Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217999
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4112217999.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcov: 1) T. J., nar. XX.X.XXXX,

Za L. XXX/XX, P., 2) Ing. A. J., nar. X.XX.XXXX, E. hájom XXX/XX, P., 3) Mgr. D. J., nar. XX.XX.XXXX,
E. hájom XXX/XX, P., 4) Ing. H. J., nar. XX.X.XXXX, E. hájom XX, P., 5) Ing. D. J., nar. XX.X.XXXX, E.
hájom XX, P., zast. Advokátska kancelária AK Šranko s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 50 485
601, proti žalovaným: 1) D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, P. 2) W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX, P., zast. zák. zást. Ing. E. U., bytom A. XX, P., zast. JUDr. Norbertom Kálmánom, advokátom, Sv.
Beňadika 30/B, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne voči žalobcom v 1. až 5. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 01.06.2012 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. U., evidovaných v katastri nehnuteľností, vedenom
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda vo
výmere 1415 m2 a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 296 m2 a na LV č. XXXX

ako parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda vo výmere 3228 m2, a to žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom
podiele 1/3 (LV č. XXXX) a v podiele 1/42 (LV č. XXXX), žalovaní v 2. a 3. rade ako bezpodieloví
spoluvlastníci v podiele 1/3 (LV č. XXXX) a v podiele 1/42 (LV č. XXXX), a žalovaní v 4. a 5. rade
ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/3 (LV č. XXXX) a v podiele 1/42 (LV č. XXXX). Dôvodom
tejto určovacej žaloby sú skutočnosti, ktoré súvisia s prevodom dotknutých nehnuteľností, a to najskôr
zo žalobcov ako predávajúcich na právnych predchodcov žalovaných ako kupujúcich podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 22.12.1997. Vklad tejto zmluvy bol povolený správnym orgánom pod č. V XXXX/XX.

Následne právni predchodcovia žalovaných kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.1998 previedli nehnuteľnosti
na manželov Juraja a Helenu D.; vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. Títo postavili na parc. č. XXX/
XX dom, ktorému bolo pridelené súp. č. XXX, tento je vedený na LV č. XXXX pre kat. úz. Kynek. P.
došlo na základe žaloby právnych predchodcov žalovaných k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktorým
sa určila neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.1998. Jednalo sa o rozsudok Krajského súdu v P. č.
k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.06.2007, ktorý nebol zrušený ani napriek podanému dovolaniu, o
ktorom Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2 Cdo/250/2007 zo dňa 16.12.2008, rozhodol

tak, že ho zamietol. Po tom, ako právni predchodcovia žalovaných sa stal opäť vlastníkom dotknutých
nehnuteľností, previedol podľa V XXXX/XX nehnuteľnosti na Ing. J. V., ktorý ich mu predal naspäť v roku
2012, (vklad V XXXX/XX). Kúpnu zmluvu zo dňa 22.12.1997 považujú žalobcovia za neplatnú, pretože
takisto ako kúpna zmluva, uzatvorená dňa 10.08.1998, tak aj táto, bola len v ľavom hornom rohu spojenákovovou sponou a prelepená uzáverou s odtlačkom pečiatky notárky Mgr. T. Žebrákovej. Nešlo o pevné
zošitie zmluvy, preto ju považujú za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň
poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti od roku 1998 až do podania žaloby užívajú manželia D..

Ďalšie prevody na strane žalovaných považujú za špekulatívne. Konanie, prebiehajúce na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 9C/80/2008, ktorým sa domáhali žalobcovia určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 22.12.1997, dopadlo v neprospech žalobcov, nakoľko súd konštatoval, že na takejto žalobe nemajú
žalobcovia naliehavý právny záujem.

