Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010989
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318010989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Maniačkovej a

prísediacich Ruženy Bormovej a Jána Kuglera v trestnej veci obžalovanej: U. N., nar. XX.XX.XXXX pre
zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, 155 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 8. novembra 2018 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: U. N., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom F., P. H. XXXX/X, t.č. od 29.12.2017 v Ústave
na výkon väzby v Leopoldove

je vinná, že

dňa 29.12.2017 v čase okolo 18:50 hod. v F. na X. N. v upravenej obytnej časti objektu bývalých
skladov v blízkosti železničnej trate po predchádzajúcich vzájomných hádkach napadla kuchynským
nožom o dĺžke čepele 17,5 cm svojho druha P. U. V. tým spôsobom, že tohto bodla 1 krát do oblasti
krku a 1 krát do hrudníka, čím mu spôsobila zranenia v ľavej pohrudničnej dutine (pneumothorax a
hemothorax), 2 bodnorezné rany na prednej strane hrudníka, 1 nad rukoväťou hrudnej kosti, druhú nad

prsnou bradavkou vľavo, reznobodné poranenie veľkého prsného svalu s prebodnutím pohrudnice na
ľavej strane s celkovou dobou liečenia 4 týždne,

teda

dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila
v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala na chránenej osobe, pričom k dokonaniu

trestného činu nedošlo,

čím spáchala

zločinublíženianazdravívštádiupokusupodľa§14odsek1k§155odsek1,odsek2písm.b)Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá trest prepadnutia veci, a to doličnej veci: 1 ks kuchynského
noža značky Tescoma s čiernou rúčkou o dĺžke čepele 17,5 cm.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.6.2018 prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal na tunajší súd obžalobu č. k. Kv
107/17/2200 na obžalovanú U. N. pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k §
155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom, zaujatí stanoviska jej
obhajcu k obžalobe urobila vyhlásenie o tom, že je nevinná. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovanej, prečítaním zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania zo
dňa 30.5.2018 na návrh obhajcu na odstránenie rozporov podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku,
poškodeného v procesnom postavení svedka, čítaním zápisnice o výsluchu poškodeného v procesnom

postavení svedka z prípravného konania zo dňa 3.1.2018 na návrh prokurátora a obhajcu za účelom
odstránenia rozporov podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, výsluchom svedkov U. Č., F. Z.M., E.. P.
T., znalca K. U., prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia P.. K. U., znaleckého
posudku znalkyne z odvetvia psychiatria a sexuológia U.. Y. Š. v spojení s jej doplnením, prečítaním
listinných dôkazov - prepúšťacej správy, výpisu z telefonických hovorov z operačného strediska T.,

záznamov o dychovej skúške obžalovanej, odpisu z RT obžalovanej, výpisu z evidencie priestupkov
obžalovanej, správy z Mestského úradu F., správy z ÚPSVaR T. a zistil tento skutkový stav veci.

Z výsluchu obžalovanej vyplynulo, že táto sa s poškodeným zoznámila v lete v roku 2015 u kamarátky,
spoločne žili asi 2 roky, od zoznámenia spoločne bývali, najprv v jej prenajatom byte v Sládkovičove,

neskôr u Š. M. v F. v starom domčeku blízko železničnej trate, následne spoločne bývali v krízovom
centrevŠ..Sostatnýmiubytovanýmimalakamarátskyvzťah,akdošlokhádkamboliskôrmalésúvisiace
s nedostatkom miesta, nepamätala si, že by konflikty riešila polícia. Svoj vzťah s poškodeným opísala v
tom smere, že si spoločne nakupovali, varili, prechádzali sa aj so psíkom, pozerali TV. Vzťah sa zhoršil
až v krízovom centre, odkiaľ znova odišli do domčeka Š. M., ktorý medzitým zomrel. S poškodeným

komunikovali ona slovensky, on poľsky, rozumeli si. Ich vzťah bol aj intímny, intímny pomer udržiavali
asi 2 roky. Poškodený nemal iné bývanie. Vo väzbe ju nenavštívil ani jedenkrát, neposlal jej žiaden
balíček. S poškodeným nemajú spoločný majetok ani záväzky a deti. Či mal vzťah s inými ženami uviesť
nevedela. Ich vzťah bol kamarátsky. V ten deň ako sa skutok stal spoločne s poškodeným boli doobeda
na nákupy okolo 10.00 hod., kúpili aj alkohol 2 l fľaše vína, potom ona varila, popritom popíjali a hádali sa,

domnievala sa, že hádka bola kvôli peniazom, keď všetko platila obžalovaná z jej invalidného dôchodku
a poškodený nikde nepracoval. Okrem dvoch, troch pohárov vína pila aj vodku asi 1-2 ploskačky. V ten
deň pred skutkom okolo 14.00-15.00 hod. volala policajtov z dôvodu, že na ňu poškodený zaútočil. Keď
prišli policajti vec vyriešili dohovorom, aby sa ukľudnili, poškodený išiel spať, ona si pustila rádio, potom
vstal a znova vystrájal. V deň spáchania skutku si dala aj sprej na astmu a tabletku Euthyroxin na štítnu

žľazu. Počas dňa jedla, ako tak krájala chlieb, mala v ruke nôž, popísať ho nevedela, vedľa nej stál
poškodený, vykrikoval „handrkovali“ sa a ani nevie ako, v tom ho poškriabala tým nožom. Zbadala krv,
on si zastavoval krvácanie nejakým kapesníkom, vybehla von, volala policajtov, záchranku. Pamätá si
len, že do telefónu kričala, že sa niečo strašné stalo. Za všetko môže alkohol. Pamätala si, že ho bodla
iba jeden krát. Uviedla, že nemala úmysel spôsobiť mu zranenia, nechtiac ho zranila, vyprovokoval ju,

hádali sa kvôli peniazom, ktorých bol nedostatok, robil jej žiarlivostné scény.

