Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010770
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117010770.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného O. A. pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného O. A. proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/47/2017 z 03.10.2018, na verejnom zasadnutí konanom 21.
marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. A., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 03.10.2018, sp. zn. 3T/47/2017 bol obžalovaný
O. A. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. , na
tom skutkom základe, že

dňa 26.07.2016 v čase asi o 10.22 hodine v Z. na N. námestí X/A v obchodnom dome G. - My, v oddelení
textilu si vložil pod oblečenie 1 ks pánskych jeansov, na ktorých poškodil čiarový kód a následne s týmto
tovarom prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia von z predajne, kde bol zadržaný príslušníkmi
SBS, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti G. M. SR a.s., so sídlom N. námestie
X/A, Z., R.: XX XXX XXX, škodu vo výške 54,99 €, pričom bolo zistené, že obvinený tak konal aj napriek
tomu, že:

- sa dňa 11.04.2016 krádežou tovaru dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý mu v blokovom konaní č. bloku:
XXXXXXXX bola OR PZ v Dunajskej Strede, OO PZ Dunajská Streda uložená bloková pokuta vo výške
30,- € a taktiež
- bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/28/2011 zo dňa 16.09.2015, právoplatným
dňa 18.09.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §

212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za uvedený prečin bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 43 Tr. zák. na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti G. M.
SR s.r.o., so sídlom N. námestie X/A, Z., R.: XX XXX XXX škodu vo výške 54,99 €.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie riadne a včas obžalovaný, a to do zápisnice o

hlavnom pojednávaní (č.l. 292) a to čo do výroku o vine a treste, ktoré odvolanie následne odôvodnilprostredníctvom ustanoveného obhajcu písomným podaním dourčeným Okresnému súdu Bratislava I
05.10.2018 (č.l. 293-294).

Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresná súd nesprávne vyhodnotil
zistený skutkový stav v rámci úvahy o vine obžalovaného, pretože obžalovaný je toho názoru, že jeho
vina nebola v rámci vykonaného dokazovania jednoznačne preukázaná. Skutkové okolnosti popísal
svedok Q., ktorý sa mal tohto skutku dopustiť. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný O. A. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu napriek riadne a včas vykázanému
doručeniu, keďže upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené 04.03.2019, nedostavil, a
preto odvolací súd za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por.
vykonal toto v jeho neprítomnosti. Rovnako vykonal v neprítomnosti verejné zasadnutie aj poškodenej
stranyatozasplneniazákonnýchpodmienokuvedenýchvustanovení§294ods.1,ods.2Tr.por.,keďže

poškodená strana mala doručenie upovedomenia o verejnom zasadnutí vykázané dňom 27.02.2019.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje odvolanie
obžalovaného O. A. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného O.Z. nie je
dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,

najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por.,
voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z

úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu

veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného

uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom
úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným
spôsobom.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení

dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci
všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/
Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomtosmere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s

ustanovením § 168 Tr. por.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si v celom rozsahu krajský súd osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Pokiaľ obžalovaný v odvolacích námietkach uvádza, že skutok nespáchal, pričom ako páchateľa označil
Y. Q., je potrebné poukázať na jeho výpoveď z prípravného konania, kedy sa ku skutku priznal, pričom
nie je možné akceptovať ním namietanú okolnosť, že nerozumel jazyku, v ktorom sa konanie viedlo,
keďže vypovedal za prítomnosti svojho obhajcu, ktorý v prípade tvrdení uvádzaných obžalovaným by
určite takúto okolnosť pri jeho výsluchu v prípravnom konaní namietal. Okrem toho v tejto súvislosti

treba poukázať na výpoveď svedka L. W. ako aj svedkyne G. K., z ktorých výpovedí jednoznačne
vyplýva, že obžalovaný bol spozorovaný na kamerovom zázname s tým, že z pánskej časti si zobral
do kabínky nohavice, avšak vyšiel bez nich, pričom po vykonanom zákroku príslušníkmi SBS, vytiahol
spod pásu nohavice, na ktorých bol odtrhnutý bezpečnostný kód. Obžalovaný sa skutku dopustil spolu
s ďalšou osobou, pričom aj u tejto boli zistené odcudzené nohavice, ktoré obaja následne dobrovoľne

vydali. Z výpovede svedkyne K. je zrejmá aj skutočnosť, že ak by sa u zadržanej osoby nenašli žiadne
odcudzené veci, bola by ihneď prepustená. Rovnaký postup by bol aj vtedy, ak by z kamerového
záznamu nevyplývalo, že by sa taká osoba dopustila krádeže.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y. Q., ktorý vypovedal o tom, že krádeže sa dopustil iba on, túto aj krajský

súd hodnotí ako výpoveď nevierohodnú, keďže sám svedok vypovedal, že bol s obžalovaným vo výkone
trestu odňatia slobody a to priamo na cele a tam si mal čítať svoju výpoveď. Ďalej uviedol, že obžalovaný
sa s ním o tejto veci nerozprával, avšak pripustil aj opak. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že
je málo pravdepodobné, že by sa uvedený svedok o tejto veci s obžalovaným nerozprával, a to práve
z dôvodu, že boli vo výkone trestu v spoločnej cele.

Krajský súd preto uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď priebeh skutkového deja ustálil
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúce
okolnosti, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému

sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu súd dbal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.),
pričom prihliadal na zákonom určené podmienky (§ 34 ods. 4 Tr. zák).

Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti prípadných poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti,

pričom zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný už bol za iný trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), keďže má v odpise registra trestov 21 záznamov, pričom od roku
2011 ide o 11 záznamov. V prevažnej miere sa obžalovaný mal dopúšťať majetkovej trestnej činnosti,
pričom mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Vzhľadom na túto skutočnosť okresnýsúd upravil základnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa
ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a mohol tak ukladať
trest obžalovanému v rozpätí od 1 roka a 4 mesiacov do 3 rokov. Okresný súd uložil obžalovanému

trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov, ktorý
trest možno považovať za zákonný a správny, keďže u obžalovaného ide o kriminálne závadovú osobu,
ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a nepodmienečné tresty odňatia slobody sa zjavne míňajú
u neho svojich výchovným účinkom. Správne postupoval okresný súd, keď uložil obžalovanému ďalší
trest odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 43 Tr. zák., ktorého uloženie aj správne odôvodnil.

Zaradenie obžalovaného zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. , keďže obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.