Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224598
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413224598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: J. Č., O. Š.I. XXXX/X, I.,
zastúpená advokátkou: JUDr. Soňa Markovičová Kissová, so sídlom Námestie SNP č. 13, Bratislava,
proti žalovanej: Y. X., O. Ľ. E. XX, O., zastúpenej advokátom: JUDr. Miroslav Ivanovič, so sídlom
Grösslingova 45, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. októbra 2015, č. k. 9C/345/2013-75, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhalazaplateniasumy5.000eur,titulomnárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,vzniknutého
vložením sumy v celkovej výške 5.000 eur žalobkyňou na účet žalovanej bez právneho dôvodu.
Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa mala na prelome rokov 2008 a 2009 záujem o kúpu bytu B. O.. V

uvedenom období sa zoznámila s osobou vystupujúcou ako V. W., ktorý jej prisľúbil sprostredkovanie
kúpy bytu, nakoľko sa podľa jeho slov zaoberá aj predajom a kúpou nehnuteľností. Táto osoba jej
ponúkla sprostredkovanie ohliadky niekoľkých bytov. Žalobkyňa prejavila záujem o kúpu bytu na S. T. X
B. O.. Osoba vystupujúca pod menom V. W. jej oznámila, že kúpna cena bytu je 38.670,91 eura a na
základe toho od nej postupne v hotovosti vylákal sumu 22.086,24 eura, ktorú mu odovzdala v byte na
B. T. B. O.. Časť sumy vo výške 5.000 eur si nechal vložiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX B. B. I. O.,

a.s. s tým, že tieto peniaze idú oprávnenej osobe, ako nejaké vyrovnanie medzi osobou vystupujúcou
pod menom V. W. a vlastníkom účtu a budú započítané do kúpnej ceny daného bytu. Žalobkyňa v dobrej
viere vložila na daný účet uvedenú sumu tak, že dňa 17.7.2009 vložila na účet žalovanej vedený B. I. O.,
a.s. sumu 4.000 eur a dňa 18.7.2009 vložila na jej účet sumu 1.000 eur. Kúpa predmetného bytu sa však
neuskutočnila, žalobkyňa sa sústavne telefonicky u osoby vystupujúcej ako V. W. dožadovala vrátenia
celej zaplatenej sumy, avšak napriek prísľubom tejto osoby jej peniaze vrátené neboli. Rovnako na
vráteniesumy5.000eurvyzvalaajžalovanú,ktorávšakreagovalatým,ževočinejnemážiadnezáväzky.

Dňa 9.3.2011 podala žalobkyňa trestné oznámenie na osobu menom V. W.. Na jeho základe bolo začaté
trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona. Uznesením zo dňa
16.11.2012 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. V priebehu vyšetrovania sa podarilo ustáliť, že osoba vystupujúca
pod menom V. W. v registri obyvateľov SR, ani v registri obyvateľov ČR, neexistuje. Ďalej sa
podarilo s najväčšou pravdepodobnosťou ustáliť, že osoba vystupujúca pod menom V.

W. by mohol byť štátny občan Č. V. V., K.. XX.X.XXXX, ktorý bol na základe Európskeho zatýkacieho
rozkazu zadržaný na území SR - Bratislavy a ešte pred vypočutím vyšetrovateľom OR PZ Bratislava III
eskortovanýdoČeskejrepubliky.SúdvČRnatútoosobuvydalEurópskyzatýkacírozkazzaúčelomjehododania do výkonu trestu odňatia slobody za odsudzujúci rozsudok vydaný ČR. V. V., K.. XX.X.XXXX
vykonáva trest odňatia slobody vo väznici Y., K. na R.. Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave III č. ORP-191/OEK-B3-2011 mal preukázané, že dňa 9.3.2011 podala žalobkyňa trestné

oznámenie na neznámeho páchateľa, pre podozrenie zo spáchania podvodu. Do zápisnice uviedla, že
v roku 2009 prostredníctvom svojej sestry spoznala muža, ktorý jej prisľúbil, že jej zoženie lacnejšie
byt. Jej sestra, ktorá toho muža poznala asi rok, jej povedala, že je to V. W.. Potom, ako jej tento muž
ukázal byt na S. T. B. O., o ktorý prejavila vážny záujem a súhlasila i s cenou bytu 38.670,91 eura,
postupne mu zaplatila sumu 36.513,31 eura. Väčšinu peňazí mu vyplatila v hotovosti na