Po prečítaní zápisnice o výsluchu obžalovanej z prípravného konania na návrh jej obhajcu podľa § 258
ods. 4 Trestného poriadku za účelom odstránenia rozporu v otázke aké lieky v rozhodný deň obžalovaná
užila a či mal poškodený vzťah aj s inými ženami. Obžalovaná uviedla, že v ten deň si dala sprej

na astmu, tabletku Euthyroxin na štítnu žľazu, či užila diazepam si nepamätala. Pokiaľ ide o intímne
známosti, opravila sa a uviedla, áno zabudla som, poškodený mal intímne známosti a z mien, ktoré
poznám, sú Y. Y. a Timea, priezvisko nevedela.

Svedok - poškodený P. U. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2009 bol deportovaný z

Rakúska na Slovensko, pracuje brigádne na stavbách, s obžalovanou sa zoznámil v F. u kamarátky M.E. asi v roku 2013-2014 koncom jari, v tom čase obžalovaná bývala so svojím mužom na P. X. F., po
rozvode s ňou začal bývať v jej prenajatom byte v F., asi rok tam bývali, museli sa odtiaľ vysťahovať na
žiadosť majiteľa, odtiaľ išli bývať do F., ulicu si nepamätal, bývali tam asi 8 mesiacov, odtiaľ išli bývať do

domčeka ku M. do F., potom obžalovaná odišla sama k svojej mame. Volala mu, aby prišiel pre ňu, lebo
sa nezhodli, znova bývali spoločne u M. v domčeku, potom došlo k bitke medzi M. a obžalovanou a tak
z tohto domčeka odišli k mame obžalovanej a odtiaľ do krízového centra v Šali, kde boli asi
8 mesiacov. Pamätá si, že obžalovaná napadla jednu ženu v centre a podľa pravidiel centra musela
centrum opustiť na tri dni, p. T. ako riaditeľ centra však uviedol, že musí úplne opustiť centrum do

30.12.2017. On odišiel spoločne s ňou a odišli spolu do domčeka do F.. V deň keď sa mal skutok stať,
už od rána pili, boli nervózni, hádali sa kvôli peniazom, už vtedy pili asi 3 dni v kuse, v ten deň kúpili v
obchode dve 1,5 l fľaše vína, 0,5 L fľašu vodky a po ceste do domčeka sa zastavili ešte aj v krčme. V
priebehu dňa 29.12.2017 ako sa hádali kvôli peniazom, tak obžalovaná na neho kričala „zabijem teba
aj seba, neviem čo ďalej s nami“. V ten deň obžalovaná volala policajtov z dôvodu, že údajne jej mal
ubližovať a kričať na ňu, policajti prišli a povedali, aby sa ukľudnili. Večer pripravovali spoločne večeru,

pamätal si nôž na linke, pri robení večere ho používali obaja. Zo skutku si pamätal toľko, že obžalovaná
mala v ruke tento nôž a potom už len to, že ležal na zemi, cítil teplo, zle sa mu dýchalo, potom nad ním
stál policajt, pamätal si ako sa prebudil v sanitke, neskôr na operačnom sále, keď mu zašívali rany. V
nemocnici ho navštívili policajti z kriminálky a povedali mu, čo sa stalo. Po bodnutí má jazvy. Doplnil
tiež, že v minulosti pri hádkach sa mu obžalovaná nevyhrážala. Zvykla volávať na políciu, do krízového

centra, ešte keď boli v F. volala na políciu, že ju chce biť. Intímne žili po celý čas. Obžalovaná poberala
invalidný dôchodok, telefonovávala aj bývalému manželovi o peniaze, ktorý jej ich veľa krát priniesol.
Jeho príjem je nepravidelný, záleží od brigády. Počas doby, kedy žil s obžalovanou má vedomosť o tom,
že obžalovaná bola na protialkoholickom liečení vo X. K. a v Z. na psychiatrickom oddelení. Po zadržaní
s obžalovanou nebol v žiadnom kontakte. Keď ju prišiel navštíviť do väznice, nepustili ho tam z dôvodu,

že má neplatný pas. Vzťah s obžalovanou opísal tak, že spoločne chodili na prechádzky, rozprávali sa,
spoločný majetok nemajú. Uviedol, že v deň skutku obžalovaná užila diazepam, koľko tabletiek uviesť
nevedelapoužilainhalátor.Odmietol,žebymalsinýmiženamivzťah.Veďsobžalovanoubolinepretržite
spolu. Teraz býva v domčeku M. s kamarátkou Z. U.E., bola na ulici v Š., spoločne financujú domácnosť.

Svedok - poškodený po prečítaní zápisnice z prípravného konania zo dňa 3.1.2018 na návrh prokurátora
za účelom objasnenia a odstránenia rozporu ako sa skutok stal podľa § 264 ods. 1 Tr. por. uviedol, že
sa sám nepichol.

Svedok - poškodený po prečítaní zápisnice z jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 3.1.2018 na

návrh obhajcu za účelom objasnenia a odstránenia rozporu ako sa skutok stal a k tomu, či je poškodený
ženatý alebo rozvedený, uviedol, že dokumenty o rozvode mu zašle jeho matka na adresu krízového
centra. Že sa nepichol sám, mu povedali v nemocnici.

