Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Er/297/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716204549
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716204549.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava. IČO: 35 792 752, proti povinnému: Z. S., T.. XX.XX.XXXX, U.
H. XXX XX K., T. XXXX/X, pre vymoženie 1060,30 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o žiadosti súdneho
exekútora: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX
14, 841 06 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal dňa 25.08.2016 súdny exekútor
JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06
Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s ustanovením § 44
zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov

(ďalej len ,,Exekučný poriadok“). Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.08.2016 a ako
exekučnýtitulrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskýarbitrážnysúd,zriadený
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný
rozhodcom JUDr. Róbert Šimko, sp. zn. 928/06/15 zo dňa 14.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.05.2016 a vykonateľnosť dňa 31.05.2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

3. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.4. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8100051414 uzatvorenej dňa 14.01.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú povinný riadne a včas
neplnil. Zo zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne

o úver spotrebiteľský. Obsah zmluvy spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky
spotrebiteľských úverov. V prípade takéhoto spotrebiteľského vzťahu je nutné riadiť sa kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa účinnými v čase podpisu zmluvy o
úvere, t.j. ustanoveniami § 52 - § 62 účinnými od 30.06.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré
sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Ich účelom je najmä uplatnenie občiansko-

právnej zásady vyjadrenej v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka určujúcej pre oblasť súkromného práva,
ktorej porušenie je v ostrom rozpore so zásadou ekvity tak veľmi uplatňovanej v spotrebiteľských
vzťahoch, pri ktorých hrozí nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie
alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

5. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. V zmysle § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že povinný nie je podnikateľským subjektom, nakoľko je označený

menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej
osoby a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv preukázateľne nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý
má poskytovanie úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri. S
poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda zmluva o úvere jednoznačne povahu spotrebiteľskej

zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné. V zmysle ods. 4 písm. r) toho istého paragrafu sa za neprijateľnú zmluvnú
podmienku okrem iného považujú i ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za neprijateľné
teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie
sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto

možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ani ustanovením, ktoré prakticky rovnocennú
možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda
len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera
požadovať).

12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard
ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS.

14. Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

16. Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

18. V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS čl. 1 písm. q) podmienkou, ktorá sa môže považovať za
nekalú, neprimeranú, je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
Uvedené v podstate znamená, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť
akékoľvek zmeny formulárových podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom

finančnej tiesne a tak podnikateľ získa neprimerané výhady, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy
nezávislých súdov na rozhodcu, ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, v podstate mu poskytuje
zdroj príjmu, pričom v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

19. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)

priznáva v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky za
uvedených predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku.

20. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) toho istého zákona.

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak

rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) toho istého zákona.

22. V zmysle § 40 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní je takýmto nedostatkom taký rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

23. Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

24. Jediným exekučným titulom, pri ktorom súd v zmysle jednoznačných ustanovení vstupuje aj do
hmotnoprávnehovzťahuúčastníkovkonania,jerozsudokvydanývrozhodcovskomkonaní.Ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc exekučného
súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného v rozhodcovskomkonaní,aktentovykazujeniektorúzvádvymedzenýchvpríslušnomparagrafe,t.j.preskúmavaexekučný
titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Zo znenia vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že
exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a primárneho zmluvného
vzťahu. Tunajší súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje, ak to vyžaduje záujem ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami, zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku. Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch,

kedy sám spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho
dvora Oceano grupo editorial) a dáva tak priestor aj exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

25. Z ust. § 44 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú
doložku alebo rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na
vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný
súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia
navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.

26. Súd je v tomto rozsahu oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia,
že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu
zastaviť ( II.ÚS 498/2010).

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania,
predovšetkým otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je
tento exekučný titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bola predovšetkým

rozhodcovská zmluva č. 8100051414 uzatvorená dňa 14.1.2013 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“).

28. Podľa 5. bodu rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere, budú riešené buď cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich

rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130
481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica.
Podľa bodu 3. druhej vety môžu byť spory zo zmluvy o úvere riešené aj v súdnom konaní, pričom výber
riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

29. Rozhodcovská zmluva sa síce nachádza na samostatnom predtlačenom formulári, avšak tento
formulár bol vopred pripravený pre povinného a povinný ho podpísal súčasne so zmluvou o úvere. Súd
je toho názoru, že preskúmavanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za neprimeranú, nakoľko je
uzavretá v ten istý deň ako oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere, bola uzavretá vo formulárovej

podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne vyjednaná, jej obsah nemohol
povinný nijakým spôsobom ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum
narodenia, pričom o poučení povinného ako spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky. Veriteľ mohol na základe takejto rozhodcovskej zmluvy predložiť
vec na prejednanie rozhodcovi, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. V

zmyslezmluvnýchdojednanívrozhodcovskejzmluvesispotrebiteľnemoholnijakýmspôsobompresadiť
príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, bol už dopredu určený
rozhodcovský súd. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom

konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje
na prejednanie rozhodcovský súd. V žiadnom prípade nemožno považovať za individuálne dohodnutú
zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná dodávateľom a spotrebiteľ nemal možnosť jej obsah ovplyvniť.30. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so
smernicou č. 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva, ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak
príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle výkladu § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul

je neúčinný. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so
zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Tým je daný
rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v
zmysle § 44 Exekučného poriadku.

31. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).