Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/322/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712202752
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712202752.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Martin Bialek, Angyalova
520/80, Kremnica, IČO: 41 980 522, práv. zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, SNP 94, Žiar
nad Hronom, proti žalovanému: Lievre s.r.o., Sedmokrásková 6, Bratislava, IČO: 47 166 096 (predtým
Wavecom Slovakia spol. s r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 844 663), o zaplatenie

12.033,95 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k.
33Cb/200/2012-459 zo dňa 13.7.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/200/2012-459 zo dňa 13.7.2016
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu s tým, že trovách konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť na zaplatenie sumy 12 033,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy
12 905,83 EUR od 27.10.2010 do 9.5.2011, 9% zo sumy 11 905,83 EUR od 10.5.2011 do zaplatenia
a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky

žalovaného vykonal v období od 1.1.2009 do 8.10.2010 pre žalovaného práce spočívajúce v akvizičnej
činnosti, na základe čoho následne vystavil faktúru č. 1102010 zo dňa 12.10.2010, splatnú dňa
26.10.2010 na sumu 12 905,83 EUR, ktorú žalovaný prevzal dňa 14.10.2010. Žalovaný uvedenú faktúru
zaplatil len v nepatrnej časti a to v sume 1 000,- EUR prípisom na účet žalobcu dňa 10.5.2011.
Nakoľko žalovaný zvyšok fakturovanej sumy neuhradil, žalobca súhlasil s úhradou uvedenej faktúry po
jej splatnosti v dodatočnom termíne formou splátok, ktorá bola zo strany žalovaného navrhnutá tak, že

do 30.11.2011 mala byť uhradená suma 2 000,- EUR, do 31.12.2011 suma 2 000,- EUR a do 28.2.2012
suma 7 905,83 EUR. Splátkový kalendár bol žalobcovi zaslaný dňa 14.10.2011 e-mailom. Nakoľko však
žalovaný ani v dodatočnej lehote nesplnil svoju povinnosť zaplatiť sumu 11 905,83 EUR ako zvyšnú
časť neuhradenej faktúry č. 1102010, prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie predžalobnou výzvou. Napriek tomu však žalovaný žalobcovi nezaplatil.
Zároveň si žalobca predžalobou výzvou z titulu uhradenia hotových výdavkov v súvislosti s činnosťou

žalobcu v prospech žalovaného uplatnil sumu 128,12 EUR ako rozdiel sumy 698,12 EUR, ktorú vynaložil
žalobcazosvojichprostriedkov(blokyvuvedenejhodnotežalobcaodovzdalžalovanémudňa3.10.2011)
a sumy 570 EUR, ktorú mu žalovaný na úhradu hotových výdavkov zaplatil, a to dňa 28.1.2011
sumu 400 EUR a dňa 21.2.2011 sumu 170 EUR. Na vyporiadaní nedoplatku sa dohodli žalobca a
žalovaný dňa 3.10.2011. Spolu teda k dnešnému dňu žalovaný dlží žalobcovi sumu 12 033,95 EUR.
Nakoľko však došlo k omeškaniu s platením dlžnej sumy, žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z

omeškania tak, ako je uvedené vyššie. Súd uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému však
žalovaný podal odpor s odôvodnením, že popiera žalovanú sumu v celom rozsahu, nakoľko si ju žalobcauplatňuje neoprávnene a bezdôvodne. Podľa jeho tvrdení žalobca v pozícii mandatára bol povinný
pre žalovaného (mandanta) vykonávať akvizičnú činnosť (získavanie dokladov) k ukončeniu stavieb
kolaudáciou alebo ukončením ODS pre odberateľov Telefónica O2 Slovakia a pre spoločnosť Slovak