Svedok U. Č. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň kedy sa skutok stal

nastupoval na do nočnej služby. Na 158 volala pani N., niečo také ako „zabila som, pichla som P.R.“, s
kolegom Z. išli preveriť oznámenie. Mal vedomosť, že v priebehu dňa tam bola denná hliadka, ako vec
vybavili, nevedel. Keď prišli na miesto činu vo dverách bola obžalovaná, ktorá bola opitá. Vo vnútri na
zemi ležal poškodený do pol pása bol vyzlečený a bol krvavý, z hornej rany mu krv tak až „vyvierala“,
zavolal RZP, bol pre lekárničku, kolega bol s obžalovanou. Spoločne s kolegom podľa navigácie zo 155

sa snažili poskytnúť poškodenému predlekársku prvú pomoc. Operačné stredisko im na miesto poslalo
hliadku z L., potom operačné poslalo vyšetrovateľa z T. s technikom, ale potom prišlo oznámenie, že
to preberá KR PZ. Správanie obžalovanej opísal tak, že táto kričala, plakala, pichla som P.. Nôž bol v
košíku pri peci napravo, bol od krvi, počas toho ako boli na mieste činu aj s kolegom, nikto z nich s
nožom nehýbal, jednalo sa o kuchynský nôž s plastovou rukoväťou, ak si dobre pamätá. Poškodený

ležal ako sa vošlo do izby, zboku je váľanda a pred ňou v takom sedo-ľahu sa nachádzal. Nôž bol
do 2 m od poškodeného. Obžalovaná bola v predsieni za dverami, teda nie v tej izbe, od miesta, kde
ležal nôž, bola asi 2 metre. Poškodený bol pri vedomý, chrčal, nepodarilo sa im od neho zistiť čo sa
stalo, hrudník mal krvavý, tuším boli aj vedľa neho krvavé fľaky, keď dostal triašku, zakryli ho nejakým
paplónom. Obžalovanej na OO PZ v F. urobili skúšku na alkohol a namerali jej cca 2 promile, čo bolo

asi po hodine, čo boli vyslaní na miesto, kde sa skutok stal. Obžalovaná spomínala, že pred tým ako
došlo k tomuto konfliktu, sa s poškodeným pohádali, tuším o alkohol, nepamätal si presne, hovorila tiež,
že ju mal poškodený napadnúť, že jej mal dať facku. Má vedomosť, že na mieste kde sa skutok stal,
býva poškodený s priateľkou, túto osobu nepozná.Zo svedeckej výpovede F. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento bol v decembri 2017 zaradený
na OO PZ F., spoločne s kolegom v deň 29.12.2017 vyslaní na preverenie oznámenia, ktoré urobila

obžalovaná na linke 158, že pichla P.R., keď prišli na miesto, obžalovaná stála za dverami v predsieni,
poškodený ležal pri posteli, on strážil obžalovanú pri dverách. Kolega jej poskytoval predlekársku
starostlivosť, poškodený bol vyzlečený do pol pása a zo zranení mu viditeľne vytekala krv, najmä z krku,
bol pri vedomý, ale nekomunikoval. Pri sporáku na zemi bol kuchynský nôž, pamätá si, že bol veľký,
starší, rukoväť mal tuším čiernu a tuším bol od krvi, bol asi na 2 metre od poškodeného, od obžalovanej

bol asi na vzdialenosť 2,5-3 metra, vyrozumeli operačné stredisko, RZP, vyšetrovateľa, lekárničku použili
z ich služobného auta. Obžalovaná bola zadržaná, eskortovaná na OO PZ F., tuším jej bola robená aj
skúška na alkohol a namerané jej boli cca 2 promile. Aj v minulosti boli zo strany N. robené hlásenia,
ktoré boli preverovať, týkali sa najmú konfliktov medzi obžalovanou a jej priateľom, dôvodom boli hádky
pre alkohol, v minulosti boli preverované aj oznámenia obžalovanej, keď ešte žila s jej manželom, s
ktorým tiež pila a hádali sa.

Zo svedeckej výpovede E.. P. T. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento je vedúci v krízovom
centre v Š. a odtiaľ pozná aj obžalovanú. V centre majú pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať a jedným
z takých trestov za nedodržiavanie pravidiel je, že klient musí opustiť aj na niekoľko dní zariadenie.
Pamätá si, že bol čas Vianoc, zabezpečoval večeru pre klientov a obžalovaná z dôvodu, že porušila

pravidlá,dostalatrest,ktorýspočívalvtom,žemuselana3dniopustiťkrízovécentrum.Centrumopustila
spoločnespoškodenýmpodohodemedzisviatkami,keďžeopusteniebyjejvychádzalonačasVianoc.S
obžalovanou aj pred tým mal pohovory, cca 3-krát, keď v podstate sa previnila v tom smere, že verbálne
napádala iné klientky. S poškodeným boli v krízovom centre niekoľko mesiacov, asi od jarných mesiacov
2017. S obžalovanou mal raz taký incident, že prišla do centra pod vplyvom alkoholu a on ju poslal von

vytriezvieť a ona na neho zavolala štátnu políciu, všetko sa vysvetlilo. Klienti v centre majú na 24 hodín
zákaz vstupu v prípade, keď prídu do centra a v batožine majú alkohol. V prípade, že sú pod silným
vplyvom alkoholu, zákaz vstupu nemajú, ale sú umiestnení v miestnosti na to určenej. Osobne nebol
prítomný pri hádkach medzi obžalovanou a poškodeným, vie len sprostredkovane od zamestnancov,
že ku hádkam medzi nimi dochádzalo, čo sa týka vzťahu medzi obžalovanou a poškodeným, mali sa

veľmi radi.