2. V rámci konania boli vypočutí i žalobcovia, pričom žalobcovia v 1., 3. až. 5. rade jednotne uviedli, že
vybavením tejto záležitosti poverili žalobcu v 2. rade, ktorý konal v ich mene. Žalobca v 2. rade súdu
uviedol, že kúpnu zmluvu pripravoval on sám a on ju aj ako splnomocnený zástupca za predávajúcich
podpísal. Išlo o štandardnú kúpnu zmluvu, mala rovnakú šablónu ako ostatné zmluvy. Potvrdil, že bol
splnomocnený všetkými žalobcami ako predávajúcimi a postupoval rovnako ako pri predajoch iných
pozemkov, ktoré vykonával aj v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Myslí si, že všetko by sa malo

dostať do takého stavu, ako bolo na začiatku. On osobne priniesol zmluvy v potrebnom počte vyhotovení
notárke. Nevedel, či boli zospinkované, ale boli pravdepodobne v obale. Robil to tak bežne. Spoliehal
sa, že notárka si ich rozdelí a zviaže tak, aby to bolo všetko v súlade so zákonom.

3. Právny zástupca žalobcov počas konania poukazoval na to, že keďže je zmluva zo dňa 22.12.1997

neplatná s poukazom na stanovisko NS SR z 03.10.2001, sp. zn. Cpj 33/2001, nemohli byť nehnuteľnosti
ani predmetom dedičského konania po právnych predchodcoch žalovaných. K argumentom žalovaných,
že na ich strane mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech Ing.
V., žalobcovia uviedli, že neboli splnené hlavné predpoklady pre vydržanie (chýbala dobromyseľnosť).
Čo sa týka možnosti prelomenia judikatúry NS SR, je podľa žalobcov v rozpore s princípom právnej

istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou NS SR je usmerňovať takého
rozdielne rozhodnutia. Poukázali na rozhodnutia tak súdov SR ako aj ČR, ktorými, aj keď sa judikatúra
menila a vyvíjala, nemožno trvať na tom, aby účastníci, resp. správne orgány mali postupovať podľa
nových pravidiel, ktoré boli judikátmi určené, pretože by to mohlo viesť k zjavným nespravodlivostiam.
Vždy je potrebné vychádzať z jednotlivých prípadov a nájsť spravodlivé riešenie. Z okolností tohto

konkrétneho prípadu vyplýva, že išlo o špecifické okolnosti, keď ad 1) zmluvy zo dňa 10.06.1998 (V
XXXX/XXXX) a zo dňa 22.12.1997 (V XXXX/XXXX) sú navzájom prepojené, ad 2) žalovaní, resp. ich
právni predchodcovia boli vo vzťahu k zmluve zo dňa 10.06.1998 úspešní pri určení neplatnosti zmluvy
pre technickú nejednotnosť listiny. Žalobcovia sa stále považujú za vlastníkov dotknutých nehnuteľností,
a to aj vzhľadom na zásady a princípy, na ktorých je založený právny štát. Žalovaní ako právni

nástupcovia požívajú nenáležité a nespravodlivé výhody z dôvodu zmeny judikatúry. Zdôraznil, že aj
keď predmetná kúpna zmluva bola podpísaná dňa 22.12.1997, technicky jednotná sa stala až dňa
30.12.1997,kedysplnomocnenýzástupcažalobcovakopredávajúcichunotárkyuznallensvojpodpisza
svoj vlastný. Z toho je zrejmé, že v čase od uzatvorenia zmluvy do dňa, kedy bol podpis žalobcu v 2. rade
overený notárom, chýbalo zmluve zabezpečenie, ktoré by bránilo prípadnej úprave zmluvy. Uviedol, že

v zmluve chýba splnomocnenie na žalobcu v 2. rade. Z originálu samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že v
čase podpisu tejto zmluvy neexistovala žiadna technická jednota listín, a to ani formou zviazania šnúrkou
ani prelepením alebo cvaknutím. Práve to je zásadný argument, na ktorý posun judikatúry vplyv nemá.