Telekom a.s. K uvedenej činnosti mandant odovzdal žalobcovi včas originály kompletných projektových
dokumentácií vyhotovených projekčnou kanceláriou Recky, spol. s r.o. a originály hygienických meraní
elektromagnetického pola a hluku od Úradu verejného zdravotníctva SR a firmy ROOM-exim, spol. s
r.o. ako i ďalšie doklady. Žalovaný uviedol, že poskytol mandantovi i primerané preddavky - zálohy
na poplatky a drobné nákupy (400,- EUR a 170,- EUR). Žalobca však od začiatku roku 2011 až

do októbra 2011 podľa žalovaného s ním nekomunikoval, neuskutočňoval činnosti podľa pokynov
žalovaného a v súlade s jeho záujmami mu neoznamoval všetky zistené okolnosti pri zariaďovaní
záležitostí, ktoré mali vplyv na pokyny a rozhodnutia žalovaného a na výzvy žalovaného nereagoval.
Mandatár nielenže neodovzdal bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri
vybavovaní záležitosti, ale neoprávnene zadržiaval podklady poskytnuté mandantom a odmietal ich
vydať. Na základe vyššie uvedených skutočností boli diela odberateľovi odovzdané oneskorene, a tým

spôsobil poškodenie dobrého mena žalovaného ako i odstúpenie od zmluvy odberateľa T- mobile a k
zrušeniu zákazy. V dôsledku nečinnosti žalobcu bol žalovaný nútený opätovne získať vlastnými silami
hygienické správy pre Úrad verejného zdravotníctva SR (opätovne vypracovať prevádzkové poriadky
a požiadať o rozhodnutie MDVRR) pre lokality TSTRS Trstená, NZSVO Svodín, MAMAR Marianka, P/
NSTE, PKOK Modra, Komenského, BSLTS Letisko Bratislava, MNRYB Rybany, PDLPV Lehota pod

Vtáčnikom, TTJBS Jaslovské Bohunice, CAAVC, HCDVO Dvorníky, LVKUR Kuraľany, NZDUB Dubník,
TTVTLC Vlčkovce, NRCAC Cabaj - Čápor, LVTLP Kozmálovce, LVDEV Devičany, ZMJEK Jedľové
Kostolany, ZMSKY Skýcov, SCROV Rovinka, TNTEP Trenčianska Teplá, čím vznikli spoločnosti ďalšie
značné náklady v sume 3 700,- EUR ako aj omeškanie s odovzdaním vyhotovených diel odberateľovi
Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a T- Mobile. Žalovaný namietal, že splátkový kalendár nebol z jeho strany

nikdy uznaný oprávnenou osobou, bol zrejme nedopatrením odoslaný e-mailom pani W., ktorá nebola
dostatočne informovaná o celej situácii. Žalovaný faktúru žalobcu neuznal v plnej výške a dodal, že dňa
16.9.2011 bola táto vrátená ako neopodstatnená, bezpredmetná. Žalobcovi nevznikol teda podľa názoru
žalovaného nárok na odplatu, nakoľko nevykonal riadne činnosti, na ktoré bol povinný a pri povinnom
postupovaní s odbornou starostlivosťou žalobca musel vedieť, že žalovaný nebude mať záujem na

takomto plnení.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie, a to výsluchom žalobcu a
žalovaného, svedkov Ing. L. L., T.. W. W., T. L., oboznámením z listinnými dôkazmi, a to faktúrou č.
1102010, výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa a.s. zo dňa 10.5.2011, výpisom z Komerční banky, a.s.,

odporom proti platobnému rozkazu, záznamom zo dňa 3.10.2011, oznámením o ukončení spolupráce
žalobcu,e-mailomžalobcuažalovanéhozodňa15.12.2011,vzájomnoužalobažalovanéhoz12.9.2013,
plnou mocou z 31.12.2009, plnomocenstvom T-Mobile zo dňa 31.12.2010, plnomocenstvom Telefónica
O2 Slovakia, s.r.o., výkazom za rok 2009, výkazom za rok 2010, vyjadrením žalovaného zo dňa
19.1.2015. Skutkový stav zistený takto vykonaným dokazovaním súd právne posúdil v zmysle § 566

ods. 1 a 2, § 567 ods. 1 a 2, § 568 ods. 1 až 3, § 569, § 571 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“).

