Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Er/549/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609205817
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5609205817.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: E. L., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXX/
XX, XXX XX K. R., pre vymoženie pohľadávky 266,80 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex

4127/09, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa zastavuje.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 24. 6. 2009 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 4127/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 266,80 eur s prísl., priznanej

rozhodcovským rozsudkom SR 00247/2009 zo dňa 11. 5. 2009, vydaným Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 020284* zo dňa
14. 12. 2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť trovy predchádzajúceho konania 266,80 eur a
trovy exekúcie.

Uznesením 5Er/549/2009-17 zo dňa 25. 2. 2013 okresný súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal. Krajský súd v Žiline uznesením 3CoE/104/2013 zo dňa 22. 8. 2013
uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval „V ďalšom konaní okresný súd za preskúmania
predmetnej zmluvy o úvere vyhodnotí, či v danom prípade mal povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy
postavenie spotrebiteľa. V prípade, že bude mať okresný súd za preukázané, že išlo o spotrebiteľskú
zmluvu, v ktorej mal povinný postavenie spotrebiteľa, bude sa okresný súd opätovne zaoberať
platnosťou rozhodcovskej zmluvy.“

Tunajší súd opätovne vo veci rozhodol. Opätovným preskúmaním okresný súd zistil, že v predmetnej
veci je daný dôvod pre zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, nakoľko exekučný titul je vydaný v rozpore
so zákonom, keď ho vydal orgán na to nepríslušný.

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd má oprávnenie a zároveň

aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvoduna zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení
exekúcie.

Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zastaviť exekúciu ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný.

Z pripojených listín súd zistil, že dňa 3. 6. 2008 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Zmluvu o
úvere č. 5371432, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver 16.000 Sk, ktorý sa povinný zaviazal
zaplatiť s poplatkom 15.440 Sk v dvanástich mesačných splátkach po 2.620 Sk. Nakoľko si povinný
neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere riadne a včas, oprávnený si pred rozhodcom
uplatnil pohľadávku 266,80 eur predstavujúcu trovy rozhodcovského konania s príslušenstvom.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Exekučný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným má
charakterzmluvyspotrebiteľskej.Povinnýjevzmluveoúvereoznačenýakofyzickáosobanepodnikateľ.

Vkonanínebolovzmysleust.§52ods.4Občianskehozákonníkapreukázané,žepovinnýpriuzatváraní
aplnenízmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialebopodnikateľskejčinnosti.Zmluvný
vzťah založený uzatvorenou zmluvou o úvere treba považovať za spotrebiteľský právny vzťah v zmysle
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať normy
spotrebiteľského práva. Skutočnosť, že zmluvné strany založili svoj právny vzťah podľa Obchodného

zákonníka neznamená, že na tento právny vzťah nemožno aplikovať právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá
bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v

ustanoveniach § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa
zmluva uzavrela. Spotrebiteľskú zmluvu uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom vo viacerých prípadoch
a voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov)
podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravené

bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami súd dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r.
o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej

Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, keďže ide o poskytnutie finančných prostriedkov fyzickej osobe
- nepodnikateľovi. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal
vo vzťahu k uzatvorenej zmluve postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri
pochybnostiach (ktoré by mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa,

čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a
plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ťaží
toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku.

Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj

z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej
rozhodol rozhodca. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa
nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať

a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej
strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych
vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu,
z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že
vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať

nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Občiansky zákonník
sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v § 53 ods.
1 OZ preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré

mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha
riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia
od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby
sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,

umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku
aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje
práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje

demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy
i znenie a duch smernice 93/13/EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.

Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Článok 17 zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov
- rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v článku 17

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u jedného z ním
vopred vybraných rozhodcov. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých
sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporujesíce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (..budú riešené pred príslušným súdom Slovenskej
republiky...), avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo,
teda zákon obchádza, keďže výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o úvere spočíva

na žalobcovi. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie
je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol
(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená
ako súčasť vopred pripravených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré nemá možnosť

spotrebiteľ ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých
prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať
svojich práv žalobou podanou u niektorého z ním vybraných rozhodcov. Rozhodca je súkromnoprávnym
orgánom - fyzickou osobou, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát
na rozhodcov za ustanovených podmienok, časť súdnej moci delegoval. Vychádzajúc zo znenia

rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie
prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené
potvrdzujeajmnožstvoexekučnýchvecísobdobnýmskutkovýmzákladomvedenýchnielennatunajšom
súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú
takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených

zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže
na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľmalmožnosťpožiadaťvšeobecnýsúdoochranu,aksirozhodcovskýsúdosobitnenevyjednal
a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal.

Konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany uzavrú
rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom
rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže
v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú
zmluvnéstranydelegovaliprávomocrozhodnúťichspor.Rozhodovaniemajetkovýchsporovvzniknutých

z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto
rozhodcovského konania v Slovenskej republike upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre
rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.

Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej

právomoci. V prípade ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v
dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný
exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu
konaní (§ 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti

rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha
rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré
vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. V predmetnej veci založil rozhodcovský
súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou
podmienkou.

Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie článku 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré obchádza,
čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti.

V spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy riešili
výlučne v rozhodcovskom konaní. Do nášho právneho poriadku sa inštitút spotrebiteľských zmlúv dostal
zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 1. 4. 2004 Občiansky zákonník.
Spomínaným zákonom došlo k implementácii smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá poskytuje spotrebiteľom v rámci
Európskej únie pomerne širokú ochranu. Okrem tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca prevzal zo smernice niekoľko definícií neprijateľných
podmienok, pričom išlo o indikatívny výpočet týchto podmienok. Až ďalšou novelou došlo s účinnosťouod 1. 1. 2008 (zákon č. 568/2007 Z. z.) k rozšíreniu neprijateľných zmluvných podmienok o tie, ktoré
od spotrebiteľa vyžadujú, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Charakter uvedenej
neprimeranej podmienky, ako aj skutočnosť, že zákonodarca považoval za potrebné v demonštratívnom

výpočte nekalých podmienok uviesť aj toto ustanovenie, znamená, že uvedenú podmienku je potrebné
považovať za neprimeranú v každom prípade.

Zo znenia rozhodcovskej doložky v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že všetky
spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným rozhodcom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného,

aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra,
ktorého si vybral vopred oprávnený. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na
vykonanie exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že
o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime
podnikania za účelom dosiahnutia zisku. Bezpochyby, rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych
orgánov ochrany práva, ale vo svojej podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre

obchodnoprávne vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú
ovplyvňované hrozbou rizika podnikania. Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom
konaní zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodca, nevylučuje. Občiansky zákonník však jasne definuje
neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne
pred rozhodcom.

Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže však posúdiť
vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že exekučný titul nespĺňa podmienku formálnej
vykonateľnosti, nakoľko došlo k vade základného predpokladu stanoveného zákonom o rozhodcovskom

konaní, ktorý upravuje tvorbu exekučného titulu. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za
následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu nároku oprávneného na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na
rozhodovanie nemal žiadnu právomoc. Na základe vyššie uvedeného preto súd exekúciu v zmysle ust.
§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného priadku zastavil.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia poukazuje aj na to, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Dlžníkovo
vyhlásenie obsiahnuté v Zmluve o úvere, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o

úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa), ale len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa
zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
(doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru podpísané
oboma zmluvnými stranami. Na základe zhora uvedeného dospel súd aj z týchto dôvodov k záveru o

neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá
písomnou formou je neplatná.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na tunajšom súde sa vedie väčšie množstvo konaní, v ktorých vystupuje identický oprávnený. Nakoľko
súpredmetnéexekúciepodľanázorusúdunedôvodnéaoprávnenýpodávaodvolaniavočirozhodnutiam
o zastavení exekúcie, odvolacie konania prebiehajú na Krajskom súde v Žiline.

Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách

exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak súd
rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Naviac, Exekučný poriadok nevylučuje možnosť
rozhodnúť o trovách exekúcie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, preto súd použil
subsidiárne ustanovenia O. s. p. Zložitosť veci je daná veľkým počtom podobných konaní, ktoré sú v
odvolacom konaní. Pre hospodárnosť a rýchlosť konania sa preto súdu javí ako správne rozhodnúť tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.