Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6P/38/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210297
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5311210297.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletú Z. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, F. č. XXX/C, Č., v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/
C, Č. a otca: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, L., X., právne zast.: Mgr. Ivetou Gavačovou,
advokátkou so sídlom Družstevná č. 2,916 01 Stará Turá, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do

osobnej starostlivosti matky a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec L. R., nar. XX.X.XXXX ako otec maloletej Z. E., nar. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať
na výživu maloletej Z. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré výživné j e p o v i n n ý platiť k rukám
matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred pod následkami výkonu rozhodnutia,
počnúc dňom 25.11.2011.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.11.2011 do 19.11.2013 vo výške 2.280,- Eur j e p o v i n n ý

otec splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna
splátka.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka v podanom návrhu žiadala, aby súd zveril maloletú Z., nar. XX.X.XXXX do jej

osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Z. sumou 250,- Eur mesačne odo
dňa podania návrhu. Matka návrh odôvodnila tým, že z partnerského vzťahu medzi ňou a otcom dieťaťa
sa narodila maloletá Z.. V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa žila do augusta 2011. V mesiacoch
september október 2011 otec prispel na výživu maloletej, bolo to na viaceré výzvy matky. V súčasnosti
je matka zamestnaná ako obchodný referent s priemerným mesačným zárobkom 400,- Eur, z ktorého
hradí náklady na inkaso 190,- Eur, elektrinu 70,- Eur, úver za byt 122,- Eur, stravné maloletej 20,- Eur,
školský klub 5,- Eur, kartu na mlieko 5,- Eur s tým, že maloletá Z. má zdravotné problémy s prieduškami,

v dôsledku čoho jej zakupuje vitamíny, špeciálnu minerálnu vodu, ktorú jej podáva pre spaním, aby
netrpela nočným kašľom. Náklady mesačne sú 10,- až 15,- Eur.

K návrhu sa vyjadril otec, keď tvrdil, že v septembri maloletej nakúpil pomôcky do školy v sume asi
430,- Eur, 16.9.2011 matke poslal výživné 120,- Eur, 28.10.2011 120,- Eur, od 14.11.2011 každý mesiac
posiela na výživu 50,- Eur. Z príležitosti Vianočných sviatkov nakúpil darčeky v hodnote 60,- Eur a vo

februári k narodeninám v hodnote 20,- Eur. Maloletú navštevuje a vždy jej prinesie nejaké veci, ktoré má
rada a nie v malých hodnotách. Nesúhlasil s tým, aby výživné bolo určené vo výške 250,- Eur, pretože
jeho zárobok je 1.600,- Eur, má narodenú dcéru z manželstva 8.4.2000, ktoré bolo rozvedené 4.12.2005,na ktorú mesačne prispieva v sume 250,- Eur. Okrem toho má ďalšie vyživovacie povinnosti vo vzťahu
k dvojičkám narodeným 23.11.1998, má výdavky spojené s bývaním, stravou a cestovaním do práce
mesačne v sume 600,- Eur. Ku dňu 4.4.2012 mu mala končiť pracovná zmluva a v čase vyjadrenia tvrdil,

že je nezamestnaný. Poukázal na to, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi
a sestrou, náklady súvisiace s bývaním sa delia medzi všetky osoby, ktoré tam žijú, výživné má pokryť
potreby dieťaťa. Je ochotný prispievať na výživu sumou 50,- Eur a po dohode s matkou dcére chce kúpiť
to, čo potrebuje. Má záujem pravidelne stretávať sa s maloletou, keď príde na Slovensko.

Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom dňa 20.6.2012, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti
matky a jej zastupovanie a spravovanie majetku maloletej. Výživné určil sumou 150,- Eur mesačne a
nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.11.2011 do 20.6.2012 vyčíslil na 800,- Eur, ktorú sumu povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i
len jedna splátka. V čase rozhodovania súdu 20.6.2012 súd vychádzal z výpovede matky, ktorá uvádzala
skutočnosti, ktorými sa podrobnejšie v odôvodnení rozsudku zaoberal a tvrdeniami otca, ktoré uviedol

vo svojom vyjadrení. Právna zástupkyňa otca poukázala na skutočnosť, že otec žije v X., je národnosti
nemeckej, slovenskému jazyku rozumie, ale má problémy vyjadrovať sa v ňom. V čase rozhodovania
20.6.2012 právna zástupkyňa tvrdila, že má štyri vyživovacie povinnosti a to k dvojičkám žijúcim v X.,
keď bol v konaní o zapretie otcovstva určený, že je otcom uvedených dvojičiek, ďalej má vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k maloletej Y. E., ktoré bolo určené vo výške 250,- Eur a na základe dohody platí

