Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206734
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816206734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: U. B., P..

X.X.XXXX, X. Y. O. XXXX/X, XXX XX J. P. X. zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, p r o t i žalovanému: EOS KSI Slovensko, Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žeDohodaozrážkachzomzdyuvedenávŽiadostiazmluveoposkytnutíúčelovejpôžičky
číslo 5006454 zo dňa 21. 10. 2010, uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer
Finance Holding a.s. a žalobkyňou, je neplatná.

Žalobkyni proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.9.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy uvedená v Žiadosti a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006454 z 21.10.2010,
je neplatná a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že ide o Žiadosť a zmluvu o poskytnutí
účelovej pôžičky č. 5006454 z 21.10.2010 (ďalej len Zmluva), ktorú uzavrela s právnym predchodcom
žalovaného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,
ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, v časti IV.

Zmluvy, naviac uvedená drobným písmom. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,
ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ začne žalobkyni vykonávať zrážky zo mzdy a nemá
možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy,
bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Žalobkyňa poukázala na § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa a na dôvodovú
správu k zákonu č. 102/2014 Z.z, podľa ktorej vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o

zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako
aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť
týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná
úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany
predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech
spotrebiteľa. Európska komisia sa vo veci C-30/12 v písomných pripomienkach z 2.5.2012, vyjadrila
k neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy jasne v bodoch 22 a 23, čo bolo následne pretavené
do navrhnutej odpovede na predloženú prejudiciálnu otázku, ako by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť.Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli

predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade
upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu,
že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a
že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Naviac, vzhľadom na

skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného
a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Poukázala na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.
Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým

neprípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje
naliehavý právny záujem (NS SR 6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006).

2. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 5.10.2016 vydal neodkladné opatrenie pod č.k.
4C/211/2016-20, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
uvedenej v Žiadosti a zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006454 z 21.10.2010, uzavretej medzi
žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania

zrážok zo mzdy.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Žiadosťou a zmluvou o poskytnutí
účelovejpôžičkyč.5006454z21.10.2010,listomžalovanéhoadresovanýmzamestnávateľovižalobkyne
zo dňa 12.4.2016, písomnými pripomienkami EK vo veci C-30/12, výsluchom žalobkyne a prednesmi

právnych zástupcov žalobkyne a žalovaného a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že s predchodcom žalobcu uzatvárala dve zmluvy. Keď nesplácala
nejaké splátky, jej zamestnávateľ ju predvolal a uviedol, že jej bude zrážať zo mzdy. Zamestnávateľovi
žalobkyne bol zaslaný list žalovaného datovaný dňom 12. 04. 2016, ktorým bol zamestnávateľ žalobkyne

vyzvaný k zrážaniu splátok. Nemala vedomosť o tom, či podpísala nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy,
nikto ju nepoučoval o nejakých zrážkach zo mzdy. Zmluvu čítala, ale jej neporozumela. Nič jej nebolo
vysvetlené. Zmluva jej prišla poštou. Prišli jej dve zmluvy, jednu mala podpísať a vrátiť a druhú si mala
ponechať. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že na základe § 5a odsek 1 písm.
a) zákona o ochrane spotrebiteľa musia byť kumulatívne splnené tri podmienky a to dohody o zrážkach

zo mzdy musí byť na osobitnej listine, musí byť spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia a musí
mať možnosť ju odmietnuť. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo v zmluve zakomponovaná
drobným písmom tak, aby unikla pozornosti spotrebiteľa, preto už nesplnenie prvej podmienky, teda
uvedením na osobitnej listine, spĺňa predpoklady pre určenie neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo
mzdy. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Mcdo 12/2014

z 21. 04. 2015, podľa ktorého ust. § 5b aj 5a, ktoré nadobudli účinnosť 01. mája 2014 sa vzťahujú aj
na práve vzťahy založené pred týmto dňom. Žalovaný požiadal o zrážky dňa 12. 04. 2016 teda už za
účinnosti tejto novely.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zmluva samotná, v rámci ktorej bola

uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, bola uzatvorená v roku 2010. Právna úprava, na ktorú sa
žalobkyňa odvoláva, vstúpila do platnosti a účinnosti o štyri roky neskôr t. j. 01. 05. 2014. Nová právna
úprava sa môže vzťahovať len na práve vzťahy, ktoré vzniknú po jej vstupu do platnosti a účinnosti,
nikdy však nie na právne vzťahy, ktoré vznikli pred týmto dátumom. V čase vzniku dohody o zrážkach zo
mzdy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou, takáto právna úprava neplatila. Poukázal

na rozhodnutie Okresného súdu Prievidze zo dňa 04. 04. 2016 spisová značka 17C/12/2016, kde súd
skonštatoval, že sa nie je možno stotožniť s právnym posúdením žalobcu o rozpore dohody o zrážkach
zo mzdy so zákonom. Zákon totiž so žiadnym spôsobom nestanovuje ingerenciu súdu ako podmienky
pre výkon zrážok, a tak isto právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy a jepredložením platiteľovi mzdy, nemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže nejde o
konštrukciu, ktorá bola by, ktorá by bola vytvorená uzatvorenou dohodou o zrážkach, ale o konštrukciu,
ktorý vytvára zákon v právnej úprave. Následky vytvorené zákonom nemožno považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Poukázal tiež na rozhodnutie napríklad Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 04.
2016 spisová značka 6Co/142/2016. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho
inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva

spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach
zo mzdy. Právny úkon bol urobený slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, dohoda o zrážkach zo mzdy
je platným právnym úkonom a žalobkyni ako aj žalovanému z nej vyplývajú všetky práva a povinnosti
s ňou spojené.

7. Právny predchodca žalovaného so žalobkyňou uzatvorili Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č.

5006454. Žalobkyňa ju podpísala dňa 24.9.2010 a právny predchodca žalovaného dňa 21.10.2010. V
zmysle uvedenej zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 2028,29
eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 25 mesačných splátkach po 101,58 eur. Celková suma
pôžičky bola 2539,50 eur, konečná splatnosť november 2012, RPMN 24,01 %, ročná úroková sadzba
24,01 %, priemerná RPMN 19,96 %, celkové náklady spotrebiteľa 511,21 eur. Účelom pôžičky bolo

zaplatenie iných pôžičiek a úverov.

8. Súčasťou formulárovej zmluvy je aj drobným písmom v strede textu v časti IV. formulára označenej
„Klient“ uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy v znení „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým,
že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp.

v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Consumer Finance Holding a.s. bola
oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do
doby úplného splatenia zabezpečenej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a iných
príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy
a iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551

Občianskeho zákonníka.“

9. Z listu žalovaného zo dňa 12.4.2016 adresovaného spoločnosti LINORA s.r.o., so sídlom Hencovská
289, 093 02 Hencovce vyplýva, že žalobca oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2015 v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,

postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. 5006454
s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu. V zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka žalobca vyzval zamestnávateľa žalobkyne na realizáciu zrážok zo mzdy. Dlh žalobkyne ku
dňu 12.4.2016 mal predstavovať sumu 1063,90 eur.

10.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

18. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

20. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú
uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 27.11.2015, čo je zrejmé z listu žalovaného
zo dňa 12.4.2016 adresovaného zamestnávateľovi žalobkyne. Žalovaný si uvedeným listom uplatnil
právo zo zmluvy č. 5006454, ktoré na neho bolo postúpené predmetnou zmluvou o postúpení. Uvedené
žalovaný nerozporoval do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

25. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.26. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jede
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti

právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v

spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

27. Žalovaný dňa 12.4.2016 poslal zamestnávateľovi žalobkyne list, ktorým inicioval realizáciu dohody
o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. 5006454. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach
zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania súdu tu
bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto
určenia by právne postavenie žalobkyne bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na

disponovanie s jej mzdou, keďže zamestnávateľ žalobkyne rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel
vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá
žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok
zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobkyne.

28. Žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.

29. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

30. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

31. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej

forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).

32. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia

kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

33. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

34. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

35. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

36. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( §

34 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala.

38. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že ak žalobkyňa chcela uzavrieť zmluvu o

pôžičke prostredníctvom dodávateľom predloženého formulára, musela uzavrieť aj dohodu o zrážkach
zomzdyzakomponovanúdočl.IVzmluvydrobnýmpísmom.Nemalamožnosťuzavrieťzmluvuopôžičke
bez dohody o zrážkach zo mzdy. Vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o
pôžičke v článku IV. nepôsobí určito a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatné.

39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

40. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

41. Uvedenie menšieho písma v bode IV. textu zmluvy ohľadne tak významného zabezpečovacieho
inštitútu,akýmjedohodaozrážkachzomzdy,ktorýdodávateľoviumožňujefaktickysvojvoľnenadiktovať
výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa je nepochopiteľný. Rozhodne

takáto závažná klauzula nemala byť uvedená drobným písmom uprostred súvislého textu zmluvy.
Priemerný spotrebiteľ sa celkom dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom sú uvedené už
menej závažné a menej podstatné dojednania a tak podcení túto časť zmluvy.

42. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,

ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel,ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09
(ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne
text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy.

43. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

44. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú drobným písmom v bode IV. zmluvy o pôžičke č. 5006454
podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej
obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

45. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

46. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä

konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane

spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

47. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

48. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

49.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

50. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

51. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku
dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť
ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.
Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách

morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,
ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa
stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,
než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v

rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia
súdu potrebného na právneho vzťahu.52.ZámeržalobcudosiahnuťvymožiteľnosťpohľadávkypodpísanímDohodyozrážkachzomzdyvbode
IV. zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyňa podpísala, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane

dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

53. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala
objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Z výpovede
žalobkyne je zrejmé, že nebola nijako bližšie poučovaná ani osobitne informovaná o dohode o zrážkach

zo mzdy, o následkoch jej podpisu, nakoľko formulárové tlačivo jej bolo zaslané poštou, a toto mala po
podpise odoslať žalovanému. Z uvedeného postupu žalobcu, ktorý použil pri zakomponovaní dohody
o zrážkach zo mzdy do textu zmluvy o pôžičke drobné písmo, je zrejmé, že spotrebiteľa mimo textu
zmluvy bližšie neozrejmoval ustanovenie týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy.

54. Žalobkyňa nemala vedomosť o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je zakomponované

do zmluvy drobným písmom, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalobkyne uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy.

55. Žalovaný v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni na podpis formulár,
ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný

žalovaným, nie však žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorá obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.
Dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný
priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text
prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych
dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou,

nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú v strede textu
písaného drobným písmom, týkajúceho sa ďalších skutočností (napríklad inkorporovanie Všeobecných
obchodných podmienok do zmluvy). Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom
mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

56. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

57. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je
to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy
o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj
náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe

obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu
(§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu
pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy
žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobkyne tejto zrážať.

58. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice
Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá,
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

59. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, aleboneumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci
C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).

60. Súd poukazuje podporne aj na aktuálnu právnu úpravu § 5a ods. 1 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej

listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

61. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)

62.Ajvprípade,žesúdpriamoneaplikujeustanovenie§5aods.1zákonač.250/2007Z.z.napredmetnú
zmluvuuzavretúvroku2010,môžeustanovenieboduIV.zmluvytýkajúcesadohodyozrážkachzomzdy
vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný
vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy v bode IV. Zmluvy č. 5006454

nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala
formulárový charakter. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí
účelovej pôžičky a nie je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú.

63. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel. Drobným písmom vsunuté ustanovenie
o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o pôžičke v bode IV. uprostred textu, nepôsobí určito a
zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa jedná o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol
vyššie.

65. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.