Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216417
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414216417.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: H. L.,

narodený XX. X. XXXX, bytom Z.L. XXX, XXX XX Z., zastúpený: JUDr. Lucia Anovčinová, advokátka
so sídlom Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré
Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na
vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto:

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa
26. 11. 2013, je neplatná.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 90,75 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26. 11. 2014 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 59 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6. 11. 2014 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o domácom

servise z 26. 11. 2013 a uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie
a primerané zadosťučinenie. Uplatnené nároky odôvodnil tým, že 26. 11. 2013 uzavrel so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120133175, na základe ktorej mal uhradiť žalovanému sumu 690
€. Spolu so zmluvou o úvere uzavreli žalobca a žalovaný zmluvu o poskytovaní domáceho servisu
(ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka), dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú zmluvu. V
deň podpisu zmluvy neobdržal žalobca 500 €, ktoré boli predmetom zmluvy, ale mu bola táto suma
znížená o 68,25 € za domáci servis 2,50 € za prvú splátku (pričom obe sumy boli splatné až na 10

deň od uzavretia zmluvy), teda reálne mu bolo poskytnutých len 429,25 €. Uviedol, že s úhradami
sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho mu žalovaný zaslal 14. 3. 2014 predžalobnú upomienku.
Zmluvná dokumentácia mu bola predložená už hotová, vopred naformulovaná, bez možnosti ovplyvniť
jej obsah. Zmluvu o úvere uzatvoril z dôvodu, že chcel riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu,
pričom následne si bol nútený vziať ďalšie spotrebiteľské úvery jednak od žalovaného a jednak od
iných nebankových subjektov. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnil svojím
postavením spotrebiteľa, z ktorého postavenia v zmysle konštantnej judikatúry naliehavý právny záujem

vyplýva. Poukázal na nesprávnosť v zmluve o úvere uvedenej RPMN, ktorá je aj bez započítania
poplatkov za domáci servis vyššia, ako v skutočnosti uvedená, po započítaní poplatkov za domáci
servis by bola odlišná diametrálne (podobne ročná úroková miera). Dojednaním domáceho servisu
podľa žalobcu došlo k obídeniu ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má za následoks poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť zmluvy o poskytovaní
domáceho servisu. Namietol tiež, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej
splatnosti úveru, nakoľko doba 370 dní je uvedená len v rámci obchodných podmienok. Servisný

poplatok vo výške 18 % zo sumy úveru považoval za skryté úroky, teda konanie obchádzajúce zákon
a v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v súvislosti s
určením súdom za neprijateľné podmienky poukázal na rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín, (sp.
zn. 5C/85/2013, 5C/53/2013, 5C/134/2013). Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj zmluvnú

pokutu vo výške 33 € podľa článku 7 Obchodných podmienok zmluvy o úvere, resp. bodu 2.3 zmluvy
o domácom servise. Rozhodcovskú zmluvu z 26. 11. 2013, ako aj rozhodcovskú doložku obsiahnutú
v zmluve o domácom servise je potrebné považovať za neplatné v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade rozhodcovskej doložky dochádza k bráneniu uplatnenia
práva veci na štátnom súde a v prípade oboch (aj rozhodcovskej doložky v zmluve o domácom servise,
aj rozhodcovskej zmluvy z 26. 11. 2013) sa spotrebiteľ vzdáva možnosti preskúmania a zrušenia

rozhodcovského rozsudku súdom, čo považoval za neprijateľnú podmienku. V konaní navrhol vykonať
dokazovanie výpisom žalovaného z ORSR, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 120133175 zo dňa 26.
11. 2013, dohodou o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa 26. 11. 2013, rozhodcovskou zmluvou zo
dňa 26. 11. 2013, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. 120133175, štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa

