Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118206643
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:6118206643.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: V. W., G..

XX.XX.XXXX, K. W.. Z. XXXX/X, XXX XX E., zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010
01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti žalovanému: P. A., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXXX/XX, XXX XX A., o
zaplatenie 20 000,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 20.000 eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 2178,08 eur, a to do 15. dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.01.2018 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 20 000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne od 05.06.2016 do zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 04.06.2015 a náhradu trov konania.

2. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávaní prítomný a na podanej žalobe trval v zmysle čiastočného
späťvzatia. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť
termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené.

3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti žalovaného,
nakoľko ten nebol na pojednávaní prítomný.

4. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania rozhodol platobným rozkazom č. k.
2Up/36/2018 zo dňa 06.02.2018.

5. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, proti
platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu
sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

6. Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, ak
čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo
vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.7. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu
v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na

prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich
pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom

upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní
v konaní.

9.Vzmyslecitovanýchzákonnýchustanoveníbolpredmetnýplatobnýrozkazzrušenýpriamozozákona,
keďže žalovaný podal vecne odôvodnený odpor a nakoľko žalobca navrhol, aby sa v konaní pokračovalo
podľa Civilného sporového poriadku, tak Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu.

10. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke zo dňa 04.06.2015, potvrdením o odoslaní sumy
pôžičky vo výške 20 000 eur žalovanému, odporom žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa
13.03.2018, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, fotografiami preukazujúcimi komunikáciu medzi
stranami sporu, čiastočným späťvzatím žaloby doručeným súdu dňa 12.11.2018, potvrdením o úhrade

sumy vo výške 20 000 eur zo strany žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:
11. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.06.2015 Zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 20 000,00 eur. Celková suma
pôžičky bola žalovanému riadne vyplatená dňa 05.06.2015, čo preukazuje aj potvrdenie z internet

bankingu, pričom v zmysle čl. 2.1 zmluvy o pôžičke mala byť celá suma vrátená najneskôr 04.06.2016.
Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná, avšak v prípade omeškania bolo dohodnuté, že žalobca má
nárok na úrok z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva.
12. Dňa 14.03.2018 doručil žalovaný na Okresný súd Banská Bystrica odpor proti predmetnému
platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala

byť uzatvorená dňa 04.06.2015. Lehota splatnosti však bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá tak,
že žalovaný ako dlžník vráti žalobcovi ako veriteľovi pôžičku ako náhle bude mať k dispozícii peňažné
prostriedky. Podľa žalovaného nie je pravdou, že pôžička sa stala splatnou dňa 04.06.2016. Ide o
zavádzajúce tvrdenie a svojvôľu žalobcu, ktorý neoprávnene bez vedomia žalovaného ručne doplnil do
zmluvy dobu splatnosti. Doba splatnosti nebola medzi stranami dojednaná. Žalovaný ďalej uviedol, že

dohoda o splatnosti ku konkrétnemu dátumu však medzi zmluvnými stranami neexistovala. Žalovaný
žalobcovi povedal, že keď bude peniaze mať, tak mu ich vráti a žalobca s tým súhlasil. Na záver uviedol,
že považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko doposiaľ nebol určený čas plnenia, teda splatnosť pôžičky.
13. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že vrátenie pôžičky bolo
nesporne dojednané tak, ako to obsahuje zmluva o pôžičke, t. j. dátum splatnosti bol 04.06.2016. Ďalej

poukázal na to, že dátum splatnosti bol doplnený ručne, avšak stalo sa tak za prítomnosti a na základe
dohody oboch strán sporu.
14. Žalobca doručil súdu dňa 31.07.2018 podanie spolu s fotografiami preukazujúcimi komunikáciu
medzi ním a žalovaným. V podaní uviedol, že z uvedenej komunikácie je nesporné, že žalovaný si
bol vedomý svojej povinnosti vrátiť dlžnú čiastku, vedel o dátume splatnosti a viackrát prisľúbil úhradu

celej dlžnej sumy. Žalovaný zároveň priznal, že dostal výzvu na úhradu od právneho zástupcu žalobcu.
Poukázal aj na to, že z celej komunikácie vyplýva, že žalobca viackrát vyzval žalovaného na vrátenie
dlžnej sumy.

15. Dňa 12.11.2018 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko žalovaný dňa 09.08.2018

uhradil celú sumu istiny vo výške 20 000 eur. Úhradu preukázal aj priloženým potvrdením o
bezhotovostnom prevode predmetnej sumy z bankového účtu žalovaného na bankový účet žalobcu.
Zároveň navrhol, aby súd v ďalšom priebehu konania rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20 000 eur od 05.06.2016 do 09.08.2018.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke (04.06.2015),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke (04.06.2015),
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(04.06.2015), pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke

(04.06.2015), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
o pôžičke (04.06.2015), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke
(01.01.2014), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so
späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu § 168 alebo pojednávanie.

25. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti istiny vo výške 20 000,00 eur

späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.
26. Predmetom sporu je zaplatenie príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 20 000 eur od 05.06.2016 do 09.08.2018 z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2015.
27. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná

dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke
a ostanými dôkazmi, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 04.06.2015
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 20 000,00 eur. V zmluve sa zmluvné strany dohodli,
že sumy pôžičky bude odoslaná do 3 dní od podpisu zmluvy a to bezhotovostne na účet žalovaného.

Predmetnú sumu žalobca žalovanému dňa 05.06.2015 odoslal, o čom doložil súdu aj potvrdenie o
bezhotovostnom prevode predmetnej sumy pôžičky.
28. V zmysle čl. 2.1 predmetnej zmluvy si sporové strany dohodli, že celá sumy pôžičky bude žalobcovi
bezhotovostne vrátená najneskôr dňa 04.06.2016.
29. Ďalej sa v zmluve o pôžičke dohodli aj na tom, že v prípade aj bude žalovaný v omeškaní s úhradou

čo i len časti požičanej sumy, tak je žalobca oprávnený požadovať úrok z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.
30. Predmetnú zmluvu strany sporu dohodli ako bezúročnú.
31. Súd mal zo žalobcom doručeného potvrdenia z bankového účtu preukázané, že žalovaný dňa
09.08.2018 vrátil a odoslal žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur, ktorá predstavovala celkovú istinu, čiže

sumu poskytnutej pôžičky. Na základe uvedeného tak vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania odo dňa splatnosti pôžičky do dňa kedy bola celková suma pôžičky zo strany
žalovaného vrátená žalobcovi.
32. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Nakoľko predmetná pôžička bola

dohodnutá ako bezúročná a v zmluve o pôžičke sa strany sporu dohodli, že v prípade omeškania má
žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tak na základe uvedeného súd posudzoval nárok
žalobcu o priznanie zaplatenia príslušenstva pohľadávky spočívajúcom v neuhradených zákonných
úrokoch z omeškania.33. Súd mal z výpisu z bankového účtu žalobcu preukázané, že žalovaný dňa 09.08.2018 odoslal
žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur, ktorá predstavovala celkovú výšku poskytnutej pôžičky. Na základe
uvedeného mal súd za to, že žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke splnil len sčasti,

keďže žalobcovi vrátil len istinu, avšak až po dni splatnosti, ktorý bol v zmluve o pôžičke dohodnutý
na 04.06.2016 a v zmysle uvedeného tak žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov
z omeškania.
34. Súd po preskúmaní žalobcom doloženej elektronickej komunikácie medzi stranami sporu dospel k
záveru, že žalovaný si bol vo viacerých vyjadreniach vedomý svojho dlhu voči žalobcovi a viackrát mu

prisľúbil vrátenie požičanej sumy. Dokonca žalobcovi aj navrhol splácanie, avšak žiadnu splátku tak,
ako tvrdil neuskutočnil. Z komunikácie medzi stranami sporu jednoznačne vyplývalo aj to, že žalovaný
si bol vedomý splatnosti celej pôžičke, čo je v zjavnom rozpore s tvrdeniami uvedenými v odpore proti
platobnémurozkazu,kdeuviedol,žesplatnosťpôžičkyneboladohodnutá.Nakoľkosúdmaljednoznačne
preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s vrátením poskytnutej pôžičky, tak žalobe v časti uplatnených
úrokov z omeškania vyhovel a tie aj žalobcovi priznal. Súd má za to, že žalovaný uhradením sumy vo

výške 20 000 eur splnil svoj záväzok len čiastočne a nedodržal tak ustanovenie zmluvy o pôžičke v časti
úrokov z omeškanie, ktoré bol povinný zaplatiť, ak sa dostane do omeškania so zaplatením čo i len časti
požičanej sumy. V zmysle zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu vo výške 20
000 eur najneskôr do 04.06.2016, čiže počnúc dňom 05.06.2016 bol žalovaný v omeškaní, keďže dlžnú
sumu vrátil až dňa 09.08.2018. Za obdobie od 05.06.2016 do 09.08.2018 patria žalobcovi zákonné úroky

z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20 000 eur.
35. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi sumu vo výške 2 178,08 eur, ktorá predstavovala
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20 000 eur odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti pôžičky, čiže od 05.06.2016 do dňa 09.08.2018, kedy žalovaný vrátil žalobcovi celú istinu vo
výške 20 000 eur [výpočet: počet dní omeškania žalovaného v danom období je 796 dní (od 05.06.2016

vrátane do 09.08.2018), ročný úrok z omeškania predstavuje 1 000 eur (20 000 eur x 5 %); 796/365 dní
za bežný kalendárny rok x 1 000 eur =2 180,82 eur].
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

39. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a plne
úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu súdneho poplatku za žalobu (náhradu iných trov
konania) i náhradu trov právneho zastúpenia, t. j. 100 %.

41. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške

náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).