200,-Eurmesačnestým,ževčaserozhodovaniabolzamestnaný,zdržiavasavmiestetrvaléhobydliska
a musí striktne dodržiavať pracovnú dobu. Bol ochotný prispievať na výživu maloletej Z. sumou 65,- Eur
mesačne, keď tvrdil, že v čase, keď žil s matkou maloletej Z. v spoločnej domácnosti, uhrádzal náklady
na bývanie, ktoré vznikali počas spoločného spolužitia a v súčasnej dobe je zaradený ako bezpečnostný
zamestnanec v nemocnici na psychiatrickom oddelení. Právna zástupkyňa predložila dôkaz výplatnými

páskami otca od svojho zamestnávateľa G. R. X., z ktorých bolo preukázané, že v apríli 2012, pretože
pracovný pomer bol uzatvorený od 5.4.2011, mal čistý príjem 1.650,20 Eur, v marci 2012 1.647,92 Eur,
v mesiaci január 2012 1.928,52 Eur, v decembri 2011 1.961,16 Eur, v novembri 2011 1.817,44 Eur, v
októbri 2011 1.947,99 Eur a v septembri 2011 1.3278,34 Eur. Právna zástupkyňa poukázala na to, že vo
výplatných páskach sa neukázali zrážky zo mzdy otca z titulu výživného, ktoré má vo vzťahu k maloletým

deťom v X.. Podľa vyjadrenia by to malo byť okolo 500,- Eur. V súčasnej dobe býva u svojich rodičov,
kde náklady na bývanie vrátane stravy sú okolo 150,- až 200,- Eur mesačne.

Matka v konaní poukázala na tú skutočnosť, že počas letných prázdnin musí zabezpečovať dcére
program, pretože je zamestnaná a v čase rozhodovania súdu sa predpokladalo, že bude v letno tábore,

kde náklady sú okolo 65,- Eur, ďalší letný tábor plavecký, ktorý by mala navštevovať počas jedného
týždňa s nákladmi 35,- Eur a preto požiadala otca o poskytnutie finančných nákladov na úhradu letných
aktivít u dcéry.

Z rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 5C/291/2003 zo dňa 4.12.2006, ktorým bolo manželstvo

otca maloletej L. R. a E. R., rod. G., rozvedené, maloletá Y. E. R., nar. X.X.XXXX, bola na čas po rozvode
manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky a odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na
výživu dcéry sumou 7.000,- Sk (232,35 Eur) a v čase uvedeného rozvodového konania mal priemerný
čistý mesačný príjem 1.377,49 Eur.

V čase rozhodovania súdu o určenie výživného na maloletú Z. E. matka pracovala vo firme E. F., J. č.
XXX, Č., s čistým mesačným príjmom 391,48 Eur.

Vzhľadom na to, že po rozhodnutí súdu rozsudkom zo dňa 20.6.2012 na základe odvolania podaného
otcom bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určení bežného výživného ako aj zameškaného

výživného zrušený, ostal nedotknutý výrok, ktorým maloletá Z. bola zverená do osobnej starostlivosti
matky a bola matka zaviazaná, resp. bolo rozhodnuté, že má právo maloletú zastupovať v bežných
veciach a spravovať jej majetok.

V zrušujúcom rozhodnutí druhostupňový súd v uznesení zo dňa 28.9.2012 6CoP/89/2012 okrem

iného uviedol, že súd dostatočne nevyhodnotil všetky dôkazy rozhodujúce reálne o schopnostiach a
možnostiach povinného rodiča, pretože neboli dostatočným spôsobom zistené pomery otca a neboli
náležite objasnené životné náklady otca, predovšetkým výdavky na ďalšie maloleté deti, dvojičky F. a
F., na ktoré platí výživné v doposiaľ neobjasnenej výške. Nejasnosti boli aj v prípade príjmov matky,ktorej mesačný plat podľa potvrdení zamestnávateľa predstavuje necelých 400,- Eur, pričom výdavky na
domácnosť, energie, úver a podobne presahujú uvedenú sumu, preto vznikajú pochybnosti o skutočnej
majetkovej situácii matky, ktorá žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú nezamestnaní a podľa

jej tvrdení na nákladoch na bývanie sa nepodieľajú. Pokiaľ prispieva otec na výživu dieťaťa len sumou
50,- Eur mesačne, potom musela mať matka ďalší doposiaľ neobjasnený zdroj príjmov. Okrem absencie
zisteného skutkového stavu súd opomenul rozhodnúť o trovách štátu vynaložených v súvislosti s
ustanovením prekladateľa v konaní.