Znalec U.. K. U. na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu odprezentoval jeho závery zo znaleckého
posudku. Znalec zhodne so znaleckým posudkom uviedol, že poškodený pri útoku utrpel zranenia:
pneumothorax - voľný vzduch v ľavej pohrudničnej dutine, hemothorax - voľnú krv v ľavej pohrudničnej

dutine, voľný vzduch v mäkkých tkanivách prednej hrudnej steny obojstranne, dve bodnorezné rany
na prednej strane hrudníka z toho jednu nad rukoväťou hrudnej kosti a druhú nad prsnou bradavkou
vľavo, reznobodné poranenie veľkého prsného svalu na pravej strane a veľkého malého prsného svalu
s prebodnutím pohrudnice na ľavej strane. Zraňujúcim predmetom bol úzky podlhovastý ostrý predmet,
ktorý na prednú hrudnú stenu poškodeného pôsobil v uvedených miestach zhora dole a doprava. Týmto

zraňujúcim predmetom mohol byť zraňujúci nástoj - nôž o dĺžke čepele 17,5 cm. Bodný kanál prenikajúci
do dutiny hrudnej bol jeden. Druhá ranná plocha nezasiahla vnútrohrudne. Z charakteristiky zranení
vylúčil znalec pád na takýto predmet, prípadne opakovaný pád. Zraňujúcim priebehom zostáva bodnutie.
Z priebehu bodného kanála sa dá tiež vylúčiť, že išlo o pôsobenie násilia kolmo na povrch tela a aj to,
že toto násilie bolo veľkej intenzity. Keďže nedošlo k porušeniu rebier a ani na CT grafickom zázname

v mieste predpokladaného vniknutia do hrudnej dutiny k viditeľnému poškodeniu pľúcneho tkaniva.
Prerušenie pohrudnice na uvedenom grafickom zázname je v dĺžke cca 2,5 - 3 mm, teda je zrejmé,
že intenzita pôsobiaceho násilia bola nízka a nepostačovala buď k poraneniu rebier respektíve ani
k hlbšiemu vniknutiu do hrudnej dutiny. S ohľadom na uvedené zranenia, ktoré utrpel poškodený pri
incidente, z medicínskeho hľadiska tieto nenaplnili ani jedno z kritérií pre ťažkú ujmu na zdraví v zmysle

TZ. Následkom po zranení budú len jazvy po zašití bodnorezných rán. Ak by bol poškodený pravák,
je nepravdepodobné až vylúčené, že by si zranenia spôsobil sám. V prípade, ak by nôž držal v ľavej
ruke, nedá sa vylúčiť tento samopoškodzujúci dej. Nad rámec svojho znaleckého posudku pri výsluchu
znalec uviedol, že ak by nôž prenikol hlbšie na ľavej strane, ak by zachytil spodné partie pľúcneho
tkaniva, mohol byť následok u poškodeného vážnejší. Ak by vznikol pri zranení väčší pneumothorax,

pričom tento by bol enormný a bol by pokračoval, mohol by človeka usmrtiť, ale to je vysoko analytické, v
danom prípade nebol kolmý vpich. Ak by došlo k pokračovaniu komunikácie medzi vonkajším prostredím
a pohdrudničnou dutinou vľavo, to za predpokladu, že by ranná plocha ranného kanála bola široká
a tak isto defekt na pohrudnici by bol väčšieho rozsahu a nedošlo by k zlepeniu mäkkých častí nadtouto pohrudnicou (malého a veľkého prsného svalu) v tom prípade, v krajnej situácii, by mohlo dôjsť
k posunu alebo presunu medzihrudia smerom doľava vztlakom na veľké cievy a srdce, a tým by v
teoretickej rovine mohlo dôjsť aj k ohrozeniu života. Ak by nebola poskytnutá prvá pomoc poškodenému

nepredpokladal, že by prišlo k ohrozeniu života z dôvodov, ktoré už uviedol. Dokazuje to aj skutočnosť,
že počas hospitalizácie na traumatológii, nebolo nutné odsatie voľného vzduchu, či voľnej tekutiny (krvi)
v pohrudničnej dutine. Ďalším dôkazom je to, že na kontrolnom CT hrudníka, 5 dní neskôr už bol tento
voľný vzduch vstrebaný a podľa CT hodnotenia objem voľnej tekutiny bol redukovaný o polovicu. To bolo
3.1. Pokiaľ ide o dĺžku bodných kanálov, znalec zhodne ako na liste č. 25 svojho znaleckého posudku

uviedol, že jeden bodný kanál sa nachádzal približne v oblasti nad spojením prsnej kosti a kľúčnej kosti
vpravo a išiel smerom šikmo zhora dole laterálne nezasahoval do hrudnej dutiny a jeho priebeh bol v
úrovni veľkého prsného svalu, kde aj skončil v celkovej dĺžke 45 mm. Druhý bodný kanál sa nachádzal
na ľavej prednej strane hrudníka kolmo cca 7 cm nad prsnou bradavkou a prebiehal smerom zhora dole
a doprava, prerezal veľký prsný sval a v dolnej časti aj malý prsný sval a vstúpil malým otvorom cez
pohrudnicu vo výške 25 mm od konca prsnej kosti a vo vzdialenosti 30 mm od nej do hrudnej dutiny.

Znalec tiež uviedol, že ak by intenzita pôsobiaceho násilia bola veľká, tak na ľavej strane hrudníka
nič nebránilo hlbšiemu vniknutiu tohto predmetu, kuchynského noža. Život ohrozený nebol v danom
prípade. Čo sa týka doby liečby, pridržiaval sa svojich záverov zo znaleckého posudku, pričom doplnil,
že má vedomosť, že poškodený nebol dlho hospitalizovaný, vzhľadom na to, že nedošlo k zhoršeniu
jeho zdravotného stavu. Podrobnosti nevedel.

Z prečítaného znaleckého posudku psychiatričky U.. Y. Š. č. XX/XXXX v spojení s jeho doplnením v
zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplynulo, že u obžalovanej boli zistené poruchy správania a
psychiky zapríčinené užívaním alkoholu. Závislosť sa u nej prejavuje stratou kontroly v užívaní alkoholu,
neschopnosťou abstinencie, po odňatí alkoholu triaškou, potením, susp. epileptickým záchvatom.

