Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114233491
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114233491.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s. IČO: 31 38 34 08, so sídlom

Bratislava - Karadžičova 17, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava -
Štefánikova 8, proti žalovanému : P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - A. XXXX/X, v konaní o zaplatenie
sumy 744,17 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 372,09 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od
17.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomným návrhom podaným dňa 24.11.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
744,17 eura s 8,75% úrokom z omeškania od 17.10.2012 do zaplatenia spolu s trovami konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa 14.06.2012, pričom spôsobenú škodu
vo výške 3.720,85 eura uhradil žalobca zo zákonného poistenia poškodenému. Žalobca si následne
uplatnil u žalovaného postih v žalovanej výške za to, že neohlásil nehodu písomne v zákonnej lehote.

2.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému žalovaný včas podal odpor namietajúc, že udalosť
nahlásil poškodený. Škodu nahlásil a bola aj obhliadka vozidla. Platobný rozkaz bol zrušený a vo veci
bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP.

3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pridržiava sa podaného návrhu. Požadované doklady nemal,
keďmalzato,žetietoniesúpotrebné. Vprípade,akbybolisplnenépodmienkyprevydanierozsudkupre
zmeškanie, tento navrhoval. Nárok žalobcu vyplýva priamo zo zákona o povinnom zmluvnom poistení.

Ide o ohľadne žalobcu o veľkú spoločnosť, kde sú jednotlivé úlohy pridelené rôznym zamestnancom a
rôznym úsekom, pričom žalovaný bol určite upozornený na skutočnosť, že má písomne ohlásiť nehodu.
Žalobca si ani neuplatňuje celú vyplatenú škodu, načo by mal v zmysle zákona nárok. Žalobca si
uplatňujelennačománárokaajtolenkrátené.Žalovanýbolpredpodanýmnávrhomvyzvanýnaplnenie.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou z čl. 1-3, poistnou
zmluvou z čl. 4, oznámením poškodeného z čl.5, oznámením poistnej udalosti z čl. 6-7, oznámením o

poistnom plnení z čl. 8, uplatnením postihu z čl. 9-10, urgenciou z čl. 11-12, platobným rozkazom z čl.
18, odporom z čl. 25-26, vyjadrením žalobcu z čl. 46, objednávkou obhliadky z čl. 47 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav :5. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 744,17 eura s 8,75% úrokom z omeškania od
17.10.2012 do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa 14.06.2012,
pričom spôsobenú škodu vo výške 3.720,85 eura uhradil žalobca zo zákonného poistenia poškodenému

dňa 07.09.2012. Žalobca si následne uplatnil u žalovaného postih v žalovanej výške za to, že neohlásil
nehodu písomne v zákonnej 15 lehote. Išlo o 20 % z vyplatenej sumy. Listom zo dňa 14.09.2012 a
žalovaný mal zaplatiť sumu do 15 dní.. Žalobca konštatoval, že oznamovacia povinnosť poisteného má
pre činnosť poisťovne nedozerný význam. Len včasné ohlásenie nehody a následné šetrenie nehody
može byť relevantným základom pre posúdenie poisťovne poskytnúť plnenie. Ak poisťovňa o nehode

nevie, nemôže kvalifikovane reflektovať, neskorá náhrada škody vytvára nepriaznivý obraz o žalobcovi.
Nárok žalobcu vyplýva priamo zo zákona, žalovaný určite bol upozornený na povinnosť nahlásiť nehodu
písomne. Žalovaný namietal, že nehodu okamžite telefonicky ohlásil. Žalobca nemal nahrávku hovoru
aj keď o tom, že hovory sa nahrávajú poisťovne informujú. Namietal, že poškodený nehodu nahlásil aj
písomne a žalobca mu uhradil škodu. O povinnosti nahlásiť nehodu písomne nevedel. S žalobcom si
pritom dohodol aj obhliadku vozidla už dva dni po nehode. Nehoda bola písomne oznámená žalovaným

dňa 10.08.2012

6.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7.Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

8.Podľa§427ods.2Občianskehozákonníkarovnakozodpovedáajinýprevádzateľmotorovéhovozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