Súd na základe rozhodnutia druhostupňového súdu vyzval opätovne otca prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne, aby predložil súdu všetky doklady preukazujúce jeho príjmy a výdavky a vykonal ďalšie
dokazovanie, z ktorého zistil, že matka, tak ako to vyplýva z jej výpovede pred súdom 19.11.2013,
uvádzala, že jej rodičia v súčasnej dobe pracujú na verejno-prospešných prácach a poberajú obaja
po 120,- Eur mesačne, teda sú vzhľadom na jej sociálnu situáciu nútení jej pomáhať, pretože ona by
zo svojho príjmu nevyžila. Uznávala, že výdavky prevyšujú príjmy, avšak túto situáciu rieši tak, že má

kreditné karty na základe svojich účtoch v bankách a to prostredníctvom Československej obchodnej
banky, kde predložila výpis z účtu za obdobie od 26.9.2013 do 26.10.2013, z ktorého bolo zistené, že
na kreditnej karte má mínus 1.614,17 Eur a takisto čerpala z karty spoločnosti Cetelem, kde čerpá
určitý limit, ktorý má mesačne určený a spláca na úver v Československej obchodnej banke po 39,86
Eur mesačne. Ďalej predložila súdu doklady na ďalšie pôžičky z karty Triangel, kde z výpisu ku dňu

31.10.2013 za zúčtovacie obdobie od 1.10.2013 do 31.10.2013 je v mínuse 31,38 Eur s tým, že konečný
stav k 31.10.2013 je 1.514,39 Eur. Takisto ďalší úver, ktorý predstavuje mínus 1.890,13 Eur. Uviedla, že
všetky štyri výpisy, ktoré predložila do súdneho spisu, sú z viacerých kariet, keď na jednej je konečný
stav k 31.10.2013 mínus 972,67 Eur, na ďalšej mínus 1.589,87 Eur, na tretej mínus 187,53 Eur a na
štvrtej mínus 1.514,39 Eur. Teda ku dňu rozhodovania súdu 19.11.2013 na týchto účtoch je v celkovom

mínuse 4.264,46 Eur. K tejto otázke sa vyjadrila matka tak, že vždy, keď dostane u zamestnávateľa
výplatu, tak v podstate celá táto ide na splátky uvedených dlžných súm a čerpá z rôznych autokariet
a spoločností, ktoré vymenovala tak, že vždy ide do debetu a spláca tento dlh tak, že v podstate opäť
vyberá finančné prostriedky a celý tento „kolotoč“ sa mesačne opakuje.

Pokiaľ ide o výdavky oproti výsluchu z roku 2012 na pojednávaní 20.6.2012, sa zmenilo iba to, že
maloletá Z. navštevuje 3. ročník základnej školy, mesačne inkaso predstavuje 170,- Eur a pokiaľ
uvádzala, že predmetný byt, v ktorom bývali jej rodičia, kúpili v roku 2005, išlo o byt rodičov, ktorí na
tomto byte mali dlh a so sestrou si zobrali preto obe, teda matka maloletej a jej sestra úver, z ktorého
sa dlh zaplatil a byt sa vlastnícky previedol na meno matky maloletej G. E.. Okrem toho hradí náklady

na elektrinu 50,- Eur mesačne, poistné na maloletú Z. 25,- Eur mesačne, dcéra nechodí do školského
klubu ani sa nestravuje v školskej jedálni, stravuje sa doma. Strava v tomto školskom roku sa uhrádza
vyššou sumou ako v predchádzajúcom, preto vlastne zrušili stravovanie v školskej jedálni a stravuje sa
doma. Maloletá Z. trpí bežnými ochoreniami, v zimnom období zápalom priedušiek a podobne a táto
situácia sa nezhoršila, ale zhoršil sa zrak maloletej, potrebuje okuliare, s čím sú spojené tiež určité

výdavky. Počas celého konania v tejto veci otec maloletej pravidelne platí na maloletú výživné po 100,-
Eur mesačne, teda nemá zameškané výživné. Vzhľadom na neprávoplatnosť rozsudku, ktorým bolo
výživné zvýšené, neprispel žiadnym spôsobom a o maloletú sa fakticky nezaujíma, nekupuje jej žiadne
darčeky. Navštívil ju v marci po jej narodeninách, ktoré mala vo februári, vtedy jej kúpil sladkosti a niečo
na oblečenie a knihu, pretože samotná matka ho o zakúpenie niečoho na oblečenie požiadala. Išlo o