Alkohol je u obžalovanej v centre záujmu, pokračuje v jeho užívaní napriek dôsledkom vo všetkých
oblastiach - familiárna disharmónia s debaklom, sociálny debakel - bezdomovectvo, akt. hrozba
justičného postihu, väzba. Osobnosť obžalovanej je narušená alkoholom, je u nej prítomná depravácia
osobnosti, oploštenie emotivity, depravácia vyšších citov, narušenie mravnej schémy a hodnotového
rebríčka. Znalkyňa však nenavrhla aj napriek konštatovaniu závislosti na alkohole uložiť ochranné

protialkoholické liečenie, nakoľko toto by pre nekritickosť obžalovanej, jej nemotivovanosť k zmene
životného štýlu neplnilo svoj účel. Obžalovaná bola opakovane liečená bez efektu, svoju závislosť a
jej príčiny racionalizuje a bagatelizuje, skotomizuje dôsledky, vinu zvádza na okolie. V čase spáchania
skutkubolaobžalovanávjednoduchejalkoholovejopitostinahraniciťažkéhostupňa(pozn.ťažkáopitosť
nad hranicou 2,5 promile). Z forenzného hľadiska išlo o ľahké zníženie rozpoznávacích schopností

a podstatné zníženie ovládacích schopností, ktoré zníženie si privodila vlastným pričinením. Netrpí
žiadnou duševnou poruchou a je schopná chápať zmysel trestného stíhania. Kombinácia alkoholu s
diazepamom a užitím inhalátorov Ventolín, Fullhale, by z forenzného hľadiska bola nepodstatná. Pri
kombinácii alkoholu s benzodiazepínmi sa dá očakávať skôr útlm psychomotoriky, než eskalácia násilia.

Zo znaleckého posudku psychologičky P.. K. U. č. XX/XXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný
za súhlasu obžalovanej a prokurátora v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku mal súd preukázané,
že obžalovaná je osobnosť v štruktúre ktorej bola zistená depravácia - celkový úpadok. Depravácia
sa prejavuje hlavne v oblasti emotivity - strata vyšších citov, afektívna labilita. Úpadok osobnosti sa
prejavuje aj v celkovej morálnej spustnutosti - túlavý spôsob života, opustenie základných sociálnych

väzieb na rodinu, v strate životnej perspektívy a rezignácii na aktívne formovanie vlastného života
a budúcnosti. Najvyšší podiel na tomto úpadku osobnosti nesie zvýšený konzum alkoholu. Možno
hovoriť o celkovej strate hodnotových, morálnych a vôľových kvalít osobnosti, strate vyšších citov,
úbytku intelektu, pozornosti, pamäťových schopností, úsudkovej činnosti. Opitosť, ktorá bola dychovou
skúškou pri čine zistená v kombinácii s vyššie opísanými zmenami v osobnosti a v poznávacích

procesoch, mohla významne zhoršovať schopnosť obžalovanej primerane vnímať a ovládať svoje
správanie. Najpravdepodobnejšia motivácia správania obžalovanej je nekontrolované správanie v
opitosti a frustrácia z jej finančnej a sociálnej situácie. Znalkyňa vzhľadom na depraváciu osobnosti
obžalovanej, jej závislý vzťah k partnerovi a nadmerné užívanie alkoholu, uviedla, že sa u obžalovanej
nejednalo o premyslené, plánované správanie. Zapamätanie a reprodukovanie udalostí, v prípade, že

ich táto nevníma pre seba ako dôležité a významné, môže byť oslabené a medzery v spomienkach,
môžu byť vypĺňané konfabuláciami. V prípade, že je obžalovaná pod vplyvom alkoholu výkonnosť jej
pamäti sa ešte zhoršuje. Vzhľadom na stav osobnosti obžalovanej, mentálnych okolností a okolností
skutku (bola intoxikovaná) sa javí vierohodnosť jej výpovede ako nízka. Prognóza sa u obžalovanej javíako neistá, keď táto nemá dostatočné sociálne, ekonomické a emocionálne zázemie, aby bojovala so
svojou závislosťou a stratou sociálneho začlenenia.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku prečítal výpis z telefonických hovorov
Okresného operačného strediska T. zo dňa 29.12.2017, z ktorého mal preukázané, že dňa 29.12. v
čase o 18:54 hod. zavolala na operačné stredisko zjavne opitá žena (zobrazilo meno N.), ktorá volala
o pomoc pre nejakého P.R., s obtiažami bolo zistené, že je v F. H.. Ž., číslo neuviedla. Uviedla ďalej že
sa bránila, že ho zapichla. Tel. vyrozumená hliadka OO PZ F.. Hliadka hlási dorezaného muža, ktorý

nereaguje, žiada vyslať RZP.

Z prečítaných záznamov o dychovej skúške obžalovanej súd zistil, že táto v čase o 19:53 hod. dňa
29.12.2017 mala v dychu namerané množstvo alkoholu 1,20 mg/l, o 21:04 hod. toho istého dňa 0,88
mg/l a dňa 30.12.2017 o 10:09 hod výsledok merania 0,00 mg/l.

Z výpisu z registra trestov obžalovanej mal súd preukázané, že táto dosiaľ nebola odsúdená.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že obžalovaná od
20.11.2016 do 25.5.2018 bola 6 krát priestupkovo riešená, z toho dva priestupky proti verejnému
poriadku, tri proti občianskemu spolunažívaniu a jeden proti majetku. Pričom dňa 20.11.2016 spôsobila

drobnú ujmu na zdraví svojmu spolubývajúcemu. Priestupky vyriešené v blokovom konaní.

Zo správy Mesta F. mal súd preukázané, že obžalovaná má trvalý pobyt na adrese P. XXXX/X, F., avšak
na tejto adrese sa dlhší čas nezdržiava. Má jedného dospelého syna.

ZosprávyÚPSVaRT.malsúdpreukázané,žeobžalovanánebolaaniejevedenávevidenciiuchádzačov
o zamestnanie.