4. Na základe skutočností zistených z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v prvom rade
poukázal na tvrdenia žalovaného, ktorý uviedol, že so žalobcom neuzavrel žiadnu ústnu zmluvu a

dohoda bola uzavretá na základe plnej moci, v ktorej boli činnosti žalobcu aké mal vykonávať a tieto
činnosti boli spresnené v prílohách k rámcovej zmluve. K týmto tvrdeniam žalovaného súd poukázal na
to, že žalobca nebol účastníkom rámcovej zmluvy, a preto z tejto zmluvy mu nemohli vyplývať žiadne
práva a povinnosti. Účastníkom rámcovej zmluvy bol iba žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. Súd uviedol, že mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli ústnu mandátnu zmluvu, kde

po formálnej stránke je zmluva uzavretá už dohodou o všetkých podstatných náležitostiach a na jej
platné uzavretie zákon nevyžaduje písomnú formu. To znamená, že žalobca vykonal na základe ústnej
dohody akvizičnú činnosť pre žalovaného za dohodnutú odplatu, žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za
to odplatu. K plnomocenstvu, na ktoré sa odvolával žalovaný súd uviedol, že ide o jednostranný právny
úkon mandanta, v ktorom žalovaný vymedzil rozsah oprávnenia mandatára konať v jeho mene. Nie

je podľa súdu vylúčené, že splnomocnenie bude súčasťou mandátnej zmluvy v tom prípade, ak by
mandátna zmluva bola uzavretá písomne. Súd nepovažoval za spornú dohodnutú výšku odplaty v
sume 130 Sk, nakoľko aj sám žalovaný na pojednávaní dňa 29.4.2014 uznal, že nesporné sú práce
Ilava vyúčtované 109,05 hod. x 130,- Sk. Žalovaný taktiež poukázal, že žalobca si neplnil riadne svojepovinnosti, že neboli dodržané termíny. Toto tvrdenie nemal súd preukázané. Žalovaný nepreukázal,
že by žalobcovi ústne alebo písomne stanovoval termíny do kedy mala byť akvizičná práva v daných
lokalitách ukončená. Poukázal iba na rámcovú zmluvu, v ktorej bol žalovaný iba zmluvnou stranou.

Tvrdenie žalovaného, že žalobca bol oboznámený s rámcovou zmluvou, ktorej nebol ani účastníkom
bolo podľa súdu nepreukázané a toto tvrdenie považoval súd za zavádzajúce. Uviedol, že žalobca bol
povinnýprežalovanéhovykonávaťdohodnutúakvizičnúčinnosťbezohľadunato,čiprinieslaočakávaný
výsledok alebo nie.

5. Ďalej súd prvej inštancie s odkazom na tvrdenie žalobcu, že žalovaný zaplatením sumy 1 000,-
EUR uznal svoj záväzok uviedol, že z priloženého výpisu Slovenskej sporiteľne a.s. mal preukázané,
že čiastku 1 000,- EUR uhradila česká spoločnosť Wavecom spol. s r.o., čo vyplýva aj z výpisu z
Komerční banky a.s.. Súd vyhodnotil, že čiastočným zaplatením nedošlo však k uznaniu pohľadávky,
nakoľko úhradu realizovala Wavecom spol. s r. o, ktorá nebola stranou sporu a ani v zmluvnom vzťahu

so žalovaným na zákazkách objednávateľa - investora Slovak Telekom, a.s. To znamená, že súd
nemohol uznať úkon inej spoločnosti ako uznanie záväzku žalovaného. Taktiež splátkový kalendár
nebol zo strany žalovaného nikdy podpísaný. Následne súd skonštatoval, že medzi stranami nebolo
sporné, že žalobca vykonával akvizičnú činnosť pre žalovaného, ale bola sporná uplatňovaná suma 11
905,83 EUR za vykonané práce. Uviedol, že žalobca vykonával akvizičnú činnosť pre žalovaného na

