Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011893
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116011893.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

12. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. D., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., ul. V. E. 6642/38,

sa uznáva za vinného, že

dňa 29.10.2015 v čase približne o 00:30 hod. v C. - V. na B. ulici preliezol oplotenie a vošiel na pozemok
rodinného domu č. XXX, kde pristúpil k zaparkovanému osobnému motorovému vozidlu zn. A. D EČ: TT-
XXXFX, M.: G na ktoré ku stieračom na čelnom skle položil 5 litrový plastový kanister benzínu, z ktorého
hrdla trčal kúsok handry, ktorú zapálil a následne z miesta ušiel, v dôsledku čoho vozidlo z podstatnej
časti zhorelo a ohňom bola poškodená i okolitá stena múru, drevený altánok a okrasná vegetácia, čím
spôsobil vlastníkovi vozidla a poškodených vecí V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - V., B. ul.
XXX, škodu vo výške XX.XXX,XX €, pričom skutku sa dopustil z osobnej pomsty voči V. M., nakoľko

poškodený bol bývalý priateľ jeho matky, s ktorým sa rozišla a dlhoval jej peniaze,

teda

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
-zničil,poškodilcudziuvecaspôsobiltaknacudzommajetkuväčšiuškodu,pričomčinspáchalzpomsty,

čím spáchal

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.,
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 140 písm. b/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 245 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák.
a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa rušia výroky o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a o treste zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok, ktoré boli obžalovanému uložené skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.03.2016 sp. zn. 0T/60/2016, právoplatným dňa
07.03.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
· V. M., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - V., B. XXX, škodu vo výške 11.818,25 €, a
· P. - B. poisťovňa, a.s., so sídlom A., F. rad 4, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.196,47 €,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava obžalobu na W. D. pre skutok

právne posúdený a tiež na skutkovom základe v zhode s výrokovou časťou tohto rozsudku.

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného W. D., poškodeného V. M., zástupcu poškodeného V.. R. S., svedkov R. V., znalcov K. PZ
- npor. V.. T. S. a mjr. J.. P. W., ako aj boli prečítané odborné vyjadrenia a oboznámené listinné dôkazy

zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný W. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný. Vypovedal, že k danému skutku sa

nepriznáva, pretože ho nespáchal, hoci sa k nemu priznal, ale bolo to v zlom psychickom rozpoložení,
ako aj chcel mať tento spor čo najskôr za sebou, preto sa priznal a žiadal dohodu o vine a treste.
Ďalej odmietol vo veci vypovedať. Na odstránenie rozporov bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania zo dňa 27.01.2016, v ktorej uviedol, že sa v plnej miere priznáva k spáchaniu skutku, ktorý sa mu
dáva za vinu, tak ako je to napísané v uznesení o vznesení obvinenia. Stalo sa to tak, že dňa 28.10.2015

na vozidle zn. Ford, ktoré patrí jeho matke P. D., išiel spolu s kamarátom R. V., ktorý prišiel k nemu na
adresu trvalého bydliska, do obce V., kde chcel ísť za účelom podpáliť vozidlo bývalému priateľovi svojej
matky V. M.. Dňa 28.10.2015 v čase nejako pred polnocou prišiel k nemu R. V. a potom vyrazili. On bol
na mieste spolujazdca a R. V. na mieste vodiča. Spolu sa chvíľu vozili po meste C. a potom mu povedal,
aby išiel do obce V., kde vchádzali smerom od mesta C. od ul. N. a vošli do obce V. po ul. B.. Tam mu

povedal, aby zabočil do bočnej uličky, čo urobil a následne aby zastavil vozidlo na okraji vozovky, čo
taktiež urobil. Povedal mu, aby zostal v aute a počkal ho, on vystúpil z vozidla a išiel do zadného kufra,
odkiaľ vybral 5-litrovú bandasku plnú benzínu. Kufor auta zatvoril a išiel smerom k rodinnému domu V.
M., pričom išiel zo zadnej strany, od poľa. Ako prišiel k jeho rodinného domu, tak otvoril uzáver bandasky,
do nej vložil handričku, ktorú si vzal z auta a následne s týmto kanistrom preliezol oplotenie rodinného

domu. Keď sa dostal na pozemok rodinného domu, tak pristúpil k vozidlu zn. A., ktoré opoznal, že sa
jedná o vozidlo, ktorého je majiteľom V. M., a na toto vozidlo na čelné sklo k stieračom položil uvedený
kanister benzínu a zapálil z hrdla trčiacu handričku, ktorej druhý koniec bol ponorený do benzínu. Ako
tá začala horieť, tak z miesta ušiel, pričom oplotenie rodinného domu preliezol na tom istom mieste ako
ho preliezal, keď vchádzal na pozemok. Ako sa dostal na pole, tak sa rozutekal z miesta preč a utekal