4. Žalovaní uviedli, že so žalobou nesúhlasia, pretože došlo k zmene výkladu vo vzťahu k technickej

jednote zmluvy o prevode nehnuteľností. Nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 15/2014, ktorý sa zaoberal
izjednocovacímstanoviskomNSSRCpj33/2001,zaujalnázor,žekúpnuzmluvu,ktoránetvorítechnickú
jednotu, nemožno považovať za neplatnú. Dôvodom, pre ktorý sa právni predchodcovia žalovaných
domáhali určenia neplatnosti zmluvy zo dňa 10.06.1998 (sp. zn. 10C/77/2004), bol aj ten, že nedošlo k
zaplateniu kúpnej ceny, z dôvodu čoho oni ako predávajúci odstúpili od zmluvy. K zmene petitu došlo

z ich strany až potom, čo bol do súdneho spisu zaslaný vkladový spis. Zároveň poukázali na to, že
žalovaní predmetné nehnuteľnosti zdedili a sú chránení § 486 Občianskeho zákonníka. Podľa nich
manželia D. nehnuteľnosti okupujú, z ich strany nejde o dobromyseľnú držbu. Žalovaný v 1. rade v
priebehu konania uviedol, že on nehnuteľnosti zdedil a nevie sa vyjadriť k tomu, ako sa užívali. Zákonný
zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že pán D. pozemky okupuje, postavil si na nich rodinný dom. Jeho

rodičia predávali pozemky cez realitnú kanceláriu KYKLOP (ktorú vlastní žalobca v 2. rade) s tým, že
nebola uhradená kúpna cena, z dôvodu čoho od zmluvy právni predchodcovia žalovaných odstúpili.
Počas konania právny zástupca žalovaných zdôraznil, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých
veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému. Pred prijatím nálezu Ústavnéhosúdu SR existovali už aj rozsudky, ktoré nepovažovali technickú jednotu listiny za podmienku platnosti
právneho úkonu. Preto nevidia žalovaní dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe s poukazom
na čl. 2 ods. 2 zásad zák. č. 160/2015 Z. z. Kúpnu zmluvu považujú za platnú, účastníci zmluvy

pri podpise prejavili jasným a zrozumiteľným spôsobom vôľu zmluvu uzavrieť. Nedostatok technickej
jednoty zmluvy, prípadne chýbajúce plnomocenstvo, nerobia tento úkon neplatný. Keďže súdna prax
vo vzťahu k posúdeniu technickej jednoty zmluvy je už prelomená, navrhli žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

5. V spore bol vypočutý i svedok Juraj D., ktorý súdu uviedol, že od právnych predchodcov žalovaných
kúpil pozemok s tým, že pri podpise vyplatil aj kúpnu cenu. Postavil na pozemku rodinný dom a potom
bol vedený spor o tom, že nezaplatil kúpnu cenu. Prebiehalo konanie, ktoré sa týkalo neplatnosti
zmluvy, a to z dôvodu, že zmluva nebola zviazaná a vyhotovená podľa zákona. Vedel, že pozemok
bol medzičasom prevedený na p. V., podal aj trestné oznámenie, ale polícia oznámila, že
všetko je v poriadku. Povedal, že v užívaní nebol nikdy rušený, komunikoval jedine s jeho právnym

zástupcom, ktorý ho zastupoval vo všetkých sporoch, súvisiacich s nehnuteľnosťami. Nevedel, či vyzval
právnych predchodcov žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia (uhradenej kúpnej ceny) a ani
so žalobcami nehovoril na tému, či by mu nehnuteľnosti v prípade vyhovenia ich žalobe, predali.

6. Súd sa v rámci dokazovania vypočul strany sporu, oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť

spisu, a to najmä: výpismi z LV č. XXXX, XXXX,XXXX, originálmi kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
spolu s geometrickým plánom zo dňa 07.04.1997 a kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.1998, vyjadrením
Mesta Nitra zo dňa 19.04.2017, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 10C/77/2004, 28D/647/2007,
9C/80/2008 (najmä rozhodnutiami a spisom V4183/97) a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu a
výpoveď svedka zistil tento skutkový a právny stav.