14. 3. 2014 a výsluchom žalovaného.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že úhrada prvej splátky žalobcom pri prevzatí
sumy úveru bola jeho dobrovoľným rozhodnutím, pričom žalovaný by sa neprevzatím splátky dostal
do omeškania v zmysle § 520 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o domácom servise považoval za

samostatnú zmluvu, ktorej predmetom je doplnková služba „Domáci servis“ spočívajúca v konzultačných
a nadštandardných službách, najmä preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky. Uviedol,
že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva, že by bolo jej uzavretie
podmienené uzavretím zmluvy o domácom servise. Poukázal na rozhodnutie Slovenskej obchodnej

inšpekcie č. p/0390/01/2012 zo 6. 11. 2012 ako aj na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 13Co/31/2013 a rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/111/2014. Nesúhlasil s výpočtom
žalobcu, podľa ktorého RPMN uvedená v zmluve bola uvedená v nesprávnej výške, nakoľko výpočet
spočíva v zložitej matematickej rovnici. Vo vzťahu k možnosti započítať náklady na domáci servis
do výpočtu RPMN, uviedol, že toto nie je možné, pričom sa odvolal na vyjadrenie Národnej banky

Slovenska z 3. 10. 2014 poskytnuté Asociácii poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Nesúhlasil so
záverom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) - termín konečnej splatnosti úveru. V
tejto súvislosti sa odvolal na žalobcom podpísané Obchodné podmienky, ktoré ako termín konečnej
splatnosti úveru určujú 370. deň od poskytnutia úveru. Výšku zmluvnej pokuty podľa čl. 3 obchodných

podmienok k zmluve o úvere považoval za úmernú, aplikovanú v súlade s § 3a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. a vymedzenú jasne a určito. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú 26. 11. 2013, ako
aj rozhodcovskú doložku v Zmluve o domácom servise považoval za platné dojednania, vzhľadom
na zrušenie Medzinárodného rozhodcovského súdu však neúčinné. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach
zo mzdy, túto považoval za dvojstranný právny úkon, slúžiaci ako zabezpečovací prostriedok na

ochranu jednej zo zmluvných strán. Žalobca sa mohol rozhodnúť, že s dohodou o zrážkach zo mzdy
vyplývajúcou z bodu 9. obchodných podmienok nesúhlasí, prípadne, že zmluvu o spotrebiteľskom
úvere zabezpečenú týmto zabezpečovacím inštitútom neuzavrie. Uzavrel, že nakoľko považuje zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o domácom servise za samostatné platné úkony, spĺňajúce právnym
poriadkom požadované náležitosti pre právne úkony týchto typov, nie je možné súhlasiť, že by mohlo

dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca plnil v súlade s dohodnutými podmienkami týchto
zmlúv, na každú samostatne a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd mal v konaní na základe predložených a vykonaných listinných dôkazov zistené, že žalovaný je
obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120133175 (v spojení so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere), súd zistil, že na základe tejto zmluvy bol žalovaným žalobcovi
poskytnutý bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver za celkový úrok vo výške 100 € a servisný
poplatok vo výške 90 €. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 67,70 €, priemerná RPMN bolavo výške 45,94 %. Úver mal byť splatený v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 € a
desiatich pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,25 €. Zo zmluvy o domácom servise uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 11. 2013 súd zistil, že predmet zmluvy spočíval v poskytovaní

služby - preberania a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a
kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termíny splátok a na prípadné následky nesplácania.
Na základe tejto zmluvy za žalovaný za domáci servis zaviazal zaplatiť sumu 204,75 € v pravidelných
troch mesačných splátkach vo výške 68,25 €. Pre prípad nesplnenia záväzku žalobcu - využívať domáci
servis a zaplatiť zaň, dojednali žalobca so žalovaným zmluvnú pokutu vo výške 10 %. Súčasťou

zmluvybolarozhodcovskádoložka,upravujúcaokreminéhovylúčeniemožnostipreskúmaniaazrušenia
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26. 11. 2013 súd zistil, že na podľa tejto dohody mal mať
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o domácom servise žalovaný voči žalobcovi
pohľadávku vo výške 894,75 €, žalobca mal súhlasiť so zrážkami zo mzdy v najvyššej možnej zákonnej
výške, najmenej však vo výške 70,75 €. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26. 11. 2013 súd zistil,