B. T. B. O.. Časť peňazí mu poslala na účet žalovanej. Keď osobu, ktorú poznala pod menom V. W.,
kontaktovala, povedal jej, že papiere budú dlhšie trvať. Ona však zistila, že byt o ktorý mala záujem, je
predmetom záložného práva. Asi v lete v roku 2010 jej V. W. začal ponúkať iný byt, ktorý bol o 700.000,-
Sk drahší a údajne mal patriť jeho známej pani V.. S jeho návrhom súhlasila, aj o tento byt
záujem mala, avšak cenu mienila doplatiť až potom, ako bude zapísaná ako jeho vlastníčka v
katastri. K tomuto však nikdy nedošlo a muž vystupujúci pod menom V. W. jej žiadny byt nezabezpečil,

a ani sumu 1.100.000,- Sk jej nevrátil. Týmto konaním jej neznámeho muža sa cíti byť podvedená a
poškodená. Z uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 29.6.2011, ČVS: ORP-191/OEK-B3-2010 zistil,
že vyšetrovateľ polície začal trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona preto, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci ako V. W. v presne nezistenom
čase v rokoch 2008 až 2009 uviedol do omylu poškodenú J. Č., a to tým spôsobom, že sa prezentoval

ako vlastník bytu na S. T. Č.. X B. O., ktorý jej ponúkol na predaj za sumu 38.670,91 eura (1.165.000,-
Sk) a na základe tohto od nej postupne vylákal celkovú sumu 36.513,31 eur a (1.100.000,- Sk), z ktorej
časť v celkovej sume 25.903,54 eura (780.370,- Sk) mu poškodená postupne odovzdala v byte na B.
T.. Č.. XX B. O., časť v celkovej sume 5.000 eur mu zaslala na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a časť
v celkovej sume 5.609,77 eura (169.000,- Sk) mu zaslala na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom

k predaju uvedeného bytu nedošlo a peniaze poškodenej napriek viacerým výzvam nevrátil, čím takto
svojím konaním spôsobil poškodenej J. Č., K.. X.X.XXXX, I. O. Š. XXXX/XX, I., celkovú škodu v sume
36.513,31 eura (1.100.000,- Sk). Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne pred orgánom polície dňa 4.8.2011
ako svedkyne a poškodenej súd zistil, že žalobkyňa sa po poučení v zmysle § 46 Trestného zákona
pripojila k trestnému stíhaniu a žiadala o náhradu škody vo výške 28.513,31 eura. Napokon,

z uznesenia OR PZ Bratislava III zo dňa 16.11.2012, ČVS: ORP-191/OEK-B3-2011 mal preukázané, že
predmetné trestné stíhanie bolo prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa §
451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko žalovaná dôvodne v spore vzniesla

námietku premlčania. Poukázal na to, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí
sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto,

že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Bezdôvodné obohatenie je
právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna
zmluva, resp. dohoda, alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené, v minulosti sa
tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie
sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a následného nevyplatenia faktúry. Pre

vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo
úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery),
aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré
je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného
obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej

úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.).
Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním dospel záveru, že nakoľko
suma 5.000 eur bola poukázaná (vložená) na účet žalovanej, žalovaná je subjektom, ktorý sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu, keď otázka, či žalovaná V. W., Y.. V. V.,
sumu 5.000 eur odovzdala, je už otázkou vzťahu medzi týmito dvomi subjektmi. Vzhľadom na žalovanou

vznesenú námietku premlčania sa však zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je premlčaný. Poukázal na to, že podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívnapremlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: subjektívna, ktorá je dvojročná, a
objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký,
že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z
nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).
Pre stanovenie začiatku behu objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné

obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby (§ 107
ods. 1 Obč. zák.) potom nemôže dôjsť predtým, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Subjektívna
premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr s počiatkom lehoty objektívnej. Nakoľko vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že dňa 17.7.2009 a dňa 18.7.2009 žalobkyňa vložila na účet žalovanej
vedený v I. O., a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX spolu sumu 5.000 eur a žalovaná túto sumu prijala,
táto suma sa stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď muselo byť žalobkyni zrejmé, že bližšie

neidentifikovaný byt B. W. Q., na kúpu ktorého zaplatila mužovi vystupujúcemu pod menom V. W. sumu
1.165.000,- Sk, vrátane sumy 5.000 eur poukázaných na účet žalovanej, ani byt B. Y., U. U. O. na S. T. B.
O. jej predaný nebude, resp. muselo jej byť zrejmé, že zamýšľaná kúpna zmluva sa nebude realizovať.
Týmto okamihom odpadol právny dôvod, na ktorého základe okrem iného žalobkyňa poukázala na účet
žalovanej aj sumu 5.000 eur. Ako vyplýva zo skutkových zistení, žalobkyni muselo byť už v lete 2009,

najneskôr 20.2.2010 (čl. 11 vyšetrovacieho spisu) zrejmé, že kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť
vyššie uvedený byt, uzavretá nebude. Suma 5.000 eur, ktorú žalobkyňa vložila na účet žalovanej, sa
stala bezdôvodným obohatením, získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol, v
dôsledku čoho mala možnosť domáhať sa jej vrátenia, beh subjektívnej premlčacej doby sa začal v lete
2009, najneskôr však 20.2.2010, kedy sa dozvedela, že v katastri je na byte na S. T. B. O. vyznačená,

resp. na ňom viazne ťarcha, v dôsledku čoho opakovane žiadala muža vystupujúceho pod menom V.
W. o vrátenie zaplatenej sumy. Žalobu však v danej veci podala až dňa 03.12.2013, teda oneskorene,
po uplynutí premlčacej doby. Nestotožnil sa pritom s tvrdením žalobkyne, že dňom 09.03.2011 došlo k
prerušeniu plynutia premlčacej doby, keď síce podľa § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne

pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie, a tento právny následok
vyvoláva i uplatnenie nároku na náhradu škody v rámci trestného konania, avšak v
posudzovanej veci žalobkyňa podala trestné oznámenie za zločin podvodu preto, že doposiaľ nezistený
páchateľ vystupujúci ako V. W. uviedol do omylu poškodenú J. Č., čím jej spôsobil škodu vo výške
36.513,31 eura (1.100.000,- Sk), teda trestné oznámenie nebolo podané na žalovanú. S poukazom na

vyššie uvedené konštatoval, že podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. O trovách konania rozhodol
podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho
zrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie,dôvodiactým,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nenáležitého zisteného skutkového stavu veci, trpí nedostatkami dôvodov rozhodnutia, a v konaní došlo

k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v predmete sporu
nekonal obozretne, rýchle, dôsledne a nevykonal včas všetky dostupné dôkazy. Zdôraznila, že žiadnym
dôkazom produkovaným v konaní, nebola spochybnená skutočnosť, že sumu 5.000 eur vložila na účet
žalovanej, pričom vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná osobu, ktorá
vystupovala pod menom V. W., veľmi dôverne pozná, žili spolu v spoločnej domácnosti a spája

ich viac ako náhodné stretnutie. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie ohľadne premlčania
jej nároku, nakoľko prvý vklad na účet žalovanej bol dňa 17.07.2009 vo výške 4.000 eur, t.j. premlčacia
doba začala plynúť dňa 18.07.2009 a trvala by do 17.07.2012 a druhý vklad na účet žalovanej
bol dňa 18.07.2009 vo výške 1.000 eur, t.j. premlčacia doba začala plynúť dňa 19.07.2009 a trvala
by do 18.07.2012, pričom dňom 09.03.2011, prišlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby z dôvodu, že