7. Dňa 22.12.1997 bola zo strany právnych predchodcov žalovaných v Nitre podpísaná kúpna zmluva,
na základe ktorej žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci previedli svoje spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. Kynek, evidovaných na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č.
XXX/XX orná pôda vo výmere 1711 m2 a na LV č. XXXX ako parc. č. 266/2 orná pôda vo výmere 3228

m2, na Doc. Ing. D. U., CSc. s manž. G., ktorí sú právnymi predchodcami žalovaných. Kúpna cena bola
dohodnutá na sumu 1 000 000 Sk (33 193,91 €) a mala byť vyplatená pri podpise zmluvy. Nakoľko touto
zmluvou dochádzalo k rozdeleniu a vytvoreniu viacerých parciel, bol v samotnej zmluve v čl. I uvedený
geometrický plán Ing. Petra Mondočka 07.04.1997, ktorý bol zároveň priložený ku kúpnej zmluve. Z
originálu kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997, ktorý súdu predložil Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor,

vyplýva, že zmluvu podpísal za žalobcov žalobca v 2. rade, ktorý konal v ich mene ako ich zástupca.
V mene kupujúcich sú na zmluve uvedení všetci 6 kupujúci, ktorí osobne zmluvu dňa 22.12.1997 aj
podpísali. Kúpna zmluva je spojená v hornom ľavom rohu kovovou sponou, ktorá je prelepená bielou
uzáverou (lepkou) s odtlačkom okrúhlej pečiatky notárky Mgr. Evy Žebrákovej tak na prednom ako aj
poslednom liste tejto samotnej listiny o právnom úkone. Zmluva je ale spojená na dvoch rozličných

miestach kovovou sponou (zošívačkou), jedna kovová spona je priamo pod bielou uzáverou a druhá
sa nachádza v hornej časti kúpnej zmluvy. Na poslednom liste zmluvy je overovacia doložka, z ktorej
vyplýva, že žalobca v 2. rade sám ako predávajúci a zároveň ako zástupca ostatných predávajúcich
dňa 30.12.1997 uznal svoj podpis na listine za svoj vlastný. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné
uviesť, že z jeho strany mohlo dôjsť tým pádom k podpisu kúpnej zmluvy v medziobdobí od 22.12.1997

až do 30.12.1997. Spolu so zmluvou bol predložený zo strany správneho orgánu i geometrický plán č.
11861258-38/97, na základe ktorého došlo i k vytvoreniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy. Tento geometrický plán s kúpnou zmluvou nebol technicky spojený.

8. Právni predchodcovia žalovaných dňa 10.06.1998 previedli na p. Juraja Muziku s manž. Helenou

predmetné nehnuteľnosti, pričom táto zmluva bola zošitá kovovou sponou, ktorá je prelepená
bielou uzáverou (lepkou) s odtlačkom okrúhlej pečiatky notárky JUDr. Gabriela Rehákovej, ktorej
zamestnankyňa dňa 10.06.1998 osvedčila podpis predávajúcich na tejto zmluve. Predávajúci listinu
podľa overovacej doložky podpísali vlastnoručne priamo na notárskom úrade. Kúpna cena vo výške 941
050 Sk (31 237,13 €) mala byť vyplatená zo strany kupujúcich do 15.06.1998 v celosti.

9. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 19C/66/2012-71 zo dňa 17.12.2012 v spojení s opravným
uznesením č .k. 19C/66/2012-75 zo dňa 27.02.2013 predmetné konanie z dôvodu úmrtia pôvodnéhožalovaného prerušil, a to až do právoplatného skončenia veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 18D/64/2012, Dnot 116/12.