že žalobca a žalovaný v tejto dojednali, že všetky spory predložia na rozhodnutie Medzinárodnému
rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Rozhodcovská spoločnosť, a.s. alebo všeobecnému
súdu, pričom voľba sa uskutoční po podaním žaloby jednou zo zmluvných strán. Strany sa zaviazali
podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorého rozhodnutie je pre strany konečné, záväzné a
vykonateľné, vylúčili podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského podľa § 40 písm. h) zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zo splátkového kalendára súd zistil, že v jednotlivých splátkach uhrádzal
žalobca za domáci servis 26. 11. 2013 sumu 68,25 €, 19. 3. 2014 sumu 136,50 € a za úver 26. 11. 2013
sumu 2,50 €, 19. 3. 2014 sumu 13,50 €, 28. 4. 2014 sumu 70 €, 3. 5. 2014 sumu 100 €, 2. 6. 2014
sumu 80 €, 7. 7. 2014 sumu 100 €, 24. 8. 2014 sumu 20 € a teda celkovo uhradil sumu 590,75 €. Z
predžalobnej upomienky - výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14. 3. 2014, súd zistil, že žalovaný vyzval

žalobcu na úhradu sumy 156,50 €, tvorenou dlžnou sumou spočívajúcou v odmene za domáci servis vo
výške 136,50 € a zmluvnou pokutou vo výške 10 % z odmeny teda sumou 20 €.

4. Z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa 6. 11. 2012 súd zistil,
že týmto Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v

Bratislavezastavilasprávnekonanievedenévočižalovanému.Vodôvodnenírozhodnutiauviedla,ženie
jemožnévyvodiťzodpovednosťzaporušenie§5ods.1.zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.
Poskytovanie domáceho servisu je podľa odôvodnenia rozhodnutia predmetom samostatnej objednávky
a samostatnej zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru, v čoho dôsledku sa náklady
na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským

úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 13Co/31/2013-166 súd zistil, že krajský súd, ako odvolací súd rozhodol, že prvostupňový
súd správne ustálil, že zmluvy o poskytovaní domáceho servisu sú platné právne úkony, nakoľko sa
jedná o službu spočívajúcu v nadštandardnej starostlivosti o klienta, pričom navrhovatelia v konaní
dobrovoľne tieto zmluvy uzatvorili, mali možnosť sa s nimi oboznámiť a na znak súhlasu ich podpísali. Ak

prvostupňový súd podľa názoru krajského ustálil, že zmluvy o domácom servise sú platnými právnymi
úkonmi, nemohol navrhovateľom v konaní priznať primerané finančné zadosťučinenie.

5. Z výpovede žalobcu súd zistil, že o úver žiadal z potreby úhrady bežných výdavkov, nemal v tom
čase prácu. Z požičanej sumy, mu pri odovzdaní bola zrazená suma okolo 70 €. Podľa vyjadrenia

žalobcu, tento pri podpise zmluvy nevedel, že mu vznikajú náklady za domáci servis, hoci si uvedomoval,
že musí vrátiť vyššiu sumu oproti požičanej (približne 650 € oproti požičaným 500 €). Svoju situáciu
v čase žiadosti o pôžičku označil za komplikovanú. Nátlak v súvislosti s uzavretím zmluvy, prípadne
jej splácaním na neho nebol vyvíjaný, podľa vlastného vyjadrenia mechanizmus splácania mu však
nebol vysvetlený, pri uzatvorení zmluvy si neuvedomoval, že najprv musí splácať splátky súvisiace nie

s pôžičkou, ale s domácim servisom. Žalovaný uviedol, že mu pri uzavretí pôžičky nebola vysvetlená
podstata rozhodcovskej zmluvy, ani účel poskytovaného domáceho servisu. Súvislosti pochopil až po
tom, ako mu začali chodiť upomienky. Taktiež podľa vlastného vyjadrenia žalobcu, pri prevzatí požičanej
sumy podľa vlastného vyjadrenia nemal možnosť odmietnuť zníženie o prvú splátku za domáci servis
a prvú splátku úveru.

6. Podľa § 52 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Je preto nepochybné, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom spotrebiteľ a
dodávateľa, ktorí uzavreli spotrebiteľskú zmluvu.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd sa ako prvému, venoval
vzťahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120133175 a zmluvy poskytovaní domáceho servisu. Je
nepochybné, že tieto dve zmluvy spolu súvisia, zmluva o poskytovaní domáceho servisu by nebola
uzavretá, ak by nebola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 120133175. Predmetom domáceho
servisu na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu mala byť služba žalovaného v pozícii

veriteľa žalobcovi v pozícii dlžníka vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb,
spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej
zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné
následky nesplácania. Za túto službu sa podľa zmluvy žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému odmenu.

Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach vo výške rovnajúcim sa splátkam zo zmluvy o úvere v
poradí 4. až 13. splátky, pričom jednotlivé tri splátky mali byť splatné pri preberaní splátok úveru. Prvú
splátku prevzal žalovaný už pri podpise oboch zmlúv (znížením poskytnutej pôžičky) Pri vzájomnom
vyhodnoteníustanovenízmluvyospotrebiteľskomúvereč.120133175,zmluvyoposkytovanídomáceho
servisu a predžalobnej upomienky adresovanej žalovaným žalobcovi 14. 3. 2013 je zrejmé, že v tento

deň už považoval žalovaný žalobcu za omeškaného s úhradami splátok za domáci servis a účtoval
si za to aj zmluvnú pokutu. Už zo samotnej definície je zrejmé, že to, čo považuje žalovaný za
nadštandardné služby, je predstavované preberaním a zaúčtovaním peňažnej hotovosti určenej na
úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenia na termíny splátok a na
prípadné následky nesplácania. Už len to, že za bežnú činnosť súvisiacu so správou úveru v hodnote

500 € má byť vyberaná odmena predstavujúca viac ako 40 % hodnoty tohto úveru (to všetko pri 20 %
úroku dohodnutého v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a 18 % servisnom poplatku, spolu teda
38 % z požičanej sumy, teda 190 €), je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. Neobstojí
pri tom ani argument žalovaného, o dobrovoľnom uzavretí tejto zmluvy žalobcom. Pri zvážení, že
žalobcapovažujezmluvutaktoúzkosúvisiacusozmluvouospotrebiteľskomúvereč.120133175(služby

spočívajú v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a
kontrolu splátkového kalendára, upozornenia na termíny splátok a na prípadné následky nesplácania),
za samostatnú zmluvu, odmenu z ktorej nie je možné zahrnúť do výšky RPMN spotrebiteľského úveru,
nie je možné takúto zmluvu vyhodnotiť inak, ako právny úkon obchádzajúci zákonné ustanovenie.
Ak žalovaný poukazuje na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. p/0390/01/2012 zo 6. 11.

2012 ako aj na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/31/2013, súd poukazuje
na novšie rozhodnutia, napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co/448/2014, rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/270/2016, prípadne rozsudok Krajského súdu v Žiline 14C/134/2015. Tieto
rozhodnutia v spojení s nimi potvrdenými rozsudkami jednoznačne potvrdzujú správnosť záveru o
absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.

8. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd tento uznal s ohľadom na
ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu,

ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd považoval zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 120133175 za bezúročnú a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods.
1 tak písm. a), ako aj písm. d). Súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/170/2015, ktorý v obdobnej posudzovanej veci uviedol, že z obsahu zmluvy vyplýva,
že zmluva o úvere termín konečnej splatnosti úveru neobsahuje a nie je povinnosťou spotrebiteľa,

aby si sám vypočítal a vyhodnotil údaje v zmluve uvedené, ak túto povinnosť ukladá dodávateľovi
zákon. Nie je tiež povinnosťou spotrebiteľa, aby si tento termín sám ustálil. Pojem ,,termín“ ako ho
upravuje zákon predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru v zmluve nie je uvedený, a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutýtermín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve
vyjadrený termínom, a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, o to viac,
ak ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v

zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť alebo vypočítať, tak by to tak uviedol. Nie je v
súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak navrhovateľ predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú
na zistenie podstatných otázok splácania úveru výpočty. Uvedené je i v priamom rozpore s tým, že
ustanovenie § 9 ods. 2, písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre spotrebiteľskú
zmluvu určenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, a samostatným ustanovením v § 9 ods. 2, písm.
f) tohto zákona vyžaduje, aby bol okrem týchto skutočností uvedený aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, teda zákon uvedené náležitosti zmluvy výslovne odlišuje. Zákon neumožňuje
uvedenie obligatórnych náležitostí obsiahnutých v ustanovenie § 9 ods. 2, písm. f) len odkazom na
prípadný výpočet z údajov obsiahnutých ako náležitosť zmluvy v ustanoveniach § 9 ods. 2, písm.