zákazkáchobjednávateľa-investoraSlovakTelekom,a.s.,pričomzvyjadreniažalobcuazpredložených
listín vyplýva, že žalobca si vo faktúre č. 1102010 uplatnil odplatu aj za akvizičnú činnosť pre českú
spoločnosť Wavecom, spol. s r.o., kde bol iný zadávateľ a objednávateľ, a to Telefonica O2 Slovakia
s.r.o. Súd mal preukázané, že žaloba vykonal pre žalovaného 7 lokalít: Ilava Cintorín, Považská
Bystrica Papradno, Čadca Ošcadnica, Čadca Milošová, Ilava Kukučinova, Ilava Obchodná akadémia.

Z predloženého rozpisu prác činností za rok 2009-2010 súd však nevedel zistiť, koľko hodín vynaložil
žalobca na výkon činností pre žalovaného, ktoré práce sa týkajú žalovaného, rozpis prác je nejasný,
nepreskúmateľný, neprehľadný. Z predloženého rozpisu prác činností za rok 2009-2010 sa podľa názoru
súdu nedala preskúmať oprávnenosť faktúry. Zároveň vo výkaze činnosti žalobca uvádzal aj lokality, kde
vykonával činnosť pre objednávateľa Telefonica O2 Slovakia s.r.o. pre českú Wavecom, spol. s r.o. Na

základe uvedeného súd skonštatoval, že to, že sa žalobca zaviazal vykonávať akvizičnú činnosť pre dve
spoločnosti, a to Wavecom Slovakia s.r.o. (objednávateľ Slovak Telekom a.s.) a českú Wavecom spol.
s.r.o. (objednávateľa Telefonica O2 Slovakia s.r.o.) na základe dvoch rozličných ústnych mandátnych
zmlúv a plnomocenstiev, ho neoprávňuje nárokovať si zaplatenie vykonaných prác iba od jednej z nich,
nakoľko je to pohľadávka inej spoločnosti.

6. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 15.6.2010 vyzval žalobcu, aby
špecifikoval výšku pohľadávky, ktorú má za práce vykonané pre žalovaného voči spoločnosti Telekom
a.s a pre Wavecom spol. s r.o. pre spoločnosť Telefonica O2. Žalobca však nevidel dôvod uvádzať,
akú pohľadávku má voči T-Mobile a akú voči O2 s tým, že postupoval podľa pokynov žalovaného, a

preto svoj nárok uplatňuje voči žalovanému. Na základe uvedeného však súd dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, uplatnená pohľadávka nebolo z
jeho strany preukázaná a podľa názoru súdu bola hlavne nepreskúmateľná. Súd dodal, že nenariadil
vykonanie znaleckého dokazovania, pretože tento navrhnutý dôkaz považoval za irelevantný, nakoľko
zastával názor, že na posúdenie toho, koľko mohli skutočne trvať akvizičné práce žalobcu nie je potrebné

odborné posúdenie, ale tieto skutkové tvrdenia mal preukázať žalobca.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, napriek zamietnutiu žaloby, zaoberal
taktiež žalovaným uplatnenou kompenzačnou námietkou v sume 7 300,- EUR z titulu náhrady škody,
ktorú žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nevykonával dohodnutú činnosť riadne a včas napriek tomu,