Súd ustálené skutkové zistenia po právnej stránke kvalifikoval ako pokus zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, teda v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate

z dôvodu naplnenia aj kvalifikačného momentu spočívajúceho v tom, že čin bol spáchaný na chránenej
osobe v zmysle § 139 písm. c) Tr. zákona, t. j. na blízkej osobe. Dôvody, ktoré viedli súd k takémuto
právnemu posúdeniu skutku spočívajú predovšetkým v spôsobe vedeného útoku nožom na hrudník
poškodeného, ktoré je miestom, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, pričom k ich poškodeniu s
následkom ťažkej ujmy na zdraví nedošlo.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná pri útoku použila kuchynský nôž o dĺžke
čepele 17,5 cm, útok viedla na prednú hrudnú stenu poškodeného a spôsobila poškodenému dve
bodnorezné poranenia a to v oblasti nad spojením prsnej kosti a kľúčnej kosti vpravo a druhý na ľavej
prednej strane hrudníka približne 7 cm kolmo nad prsnou bradavkou, útok v oboch lokalizáciach viedla

zhora dole a doprava pod šikmým uhlom, pričom druhý bodný kanál prenikol až do dutiny hrudnej s
nízkou maximálne strednou intenzitou pôsobiaceho násilia.

Z takto zisteného spôsobu vykonania útoku nemožno bez rozumných pochybností ustáliť úmysel
poškodenej spôsobiť poškodenému smrť a to aj napriek tomu, že poškodeného bodla dva krát.

Obžalovaná totiž mala možnosť zaútočiť aj na inú časť tela poškodeného pod iným uhlom a v takomto
útoku jej nebránili žiadne prekážky, v dôsledku čoho je vážnym spôsobom spochybnený úmysel
obžalovanej spôsobiť poškodenému smrť.

Konanie obžalovanej bolo posúdené ako pokus trestného činu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona,

podľa ktorého ide o také konanie, ktoré bezprostredne síce smeruje k dokonaniu trestného činu, ale
k jeho dokonaniu nedôjde buď pre nejakú prekážku, ktorú sa páchateľovi nepodarilo prekonať, alebo
pre nejakú inú okolnosť, ktorá zabránila páchateľovi v dokonaní trestného činu. Pokus trestného činu
je teda charakterizovaný nedostatkom účinku, následku, ktorý je jednou zo zložiek objektívnej stránky
trestného činu a medzi ním a konaním páchateľa musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Pokiaľ z

dokazovania nevyplýva, aký následok páchateľ sledoval svojím konaním, na predvídateľnosť následku
možno usudzovať potom iba z okolností, za akých páchateľ konal, z čoho potom možno vyvodiť aj záver
o zavinení, ktoré je vnútorným vzťahom páchateľa k následku jeho konania a ktoré musí byť podložené
výsledkami vykonaného dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť.Na úmysel spôsobiť závažnejší následok, než k akému reálne došlo, v posudzovanom prípade na
spáchanie zločinu ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy možno usudzovať predovšetkým z

povahy nástroja použitého k útoku, miesta na tele poškodeného, kam útok smeroval, zo spôsobu
a intenzity útoku, či pohnútky, ktorá viedla obžalovanú k posudzovanému konaniu. Výsledkami
vykonaného dokazovania bolo preukázané spôsobenie ľahkej ujmy na zdraví poškodeného, preto bolo
potrebné so zreteľom na okolnosti útoku posudzovať, o akom úmysle svedčia. Následok vo forme
smrti podľa názoru súdu nemá svoj podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania z dôvodu, že

pri použitej nízkej minimálne strednej intenzite útoku a smeru útočiaceho predmetu zhora nadol na
prednú stranu hrudníka poškodeného v tejto časti nebolo možné zasiahnuť životne dôležité orgány, aj
keď bodnorezný nástroj mal dĺžku čepele 17,5 cm. Tento spôsob útoku nepreukazuje, aby k spôsobeniu
smrteľného následku u poškodeného nedošlo iba z dôvodu náhody, aktívnej obrany poškodeného, alebo
inej okolnosti, ktorá by zabránila v úmyselnom usmrtení poškodeného nezávislej od vôle obžalovanej,
a to aj napriek tomu, že obžalovaná zaútočila na poškodeného dva krát , objekt jej útoku nekládol

odpor a nemala žiadne prekážky, ktoré by jej bránili v útoku. O úmysle spôsobiť poškodenému smrteľný
následok by podľa názoru súdu museli byť splnené iné okolnosti, použitie vyššej sily a intenzity útoku,
či iný smer použitého bodnorezného nástroja na telo poškodeného, resp. iné miesto jeho bodnutia.
Aj keď útok s použitým bodnorezným nástrojom vyzerá hrozivo, práve okolnosti spôsobu útoku ho
zmierňujú a tieto svedčia o tom, že úmysel obžalovanej smeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví

a nie k spôsobeniu smrti poškodeného. Obžalovaná mala totiž možnosť zaútočiť aj na inú časť tela
poškodeného a pod kolmým uhlom a v takomto útoku jej nebránila žiadna prekážka. Rovnako tak
nebránila poškodenej žiadna prekážka v použití vyššej intenzity útoku, keď sám znalec U.. K. U.
na hlavnom pojednávaní uviedol, že ak by použila väčšiu intenzitu útoku na ľavej strane hrudníka
poškodeného nič nebránilo hlbšiemu vniknutiu útočiaceho predmetu. Uvedené však vyvracia úmysel

obžalovanej spôsobiť poškodenému následkom svojho konania smrť, avšak naopak usvedčuje ju v tom,
žejejúmyslombolopoškodenémuspôsobiťťažkúujmunazdraví. Obžalovanátotižzaútočilanahrudník
poškodeného dva krát s bodnorezným nástrojom väčších parametrov, preto musela vedieť, že pri jeho
použití môže spôsobiť poškodenému následok vo forme ťažkej ujmy na zdraví a s týmto následkom bola
uzrozumená. Aj objasnenie pohnútky konania obžalovanej, ktorá spočívala v zabránení poškodenému