10. V konaní súd pokračoval s právnymi nástupcami žalovaného, a to so súčasnými žalovanými v 1.
a 2. rade.

11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

12. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

17. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,

musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

18. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

20. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť
osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním
za vlastný.

21. Podľa § 58 ods. 3 Notárskeho poriadku ak sa skladá listina, na ktorej sa podpis osvedčuje, z

niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3 .

22. Podľa § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia
byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým

istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.

23. Podľa § § 46 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. - katastrálny zákon, v znení účinnom v danom čase,
k verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením
alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti

nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

24. Podľa čl. 2 ods. 2 zásad Civilného sporového konania právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxounajvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobu za nedôvodnú, pretože má vykonaným
dokazovaním preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalobcov jednoznačne a súhlasne vyplynulo, že
splnomocnili žalobcu v 2. rade na vypracovanie kúpnej zmluvy, na jej podpis ako aj na vybavenie
ostatných náležitostí s tým súvisiacich. Túto skutočnosť preukazuje i plná moc, ktorá je súčasťou spisu

sp. zn. 9C/80/2008, pripojeného k tomuto konaniu, pričom podľa nej žalobcovia v 1., 3. až 5. rade
splnomocnili žalobcu v 2. rade na podpis zmluvy ako aj na prevzatie kúpnej ceny; predmetnú plnú moc
podpísali priamo na notárskom úrade Mgr. Evy Žebrákovej. Z toho je zrejmé, že žalobca podpísal sám
za seba a zároveň aj za ostatných žalobcov ako ich zástupca predmetnú zmluvu a svoj podpis na listine
uznal za vlastný dňa 30.12.1997, tj. v deň, kedy bol zároveň podaný návrh na vklad podľa tejto zmluvy.
Na základe toho má súd preukázané, že žalobca v 2. rade konal v mene žalobcov, a tak ako aj sám

uviedol, boli so žalobcami dohodnutí, že v tejto veci bude konať on sám, zmluvu pripraví a za nich ju aj
podpíše. Tieto tvrdenia spolu s výpoveďami ostatných žalobcov dostatočne potvrdzujú, že právny úkon
bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, konajúci mali záujem od počiatku svojim prejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré s tým boli spojené, tj. predať predmetné nehnuteľnosti kupujúcim a
dostať od nich za predaj dohodnutú kúpnu cenu.

26. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcov o tom, že kúpnej zmluve v medziobdobí od
22.12.1997 do 30.12.1997 chýbalo zabezpečenie, ktoré by bránilo jej prípadnej úprave. V tomto prípade
to bol práve žalobca v 2. rade, ktorý mal po celý čas zmluvy k dispozícii, dal ich podpísať kupujúcim a
potom, čo ich kupujúci podpísali dňa 22.12.1997, prevzal ich od nich a predložil ich, ako sám uviedol, v

obale v potrebnom počte vyhotovení, notárke na legalizáciu (overenie) svojho podpisu. V konaní nebolo
preukázané ani namietané, že by niekto urobil neoprávnený zásah do obsahu kúpnej zmluvy. Nad rámec
toho súd poukazuje aj na to, z kúpnej zmluvy, ktorú súdu predložil správny orgán, vyplýva, že je zošitá
na dvoch rôznych miestach, tj. tvorí technickú jednotu.

27. Žalobcovia sa v tomto spore domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko podľa
ich názoru s poukazom na ustálenú súdnu prax kúpna zmluva zo dňa 22.12.1997 pre neexistenciu
technicky nedeliteľného celku (zošitie kúpnej zmluvy a jej zviazanie s priloženým geometrickým plánom),
je neplatným právnym úkonom.

28. Základnú otázku, ktorú bolo treba v konaní vyriešiť ako otázku predbežnú, bola (ne)platnosť kúpnej
zmluvy. Súd poukazuje na to, že v minulosti rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 3Cdo 17/96 ako aj
stanovisko Najvyššieho súdu SR z 03.10.2011 sp. zn. Cpj 33/01, určovali, že zákonnej požiadavke o
tom, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých
hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, pričom nestačí spojenie

jednotlivých hárkov kovovou sponou.