smerom k vozidlu, kde ho čakal R. V.. Nastúpil do vozidla a z miesta odišli. Išli priamo na adresu jeho
trvalého bydliska. Aj po ceste naspäť šoféroval vozidlo jeho matky R. V.. O tom, že chcel ísť vozidlo
osobe V. M. podpáliť, mu povedal ešte po ceste do obce V., ale nič mu na to nepovedal. Tohto skutku sa
dopustil z osobnej pomsty voči V. M., nakoľko jeho matka s ním kedysi žila a keď sa rozišli, tak jej zostal
dlžný nejaké peniaze. Malo by ísť o finančnú čiastku 15.000,- Eur, ktoré keď si od neho matka v mesiaci

október prišla vypýtať, tak ju fyzicky napadol. Toto mu povedala matka, keď ju našiel doma s plačom v
ten deň ako tam bola. K tejto prečítanej výpovedi sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril tak,
že zápisnicu nečítal a vyšetrovateľ mu povedal, že ak zápisnicu podpíše, dostane iba pokutu.

Poškodený V. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, žil s jeho matkou - P. D. aj

s ním v spoločnej domácnosti. V čase spáchania skutku s ňou už ale nežil, rozišli sa. Po rozchode, čohodôvodom bola jej nevera, mu sem tam zavolala, žiadala finančnú pomoc, synovi na vodičák, vždy sa jej
snažil vyjsť v ústrety, požičiavala si od neho peniaze. Po rozchode nemali spolu hádky, nedorozumenia
či niečo podobné. Ku skutku uviedol, že na požiar ho upozornil jeho pes, ktorý sa nachádzal v dome.

Prvýkrát psa okríkol, ale keď štekanie pokračovalo, vyšiel von a videl auto v plameňoch. Bolo to okolo
00:30 hod. Išlo o jeho auto zn. A. Z4 E., M. si už nepamätal. Auto bolo zaparkované v zadnej časti dvora
rodinného domu. U auta nevidel inú osobu, a to ani pred požiarom. Auto zhorelo do tla. Zhorel mu aj
plot a altán a bola poškodená dlažba, kde stálo auto. V čase spáchania skutku sa mu nik nevyhrážal,
ale 2 týždne predtým ho v ranných hodinách navštívila P. D. na firme, kde sa mu javila pod vplyvom

nejakej návykovej látky, rozprávala, vykrikovala, zúrila, zaútočila na neho pred zamestnancami, hovorila
mu, že jej dlží peniaze, on sa jej spýtal, či si ho s niekým nepomýlila, pretože jej nedlžil žiadne peniaze.
Skončilo to tak, že ju vyviedol z firmy, povedal jej, že to, čo spolu mali, si započítali, potom mu ešte písala
B., ale nepamätal si v akom znení bola, tak to bral za vybavené. S nikým iným spory nemal. Nemal ani
problémy s firmou. V tom čase nemal na dome žiadny kamerový záznam. Asi mesiac - dva na to mu
zhorel aj vstup do domu, čo sa vyšetruje. Jeho firma sa volá V., s.r.o. Osobne nevedel o tom, že skutku

by sa dopustil obžalovaný. V tejto súvislosti doplnil, že podozrenie nadobudol vtedy, keď bol oslovený
políciou, ktorá za ním prišla na firmu, mali zoznam zamestnancov, na ktorom bolo zakrúžkované aj meno
obžalovaného, a to okrem iných zamestnancov spoločnosti V., pričom obžalovaný u neho v minulosti
pracoval, a policajti sa ho na obžalovaného aj pýtali. Za auto mu nebola vyplatená od poisťovne žiadna
náhrada. Auto nebolo v zlom technickom stave, takže by to z toho nemohlo horieť. Dodal, že s P. D.

počas vzťahu i po ňom nespísali písomnú zmluvu týkajúcu sa ich majetkových vzťahov. V roku XXXX-
XXXX nemal dlhy ako fyzická či právnická osoba, nebol dlžný ani pánovi K.. Poškodený si na hlavnom
pojednávaní uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 11.818,25 €, t.j. tak, ako bola
táto ustálená v prípravnom konaní, čím modifikoval svoj nárok, nakoľko v prípravnom konaní si uplatnil
nárok vyšší.

Poškodená V.. R. S. (resp. splnomocnenec poškodeného) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa
v plnom rozsahu pridržiava výpovede zo dňa 24.05.2015, kde uviedla, že ku skutku neviem uviesť nič,
pričom zotrvala na uplatnenom nároku vo výške tak, ako bol uplatnený a ako bol tento na hlavnom
pojednávaní aj prečítaný, t.j. vo výške 2.196,47 €. Dodala, že sa nezúčastnila vyšetrovania škodovej

udalosti. Na odstránenie rozporov (pretože si na veľa vecí nepamätala) bola prečítaná jej výpoveď z
prípravného konania, ktorú označila za pravdivú a v ktorej uviedla, že poškodený V. M. mal u spoločnosti
P. - B. poisťovňa, a.s., uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX (poistenie majetku), z titulu ktorej im
dňa16.11.2015telefonickynahlásilškodovúudalosť.Dňa09.11.2015vykonalichtechnikQ.Y.obhliadku
poškodeného majetku (išlo o dlažbu, stenu rodinného domu, altánok, elektroinštaláciu, chodník a auto).