v ďalších v ten deň sa opakujúcich verbálnych a fyzických útokoch vo vzťahu k nej, ktorých príčinou
bol nedostatok financií, či žiarlivosť poškodeného a ktoré útoky si v ten deň vyžiadali aj zásah polície,
pričom podľa jej slov k útoku ju de facto poškodený svojím správaním vyprovokoval, nasvedčuje tomu,
že chcela paralyzovať poškodeného, avšak zvolila nevhodný spôsob svojej obrany, či riešenia situácie.
Vychádzajúc z uvedeného tieto zistenia vyvracajú tvrdenia obžalovanej respektíve jej obhajcu o tom,

že táto nemala úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a to najmä aj s prihliadnutím na
ten fakt, že poškodeného bodla nie jeden krát ale dvakrát na prednej strane hrudníka. Naviac výpoveď
obžalovanej nie je možné hodnotiť ako dôveryhodnú, keď zo znaleckého posudku znalkyne z odboru
psychológia P.. K. U. mal súd preukázané, že u obžalovanej došlo k úbytku intelektových schopností na
podklade dlhoročného užívania alkoholických nápojov, pričom zapamätanie a reprodukovanie udalostí,

v prípade, že ich táto nevníma ako dôležité a významné pre seba môže byť oslabené a medzery v
spomienkach môžu byť vypĺňané konfabuláciami, pričom v prípade, ak je táto pod vplyvom alkoholu, čo v
čase spáchania skutku bola, výkonnosť jej pamäti a pozornosti sa ešte väčšmi zhoršuje, naviac znalkyňa
označila vzhľadom na jej osobnosť, úbytok mentálnych schopností, vierohodnosť jej výpovede za nízku.

Pre úplnosť tiež súd poukazuje na to, že znalec K. U. vylúčil vychádzajúc z charakteristiky zranení pád
na útočiaci predmet respektíve opakovaný pád. Zraňujúcim priebehom tak ostáva bodnutie, pričom z
bodného kanála sa dá vylúčiť, že išlo o pôsobenie násilia kolmo na povrch tela a aj to, že išlo o násilie
veľkej intenzity. Rovnako tak uviedol, že je málo pravdepodobné, že by si poškodený zranenia spôsobil
sám.Skutočnosť,žesipoškodenýzranenianespôsobilsámvkonečnomdôsledkuvyplývaajzvýpovede

samotnej obžalovanej a poškodeného.

Súd mal tiež bez pochýb preukázané, že v čase spáchania skutku bola obžalovaná príčetná. Je
pravdou, že znalkyňa U.. Y. Š. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v čase spáchania skutku bola
obžalovaná v jednoduchej alkoholovej opitosti - na hranici ťažkého stupňa. Z forenzného hľadiska išlo o

ľahké zníženie rozpoznávacích schopností a podstatné zníženie ovládacích schopností, ktoré zníženie
si však obžalovaná privodila vlastným pričinením. Skutočnosť, že sa obžalovaná do tohto stavu uviedla
sama, pričom vychádzajúc zo znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie ako aj psychológie možno
uzavrieť, že úmyselne, vylučuje ustanovenie o nepríčetnosti v zmysle § 23 Trestného zákona. ZnalkyňaU.. Š. zároveň uviedla, že ak by aj obžalovaná alkohol skombinovala s diazepamom a užitím inhalátorov
z forenzného hľadiska by bola táto kombinácia nepodstatná. Naviac doplnila, že kombináciou alkoholu
s benzodiazepínmi sa dá skôr očakávať útlm psychomotoriky (podľa dávky až navodenie spánku) nie

eskalácia násilia.

Aplikovaný kvalifikačný znak uvedený v § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona je v súlade so zákonom.
Obžalovaná napadla svojho druha, ktorý v čase spáchania skutku bol jej blízkou osobou v zmysle §
127 ods. 4 Trestného zákona, keď bolo preukázané, že medzi obžalovanou a poškodeným existoval

taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, druhý dôvodne
pociťoval ako ujmu vlastnú. Bolo preukázané, že obžalovaná a poškodený v spoločnej domácnosti, ktorú
si najprv založili u nej v jej prenajatom byte, neskôr u Š. M., v obytnej časti objektu bývalých skladov,
kde sa prejednávaný skutok stal, žili minimálne dva roky, z toho dôvodu sa starali jeden o druhého,
uspokojovali si svoje spoločné potreby, intímne spolu žili, pričom tento kvalifikačný pojem nemôže
vylúčiť ani skutočnosť, že nevlastnili spoločný majetok, eventuálne že nemali spoločné záväzky, či deti,

poprípade to, že toho času žije poškodený s inou ženou. Existencia tohto druhovského pomeru v zmysle
požiadavky § 127 ods. 4 Trestného zákona bola podporená aj výpoveďou E.. T. na hlavnom pojednávaní,
ktorí uviedol, že obžalovaná a poškodený sa mali veľmi radi, ďalej, že keď pre porušenie pravidiel bola z
centra vykázaná obžalovaná, poškodený aj keď nemusel, s ňou odišiel tiež. Zároveň psychologička P..
U. označila jej vzťah k poškodenému - partnerovi ako závislý. Zo znaleckého posudku P.. U. mal súd tiež