obyčajné tričko s dlhým rukávom, ktoré jej kúpil spoločne s ňou v V. Y. Ž.. Potom jej poslal na meniny
e-phone, resp. v septembri s tým, že počas letných prázdnin jej zaplatil polovicu nákladov za tábor, v
ktorom bola, vo výške 30,- Eur, pretože ho žiadala o to, nakoľko v predchádzajúcom roku nezaplatil nič.
K otázke auta, o ktorom tvrdil otec maloletej, sa matka vyjadrila tak, že BMW, ktoré mal otec maloletej,
išlo o staré ojazdené vozidlo asi 20-ročné, ktoré mali v užívaní v čase, keď žili s otcom maloletej v

spoločnej domácnosti. Pred tromi rokmi jej povedal, aby to vozidlo prepísala na seba, ale vzhľadom na
jeho vek toto vozidlo radšej predala a previedla si na seba staršie, Fiat Punto, ktoré tiež spoločne užívali
s odporcom, ovšem toto bolo „v dezolátnom stave“, odpadával výfuk, teda bolo bez akejkoľvek úžitkovej
hodnoty a v súčasnej dobe už neexistuje. Fiat Punto predala asi pred dvomi alebo tromi mesiacmi a
predala ho za 300,- Eur. K otcovstvu maloletých dvojičiek a F. a F. W. uvádzala matka, že už v čase, keď

žili v spoločnej domácnosti, vedel otec o tom, žer je označovaný za otca oboch maloletých. Tvrdil, že nie
sú jeho a preto ani neplatil výživné voči týmto dvom deťom. Až na jej urgencie ho nejakým spôsobom
presvedčila, aby si dal urobiť testy DNA, v ktorých sa preukázalo, že je skutočne otcom týchto dvoch
detí a tým mu narástlo výživné, ktoré neuhrádzal po dlhšiu dobu.Z vyjadrenia právnej zástupkyne otca vyplynulo, že k jednému z týchto dvojičiek už zanikla vyživovacia
povinnosť, obaja sú plnoletí, jeden z nich je už zamestnaný a druhý bol v nejakej forme prevýchovného

zariadenia, kde obom rodičom vznikol určitý dlh, ktorý boli zaviazaní splácať, presnejšiu výšku tohto dlhu
právna zástupkyňa nevedela uviesť, ale z jej vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že išlo o prevýchovné
zariadenia vzhľadom na neprimerané správanie sa toho času už dospelého syna. Pokiaľ ide o príjem
otca, je zhruba na tej istej úrovni, ako bol v čase vyhlasovania pôvodného rozsudku s tým, že okrem
uvedeného tvrdenia právnej zástupkyne otca, súd nechal pretlmočiť z nemčiny do slovenčiny doklady,

ktoré predložil otec na preukázanie svojich príjmov a výdavkov a z týchto dokladov vyplynulo, že ide
o doklady, ktorými bolo rozhodované o príspevku na krytie nákladov na obživu synov F. W. a F. W.. Z
uvedených dokladov vyplýva, že dlh, ktorý narástol otcovi maloletej, vlastne je dlhom, ktorý predstavuje
nedoplatky na výživnom otca odo dňa narodenia uvedených dvojičiek od 23.11.1998. Výživné na dcéru
pochádzajúcu z manželstva platí podľa rozhodnutia súdu, resp. podľa dohody s matkou maloletej vo
výške 200,- Eur aj napriek tomu, že bolo určené sumou 250,- Eur.

Právna zástupkyňa otca namietala, že pokiaľ ide o spôsob uhrádzania nákladov matkou, považovala
správanie sa matky za neopodstatnené a neprirodzené, ktoré preberá na seba neadekvátne riziká a
poukázala na to, že ak by si jej rodičia boli riadne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu k bytu,
nebol by im tak vznikol dlh a tak nemusela na seba preberať matka dieťaťa povinnosť úveru. Právna

zástupkyňa tiež poukázala na tú skutočnosť, že motorové vozidlo Citröen, ktoré si matka kúpila leasing
a doposiaľ ho spláca, je podľa jej názoru nepotrebné, je to podľa tvrdenia právnej zástupkyne jedno
z najdrahších značiek na automobilovom trhu na Slovensku a takisto sa vyjadrila, že
notebook, ktorý matka kúpila maloletej Z., je pre maloletú nepotrebný a každý by si mal dovoliť kúpiť
veci, ktoré podľa svojich pomerov si môže dovoliť a má na ne. Rozhodne tento notebook nepotrebovala,