Škoda bola zlikvidovaná formou rozpočtu a dňa 30.03.2016 mu poukázali sumu vo výške 2.196,47 €. V
tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 813 Občianskeho zákonníka. V rámci výpovede predložila
do spisu aj likvidačnú správu, kópiu hlásenia poistnej udalosti, kópiu zápisu z obhliadky a list zo dňa
30.03.2016. Doplnila, že formou rozpočtu sa vypláca poistné plnenie, ak nemajú k dispozícii faktúru od
poškodeného.

Svedok R. V. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného
stíhania. Nakoľko z obsahu spisu bolo zrejmé, že svedok odmietol vypovedať bez oprávnenia, bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 25.04.2016, v ktorej uviedol, že niekedy na konci
októbra 2015 sa stretol s W. D., ktorý prišiel za ním domov niekedy pred polnocou. Potom išli do V.

na aute jeho matky, išlo o osobné vozidlo tmavej farby, značku nevedel uviesť, evidenčné číslo bolo
trnavské. Auto šoféroval W. D.. Z V. išli do V. okolo čerpacej stanice B. v C., potom na A. ulicu a hneď
na prvom výjazde odbočili do V.. Vôbec nevedel popísať, do ktorej uličky odbočili v V.. Tu W. D. odstavil
v tej uličke vozidlo, bola to taká odľahlá ulička, vystúpil z vozidla a stretol sa tam s nejakých chlapcom,
ktorý bol od nich starší. On celý čas sedel vo vozidle vpredu na spolujazdcovom sedadle, tak nevedel, o

čom sa zhovárali. Asi 5 minút sa rozprávali a potom spolu odišli. Toto mohlo byt' niekedy okolo polnoci.
Asi o 15-20 minút sa W. D. vrátil, chvíľu ešte sedeli v tom aute a potom išli smerom na M. po ceste
a tu mu povedal, aby sa pozrel na domy, ktoré sú vidieť z cesty v V.. Všimol si, že sa tu dymilo, bolo
to po jeho pravej ruke. Spýtal sa ho na ten dym, ale moc mu nechcel nič hovoriť, povedal niečo v tom
zmysle, že potom sa dozvie a aby sa nevypytoval. Svoju výpoveď následne na otázky doplnil tak, že si

nepamätal, či keď boli vtedy spolu, či boli tankovať do auta. V V. bol W. D. aj v kufri aute, ale nevedel, čo
tam robil. Nespomenul si, či niečo aj zobral z auta, keď tam stáli. Ako sa W. D. v V. vrátil do auta, tak bol
zadýchaný. Na otázku, aby sa vyjadril k tvrdeniu z jeho výsluchu zo dňa 22.01.2016, kde tvrdil, že keď sa
vrátili do C., tak sa s obvineným W. D. ešte chvíľu rozprávali pred jeho barákom a tu mu mal povedať, žeten dym, čo videl, čo šiel z tej záhrady, spôsobil on a spravil to kvôli tomu, že pán, z ktorého záhrady šiel
dym, nechal jeho matku, a jeho matka ževraj žila s tým pánom, ktorej po rozchode zostal dlžný nejaké
peniaze, uviedol, že mu W. D. hovoril niečo, ale nespomenul si, že by niečo takéto hovoril. Spomenul

si, že mu niečo hovoril o tej matke a priateľovi, tiež niečo ohľadom tej záhrady, ale nespomenul si, že by
mu povedal, že to spravil on. Obžalovaného pozná asi 3 roky a aj si volávali. K tejto prečítanej výpovedi
sa svedok na hlavnom pojednávaní nevyjadril.

Prokurátor následne navrhol na hlavnom pojednávaní prečítať aj výpoveď svedka z prípravného konania

zo dňa 22.01.2016 a keďže nešlo o jediný usvedčujúci dôkaz o vine obžalovaného, bola prečítaná aj
táto výpoveď svedka, v ktorej uviedol, že W. D. pozná asi 5-6 rokov. Jedného dňa koncom mesiaca
október 2015 mu volal na jeho mobil. Spýtal sa ho, či s ním nepôjde von, ale nepovedal kam. Sem
tam sme išli spolu na poldeci, tak súhlasil. W. D. svojim autom prišiel za ním k činžiaku na B. č. 1, kde
býva. Prišiel za ním zhruba okolo 23:00 hod. B. si do auta a išli sa voziť po meste C.. Boli sa najesť
v V. pri zimnom štadióne v Trnave. Potom ho viezol do obce V.. Do V. išli po N., kde zišli do V. prvým