29. Je nepochybné, že v určitú dobu sa súdy riadili týmto právnym názorom, ale postupne dospeli k
inému záveru, a to takému, že zákon nepozná žiadnu zákonnú podmienku pevného spojenia, teda
zošitiajednotlivýchlistovlistinyoprávnomúkonedotýkajúcomsaprevodunehnuteľností.Pretozákonnej

požiadavke, aby prejavy vôle účastníkov zmluvy boli na tej istej listine, vyhovuje, ak listina samotná
síce pozostáva z viacerých listov (hárkov) s prejavmi účastníkov, ak však s prihliadnutím
na všetky okolnosti, za ktorých došlo k zmluve a k jej písomnému vyhotoveniu, (najmä so zreteľom na
druh použitých technických prostriedkov spojenia listov, ale aj zvolený spôsob označovania bodov a
časti zmluvy), je nad všetky pochybnosti zrejmé, že účastníci chceli, aby tieto listy spojením vytvorili

jednu listinu, ktorá ako celok obsahuje ich zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Predovšetkým predmetná
kúpna zmluva bola spísaná ešte v čase, kedy neplatilo, lebo nebolo vydané, a teda ani publikované
vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a ani zjednocovacie stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

30. Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje hmotnoprávny predpis - Občiansky
zákonník, a nie katastrálny zákon (zák. č. 162/1995 Z. z. ) ako právny predpis správneho práva, z
ktorého sa v tomto prípade aplikujú procesné ustanovenia, týkajúce sa katastrálneho konania. Prílišný
právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiskaakceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej
voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv
je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti,

ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných
strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.
Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú
celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim
jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi

z čl. 1 ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012).

31. Ústavný súd vo svojom náleze č. IV. ÚS 15/2014 zo dňa 28.04.2014 pritom sám zdôrazňuje, že
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že rozdielna judikatúra v
skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho
systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch

práva). Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako
regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory
súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

32. Súd zároveň poukazuje na to, že nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny

názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho
prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej
normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho
vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po
zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny

názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné
retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych
noriem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017).

33. Napriek tomu, že žalobca sa odvoláva na princíp právnej istoty a spravodlivosť rozhodnutia, súd

s poukazom na vyššie uvedené považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Samotní žalobcovia
podali žalobu v čase, keď súdy postupne prekonávali názor, prijatý v roku 2001, a to napr. rozhodnutím
NS ČR z 16.11.2004 sp. zn. 22 Cdo/356/2004 (ak bol geometrický plán priložený len ako príloha
zmluve a napriek tomu bola zmluva zaregistrovaná a z obsahu k nej priloženého geometrického plánu
je objektívne jasné, aké nehnuteľnosti boli prevedené, nie je zmluva o prevode neplatná pre neurčitosť),

ďalej rozhodnutie NS SR z 5.10.2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 (technickú jednotu zmluvy o
prevode nehnuteľností a príloh možno považovať iba za žiadanú formu predkladania návrhov na vklad
a ich príloh do katastra nehnuteľností) ako aj rozhodnutie KS Nitra 7Co/106/2012. Nakoniec samotný
Ústavný súd vydal nález, ktorým dospel k záveru, že skôr aplikovaný názor (napr. stanovisko kolégia
NS SR Cpj 33/01) treba považovať za prekonaný.

34. Súd v konaní nevykonal dôkaz, navrhnutý žalobcami, a to vypočutie notárky, resp. jej poverenej
pracovníčky ohľadne skutočností, akým spôsobom sa postupuje pri podpise zmluvy. Tento spôsob je
upravený v Notárskom poriadku, ktorý na jednej strane určuje, že notár má postupovať tak, že ak listinu
tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou

opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy. Na
druhej strane nedodržanie tohto postupu ale neznamená, že právny úkon by mal byť považovaný za
absolútne neplatný.