k), l) zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne v inom ustanovení. Takéto „odvodenie“ z iných
údajov môže viesť k rôznym termínom konečnej splatnosti, ak je možné použiť rôzne výklady. Vyžaduje
sa teda časová (termínová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, ako uvedené vstupné údaje matematicko-
logickými operáciami premietol do konkrétneho jedného časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru predstavovať a bude záväzný pre obe strany. Údaj ,,13 mesiacov“ nemôže
byť považovaný za presne určujúci koniec splatnosti poskytnutého úveru žalovaným. Pre správnosť
rozhodnutia a záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je postačujúce, ak súd zistí, že v
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 1 §
11 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože citovaný zákon

nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v
ustanovení § 9 ods. 2, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa i ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne spočívajúcej v tom,
že predmetná zmluva obsahuje nesprávne uvedenú RPMN. Aj bez ohľadu na posúdenie tejto okolnosti
je zrejmé, že zmluvu je nutné považovať za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, v dôsledku čoho došlo

zo strany okresného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd má za to, že vyššie citované
dôvody rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/170/2015 zo dňa 28. 4. 2016 je
možné vztiahnuť na aktuálne posudzovanú vec, pričom takisto údaj,,370 dní“ nemôže byť považovaný
za presne určujúci koniec splatnosti poskytnutého úveru žalovaným. Súd navyše uvádza, že samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemohla obsahovať správnu výšku RPMN a to s ohľadom na vyššie

odôvodnený záver o neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, a skutočnosť, že aj odmena,
ktorú si uplatňoval žalovaný v súvislosti s touto zmluvou, mala byť zahrnutá pri výpočte RPMN. Pokiaľ
ide zmluvnú pokutu, ktorú si podľa splátkového kalendára splátkového kalendára žalovaný účtoval a
nárok na zaplatenie ktorej odvodzoval od nesplnenia povinnosti žalobcu splácať úver riadne a včas,
súd uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných

podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu. Za
nedôvodný súd považoval návrh v časti zaplatenia zmluvnej pokuty i z toho dôvodu, že navrhovateľ
odvodzovalsvojnároknazmluvnúpokutuzdojednania,ktoréboloužvinomkonaní(konanieOkresného
súdu Trnava - rozsudok č. k. 17C/100/2014 zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. S ohľadom na všetky uvádzané dôvody v tomto bode, ako aj na

skutočnosť, že žalobca zaplatil celkom na splátkach sumu 590,75 €, pričom úver bol dojednaný vo
výške 500 €, považoval súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný a to aj s
uplatneným príslušným úrokom z omeškania počnúc dňom, kedy bola žaloba doručená, teda oznámená
žalovanému.

9. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslednej vety spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Žalovaný namietal, že
žalobca nepreukázal, že mu takýto nárok vznikol. Súd k tomuto uvádzal, že citované uznesenie viaže
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia na úspech žalobcu pri uplatnení porušenia práva
alebo povinnosti a na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie žalobcom. Vzhľadomna to, že žalobca bol úspešný a zároveň si finančné zadosťučinenie uplatnil, súd už posudzoval len
jeho primeranosť, pričom výšku finančného zadosťučinenia zodpovedajúcu 10 % celkovo v minulosti
žalobcom žalovanému uhradených peňažných prostriedkov s ohľadom na v predchádzajúcich dvoch

bodoch uvedené dôvody považoval za primeranú.

10. Žalovaný v konaní navrhol výsluch svedka, J. Š., ktorý za žalovaného uzatváral tak zmluvu o
spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Svedok sa na pojednávanie
konané 18. 10. 2016 nedostavil (čo emailom doručeným 17. 10. 2016 do podateľne súdu odôvodnil

práceneschopnosťou zo zdravotných dôvodov). Súd na pojednávaní konanom 18. 10. 2016 návrh
na výsluch svedka zamietol. Je potrebné uviesť, že závery, ktoré súd vyvodil, vyvodil na základe
listinných dôkazov založených v súdom spise. Tieto závery sa zároveň zhodujú so závermi v právoplatne
skončených iných súdnych konaniach a preto samotné okolnosti uzatvárania uzatvárania konkrétnej
zmluvy (inak používanej typovo) by podľa názoru súdu na vyššie uvedené závery nemali vplyv.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca bol úspešný v celom uplatnenom nároku, patrí mu náhrada trov konania v
celom rozsahu. O konečnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.