zjazdom, teda B. ulicu. V V. W. D. zastavil vozidlo na jednej bočnej ulici, na ktorú odbočil zo B. ulice
doprava. W. D. bez slov zastavil auto, nič mu nevravel, len si dal rukavice, vystúpil z auta a išiel brať
niečo z kufra vozidla. Nevedel, čo z kufra bral, ani nevedel, čo mal kufri auta. Z miesta vodiča si zobral
rukavice - čierne plátenné a handru tmavej farby. Bol to kus nejakej tmavej látky, nebola to klasická
handra na umývanie podlahy. Ako vybral niečo z kufra, kufor zatvoril a išiel niekam poza vozidlo. On

nevidel kam ide, lebo sedel na mieste spolujazdca. W. D. potom dobehol zhruba asi po 20 minútach,
bolo to okolo polnoci, otvoril dvere šoféra a nasadol do auta. Do kufra nedával nič, len si sadol do auta a
dal si dolu tie čierne plátenné rukavice, ktoré si predtým bral z auta. Handru naspäť do auta nepriniesol.
Pritom bol dosť zadýchaný, lebo k autu dobehol. Nevedel však prečo bežal. Ako nasadol do auta, chvíľu
sa rozdýchal a potom naštartoval auto a vyrazili z miesta. Autom išiel smerom dopredu, necúval. Išli

niekoľkými uličkami po V., pričom vyšli na rýchlostnú cestu od M.. Ako vychádzali na rýchlostnú cestu
nadjazdom, W. D. mu povedal, aby sa pozrel smerom doprava na dedinu, kde videl hrozne veľa dymu
vychádzajúceho z jednej zo záhrad rodinného domu. Žiaru od ohňa nevidel. Ten dym bol tmavej farby.
Tá záhrada nebola od cesty (nadjazdu) vzdialená viac ako 1 km. V túto chvíľu to Peter D. nekomentoval.
Až keď prišli do C., odviezol ho domov na B. č. 1, kde sa ešte chvíľu rozprávali pri baráku. Tam mu W. D.

povedal, že to, čo videl, spôsobil on a spravil to kvôli tomu, že pán, z ktorého záhrady išiel dym, nechal
jeho matku. Jeho matka predtým ževraj žila s tým pánom. Povedal mu ešte, že to bolo aj kvôli nejakým
peniazom, ktoré mal ten pán dlžiť matke W. D.. Ani predtým mu nič takého nehovoril, ani potom sa už
k tejto téme nikdy viac pred ním slovne nevrátil. K vozidlu, ktorým boli v V. s W. D., uviedol, že bolo zn.
H. H., tmavej farby. Vozidlo malo trnavskú poznávaciu značku („TT“). Na otázky pri výsluchu odpovedal,

že pred cestou do Modranky W. D. tankoval pohonnú hmotu do auta, netankoval do žiadnej nádoby
a na pumpe kufor vozidla neotváral. W. D. mu nehovoril predtým ako išli spolu do V., čo chce urobiť.
W. D. pozná ako nerváka a výbušný typ človeka. K tejto prečítanej výpovedi sa svedok na hlavnom
pojednávaní nevyjadril.

Znalec K. PZ npor. V.. T. S. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov znaleckého
posudku pod ČES: W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX (č.l. XX-XX), v zmysle ktorých bol nimi skúmaný modrý
plastový uzáver, pravdepodobne z bandasky, ktorý bol nájdený na mieste činu, pričom bola na ňom
zistená prítomnosť pár automobilového benzínu. Ide o látky vysoko horľavé, ktoré sú zaradené medzi
horľavé kvapaliny I. stupňa.

Znalkyňa KEÚ PZ mjr. J.. P. W. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov
znaleckého posudku pod ČES: W.-K.-BA-Z.-2015/3927 (č.l. 74-76) a jeho doplnenia pod ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2016/442 (č.l. 77-79), v zmysle ktorých na stere z plastového uzáveru bandasky nebola
zistená prítomnosť krvi a viditeľných biologických stôp a táto nebola vhodná na individuálnu identifikáciu.

Vykonaná DNA analýza preto ani nebola úspešná a z tohto dôvodu nebolo úspešné ani porovnanie
bukálneho steru obžalovaného.

Z oboznámených odborných vyjadrení (č.l. 66-68) vyplynulo, že:
· W. M. zo spoločnosti C., spol. s r.o. (predmetom činnosti tejto spoločnosti je od 20.01.1994 aj

prevádzkovanie autobazáru) s prihliadnutím na dobu zakúpenia veci, rok jej výroby, jej následné
opotrebovanie,resp.sprihliadnutímnacenydnešnýchobdobnýchvýrobkov,ohodnotilosobnémotorové
vozidlo BMW Z4, rok výroky 2004, kabriolet, benzínový motor, farba šedá metalíza, na sumu 8.000,00
€ (č.l. 66);· Q. J. zo spoločnosti Q. C., s.r.o. (predmetom činnosti tejto spoločnosti je od 20.01.2006 aj
uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien) s prihliadnutím na dobu zakúpenia
veci, rok jej výroby, jej následné opotrebovanie, resp. s prihliadnutím na ceny dnešných obdobných