35. Ako už súd uviedol, v tomto prípade došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v súlade s ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je zo zmluvy dostatočne určitý úmysel žalobcov predať
konkrétne nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu, čo je v zmluve jednoznačne uvedené
identifikáciou nehnuteľností podľa listu vlastníctva a geometrického plánu. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že
v čl. I. je podľa listov vlastníctva presne špecifikované, aké nehnuteľnosti žalobcovia vlastnili (parcelné
číslo a výmera) ako boli v zmysle geometrického plánu zlúčené a následne rozdelené, ako aj to, že

ich prevádzajú na kupujúcich, ktorými boli okrem právnych predchodcov žalovaných i ďalšie osoby.
Samotná zmluva je rozdelená do VI. článkoch, ktoré na seba logicky nadväzujú a má 4 listy. Na základe
kúpnej zmluvy sa stali právni predchodcovia žalovaných v dôsledku rozhodnutia správneho orgánu
ku dňu 29.01.1998 ich vlastníkmi (V 4183/97) a splnili si svoju povinnosť, spočívajúcu v zaplatenídohodnutej kúpnej ceny. Zo strany žalobcov nebolo nikdy namietané, že by kupujúci dohodnutú kúpnu
cenu neuhradili. Úmysel strán kúpnej zmluvy bol zistený zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny
právny úkon. Súd má preukázané, že návrh na vklad podávali žalobca v 2. rade ako zástupca ostatných

žalobcov ako aj všetci kupujúci, ktorí ho osobne podpísali. Príslušný správny orgán vklad vlastníckeho
práva podľa kúpnej zmluvy pod V 4183/97 povolil, takže mal za to, že je právne v poriadku.

36. Keďže kúpna zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej podpisu, len
nedostatok technického spojenia nemôže predstavovať dôvod pre jej neplatnosť. Podľa jeho názoru

nie je možné v danom prípade neprihliadnuť na skutočnosť, kto celý proces okolo realizácie predaja
vykonával, kto s kupujúcimi komunikoval a jednal. Bol to práve žalobca 2. rade, ktorý tak ako bolo
preukázané výsluchmi žalobcov, mal evidentný záujem na tomto predaji. Preto všetky jeho tvrdenia
o tom, že kúpna zmluva v období od 22.12.1997 do 30.12.1997, netvorila technickú jednotu (nebola
žiadnym spôsobom spojená), považuje súd za účelové. Jedine žalobca v 2. rade bol tou osobou,
ktorá mala všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy k dispozícii, on sám ich podpísal niekedy medzi vyššie

uvádzanými termínmi. Nasvedčuje tomu práve to, že kúpne zmluvy najskôr podpísali kupujúci a najskôr
nasledujúci deň, tj. 23.12.1997, prípadne v neskorší deň, podpísal kúpnu zmluvu žalobca v 2. rade.
Ako osoba, ktorá inak pôsobila v tom čase v oblasti poskytovania realitných služieb (mal živnosť na
realitnú agentúru KYKLOP), vedel, resp. musel vedieť, že zmluvu môže podpísať za ostatných žalobcov
až potom, čo bude mať od nich písomné plnomocenstvo. Toto mu bolo udelené dňa 23.12.1997, preto je

logické, že v deň predchádzajúci tomuto dňu, nemohol za predávajúcich ako žalobcov, zmluvu podpísať.

37. Prejednávanú vec je zároveň treba vysvetľovať v súlade s čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné posudzovať len na základe striktne
formalistického výkladu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka - je potrebné ju vnímať v širšom

kontexte občianskeho práva ako celku - t. j. absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý
rozpor so zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom.