je žiačkou 3. ročníka základnej školy a podľa jej názoru nemôže používať notebook na vypracovanie
nejakých projektov a podobne. K otázke vyživovacej povinnosti otca uviedla, že je pravdou, ak by bol
uznal otcovstvo ku F. a F. W., nebola by mu vznikla taká dlžoba aká vznikla, ale tento dlh je uzavretý
a žiadne exekučné zrážky už nie sú vykonávané, dlh na výživnom je 23.000,- Eur s tým, že ako už
je vyššie uvedené, jeden zo synov je už zamestnaný, schopný sám sa živiť a u druhého nebolo zatiaľ

vydané žiadne rozhodnutie o výživnom, ale nachádzal sa v nejakom prevýchovnom zariadení.

K námietkam právnej zástupkyne otca súd zaujal stanovisko, že hodnotenie schopností a možností
na strane matky je právnou zástupkyňou otca neobjektívne a zaujaté. Na jednej strane ospravedlňuje
postup otca, ktorý svojim nezodpovedným postojom spôsobil to, že neplnil vyživovaciu povinnosť k

dvojičkám od roku 1998, i keď mal vedomosť, že matka týchto detí za otca označuje jeho a tým, že
neplnil ani len preddavkovou formou výživné na obe deti, spolu s nákladmi na dokazovanie v konaní
o určenie otcovstva mu dlh bol vyčíslený na sumu okolo 23.000,- Eur. Ide o sumu, ktorá nemôže byť
zohľadňovaná v neprospech maloletej Z., pretože zo strany otca ide vyslovene o nezodpovedný postoj
k takýmto dôležitým životným otázkam. Naviac F. je už podľa tvrdenia plnoletý a ďalší zo synov sa

nachádza v prevýchovnom zariadení, teda pokiaľ otec ako jeden z rodičov je zaviazaný prispievať
na pobyt v tomto zariadení, ide opäť o nedostatok výchovy a starostlivosti zo strany rodičov, ktoré
nemôže znášať maloletá Z.. K otázke výšky vyživovacej povinnosti treba poznamenať, že nemôže
byť rozdiel vo výške plnenia vyživovacej povinnosti detí tých istých rodičov, to znamená, že nemôže
akceptovať odporca výživné na dcéru z rozvedeného manžela vo výške 250,- Eur, resp. 200,- Eur

podľa údajnej dohody s matkou tohto dieťaťa a na druhej strane považovať výživné požadované matkou
maloletej Z. za neprimerané a neadekvátne. K stanovisku právnej zástupkyne otca, že matka preberá
na seba neadekvátne riziká, že prebrala na seba dlh rodičov, ktorí sa mali správať zodpovedne a mali
tento dlh splácať, je hodnotenie právnej zástupkyne predčasné a ničím nepodložené. Samotná matka
uvádzala, že rodičia boli nezamestnaní. Teda zrejme z tohto dôvodu vznikol dlh na platbách spojených

s užívaním bytu a pokiaľ matka maloletej Z. si zobrala úver spoločne s ďalšou dospelou sestrou a
vyplatili tento úver s tým, že vlastníctvo bytu bolo zapísané na matku maloletej Z., je zjavné, že G. E.
ako vlastníčka bytu, jednak pomohla vyriešiť sociálnu situáciu svojich rodičov, ktorí boli nezamestnaní a
nemali dostatočný príjem na úhradu bytu a na druhej strane zabezpečila takýmto spôsobom bývanie pre
seba a pre svoju maloletú dcéru. Teda podľa názoru súdu nejde o nezodpovedný postoj a preberanie

nejakých rizík bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu. K tvrdeniu právnej zástupkyne, že vozidlo Citröen
matka nepotrebovala a že naviac nepotrebovala vozidlo takej značky, pretože Citröene je motorové
vozidlo, ktoré je na trhu automobilov na Slovensku jedna z najdrahších značiek, je opäť neadekvátne
a predčasné tvrdenie. Matka maloletej uvádzala, že ide o strednú triedu motorového vozidla, nejde ožiadne luxusné vozidlo a vôbec nie je možné povedať, že značka Citröen je jedna z najdrahších značiek
áut na slovenskom trhu. Pokiaľ matka býva na sídlisku, ktoré je vzdialené od jej pracoviska niekoľko
kilometrov a zabezpečuje riadnu dochádzku a vozí maloletú Z. do školy a na rôzne záujmové krúžky,