výrobkov, ohodnotil drevený altánok podľa predloženej fotodokumentácie na sumu 2.800,00 € + DPH
a elektroinštaláciu dreveného altánku podľa predloženej fotodokumentácie na sumu 150,00 € + DPH
(č.l. 67);
· A. M. zo spoločnosti S. C., s.r.o. (predmetom činnosti tejto spoločnosti je od 22.05.2012 aj
uskutočňovanie stavieb a ich zmien a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov)

s prihliadnutím na dobu zakúpenia veci, rok jej výroby, jej následné opotrebovanie, resp. s prihliadnutím
na ceny dnešných obdobných výrobkov, ohodnotil zámkovú dlažbu o rozlohe 10 m2 podľa predloženej
fotodokumen-tácie na sumu 96,00 € a oprava murovaného plota o dĺžke 7 metrov, výške 2,5 metra,
teda plocha 17,5 m2 (polystyrénové zateplenie, stavebné lepidlo, sieťka, silikátová omietka), podľa
predloženej fotodokumentácie na sumu 172,25 € (č.l. 68);
· Andrej X. zo spoločnosti D. A., s.r.o. (predmetom činnosti tejto spoločnosti je od 25.11.2014 okrem

maloobchodu aj poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve) s prihliadnutím na dobu
zakúpenia veci, rok jej výroby, jej následné opotrebovanie, resp. s prihliadnutím na ceny dnešných
obdobných výrobkov, ohodnotil 6 ks okrasnej vegetácie - stromčeky druhu C. výške približne 3 metre,
každý vo veku 7 rokov, na sumu 600,00 € (č.l. 68).

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: listiny k uplatnenému nároku P. - B.
poisťovňa na náhradu škody (č.l. 41-47), zápisnica o obhliadke tela a podobných úkonov (č.l. 80),
zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 82-89), hlásenie o použití služobného psa
na špeciálne pachové práce (č.l. 90), správa o zásahu S. (č.l. 91-92), evidenčná karta vozidla (č.l. 93)
a výpisy z OR SR (č.l. 109-110).

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo aj nasledovné:

Z listín k uplatnenému nároku P. - B. poisťovňa na náhradu škody (č.l. 41-47) vyplynulo, že udalosť -
požiar im bol nahlásený dňa 06.11.2015 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, likvidátorom udalosti bol J..

V. M. a obhliadka bola vykonaná Q. Y. dňa 09.11.2015. Ako príčina bol uvedený požiar a ako poškodené
časti boli uvedené chodníky, parkovacia plocha, pole plota, pilier, stĺpik, altánok. Zhoreli tiež tuje. Z
písomností bolo možné aj zistiť, že poškodeného V. M. na požiar upozornil štekajúci pes. Výpočet škody
sa robil rozpočtom a ako spôsob opravy bolo uvedené svojpomocne. Rozpočet s výkazom výmer zo
dňa 16.11.2015 obsahoval ako práce a dodávky: zemné práce, komunikácie, úpravy povrchov, podlahy,

osadenie, ostatné konštrukcie a práce - búranie, presun hmôt HSV, celkovo vo výške X.XXX,XXX €.
Poistná udalosť mala číslo XXXXXXXXXX a poistné plnenie bolo vyplatené poštovou poukážkou, pričom
poškodenému bolo písomne oznámené, že išlo o škodu na spevnenej ploche a oplotení (rozpočtom bez
predloženia faktúr za opravu), pričom boli odpočítané nelikvidné položky (altánok a rastliny v poistnej
zmluve poistené).

Zo zápisnice o obhliadke tela a podobných úkonov (č.l. 80) vyplynulo, že obžalovaný dobrovoľne na
účely trestného konania súhlasil s odberom bukálneho steru, daktyloskopických sterov prstov a rúk, s
odberom vzorky DNA a s vyhotovením fotografie.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 82-89) vyplynulo, že vstupná brána
do dvoru rodinného domu poškodeného bola vysoká 165 cm, pričom pri osobnom motorovom vozidle
bola stena oplotenia, na mieste bolo cítiť pach benzínu, bolo nájdených 8 ks zhorených tují, bol
obhoretý oplotok a drevený prístrešok, vzadu na dvore spadnutý pletivový plot, záhrada mala bránku s
poškodeným visiacim zámkom, na ktorom bol ale nepoškodený lankový zámok, pričom za oplotením v

tráve bol nájdený plastový uzáver od bandasky, ktorý bol cítiť chemikáliou. Plot bol murovaný a bol dosť
vysoký, aby tvoril prekážku brániacu vniknutiu na dvor rodinného domu.

Z hlásenia o použití služobného psa na špeciálne pachové práce (č.l. 90) vyplynulo, že bol použitý na
mieste činu pes na vyhľadávanie horľavých látok v okolí vozidla, pričom tento označil miesto na zemi

pri roztavenom zadnom nárazníku vozidla.