9.Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

10.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

11.Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení Poistený je povinný písomne

oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti
a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

12.Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ má proti

poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d)
b) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť
motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16)

c) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá
podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17)
a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou,
d) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového
vozidla podľa osobitného predpisu, 18)

e) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou
udalosťou,
f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného,
g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4,

h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d)

13.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to

pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši

od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy
povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného

súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn.
6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na poistnú zmluvu účastníkov pozerať ako
na spotrebiteľskú zmluvu. Nárok žalobcu v zmysle zákona vyplýval z právneho vzťahu strán na základe
spotrebiteľského vzťahu. Súd nemohol rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie s poukazom na § 299

CSP, navrhovaný výrok by bol podľa súdu pre žalovaného nespravodlivý.

14.Súd mal za to, že žalobca mal zákonný nárok na uplatnenie si poistného plnenia, alebo jeho časti voči
poistníkovi. Žalovaný spôsobil dopravnú nehodu a v 15 dňovej zákonnej lehote ju písomne nenahlásil
žalobcovi. Neznalosť zákona žalovaným jeho nesplnenie si povinnosti neospravedlňuje. Pre vznik

nároku bol naplnený postup podľa písmena e) § 12 ods. 1 citovaného zákona. Zákon však neurčuje za
akých konkrétnych podmienok ma poisťovňa nárok voči poistníkovi v plnej výške poistného plnenia resp.
časti plnenia. Súd mal, za to, že žalobca sa môže pre konkrétnu výšku rozhodnúť, ale v prípade námietok
poistníka, je možné primeranosť tohto nároku preskúmať súdom. Zákon o povinnom zmluvnom poistení
právomoc súdu preskúmať výšku nároku neobmedzuje a tento nemôže byť postavený len na svojvôli

poisťovne. Poisťovne sa tiež majú napríklad právo súdnou cestou brániť voči výške bolestného a SSU,
čo aj robia. Súd sa tak zaoberal primeranosťou uplatneného nároku, ktorí bol v tomto prípade vo výške
20% poistného plnenia. Žalobca len teoreticky v žalobe uvádzal aké sú následky včasného neohlásenia
nehody. Toto podľa súdu nebol ten prípad, Žalobca dostatočne včas vedel o nehode, určite najneskôr
dva dni po nehode bola táto žalovaným telefonicky nahlásená žalobcovi. Žalobca nepreukázal, že by

pri telefonickom nahlásení nehody poučil žalovaného o povinnosti písomne podať hlásenie. Žalobca
nepreukázal, že by neskoré písomné hlásenie malo vplyv na posúdenie poskytnutia poistného plnenia.
Nedokladoval, žiaden zlý dopad na žalobcu z tohto prípadu. Žalovaný nemal úmysel nehodu neohlásiť.
Naopak s poisťovňou spolupracoval. Podľa súdu tak bola primeraný čo najnižší nárok na preplatenie
poistného plnenia v rozsahu 10%, ( z 3.720,85 eura) čo predstavuje sumu 372,09 eura. na túto sumu

súd žalovaného zaviazal majúc za to, že za daných skutočností by bol vyšší nárok neprimeraný. Súd
mal, za to, že na výšku náhrady poistného plnenia majú okolnosti prípadu vplyv a keďže zákon okolnosti
ani výšku neurčuje, bolo ju možné posúdiť cez dobré mravy. Úkon ktorým si žalobca uplatňoval vyššiu
sumu ako 10% bol podľa súdu vzhľadom na konkrétny prípad v rozpore s dobrými mravmi, preto súd
vo zvyšku návrh zamietol. Keďže sa žalovaný neplnením po výzve dostal do omeškania, súd priznal

žalobcovi i úrok z omeškania tak, ako to žiadal v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na
§ 3 vl. nar. číslo 87/95 Zb. vo výške 8,75% od 17.10.2012 do zaplatenia z priznanej sumy.

15.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej strane sporu náhradu
trov nepriznal, pretože boli pomerne rovnako úspešný resp. neúspešný.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.