
prostredníctvom ktorého štátneho orgánu by vo veci konala).

39.Ztohtodôvodusúdžalobubezďalšiehozamietol.Vzhľadomnadôvodzamietnutiažalobybolopotom
nadbytočné zaoberať sa otázkou či žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku včas resp. či
takúto skutočnosť preukázal.

40. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán

sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby bolo nadbytočné zaoberať sa všetkými ďalšími právnymi
otázkami ktoré v rámci konania vzniesol žalobca a žalovaný.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti.

44. Keďže súd žalobu zamietol, úspešným v konaní bol žalovaný. Žalovaný teda mal úspech v konaní a
neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevzniklia ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú, a na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX výslovne vyhlásil že
si trovy konania neuplatňuje, súd prvej inštancie rozhodol, ta že mu náhradu trov konania nepriznáva.

45. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaných,
by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovaným 0,- Eur.
Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou
hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu
zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr

keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na
náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Piešťany.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.