Zo správy o zásahu HaZZ (č.l. 91-92) vyplynulo, že ohlásenie udalosti bolo v čase o 00:41 hod. a
likvidácia požiaru bola o 01:24 hod. Záznam obsahoval popis miesta vozidla a vecí, ktoré horeli popríchode hasičov na miesto. Obsahovala tiež údaj, že motor vozidla naposledy v chode deň pred
požiarom, kedy bolo vozidlo preparkované o kúsok vedľa. Ohnisko požiaru bolo pravdepodobne v pravej
prednej časti vozidla z vnútornej motorovej časti, čomu nasvedčoval najviac poškodený liatinový disk

kolesa a zhorená pneumatika. Ostatok vozidla bol vyhorený rovnakou intenzitou. Pes určil pachovú
stopu len v oblasti palivovej nádrže. Požiarom boli poškodené aj murovaný plot omietnutý fasádnou
omietkou, pod ktorou bol polystyrén o dĺžke cca 2 metre a výške cca 1,8 metra, 6 tují o výške cca 2
metre, a bol obhorený aj drevený altánok. Ako príčina vzniku požiaru bolo uvedené úmyselné zapálenie
neznámou osobou.

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 93) vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla
zn. A. Z4 bol poškodený V. M..

*** Odmietnutie návrhu na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
obhajobou, nakoľko ich považoval za nedôvodné a také, ktoré boli podané po tom, čo boli obžalovaný a
obhajca poučení podľa § 240 Tr. por., ako je to zrejmé z obsahu spisu (výzva, poučenie a upozornenie
podľa § 240 ods. 3, 4 a 5 Tr. por. im boli riadne a včas doručené spolu s obžalobou pred prvým termínom
hlavného pojednávania), pričom jediným ich návrhom po takomto poučení bol návrh na vypočutie J..

P. D., ktorá však už v prípravnom konaní odmietla pre príbuzenský pomer k obžalovanému vypovedať,
pričom jej výsluch súd napriek odôvodneniu návrhu obhajoby a vzhľadom na do tej doby vykonané
dokazovanie na hlavnom pojednávaní nepovažoval za potrebný, a teda ani dôvodný. Pokiaľ ide o
ďalšie návrhy - vypočutie Jozefa K., Q. Y., V. M. a taktiež oprávnených zástupcov spol. C., spol. s
r.o. a S. C., s.r.o. k obsahu odborných vyjadrení a výške škody, išlo o návrhy, ako už bolo uvedené,

podané po tom, čo boli obhajca a obžalovaný riadne poučení o ustanovení § 240 ods. 3 Tr. por.,
pričom tieto podali až na konci dokazovania na hlavnom pojednávaní, avšak o navrhovaných dôkazoch -
osobách navrhovaných svedkov museli mať vedomosť už pred podaním obžaloby, nakoľko boli uvedení
vo vyšetrovacej časti trestného spisu (okrem Q. K., na ktorého sa však obžalovaný Peter D. pýtal
poškodeného V. M. na skoršom termíne hlavného pojednávania). Uvedené návrhy preto súd považoval

za nedôvodný, oneskorene podané, ktoré by nedôvodne predĺžili trestné konanie, pričom do tej doby
vykonané dokazovanie považoval súd za dostatočné pre meritórne rozhodnutie o podanej obžalobe.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento spáchal obžalovaný W. D..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tak, že poprel pravdivosť svojej výpovede z
prípravného konania, v ktorej sa priznal k spáchaniu stíhaného skutku.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,

ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Súd obrane obžalovaného na hlavnom pojednávaní neuveril, keď považoval za pravdivú jeho (na
hlavnom pojednávaní) prečítanú výpoveď z prípravného konania, v ktorej sa priznal k spáchaniu
stíhaného skutku, keďže táto jeho výpoveď bola veľmi podrobná čo do priebehu spáchania skutku

(čo tomuto predchádzalo, ako konkrétne skutok spáchal, čo bolo po tom, čo spáchal skutok a pod.),
ako aj táto bola podporená inými vykonanými dôkazmi. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením
prokurátora v záverečnej reči, že obžalovaný v rámci svojej výpovede z prípravného konanie uviedol aj
poznatky, o ktorých nemohol mať vedomosť, ak by sa osobne nezúčastnil na žalovanej trestnej činnosti
s tým, že účasť inej osoby opakovane a jednoznačne v prípravnom konaní vylúčil. Obžalovaný žiadnym