38. Civilný sporový poriadok právnu istotu zahrnul medzi základné princípy sporového konania a vo
svojom čl. 2 ods. 2 ju definuje ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Princíp právnej istoty
vyplýva priamo i z Ústavy Slovenskej republiky. Dôležitejšia ako samotná definícia pojmu právna istota
je jej praktická aplikácia pri dennodennom rozhodovaní súdov. V súčasnosti na Slovensku neexistuje a
nemôže existovať garancia zákazu zmeny judikatúry ako taká. Tu však je potrebné zdôrazniť, že takáto
zmena nie je svojvoľná, náhla, bez racionálneho, logického, dôkladného a

presvedčivého odôvodnenia. Práve tento prípad je dôkazom toho, že od roku 2001 sa postupne menil
právny názor na otázku platnosti zmluvy, ktorá netvorila technickú jednotu.

39. Čo sa týka ostatných konaní, vedených v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami, je pravdou, že
nehnuteľnosti boli prevedené dňa 10.06.1998 na manželov D.. Neskôr sa stali právni predchodcovia

opätovne ich vlastníkmi, pretože v konaní, vedenom pod sp. zn. 10C/77/2004 bolo určené, že predmetná
kúpna zmluva je neplatná. I keď sa týkal tých istých nehnuteľností, stranami boli iné subjekty ako v
tomto spore a zároveň dôvodom pre podanie žaloby bolo neuhradenie kúpnej ceny zo strany manželov
D. ako kupujúcich, na základe čoho došlo zo strany predávajúcich k odstúpeniu od kúpnej zmluvy.
Dovolanie, ktoré bolo Najvyšším súdom SR zamietnuté (sp. zn. 2Cdo/250/2007), bolo v neskoršom

období považované za nesprávne, keď sa samotný Ústavný súd SR uviedol, že ide o rigidný právny
záver. To, že v tom čase neúspešná strana sporu nevyužila možnosť podania ústavnej sťažnosti pre
porušenie jej základných práv a slobôd, nemôže byť v súčasnosti na ujmu žalovaných.

40. Predmetom druhého konania, vedeného ohľadne týchto nehnuteľností, medzi tými istými stranami

sporu, bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997 (sp. zn. 9C/80/2008). Odvolací súd
zaujal v konečnom rozhodnutí právny názor, že žalobcovia nemali na tomto určení naliehavý právny
záujem, pretože prípadným vyhovením ich žalobnému návrhu sa spor nevyrieši (absentoval petit o
určenie vlastníctva), a to z dôvodu, že medzičasom bolo vlastnícke právo prevedené na ďalší subjekt.

41. Zo strany Mesta Nitra bolo súdu oznámené, že platiteľom dane z nehnuteľnosti sú od 01.01.2015
žalovaní v 1. a 2. rade, v roku 1997 -2007 daň neplatil nikto, v roku 2008 právny predchodca žalovaných,
v rokoch 2009- 2012 p. Zelený a od 2013 bol evidovaný ako daňovník právny predchodca žalovaných.42. Žalobca v priebehu konania netrval na výsluchu svedka - p. V., preto súd tento dôkaz ani nevykonal.
Pokiaľ ide o ostatné skutočnosti, na ktoré poukazovali žalovaní v priebehu konania - vydržanie
vlastníckeho práva, ochrany vlastníctva nadobudnutého od nepravého dediča, súd uvádza, že vzhľadom

k tomu, že má preukázané platné a účinné uzatvorenie kúpnej zmluvy, nepovažuje za potrebné v
odôvodnení rozsudku tieto skutočnosti vyhodnocovať.

43. Podľa § 217 Civilného sporového poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z toho vyplýva, že súd vychádza zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania.

44.Súdpretovsporespoukazomnaužuvedenéskutočnostižalobužalobcovvcelomrozsahuzamietol.

45. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaní
boli v spore úspešní, súd im priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100% voči žalobcom v 1. až 5. rade.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.