v tento deň podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa okrem iného aj pre čiastku, ktorá je
predmetom tohto súdneho konania. Zo zákonnej premlčacej doby 36 mesiacov ku dňu 09.03.2011 tak
uplynulo len 19 mesiacov, čiže zostávalo ešte k ukončeniu zákonnej premlčacej doby 17 mesiacov. V
čase od podania trestného oznámenia dňa 09.03.2011 orgán činný v trestnom konaní vykonával úkony
smerujúce k prevereniu obsahu oznámenia, výsledkom preverenia oznámenia bolo vydanie Uznesenia

ozačatítrestnéhostíhaniavočineznámemupáchateľovizodňa29.06.2012.Prerušenápremlčaciadoba
začala opätovne plynúť dňa 24.01.2013, pričom k jej úplnému ukončeniu zostávalo ešte 17 mesiacov,
a žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa 03.12.2013, t.j. stále ešte 6 mesiacov
pred uplynutím zákonnej 36 mesačnej premlčacej doby, ktorá by končila 24.06.2014. Napokon vytklasúdu prvej inštancie, že v danej veci porušil jej právo na spravodlivý súdny proces tým, že v rozpore s
ust. § 118 O.s.p. neoboznámil účastníkov konania s tým, ktoré skutočnosti považuje za sporné, a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré nie, čo viedlo k zmareniu účelu sledovaného týmto

zákonným ustanovením, a je preto naplnený dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov
uvedených v § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.
4. Odvolacísúdprejednalvecpodľa§380ods.1C.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie na základe správne a dostatočne vykonaného dokazovania
po riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav veci významný pre
rozhodnutie sporu, pričom ani žalobkyňa v podanom odvolaní v tomto smere; pokiaľ ide o relevantné
skutočnosti; nevzniesla žiadne námietky. Správne súd prvej inštancie poukázal najmä na to, že
dňa 17.07.2009 a dňa 18.07.2009 žalobkyňa vložila na účet žalovanej vedený v I. O., U..W.. Č.
XXXXXXXXXX/XXXX spolu sumu 5.000 eur, ktorú jej žalovaná doposiaľ nevrátila, avšak tiež na to, že

žalobkyňa trestné oznámenie za zločin podvodu preto, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci ako
V. W. ju uviedol do omylu, čím jej spôsobil škodu vo výške 36.513,31 eur (1.100.000,- Sk), nepodala
na žalovanú, ktorú neoznačila ani ako spolupáchateľku, pričom dňa 09.03.2011 síce v trestnom konaní
uplatnila svoj nárok poškodenej trestným činom, avšak tento nárok žiadala uspokojiť zo strany ním
označeného páchateľa trestného činu (vystupujúceho ako V. W.), a nie od žalovanej, proti ktorej trestné

stíhanie ani nebolo vedené. Z takto ustáleného skutkového stavu veci vychádzal i odvolací súd (§ 383
C.s.p.).
6. Súd prvej inštancie taktiež dospel k správnemu záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť,
nakoľko žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, a žalovaná v
spore účinne premlčanie namietla. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne vychádzal z toho,

že dvojročná subjektívna premlčacia doba v prípade nároku žalobkyne voči žalovanej na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazačalaplynúťnajneskôrdňom20.02.2010,kedyžalobkyňazískalavedomosť
o tom, že je vylúčené, aby ktorýkoľvek z potenciálnych bytov nadobudla do vlastníctva, a peňažné
prostriedky vložené na účet žalovanej nemôžu slúžiť na ňou zamýšľaný účel, pričom táto uplynula dňa
20.02.2012, a žaloba tak dňa 03.12.2013 bola podaná až po márnom uplynutí premlčacej doby. Rovnako

však v prípade tohto nároku márne uplynula objektívna premlčacia doba, keď predmetné peňažné
prostriedkybolinaúčetžalovanejvloženédňa17.07.2009adňa18.07.2009,atedakmárnemuuplynutiu
objektívne premlčacej doby došlo najneskôr dňom 18.07.2012; resp., ak by aj objektívna premlčacia
doba začala plynúť až od odpadnutia dôvodu na ich úhradu (v dôsledku nemožnosti nadobudnúť žiadny
z potenciálnych bytov) dňa 20.02.2010, márne uplynula dňa 20.02.2013.