vzhľadomnadodržiavaniepracovnejdoby,začiatokakoniecškolskéhovyučovaniamaloletejstým,žeje
na túto starostlivosť sama, pretože otca nezaťažujú takéto povinnosti, podľa názoru súdu nejde o žiaden
luxus, ktorý by bol neodôvodnený. Rovnaké stanovisko zaujal súd aj k zakúpeniu notebooku, pretože
v súčasnej dobe úroveň vzdelania maloletých detí a perspektíva ich ďalšieho používania počítačov je
nevyhnutnáaniejetopodľanázorusúdunepotrebnýluxus,pretožezjustičnejpraxeprivýsluchurodičov

v obdobných konaniach je všeobecne známe, že deti už aj na prvom stupni často využívajú internet a
počítače, najmä pri nedostatku učebníc a rôznych potrieb pre vyučovanie. Teda ani tento výdavok nie
je neprimeraný potrebám maloletej Z..

Podľa §-u 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že na strane matky boli
dostatočne preukázané skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie schopností a možností matky
na jednej strane a na druhej strane boli dostatočným spôsobom preukázané príjmy a výdavky otca. Pri
výdavkoch otca súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, kedy súd považoval v
tej časti, v ktorej vznikol dlh otcovi na výživnom v prospech synov narodených mimo manželstva F. a F.

W., za nezodpovedný a spôsobený správaním sa samotného otca s tým, že nemožno požadovať, aby
za takéto postoje a správanie sa otca mala byť maloletá Z. ukrátená na svojich právach na výživné a na
svojich potrebách. Rovnako súd zotrváva na svojom stanovisku, že nemôžu byť rozdiely medzi výživným
určenýmnadieťazmanželstvaadetimimomanželstva.Toznamená,akbolourčenévýživnénamaloletú
Y. E. R., nar. X.X.XXXX, ktorá je o päť rokov staršia ako maloletá Z., ale stále v školopovinnom veku,

sumou 250,- Eur, ktorá má byť primeraná na uvedené dieťa, je potom primerané výživné, ktoré súd určil
na maloletú Z. vzhľadom na schopnosti a možnosti oboch rodičov s tým, že majetková situácia matky
nie je taká, ako vyznievala z tvrdenia otca a jeho právnej zástupkyne a hodnotenia druhostupňového
súdu, pretože matka preukázala, že zvýšené výdavky oproti svojmu príjmu zo zamestnania pokrýva
rôznymi pôžičkami a debetnými kartami, to znamená, že ku dňu rozhodovania súdu matka mala dlh na

týchto kartách viac ako 4.000,- Eur, do čoho treba zarátať aj splácanie úveru na byt, v ktorom býva so
svojou dcérou a svojimi rodičmi. Teda za takejto dôkaznej situácie v zmysle citovaných právnych noriem
považoval súd za primerané výživné vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť k rukám
matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.

Zameškané výživné súd vyčíslil tak, že vyčíslil výživné, ktoré zaviazal odporcu zaplatiť počnúc dňom
rozhodnutia súdu v tomto konaní, t. j. počnúc dňom 2.11.2011 do rozhodnutia súdu 19.11.2013. Ide
o výživné za 36 mesiacov po 150,- Eur, čo predstavuje sumu 5.400,- Eur. Podľa vyjadrenia právnej
zástupkyne otca po vynesení pôvodného prvostupňového rozsudku, ktorý bol doručený otcovi v júli
2012, začal plnil vyživovaciu povinnosť podľa uvedeného rozsudku, teda od júla 2012 do novembra

2012 uhradil za každý mesiac za päť mesiacov po 170,- Eur. V mesiaci decembri zaplatil 120,- Eur a od
1.1.2013 až doposiaľ zaplatil po 100,- Eur mesačne, teda spolu 1.220,- Eur a ďalšiu sumu za telefón,
ktorú súd odpočítal vo výške 45,- Eur, čím zameškané výživné vyčíslil na sumu 2.280,- Eur, ktorú sumu
vzhľadom na osobné, majetkové a príjmové pomery súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkachpo 30,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod
stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

Zároveň súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách preddavkovaných štátom súd rozhodol osobitným uznesením, ktorým priznal prekladateľovi
A.. Ľ. D. odmenu za preklad 704,56 Eur, ktorú sumu súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu a
nerozhodol o povinnosti tieto trovy zaplatiť ani jednému z rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok

právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).