Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616200568.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : F.. M.. S. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, G., proti žalovanému: Z.. F.. Š. E., D.Ú., IČO: 31 148 531, so N. O. E. XXXX/
X, S., zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6,
Malacky, o náhradu škody a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 9.novembra 2018 č.k. 7C/87/2016-205, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia ktorým žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť vrátiť svojvoľne vymoženú čiastku

1.371,63 € v dobe od 10.02.2015 do 10.09.2018 aj s úrokom z omeškania 5% ročne od 10.09.2018 do
zaplatenia, ktorý návrh odôvodnil tým, že z exekučného príkazu č. XXXX/XXXX zo dňa 03.12.1999 bolo
možné riešiť pohľadávku vo výške 1.850,- € a namietal sumu 5.386,41 € uvedenú v exekučnom príkaze
sp. zn. D. XXXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2014.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § § 324 ods. 1 ,§ 325 ods. 1 ,§ 325 ods. 2 písm. d),
§ 326 ods. 1 , § 328 ods. 2 , § 329 ods. 1 C.s.p., keď poukázal nato, že základnými predpokladmi

pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie
naliehavejpotrebydočasnejúpravyvzťahumedzistranami,atoosvedčenímbezprostrednostiohrozenia
nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že
reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Neodkladné opatrenie nie je
možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce

skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou
mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Súd nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p., teda ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy
civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorými sú: 1/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2/ osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3/ odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo
obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4/ osvedčenie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom
vo veci samej, 5/ určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.

Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu,ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť
primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov.

1.2. Skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, sa súd prvej inštancie
oboznámil so žalobou, návrhmi na rozšírenie žaloby, exekučným príkazom sp. zn. D. XXXX/XXXX-XX
zo dňa 15.12.2014, príkazom na začatie exekúcie zo dňa 28.01.2010 a zo dňa 10.12.2014, kópiou
poverenia, upovedomením o začatí exekúcie a po preskúmaní dôkazov dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia, a to že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je z listinných dôkazov založených v spise
zrejmé, že voči žalobcovi sa vedie exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné
plnenie č. XXXX/XXXX zo dňa 03.12.1999 vydaného Sociálnou poisťovňou a na základe ktorého
bolo vydané poverenie pre žalovaného. Žalobca odôvodňuje svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo forme vrátenia sumy 1.371,63 € tým, že v exekučnom titule č. XXXX/XX zo dňa 03.12.1999

je uvedená suma 55.733 Sk (1.850,- €) a v exekučnom príkaze suma 5.386,41 €. Z uvedeného však
nie je možné vyvodiť, že žalovaný ako exekútor svojvoľne realizuje zrážky z dôchodku vo vyššej sume.
Za súčasného skutkového a právneho stavu nemá súd osvedčené, že by bolo potrebné bezodkladne
upraviť pomery.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnuté s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c), d) C.s.p. zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom pomerne obsiahlom odvolaní
sa žalobca vyjadruje k jednotlivým odsekom napadnutého uznesenia, keď niektoré navrhuje doplniť,
s niektorými súhlasí a niektoré ako také spochybňuje. K odôvodneniu napadnutého uznesenia a

odsekov, ktoré sa týkajú predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia viackrát uviedol, že v
jeho prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný exekútor
ním bol viackrát upozornený, že nemôže vymáhať premlčanú pohľadávku a podanie žaloby bolo
vyvolané právne nesprávnou činnosťou exekútora. Žalobca namietal, zrážky z dôchodku môže exekútor
vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva a napriek tomu exekútor

vykonáva zrážky z jeho dôchodku už nad 1.850,- € čo nie je vôbec prípustné. K odôvodneniu uznesenie
podľa ktorého „Z uvedeného však nie je možné vyvodiť, že žalovaný ako exekútor svojvoľne realizuje
zrážky z dôchodku vo vyššej sume " uviedol, že takéto zistenia sú bohapusté čo vie nielen žalobca
ale aj ústredie Sociálnej poisťovne a tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 SžoKS 141/2006 zo dňa 20.9.2007 ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 S

66/2017- 139 zo dňa 28.4.2009, ktoré mal doložiť odvolaciemu súdu práve Okresný súd Malacky, na
čo už upozornil v prvej žalobe zo dňa 18.1.2016. Žalobca poukázal na znenie § 186 ods. 1 C.s.p.
podľa ktorého , že skutočnosti... známe súdu z jeho činnosti,..., sa nedokazujú a žalobca mal za to,
že obe rozhodnutia súdov SR mal mať prvoinštančný súd už dávno k dispozícii a nie je jeho vinou,
že ich súd nemá.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.9. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

10. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

11. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

12. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy
pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti
a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia
takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj

v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať
nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je
povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej (žalobca

sa domáha voči žalovanému ako súdnemu exekútorovi náhrady škody) odvolací súd v súlade so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobca ničím neosvedčil naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia rozhodnutia bola ohrozené.
Žalobca odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia tým, že vykonateľný exekučný titul č. XXXX/

XXXX zo dňa 03.12.1999 bol na peňažné plnenie 55.733,-Sk (1.850,- €) a preto namietal vymáhanie
pohľadávky v celkovej výške 5.386,41 €, ktorá je uvedená v exekučnom príkaze sp. zn. D. XXXX/XXXX-
XX zo dňa 15.12.2014. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne
dodatočne doložených a predložených listín a dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca

žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázal, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu,
keď len samotné tvrdenia žalobcu „ že žalovaný vykonáva exekúciu na vyššiu sumu ako je uvedená
vo vykonateľnom exekučnom titule“ takýmto dôkazom nie je. Žalobca podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bez dostatočného zdôvodnenia a doloženia potreby bezodkladnej dočasnej
úpravy pomerov strán a takýto postup ani z pohľadu odvolacieho súdu nebol zvolený správne. Súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. / na
ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
2 C.s.p. stotožňuje, keď námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, sú právne irelevantné, nemajú žiadny
vplyv na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Odvolací súd záverom len dodáva, že aj keď v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p. možno nariadiť aj
také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, tak kritériom pre
akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Odvolací súd
zastáva názor, že v danom prípade povaha veci nepripúšťa totožnosť výrokov. Predmetom konania je
žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody po poslednej úprave zo

dňa 28.11.2018 vo výške 2.610,95€. K tomu, aby mohol súd svojím rozhodnutím zaviazať žalovaného
k povinnosti na náhradu škody musí dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu. Túto otázku súd však v rámci konania o neodkladnom opatrení nemá
možnosť skúmať. Uložiť žalovanému na základe súdneho rozhodnutia a to neodkladného opatrenia
vrátiť žalobcovi časť náhrady škody vo výške 1.371,63€ (podľa žalobcu svojvoľne vymoženú) ktorému

nebudepredchádzaťvykonaniedokazovanienaskúmaniepredpokladovvznikuzodpovednostizaškodu
je vážnym zásahom do práv a oprávnených záujmov žalovaného a to do práva na súdnu ochranu
vyjadrenú v čl. 1 C.s.p.. Rozhodnutím bez vykonaného dokazovania by bol narušený aj princíp právnej
istoty deklarovaný v čl. 2 C.s.p. ako aj princíp rovnosti sporových strán (čl. 6 C.s.p.), keďže žalovaný byv konečnom dôsledku nemohol uplatniť v konaní žiadne prostriedky procesnej obrany a preto nemožno
nariadiť toto neodkladné opatrenie, keďže jeho obsah by bol sčasti totožný s výrokom vo veci samej.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1,2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný preto mu vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).