že žalovaný mu poskytol potrebnú dokumentáciu, ktorú žalobca následne zadržiaval, čím spôsobil
zrušenieobjednávky.SpoločnosťSlovakTelekom,a.s.uhradilazobjednanéhoobjemučinnostilensumu
600,- EUR, ktorá zodpovedala reálne vykonaným činnostiam, ktoré uskutočnil samotný žalovaný podľa
súpisu činností - Oščadnica -vyřizovaní fy Wavecom Slovakia a zápisnice o komerčnom odovzdaní
a prevzatí diela zo dňa 23.3.2012. Žalovaný uvádzal, že podľa výkazu prác žalobca na tejto stavbe

v mesiacoch marec, jún, júl 2010 nevykonával činnosť vôbec. Žalobca neinformoval žalovaného, že
na tejto stavbe nevykonáva žiadne úkony. Práve konanie žalobcu bez odbornej starostlivosti viedlo k
omeškaniu s plnením termínov. V dôsledku odstúpenia objednávateľa Slovak Telekom, a.s. od zmluvy
ako i zrušenia objednávky a nepredĺženia Rámcovej zmluvy o dielo na ďalší rok vznikla žalovanémuškoda v sume 7 300 EUR. K tejto kompenzačnej námietke súd s poukazom na predpoklady a význam
vzájomného započítania pohľadávok uviedol, že tento úkon žalovaného bol nedostatočne určitý, keď
nebolo jednoznačne určiteľné presné skutkové vymedzenie vznesenej pohľadávky, t.j. v čom mala

spočívať náhrada škody, nakoľko bolo preukázané, že Lokalita Čadca, Oščadnica bola zrušená z
objektívnych príčin a z dôvodu zadávateľa, a taktiež práce, ktoré boli vykonané boli uhradené zo
strany zadávateľa. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca nejakým spôsobom spôsobil škodu a že
táto škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Súd dodal, že Ing. L. L. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedol, že stavba Oščadnica bola zrušená z ich strany ako neúspešná akvizícia,

čo znamená, že síce bolo vytypované miesto, ale bolo s touto lokalitou veľa problémov z dôvodu
veľkého množstva vlastníkov daného pozemku, a preto sa Slovak Telekom, a.s. rozhodlo stavbu tam
nerealizovať. Zároveň svedok uviedol, že akvizícia môže trvať aj dva, tri roky, čo znamená, že dĺžka
vybavovania nie je rozhodná, napríklad aj po 2-3 rokoch vybavovania akvizície sa Slovak Telekom a.s.
z rôznych dôvodov rozhodne, že stavbu nezrealizuje. Súd preto vyhodnotil kompenzačnú námietku
žalovaného ako nedôvodnú.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C.s.p.. Namietal, že napadnutý rozsudok považuje za
nepreskúmateľný. Považoval za nelogické tvrdenie súdu, že síce bolo preukázané, že strany mali medzi
sebou uzavretú zmluvu a bola dohodnutá aj hodinová odmena, ale napriek tomu žalobu zamietol. Podľa

žalobcu však minimálne čo do výšky 472,52 EUR žalovaný uznal svoj záväzok, a to na pojednávaní
dňa 29.4.2014. Ďalej podľa žalobcu súd nijako nezdôvodnil, prečo mu nepriznal nielen pohľadávku z
titulu faktúry č. 1102010 ale ani plnenie z titulu rozdielu preddavkových platieb, pričom bolo preukázané,
že žalovaný bloky prevzal a preddavky na bloky aj zaplatil. Žalobca teda zastával názor, že svoj nárok
riadne preukázal jednak vystavenou faktúrou, ktorá bola vystavená v súlade so zákonom a rozpis

prác bol len jej podkladom. Táto faktúra, ktorú žalovaný nikdy nenamietal, bola žalovanému doručená
po tom, ako mu bol emailom dňa 12.10.2010 doručený aj uvedený rozpis prác a žalovaný naviac
aj čiastočne plnil a toto plnenie nikdy nenamietal. Žalobca uviedol, že nie je rozhodujúce od koho
plnenie prišlo, ale to, že sa týkalo práve predmetnej faktúry, čo jednoznačne vyplýva aj z poznámky pri
úhrade faktúry. Žalobca dodal, že p. Y.Í. Y. bol konateľom oboch spoločností a zálohy a preddavky na