relevantným spôsobom nepresvedčil súd, že táto jeho výpoveď bola urobená v stave, ktorý popisoval,
pričom obžalovaný naviac zápisnicu o svojom výsluchu jednak podpísal (čo sám potvrdil), ako aj táto
bola logická čo do priebehu skutku a podporovala ju výpoveď svedka R. V., ktorý odmietol nedôvodne na
hlavnom pojednávaní vypovedať. Obžalovaný sa v rámci svojej výpovede z prípravného konnaia priznalaj k motívu svojho konania, ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku („z osobnej pomsty voči V.
M., nakoľko moja matka s ním kedysi žila a keď sa rozišli tak jej zostal dlžný nejaké peniaze“), pričom súd
bol toho názoru, že nebolo potrebné skúmať podrobnejšie tento motív doplnením dokazovania (preto

odmietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania). Ak ide o výpovede obžalovaného a svedka R. V.,
je pravdou, že tieto sa nezhodovali úplne vo všetkých rysoch (napr. v tom, kto viedol osobné motorové
vozidlo, keď spolu išli do V., kam išli následne z V. a pod.), ale menšie rozpory medzi nimi podľa názoru
súdu boli akceptovateľné, resp. nevyvracali ostatné časti ich výpovedí, z ktorých bol zistiteľný a ustálený
skutkový stav veci. To, že obžalovaný bral niečo z kufra auta v V. (bandasku s benzínom) i handričku,

ktorú použil následne na jej zapálenie, vyplývalo aj z výpovede svedka R. V.. Taktiež z výpovede tohto
svedka vyplývalo i to, že tieto veci už naspäť do auta nepriniesol, a rovnako tak z nej vyplývalo aj to, že po
odchode z V. svedok R. V. sledoval na podnet obžalovaného dym, ktorý stúpal z V. iba kúsok od nich, a
taktiežajčasovýsledudalostí,resp.časovýrámec,akodlhosvedokR.V.čakalnaobžalovaného,pričom
tento čas vzhľadom k priebehu skutku svedčil o pravdivosti priznania obžalovaného, že je páchateľom
stíhanéhoskutku.To,žepožiarnavozidlevznikol(boliniciovaný)vjehoprednejčasti,kdehoobžalovaný

podľasvojejvýpovedeinicioval,ostatnevyplynulozozáverovsprávyS.(vpravejprednejčastivozidla...),
pričom presné miesto nebolo verifikované ďalším skúmaním. Súladné s inými dôkazmi bolo ostatne tiež
tvrdenie obžalovaného, že ešte pred oplotením rodinného domu poškodeného otvoril uzáver prinesenej
bandaskyaažpotompreliezoloplotenie,nakoľkotentouzávernebolnájdenýnapozemkupoškodeného,
ale až za oplotením jeho rodinného domu (viď zápisnica o obhliadke miesta činu).

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v rozsahu hore uvedenom tak súd ustálil, že bolo
bez najmenších pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby na hlavnom pojednávaní čo do čítania výpovede svedka R. V. spred

vznesenia obvinenia obžalovanému, súd z iných vykonaných dôkazov zistil, že táto výpoveď svedka
nebola jediným usvedčujúcim dôkazom viny obžalovaného (jeho vina vyplývala aj z jeho samotnej
prečítanej výpovede), pričom aktivita prokurátora na hlavnom pojednávaní nie je nijako ohraničená
(limitovaná) obsahom obžaloby. Aj keď prokurátor nepoukázal v obžalobe v rámci jej odôvodnenia na
túto skoršiu výpoveď svedka, mohol dať na hlavnom pojednávaní vzhľadom k jeho priebehu návrh na

prečítanie tejto výpovede, a teda v súhrne boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd mohol
túto výpoveď na hlavnom pojednávaní aj prečítať a brať na ňu ohľad vo svojom rozhodnutí, čo aj urobil.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. vyplýva,
že objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená U. SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný

čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich
na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Domom
iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré
tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá
ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé

hospodárske priestory a budovy. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného
užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej
slobody (R 11/1997-II). Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák. vyplýva, že objektom trestného činu je vlastnícke
právo (konkrétne neporušenosť a použiteľnosť veci). Predmetom útoku je preto cudzia vec. K. spočíva
v tom, že páchateľ vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou. Hodnota poškodenej veci nie je
rozhodujúca. O trestný čin pôjde vtedy, ak bude spôsobená malá škoda a na cudzom majetku. Z hľadiska
zavinenia ide o úmyselný trestný čin. Prísnejšie sa posudzuje konanie páchateľa, ktorým spôsobil väčšiu

škodu(ods.2písm.a/),t.j.škodunajmenej2.660,00€(§125ods.1Tr.zák.)akonalzosobitnéhomotívu,
napr. z pomsty (ods. 2 písm. b/) ako reakcie páchateľa na nejakú udalosť alebo okolnosť súvisiacu
priamo s obeťou, pričom táto okolnosť môže súvisieť s obeťou aj nepriamo.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho

posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný W. D. neoprávnene vnikol
do obydlia iného a zničil, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, pričom
čin spáchal z pomsty, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/,písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty týchto trestných činov.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným
v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede
obžalovaného a celkového priebehu spáchania tohto skutku.