preukázané, že obžalovaná ako tam sama uviedla, má poškodeného rada, chce s ním byť, píšu si spolu,
nechce byť zatvorená, chce byť spolu s ním, čo úplne vyvracia tvrdenie o tom, že bola s poškodeným
len preto, že jej intímne vyhovoval a že tento ich vzťah bol len účelovým spolužitím. Rovnako tak
neobstojí obrana obhajoby spočívajúca v tom, že obžaloba opiera použitie tohto kvalifikačného znaku
len o druhovský pomer, avšak z ustanovenia § 127 ods. 5 Trestného zákona druhovský pomer zakladá

vzťah blízkej osoby iba pre taxatívne vymenované trestné činy, pričom stíhaný zločin medzi nimi nie
je. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že aj druh je blízkou osobou v zmysle ustanovenia § 127 ods. 4
Trestného zákona a to vtedy pokiaľ existuje medzi osobami v druhovskom pomere taký blízky vzťah, ak
by ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ustanovenie § 127
ods. 5 Trestného zákona na rozdiel od ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona, pre trestné činy tam

vymedzené považuje za blízku osobu okrem iného aj druha, pričom sa nevyžaduje kumulatívne splnenie
podmienky existencie vzájomne dôvodne pociťovanej ujmy, keď tu status blízkej osoby je naplnený už
len tým, že osoba má alebo mala postavenie druha. Z obžaloby ako aj zo záverečnej reči prokurátora
na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že skutočnosť, že obžalovaná a poškodený boli v čase
spáchania skutku blízkymi osobami odvíjala obžaloba od dikcie ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného

zákona a nie § 127 ods. 5 Trestného zákona.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.). Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery je povinnosťou súdu pri pokuse trestného činu prihliadnuť aj na to,
do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na dôvody a okolnosti
pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo (§ 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá
je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Súd v
súdenej veci uznal obžalovanú vinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b) Trestného zákona v jeho

kvalifikovanej skutkovej podstate z dôvodu naplnenia aj kvalifikačného znaku spočívajúceho v tom, že
čin bol spáchaný na chránenej osobe v zmysle § 139 písm. c) Tr. zákona, t. j. na blízkej osobe. Nakoľko
pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej pre dokonaný trestný čin (§ 14 ods.
2 Trestného zákona), za stíhaný skutok, ktorý je zločinom Trestný zákon v osobitnej časti trestnéhozákona stanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody od 5 do 12 rokov. Súd v danej veci zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. m) Trestného zákona - teda, že obžalovaná o trestnom čine sama
urobila oznámenie, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona nezistil žiadnu. Aj napriek tomu,

že obžalovaná dosiaľ nebola odsúdená, súd v danej veci nemohol jej priznať poľahčujúcu okolnosť v
zmysle§36písm.j)Trestnéhozákona,keďbolopreukázané,žetátobolaopakovane6krátpriestupkovo
riešená, pričom prevažne šlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Zároveň nebolo možné
priznať obžalovanej poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keď síce obžalovaná
svoje konanie úprimne oľutovala, avšak k prejednávanému skutku sa nepriznala, tak, ako to má na mysli

Trestný zákon. S poukazom na uvedené súd preto ukladal trest s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona, tak že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu
postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona. Súd potom ukladal trest v rámci nezmenenej dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov a o jednu tretinu zníženej hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 8 mesiacov (zákonom
ustanovená trestná sadzba 5 rokov až 12 rokov t. j. 60 mesiacov až 144 mesiacov, horná hranica trestu

odňatia slobody 144 - dolná hranica trestu odňatia slobody 60 = 84 : 3 = 28, 144 -28 = 116 mesiacov, t. j. 9
rokova8mesiacov).Súdpoposúdeníuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,ževzhľadomnauvedené
okolnosti prípadu, osobu obžalovanej (keď táto dosiaľ nebola odsúdená a v minulosti dopustila sa len
priestupkov) v prejednávanej veci na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej postačí
uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, to je v trvaní 5 rokov. Takto uložený trest

súdom zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobe obžalovanej,
je zákonný, spravodlivý a primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného
Trestným zákonom vrátane dostatočného morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.

Nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebola

obžalovaná vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ju pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.

Na tomto mieste súd zároveň pokladá za potrebné pre úplnosť uviesť, že pri ukladaní výšky trestu

odňatia slobody skúmal aj možnosť uloženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd z hľadiska skúmania osoby
obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život mal preukázané zo znaleckých posudkov U..
Y. Š. psychiatričky ako aj P.. K. U. psychologičky, že obžalovaná je osobnosť v štruktúre, v ktorej
bola zistená celková depravácia - úpadok spôsobený v dôsledku nadmerného viacročného konzumu

alkoholu, ktorý sa prejavuje v jej celkovej morálnej spustnutosti, v túlavom spôsobe života, v opustení
základných sociálnych väzieb na rodinu, v strate životnej perspektívy a rezignácii na aktívne formovanie
vlastného života a budúcnosti, nekontrolované správanie v opitosti, naviac psychiatrička U.. Š. aj napriek
konštatovaniu závislosti nenavrhla obžalovanej uložiť ochranné protialkoholické liečenie, nakoľko toto by
pre nekritický postoj obžalovanej a nemotivovanosť k zmene životného štýlu neplnilo svoj účel, keď táto

bola opakovane ústavne liečená bez efektu, svoju závislosť a príčiny racionalizuje a bagatelizuje, vinu
zvádza na okolie. Súd potom berúc do úvahy zákonom vymedzený účel trestu v § 34 ods. 1 Trestného
zákona, spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a aj pohnútku obžalovanej, pomery
a možnosti jej nápravy, ako aj okolnosti a dôvody pre ktoré nedošlo k dokonaniu trestného činu o ktorý
sa obžalovaná pokúsila uzavrel, že v danom prípade je vylúčené mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Zároveň súd uložil obžalovanej trest prepadnutia veci - veci doličnej - 1 ks. kuchynského noža značky
Tescoma s čiernou rúčkou o dĺžke čepele 17,5 cm.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods.
1 Trestného poriadku).