Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117219051
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117219051.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr.
Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti žalovanému U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom O.Š., O..
U. X, o zaplatenie 371,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

15Csp/168/2017-96 zo 16.11.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 211,57 € s úrokmi z omeškania vo

výške 5,05 % ročne od 31.1.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (II) a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania (III).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
spolu sumu 371,49 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.1.2016 do zaplatenia
zo záväzkových právnych vzťahov strán, založených Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č.

A9074162 zo dňa 30.8.2015, dodatkom k tejto zmluve z rovnakého dňa a dohodou o splátkach z
rovnakého dňa a Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A9074068 zo dňa 30.8.2015 a dodatkom a
dohodou o splátkach k tejto zmluve z rovnakého dňa. Predmetom oboch zmlúv o poskytovaní verejných
služieb bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom oproti povinnosti žalovaného
platiť za ne dohodnutú cenu. Žalobca tvrdil, že na základe uvedených zmlúv poskytoval žalovanému
služby elektronickej komunikácie v rozsahu dohodnutých programov služieb, a že v súvislosti s ich

poskytovaním predal žalovanému telekomunikačné zariadenia Prestigio Multipad WIZE 3G za cenu
uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 79,92 € a LG Leon white za cenu uvedenú
v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 79,92 €. Žalovaný sa v prípade uvedených zmlúv
zo dňa 30.8.2015 osobitnou dohodou zaviazal splácať v pravidelných 24 - mesačných splátkach vo
výške 1 € zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 19 € a rovnako v 24 - mesačných splátkach vo
výške 1,40 €, zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 33,60 €. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný

porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby a nezaplatil riadne vyúčtovanú cenu za služby elektronickej komunikácie
spolu v sume 161,37 €. Tým, že žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej
ceny zariadenia, porušil povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky v sume 50,20
€. Popri týchto plneniach sa žalobca žalobou domáhal tiež zaplatenia zmluvných pokút v celkovej
sume 159,92 €, dohodnutých stranami pre prípad porušenia právnej povinnosti žalovaného (tiež) platiť

cenu za poskytnuté služby v priebehu dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov, v dodatkoch k obom
zmluvám. Zároveň sa domáhal aj úroku z omeškania vo výške 5,05 % z celkovej sumy, a to počnúcdňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od
31.1.2016

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 43 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 12, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona číslo 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách a ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5 a 10 zákona číslo 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, ( ďalej len OZ) mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, v ktorej sa dohodli, že žalobca bude žalovanému

poskytovať dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazal dodržiavať dohodnuté zmluvné podmienky, najmä
riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe žalobcom vystavených faktúr. Zároveň
žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Prestigo. Žalobca vyúčtoval žalovanému
štyrmi faktúrami poplatky za poskytnuté služby v celkovej sume 371,49 €, ktoré žalovaný neuhradil.

4. Súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby je skutkovo a

právne dôvodná, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 211,57 € spolu s úrokom z omeškania.

5. V časti zmluvnej pokuty vo výške 159,92 €, ktorú žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému, súd nárok
žalobcuzamietol,argumentujúc,žeuvedenýzmluvnývzťahmožnopovažovaťzaspotrebiteľský,ktorého
zmluvy sú charakteristické tým, že sú typové či adhézne, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia

štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako
navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ
nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať
alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov

zmluvy - o spotrebiteľovi. Zároveň súd uviedol, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou
formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo
strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa resp. neboli medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podľa názoru súdu sa podmienka nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval súd za neprijateľné zmluvné dojednania,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,

so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd bol
toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedený súd konštatoval
preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením

povinnosti na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj
pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky.

6. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadol

včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného
zaviaže na zaplatenie sumy 159,92 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 159,92 € od
31.1.2016 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Dôvodil, že dojednanie zmluvnej
pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym

poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko bola žalobcovi v minulosti vytýkaná výška zmluvnej pokuty,
v súčasnosti ju modifikoval a nedostatky odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá
výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje
časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí
dodatkov poskytol žalovanému ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v

poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaný mal možnosť voľby, či si telefón kúpi za
riadnu maloobchodnú cenu, alebo za zvýhodnenú cenu a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom
vzťahu. Navyše dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu povinností a výška
zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihuporušenia zmluvnej povinnosti. Účelom tejto dohody je motivácia k plneniu zmluvných záväzkov. Má za
to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Žalovaného nikto k podpisu dodatkov nenútil. Vzhľadom

na výhody, ktoré žalovaný na základe uzavretia dodatkov k zmluve získal, je výška dohodnutej zmluvnej
pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Zároveň poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej
pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na všetky okolnosti. V uvedenom
prípade bola zmluvná pokuta dojednaná pre prípad porušenia zmluvných povinností. Žalobca si všetky

svoje zmluvné povinnosti riadne plnil, žalovaný nie. Rovnako poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 17Co/654/2015-57 zo dňa 29.6.2016, ktorý v obdobnej veci priznal žalobcovi nárok
na zmluvnú pokutu. Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení práve poukazuje na skutočnosť, že
žalobca primerane upravil výšku zmluvnej pokuty podľa toho dĺžky trvania zmluvného vzťahu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk v odvolaní uplatneného odvolacieho dôvodu

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( § 379 ods. 1 CSP).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol žalovaný

zaviazaný plniť žalobcovi sumu 211,57 € s príslušenstvom. Preto rozsudok v tejto (odvolaním
nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a dôvod uvedený v

písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

13. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.15. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom sú dôvodné.

16. Súd prvej inštancie správne posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe
zmluvy o pripojení ako vzťah spotrebiteľský. Zmluva, ktorú strany uzavreli bola zmluvou formulárovou,
vopred koncipovanom žalobcom, bez možnosti žalovaného podstatným spôsobom meniť obsah a text
uvedenej zmluvy (dodatku). Toto vytvára priestor pre uplatnenie kontroly zmluvných dojednaní súdom
z hľadiska ich neprijateľnosti. Zmluvné podmienky boli predložené žalovanému ako spotrebiteľovi na

vopred predtlačenom formulári, nemal reálnu možnosť tieto podmienky v dodatku k zmluve meniť, mať
k nim podstatné námietky, ktoré by dodávateľ akceptovala viedli by k úprave zmluvných podmienok v
zmysle návrhu spotrebiteľa.

17. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku formuloval záver o nedôvodnosti
žalobcomuplatnenejzmluvnejpokutynapodklademyšlienkovejpremisyospotrebiteľskejneprijateľnosti

dohody strán o zmluvnej pokute, ku ktorej dospel úvahami, že táto zmluvná podmienka nebola
vyjednaná, keďže tvorila súčasť formulárovej zmluvy a že ňou došlo k založeniu nerovnováhy v
právnom vzťahu strán preto, že zmluvnou pokutou bol sankciovaný len žalovaný. Odvolací súd sa
s takýmto spôsobom zdôvodnenia záveru o spotrebiteľskej neprijateľnosti dohody strán o zmluvnej
pokute rozhodne nemôže stotožniť. V úvahách o spotrebiteľskej neprijateľnosti dohody o zmluvnej

pokute v spotrebiteľských vzťahoch je potrebné mať na zreteli, že zmluvná pokuta je v zásade
právom aprobovaným zabezpečovacím prostriedkom i spotrebiteľských záväzkov, a že len v tých
konkrétnych prípadoch, kedy zmluvná pokuta napĺňa parametre spotrebiteľskej neprijateľnosti, ju možno
z pozície ochrany spotrebiteľa veriteľovi odoprieť. Záver o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute,
tak ako každej inej zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia

rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Zároveň, platí, že neprijateľnou nie
je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Z uvedeného vo vzťahu k spôsobu odôvodnenia záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej
pokute treba úvahám súdu prvej inštancie vytknúť hneď niekoľko momentov. Predovšetkým súd prvej

inštancie vo svojich úvahách precenil formulárovú povahu dohody o zmluvnej pokute. Neuvedomil
si pritom dostatočne razantne, že formulárová povaha zmluvnej podmienky (a teda nie jej osobitné
vyjednanie) je predpokladom vôbec pre úvahu o jej neprijateľnosti a predstavuje tak podmienku, a nie
dôvod zakladajúci neprijateľnosť. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy, ako už bolo
zmienené, značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá, z čoho

vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia
takejto nerovnováhy nezaobíde. Súd prvej inštancie takúto nerovnováhu vzhliadol len v tom, že
posudzovaná zmluvná pokuta sankcionuje spotrebiteľa za porušenie právnej povinnosti za situácie, keď
plnenie právnych povinností žalobcom obdobne zabezpečené nie je. Táto úvaha prvoinštančného súdu
jenesprávna,keďževovšeobecnostinereflektuje,ženiekaždýprávnyvzťahsvojimobsahompredurčuje

faktickú potrebnosť a právnu možnosť zabezpečiť plnenie povinností na oboch zmluvných stranách a
rovnako tiež, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút má väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie,
keďže jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane a v okolnostiach prípadu
nezohľadňuje tiež povahou právneho vzťahu prirodzene prítomnú rozdielnu potrebu zabezpečenia
záväzkov na oboch stranách a v tejto súvislosti osobitne tiež skutočnosť, že posudzovanou zmluvnou

pokutou je zabezpečovaná návratnosť žalobcom už pri vzniku právneho vzťahu vynaloženej hodnoty,
pričom sa nejaví, aby takáto konkrétna majetková ujma hrozila z prípadného neplnenia záväzkov
žalobcom i žalovanému. Ťažisko posudzovania spotrebiteľskej prípustnosti zmluvnej pokuty musí podľa
názoru odvolacieho súdu spočívať predovšetkým na porovnaní jej výšky s hodnotou a významom
zabezpečovanej povinnosti, a to v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. K tomu však zo strany

súdu prvej inštancie ani len náznakom nedošlo. Pritom je evidentné, že v danom prípade hodnota
zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti zodpovedá minimálne výške zľavy zo spotrebiteľskej
ceny mobilných zariadení, poskytnutie ktorých podľa zmluvného textu žalobca výslovne podmienil
prevzatím záväzku žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po určený čas. Za skutkového stavu
ustáleného súdom prvej inštancie, z ktorého vychádzal tiež odvolací súdu, javí sa byť nateraz logický

a celkom opodstatnený ekonomický zámer žalobcu, poskytnúť žalovanému na začiatku ich zmluvného
vzťahu hodnotovú výhodu, ktorú si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou žalovaného po istý čas,
v ktorom by pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, pravidelnými úhradami
za služby žalovaným dosiahol očakávaný obrat a z neho pokryl náklady a prirodzene dosiahol tiežzisk. Naopak, nejaví sa byť v zrejmej a už vôbec nie v hrubej nerovnováhe s takto nastaveným
usporiadaním právneho vzťahu strán požiadavka žalobcu za situácie, keď žalovaný riadne neplní svoju
základnú povinnosť platiť dohodnutú cenu služieb, kompenzovať stratu či zvýšený náklad, v súvislosti

so žalovanému poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilných zariadení zmluvnou pokutou, ktorej výška,
zodpovedajúca tejto zľave sa rovnako nejaví byť neprimeraná, a už vôbec nie pokiaľ sa každým
uplynulým mesiacom doby viazanosti alikvotne znižuje.

18. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia

spotrebiteľskej prijateľnosti dohody o zmluvnej pokute a ďalších podmienok dôvodnosti tejto časti
uplatneného nároku, neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti jeho základu a výšky.
Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno
efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z
pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci
samej a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre
posúdenie prijateľnosti z hľadiska spotrebiteľskej ochrany dohody strán o zmluvnej pokute v oboch
zmluvách o poskytovaní verejných služieb. Pri posudzovaní tejto otázky súd prvej inštancie vyjde z úvah

vyjadrených odvolacím súdom v tomto uznesení a vyhne sa formalistickému a paušálnemu prístupu pri
hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah
dojednania o zmluvnej pokute a jeho reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu
strán. Pokiaľ súd prvej inštancie takto usmernenými úvahami dospeje k záveru o neprijateľnosti dohody
o zmluvnej pokute, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nie

len všeobecný právny dôvod, ale tiež konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere riadil a rovnako
i skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej neprijateľnosť vyvodil.
Nové rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal
so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán
a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale

aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.