7. Odvolací súd sa tiež v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v
preskúmavanej veci uplatnením nároku žalobkyne na náhradu škody v trestnom konaní nedošlo k
prerušeniu (a spočívaniu) plynutia premlčacej doby v zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Je
totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody, ktorý zahŕňa aj sumu 5.000 eur uplatnenú podanou
žalobouvpreskúmavanejveci,uplatnilažalobkyňaprotiosobe,ktorásamalavočinejdopustiťspáchania

trestného činu, resp. zločinu podvodu, pričom za takúto osobu nepochybne žalobkyňa neoznačila
žalovanú,aleosobuvystupujúcupodmenomV.W..Zatohtostavuuplatnenienárokunazaplateniesumy
5.000 eur proti inej osobe, než je žalovaná, nemohlo mať za následok vyvolanie právnych následkov
predpokladaných ustanovením § 112 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k žalovanej; čoho dôsledkom
je, že premlčacia doba ohľadne nároku žalobkyne proti žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia

plynula i počas prebiehajúceho trestného konania, a márne uplynula najneskôr dňa 20.02.2012, resp.
dňa 20.02.2013. Neopodstatnená je potom tiež námietka žalobkyne v odvolaní, že podaním trestného
oznámenia dňa 09.03.2011 sa plynutie premlčacej doby prerušilo a žalobu tak dňa 03.12.2013 proti
žalovanej podala včas. Je pritom v tejto súvislosti bez právneho významu, či sa žalovaná s osobou
vystupujúcou pod menom V. W. osobne poznala, keď táto okolnosť na plynutie premlčacej doby nemá

žiaden vplyv.
8. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko
žalobkyňa podala v danej veci proti žalovanej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia až po
márnom uplynutí premlčacej doby, stanovenej v ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a žalovaná
premlčanie žalobou uplatneného práva v spore namietla, nebolo možné podanej žalobe vyhovieť.

9. Odvolací súd za nedôvodnú považuje námietku žalobkyne, ktorá v odvolaní vytkla súdu prvej
inštancie, že porušil jej právo na spravodlivý súdny proces nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozsudku a tiež procesným postupom v rozpore s ust. § 118 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku
sa totiž súd prvej inštancie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne vysporiadal so všetkýmirozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán, vrátane námietky premlčania vznesenej žalovanou a náležite posúdil
opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných tvrdení námietok sporových strán súvisiacich

s predmetom sporu. Rovnako nemožno považovať za splnené predpoklady na zrušenie napadnutého
rozsudku odvolacím súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. len z dôvodu, že v žiadnej zápisnici
o pojednávaní nebolo zachytené, že by súd prvej inštancie výslovne strany sporu oboznámil s
tým, ktoré skutočnosti považuje za sporné a ktoré nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Z
obsahu spisu totiž celkom nepochybne vyplýva, že právne významné skutočnosti súvisiace so vznikom

práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného a tiež s jej uplatnením voči žalovanej, tak ako vyplynuli
z predložených listín, napokon ani neboli medzi stranami sporné, keď sporným z hľadiska dôvodov
zamietnutia žaloby napadnutým rozsudkom bola výlučne otázka premlčania, a to najmä pokiaľ ide o
otázku spočívania premlčacej doby. Táto (právna) otázka bola predmetom argumentácie oboch strán
sporu, teda so zreteľom na účel ust. § 118 O.s.p. možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
ozamietnutížalobyzdôvodupremlčanianemôže;zpohľadužalobkyne,ktorásaikdanejotázkenáležite

vyjadrila vpriebehukonanianasúdeprvejinštancie;predstavovaťtzv.prekvapivérozhodnutie.
Odvolací súd preto dospel záveru, že z uvedeného hľadiska sa súd prvej inštancie nedopustil porušenia
procesných predpisov majúceho za následok zásah do práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces,
ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
10. Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného

skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne také relevantné skutočnosti ani právne závery, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov súdu
prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).