Na strane obžalovaného W. D. tiež neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť

(§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch ***

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
rozsudok OS Trnava sp. zn. 30T/97/2015 (č.l. 95-96), hodnotenie z ÚVTOS (č.l. 107), lustrácie na

obžalovaného (č.l. 236, 299-307), podstatný obsah pripojených spisov OS Trnava sp. zn. 0T/60/2016,
sp. zn. 30T/97/2015 a sp. zn. 15T/95/2016.

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo nasledovné:

V období od 15.03.2016 do 15.07.2016 vykonal trest odňatia slobody v trestnej veci vedenej na OS
Trnava pod sp. zn. 0T/60/2016 (trestný rozkaz zo dňa 07.03.2016, právoplatný dňa 07.03.2016, pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.), pričom neboli zistené
v jeho priebehu žiadne negatívne skutočnosti. V minulosti bol už 5-krát súdne trestaný pre rôznorodú
trestnú činnosť (§ 289 ods. 2 Tr. zák., § 245 ods. 1 Tr. zák., § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.), boli

mu ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, ako aj trest peňažný a zákazu činnosti, a v jednom
prípade bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Stíhaný skutok obžalovaný spáchal zároveň v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 08.10.2015 sp.
zn. 30T/97/2015, právoplatného dňa 08.10.2015, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom. Doteraz bol

obžalovaný už i 24-krát priestupkovo postihnutý, a to od 16.12.2012, pričom išlo aj o priestupky proti
verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu a bol aj 2-krát postihnutý v správnom konaní
za priestupky na úseku cestnej premávky s uložením pokuty a zákazu činnosti. Vedie sa voči nemu
aktuálne aj iné trestné konanie na OS Trnava pod sp. zn. 15T/95/2016, ktoré však nie je ešte právoplatne
skončené.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného

nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť (vzhľadom k prezentovanému postoju obžalovaného na hlavnom
pojednávaní nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.), ale zistil dve
priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, a § 37 písm. m/ Tr. zák. -
bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov), ako aj k tomu, že nebolo v
jeho prípade možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko tomu bránilo ustanovenie § 49

ods. 2 Tr. zák. (ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody), nakoľko skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a musel mu uložiť súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu na nepodmienečný trest odňatia
slobody, dospel k záveru, že obžalovanému W. D. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov (t.j. na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie
trestného, t.j. podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy
priťažujúcich okolností a použitie absorbčnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle §
38 ods. 4 Tr. zák. a podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a zásady uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe
od 16 mesiacov do 3 rokov, nakoľko u neho zistil splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu)

so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako
dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil splnenie podmienokna uloženie súhrnného trestu k odsúdeniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/60/2016, v ktorom
odsúdení bol skutok v súbehu so skutkom v predmetnej trestnej veci, a preto pri uložení súhrnného
trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výroky o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace so

zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a o treste zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok, ktoré boli obžalovanému uložené skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.03.2016 sp. zn. 0T/60/2016, právoplatným dňa
07.03.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným
trestom odňatia slobody, a to aj s poukazom opakované spáchanie toho istého trestného činu zo strany
obžalovaného (poškodzovanie cudzej veci). Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zák., ktorým je okrem iného aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné uložiť
tento druh trestu práve vyššie uvedenej výmere.

Zároveň obžalovanému súd uložil opäť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo
výmere 1 (jeden) rok, a to s poukazom na povinnosť uvedenú v ustanovení § 42 ods. 2 posledná veta
Tr. zák.

Takto uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú
nepochybne vyjadrovať taktiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd zároveň nezistil splnenie
zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti,

ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného
konania ani sám obžalovaný.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu obžalovanému či
ochranného opatrenia.

*** Výroky o náhrade škody ***

Spredmetnýmtrestnýmkonanímbolospojenéajtzv.adhéznekonanie,t.j.konanieonáhradeškody,keď
nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnili poškodení V. M., nar. XX.XX.XXXX

v C., trvale bytom C. - V., B. XXX, vo výške 11.818,25 € (išlo o modifikovaný návrh poškodeného
na hlavnom pojednávaní, keď v prípravnom konaní si tento uplatnil nárok vyšší), a spoločnosť Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom A., F. rad 4, J.: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.196,47 €.
Pokiaľ ide o tieto nároky, tak z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne
pochybnosti o ich opodstatnenosti napriek námietkam obhajoby, pričom súd bol toho názoru, že pribraté

subjekty (právnické osoby), ktoré vypracovali odborné vyjadrenia, sú dostatočne spôsobilé v tých
oblastiach, do ktorých spadali poškodené veci, pričom ani nárok poškodenej poisťovne bol v plnom
rozsahu odôvodnený čo do vyplateného poistného plnenia poškodenému, nakoľko dostatočne vyplýval
z vykonaných dôkazov. Z týchto dôvodov preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť ich podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, čím určil vykonateľnosť výrokov o náhrade

škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.