kolky a drobné nákupy boli hradené z českého Wavecomu, pričom už v samotnom odpore tieto zálohy
žalovaný považoval za svoje. K tvrdeniu súdu, že splátkový kalendár nebol podpísaný žalobca uviedol,
že takýto právny úkon nemusí mať písomnú formu, pričom vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne
preukázané, že strany sa na splátkach dohodli. Žalobca dodal, že žalovaný spočiatku vôbec nenamietal,
že malo ísť o práce vykonávané voči českej spoločnosti a s touto obranou prišiel až neskôr. Žalobca

zastával názor, že ak mal súd pochybnosti o preskúmateľnosti faktúry, napriek tomu, že mal preukázané
vykonanie prác žalobcom, mal nariadiť navrhované doplnenie znaleckého dokazovania. Súd sa však
podľažalobcužiadnymspôsobomnevysporiadalsdôkazmisvedčiacimivprospechžalobcu(smsspráva
od žalovaného, e-mail zo dňa 14.10.2011 a 15.12.2011, čiastočné uznanie dlhu a pod.), s tým, že
žalovaný nepopieral čiastkové plnenie, pričom tieto dôkazy jednoznačne preukazovali oprávnenosť

uplatnenej pohľadávky. Napokon žalobcovi nebolo zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že išlo
o mandátnu zmluvu, nakoľko podľa jeho názoru išlo o zmluvu príkaznú. Na záver žalobca zdôraznil, že
k meritórnemu rozhodnutiu došlo až po vyše 4 rokoch, počas čoho sa vystriedali traja zákonní sudcovia,
pričom súd neposkytol žalobcovi dostatočnú právnu ochranu a rozhodnutie nie je spravodlivé a už vôbec
nie účinné. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Neexistenciu žalobcom uplatnenej pohľadávky odôvodnil
tým, že žalobca si až po dvoch rokoch vykázal nereálne plnenia a navyše nepreskúmateľným spôsobom
činnosti, jeho pohľadávka je v neodôvodnenej výške a neoprávnená, pričom žalobca neuniesol v konaní

dôkazné bremeno. Rozpis prác za roky 2009 - 2010 je podľa žalovaného vymyslený a nedá sa z
neho určiť koľko hodín žalobca vykonával svoju činnosť pre žalovaného a koľko pre iný subjekt (českú
spoločnosť Wavecom, spol. s r.o.). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd si splnil svoju poučovaciu
povinnosť, zhrnul, čo považuje za sporné a čo za nesporné, jeho rozhodnutie bolo predvídateľné a
žalobca bol naviac dňa 15.6.2016 vyzvaný súdom k špecifikácii výšky svojej pohľadávky, no napriek

tomu nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný taktiež považoval navrhované znalecké dokazovanie za
nehospodárne,nakoľkoexistujúcespornéskutočnostimoholodstrániťlenžalobcapredloženímreálnych
dôkazov. Žalovaný uviedol, že faktúra vystavená žalobcom nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky
aaninepotvrdzujejejexistenciu.Žalovanýdodal,žežalobcasibolvedomýonutnostidodržiavaťtermíny,no napriek tomu činnosť nevykonával včas a riadne, navštevoval úrady v nestránkové dni. Žalovaný
nikdy nezaplatil žalobcovi žiadne preddavky a uplatnenú pohľadávku neuznal, nakoľko nedošlo ani
k čiastočnej úhrade, ako uvádzal žalobca. Dodal, že žalobcovi za žiadnych okolností nebola odňatá

možnosť konať pred súdom, nakoľko mu bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy a vyjadrovať
sa k dôkazom a sporným skutočnostiam, pričom na dĺžku konania mal podľa žalovaného vplyv
najmä žalobca, nakoľko predkladal listinné dôkazy zhodné s už predloženými priamo na pojednávaní,
čím zahlcoval súdny spis irelevantnými dôkazmi týkajúcimi sa vzťahu s iným subjektom (českou
spoločnosťou Wavecom spol. s r.o.). Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania
v sume 295,72 EUR.

10. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave zistil, že žalovaný - spoločnosť Wavecom
Slovakia spol. s r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 844 663 zanikla v
dôsledku zlúčenia a v celom rozsahu bola vymazaná z obchodného registra, a to ku dňu 9.2.2018.

Právnym nástupcom sa stala spoločnosť Lievre s.r.o., so sídlom Sedmokráskova 6, Bratislava, IČO: 47
166 096.

11. Krajský súd v Bratislave v súlade s § 470 C.s.p. prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pričom

rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a nie je zrejmé, z akého dôvodu dospel súd k záveru
o potrebe zamietnutia žaloby v celom jej rozsahu. V prvom rade k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že
na pojednávaní dňa 15.6.2010 vyzval žalobcu, aby špecifikoval výšku pohľadávky vzniknutú za práce
vykonávanéprežalovanéhoaprečeskúspoločnosťWavecomspol.sr.o.odvolacísúduvádza,ževdaný
deň sa žiadne pojednávanie nekonalo, nakoľko žaloba bola podaná až dňa 17.2.2012. Nesprávnosť

uvedeného dátumu však možno vyhodnotiť aj ako chybu v písaní. Vzhľadom na charakter položenej
otázky je potom podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné uviesť, že odpoveď žalobcu na súdom
položenú otázku nemožno považovať za dôvod na zamietnutie žaloby a nemohla až do takej miery
ovplyvniť výsledok konania, nakoľko z obsahu spisu a z dokazovania vyplývajúcich skutočností je
zrejmé, že žalobca pre žalovaného akvizičnú činnosť reálne vykonával. Odvolací súd poukazuje na to,

že súd prvej inštancie aj sám vyhodnotil, že žalobca predmetnú činnosť pre žalovaného vykonával, súd
prvej inštancie nepovažoval za spornú dohodnutú výšku odplaty, ktorú v podstate žalovaný aj uznal,
skonštatoval, že zo strany žalovaného nemal preukázané, že žalobca nedodržiaval termíny a neplnil si
svoje povinnosti riadne a že taktiež nemal žalovaným preukázané, že by žalobcovi stanovoval termíny
na ukončenie prác, resp. dohodnutej činnosti. Na základe uvedeného je podľa názoru odvolacieho

súdu možné skonštatovať, že v konaní doposiaľ nebol jednoznačne preukázaný nárok žalobcu v celom
jeho rozsahu, ale nie je možné ani s istotou tvrdiť, že ním uplatnená pohľadávka je v celom rozsahu
nedôvodná a neoprávnená a že ohľadom svojich tvrdení neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd
zastáva názor, že ak žalobca aj nemá nárok na úhradu celej žalovanej istiny spolu s príslušenstvom,je na základe predložených listinných dôkazov a zistených skutočností možné skonštatovať, že v časti
mu nárok na úhradu odplaty voči žalovanému vznikol, na čo nemá vplyv to, že žalobcom vystavená
faktúra nebola položkovito rozdelená. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný na pohľadávku

žalobcu čiastočne plnil a taktiež poskytol žalobcovi aj preddavkové platby v sume 570,- EUR, pričom
túto skutočnosť sa žalovaný snažil spochybniť až vo vyjadrení k odvolaniu.

16. V súlade s vyššie uvedeným bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie
na preukázanie sporných skutočností, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie nebolo

vykonané v dostatočnom rozsahu a nepodarilo sa ním objasniť všetky sporné skutočnosti. Zároveň je
potrené odstrániť aj zmätočnosť v samotných tvrdeniach súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane
tvrdí, že mal preukázané, že žalobca akvizičnú činnosť pre žalovaného vykonával a na druhej strane
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom rozporuplná je aj obrana žalovaného
a s tým súvisiace závery súdu prvej inštancie.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec
v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods.
3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).